Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17CoP/37/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Deákovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o maloletého P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky P. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom W. W., ulica X. P. XX, zastúpenej JUDr. Jánom Krištofom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie, Banská Bystrica, Horná 34/A, a otca P. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., C. XX, W. W., zastúpeného JUDr. Petrom Púchovským, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie KOVAL & spol., Komenského 3, Banská Bystrica, v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. -46 zo dňa 19. 03. 2014, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom zveril maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 90 € od 01. 03. 2014 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za mesiac marec 2014 vo výške 35 € otcovi povolil splatiť v 7 € mesačných splátkach spolu s bežným výživným až do zaplatenia pod stratou výhody týchto splátok počnúc právoplatnosťou rozsudku. Súčasne upravil styk otca s maloletým dieťaťom.

Proti rozsudku do výroku o uložení povinnosti platiť výživné a do výroku o zročnom výživnom podal včas odvolanie otec maloletého dieťaťa. Poukázal na to, že okresný súd pri stanovení výšky výživného vychádzal z jeho priemerného mesačného príjmu za uplynulý rok priemerne vo výške 759,10 €, ale podľa predložených výplatných pások jeho čistý mesačný príjem predstavoval len 615 €. Z tohto príjmu platí nájomné a zálohu na služby (220 € mesačne), splátky úverov, ktoré si zobral na zakúpenie vybavenia domácnosti (60,12 € a 25,91 € mesačne) a telekomunikačné poplatky (25 € mesačne). Zo zvyšných finančných prostriedkov sa musí prestravovať, ošatiť, hradiť lieky na liečbu vredu dolnej končatiny vo výške 10 - 15 € mesačne. Žiadal, aby odvolací súd prvostupňový rozsudok v napadnutom rozsahu zmenil tak, že mu určí povinnosť platiť mesačne výživné vo výške 70 €.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Platná právna úprava vychádza zo zásady priority rodičovskej dohody a výslovne zdôrazňuje, že autoritatívne rozhodovanie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je druhoradým riešením pre prípad, že medzi rodičmi nedôjde k dohode. Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú a zároveň sa nedohodnú o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, súd môže upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Toto zákonné ustanovenie (§ 36 ods. 1 Zákona o rodine) sa vzťahuje aj na prípady, keď sú rodičia maloletého dieťaťa manželmi, avšak fakticky spolu nežijú.

Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti - deťom. Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najskôr narodením a zaniká, keď dieťa nadobudne schopnosť samo sa živiť. Základ pre určenie výšky výživného je stanovený v § 62 Zákona o rodine; spolu s § 75 a nasledujúcimi Zákona o rodine je možné vyvodiť faktory, ktorých kombinácia priamo vplýva na stanovenie výšky výživného v súdnom konaní, ktoré existujú jednak na strane povinného a jednak na strane oprávneného. Na strane povinného sú to v prvom rade jeho zárobkové schopnosti a možnosti (subjektívne a objektívne podmienky), majetkové pomery, životná úroveň, počet iných vyživovacích povinností a výška príspevku ostatných povinných k týmto oprávneným. Na strane dieťaťa treba prihliadať na jeho oprávnené potreby s ohľadom na vek, zdravotný stav, záujmy, prípravu na budúce povolanie, na výšku výživného, ktoré poskytujú prípadne iné osoby, napr. druhý rodič, na ich schopnosti a možnosti, prípadne majetkové pomery a počet vyživovacích povinností. Posudzované môžu byť aj majetkové pomery dieťaťa, resp. výnosy z jeho majetku, pokiaľ nejaký má. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednotlivom prípade. Aj miera vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Ak sa určuje vyživovacia povinnosť za minulé obdobie, nemožno opomenúť zistenie, aké sumy rodič na výživné už poskytol, či tieto sumy zodpovedali hľadiskám, uvedeným v § 75 ods. 1 Zákona o rodine, či rodič prípadne neprispieval na výživu maloletého dieťaťa aj inak, napr. naturálne, čo je potrebné tiež zhodnotiť. Je potrebné uvážiť, či nešlo len o príležitostné plnenie v čase styku otca s dieťaťom, ktoré by svojou povahou neprekračovalo výdavky, ktoré nemožno na výživné započítať preto, že išlo o bežné darčeky, či iné podobné plnenie, ktoré nesmerovalo k uspokojovaniu odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa (R 15/1966).

Zo spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, že maloleté dieťa sa narodilo dňa 20. 04. 2012 mimo manželstva svojich rodičov. Otcovstvo k nemu bolo uznané súhlasným vyhlásením rodičov; je zapísané v Knihe narodení Matričného úradu W. W. vo zv. 92, ročník XXXX, na str. XXX, pod por. č. XXX. Od konca októbra 2013 rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti a od tejto doby výchovu a opateru dieťaťu celodenne zabezpečuje výlučne matka dieťaťa, ktorá má vytvorené dobré materiálne podmienky pre starostlivosť o maloleté dieťa. Preto súd zveril maloleté dieťa do ďalšej osobnej starostlivosti matke s prihliadnutím na jeho útly vek, ako aj na to, že matka je toho času na materskej dovolenke a môže sa dieťaťu celodenne venovať.

Pri určovaní výšky výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby a záujmy maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti obidvoch rodičov. Matka je na materskej dovolenke, poberá rodičovský

príspevok vo výške 199 € mesačne, rodinný prídavok v sume 23,52 € mesačne; ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Žije v 2,5 izbovom byte, ktorý si prenajala na adrese X. P. XX v W. W. za nájomné 350 € mesačne. V byte býva len ona a maloleté dieťa; občas sa tam zdržiava aj jej brat, ktorý jej vypomáha pri opatere dieťaťa a dopláca jej na bývanie 200 € mesačne. Matka si nepravidelne privyrobí 100 € mesačne roznášaním letákov.

Otec v odvolaní vytýka okresnému súdu, že nemá príjem konštatovaný v odôvodnení rozsudku 759,10 €, ale 616 € netto; nemôže teda platiť výživné vo výške 90 €; pri svojich výdavkoch je schopný platiť len 70 €. Jeho námietka v kontexte skutočností, zistených v spise okresného súdu, je nedôvodná. Okresný súd preskúmal pomery obidvoch rodičov za obdobie od podania návrhu na súd (14. 02. 2014) až do rozhodnutia vo veci samej (19. 03. 2014), ktoré aj v dôvodoch svojho rozhodnutia popísal a dospel k správnemu záveru. Rozhodnutie okresného súdu je správne vo výroku aj v dôvodoch.

Najpodstatnejším argumentom otca, odôvodňujúcim svoje odvolanie je, že nemá príjem 759,10 €, ale 616 € netto. Tejto jeho námietke treba prisvedčiť. Z potvrdenia zamestnávateľa otca, spoločnosti F. P. BB RENT, Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica vyplýva, že príjem otca za posledných 12 mesiacov predstavuje spolu 7.394,64 €, čo v priemere predstavuje 616,22 € a nie 759,10 €, ako je to vypočítané účtovníkom spoločnosti. Okresný súd pochybil, keď nepreveril matematický výpočet priemerného mesačného príjmu otca, ktorý skutočne predstavuje 616,22 € mesačne netto. Výdavky, ktoré otec popísal vo svojom odvolaní však okresný súd vo svojom rozhodnutí riadne vyhodnotil a odôvodnil; návrh otca na určenie výživného vo výške 55 € mesačne s tým, že dieťaťu bude poskytovať aj iné plnenie na základe svojho uváženia, nie je dôvodný. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, konštatuje správnosť dôvodov a v plnom rozsahu naň odkazuje (§ 219 ods. 2 O. s. p.). Otec je schopný platiť výživné vo výške 90 € aj z príjmu 616,22 €.

V súčasnej dobe je nepomer medzi životnou úrovňou matky, ktorá je s maloletým dieťaťom na materskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a rodinné prídavky a životnou úrovňou otca s príjmom zo zamestnania, pričom ani jeden z rodičov nemá inú vyživovaciu povinnosť. Odvolací súd zdôrazňuje, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb maloletého dieťaťa. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je v súčasných osobných majetkových, zárobkových možnostiach a schopnostiach otca maloletého dieťaťa prispievať na úhradu potrieb maloletého dieťaťa stanovenou sumou.

Okresný súd dospel k správnemu záveru, pokiaľ sa týka výšky výživného, a riadne svoje úvahy aj odôvodnil. Súčasne rozhodol aj o zročnom výživnom, keďže vyživovacia povinnosť sa určovala za minulé obdobie. Obaja rodičia sa už pred okresným súdom zhodli na tom, že otec prispieval na výživu dieťaťa v mesiaci november, december roku 2013 a január, február roku 2014, teda za 4 mesiace po 35 €. Pred pojednávaním, nariadeným na 19. 03. 2014, matke zaplatil ešte 55 € (15. 03. 2014). Keďže súd určil výživné vo výške 90 € s počiatkom od 01. 03. 2014, t. j. od mesiaca nasledujúceho po podaní návrhu, dlh na výživnom vznikol vo výške 35 € (90 - 55) a aj tento mu súd umožnil splácať dlh po 7 € až do úplného vyrovnania spolu s bežným výživným pod sankciou straty výhody týchto splátok (§ 163 O. s. p.).

Výživné má spotrebný charakter; maloleté dieťa potrebuje každodenne na zabezpečenie svojich potrieb určité finančné prostriedky. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa spočíva na matke a v prípade určenia nižšieho výživného by sa táto ocitla v ťaživej finančnej situácii. Odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, dôkazy vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, dospel k správnym skutkovým záverom a vyvodil z nich aj adekvátne právne závery; odvolací súd sa v plnom rozsahu s nimi stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. Preto rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.