Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1516-2006.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1516/2006
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekúcii vykonávanej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Rišian, Pivovarská 1069, 010 01 Žilina, vo veci oprávneného: Dopravný podnik mesta Žilina, s.r.o., IČO: 36 007 099, Kvačalova 2, 011 40 Žilina, zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Anna Kecerová Veselá, advokát, Námestie SNP 2/2, P.O. BOX 25, 015 01 Rajec, proti povinnému: N. X., B.. XX.XX.XXXX, Z. XX.XX.XXXX, B. X. L. XXXX/XX, XXX XX Ž., občan SR, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 34,08 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na nariadenie výkonu súdneho rozhodnutia, doručeného súdu dňa 15.10.2002 a oznámenia oprávneného, že podal návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 372m ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov), súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 20,12 Eur, trov predchádzajúceho konania 24,56 Eur a trov exekúcie.
Súdny exekútor podaním doručeným súdu dňa 11.05.2012 podal súdu podnet k zastaveniu exekúcie s poukazom na skutočnosť, že povinný zomrel ako nemajetný.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) - na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 19 O.s.p. - spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) - spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.
Podľa § 7 ods. 2 veta prvá OZ - smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 103 O.s.p. - kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Zo súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Žiline pod spis. zn. 21D/207/2011 súd zistil, že povinný zomrel dňa 29.07.2011. Z uvedeného vyplýva, že povinný stratil týmto dňom spôsobilosť mať práva a povinnosti, teda nemá ani spôsobilosť byť účastníkom tohto exekučného konania.
Podľa § 57 ods. l písm. h/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučný súd konštatuje, že v danej veci povinný zomrel v priebehu exekučného konania, avšak povinnosti vyplývajúce z exekučných titulov smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 EP), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 21D/207/2011 zo dňa 02.02.2012 podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť, a teda prípadní dedičia nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa.
Vzhľadom na vyššie uvedené zistenia v dedičskom konaní, súd exekúciu zastavil z dôvod, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ EP).
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP veta prvá ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol podľa § 200 ods. 2 EP, pričom v zmysle § 203 ods. 2 EP k náhrade týchto trov zaviazal oprávneného z dôvodu nemajetnosti povinného.
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu trov exekúcie v celkovej výške 90,03 Eur.
Súd preskúmal súdnym exekútorom uplatnený nárok podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“) (Pozn. súdu: podľa prechodného ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov; exekučné konanie v danej veci bolo začaté 15.10.2002) a priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie spolu vo výške 34,08 Eur, ktorá pozostáva z:
1/ odmeny exekútora vo výške 19,92 Eur + DPH, z toho:
a/ 13,28 Eur za úkony v trvaní celkovo 1 hodiny a 20 minút (§ 14 vyhlášky základná hodinová sadzba 6,64 € za každú aj začatú hodinu času účelne vynaloženého na exekúciu): 1. Kontrola návrhu na vykonanie exekúcie - 20 minút; 2. Vyhotovenie upovedomenia o začatí exekúcie - 20 minút; 3. Vyhotovenie výzvy na prehlásenie o stave majetku povinného - 10 minút; 4. Vyhotovenie príkazu za začatie exekúcie zrážkami z iných príjmov - 20 minút; 5. Vyhotovenie zmluvy o vykonaní exekúcie - 10 minút;
K uvedenej priznanej sume súd uvádza, že v rámci posúdenia účelnosti a v jej rámci aj časovej náročnosti úkonov exekučnej činnosti odmeňovaných podľa počtu hodín súd ustálil, že uvedeným úkonom exekučnej činnosti z hľadiska ich reálnej časovej a právnej náročnosti zodpovedá vyššie uvedená minutáž času potrebného na tieto úkony, nakoľko pri daných úkonoch ide spravidla o vypĺňanie dokumentov vo forme šablóny, a preto pokiaľ si súdny exekútor pri týchto úkonoch uplatnil minutáž nad rozsah vyššie uvedenej, súd túto presahujúcu minutáž pre účely výpočtu „časovej“ odmeny nezohľadnil. Ďalej súd pri výpočte časovej odmeny vôbec nebral do úvahy nasledovné súdnym exekútorom uplatnené úkony: prijatie, zaevidovanie a založenie návrhu na vykonanie exekúcie, vyhotovenie návrhu na zastavenie, zrušenie jednotlivých procesných úkonov, žurnalizácia spisu, vrátenie poverenia a archivácia spisu, pretože sa jedná buď iba o administratívne práce v zmysle § 25 vyhlášky, za ktoré náhrada je
zahrnutá v odmene exekútora alebo dané úkony nesmerujú k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisia. Rovnako súd pre účely výpočtu časovej odmeny nebral do úvahy čas potrebný na vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a vyhotovenie žiadostí o poskytnutie súčinnosti na Mestský úrad, nakoľko všetky tieto úkony sú paušálne odmenené v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky sumou 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti, a preto priznaním odmeny za tieto úkony aj v rámci časovej odmeny by sa jednalo o duplicitné odmenenie tej istej služby. (Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 10Co/136/2008 z 19.02.2009);
b/ 6,64 Eur za 2 paušálne odmeňované úkony exekučnej činnosti (§ 15 vyhlášky - paušálna suma 3,32 Eur za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti): 1. Získanie poverenia na vykonanie exekúcie; 2. Zisťovanie bydliska povinného - Mestský úrad;
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi uplatnenú paušálnu odmenu 2x 3,32 Eur za úkony exekučnej činnosti: doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 1x a doručenie príkazu na začatie exekúcie. Nakoľko z exekučného spisu vyplýva, že buď súdny exekútor na doručenie uvedených písomností využil služby iného subjektu (pošta), a teda ich nedoručoval priamo exekútor, resp. exekútorský úrad alebo v exekučnom spise sa nenachádza žiaden dôkazný prostriedok (potvrdenie adresáta o prijatí písomností alebo doručenka preukazujúca doručenia prostredníctvom exekútorského úradu), na základe ktorého by súdny exekútor preukázal, že mu odmena za tieto úkony exekučnej činnosti patrí. Súd tu poukazuje nielen na znenie ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b/ a c/ vyhlášky, podľa ktorého odmena prináleží exekútorovi za doručenie uvedených písomností, teda za fyzické doručenie týchto písomností priamo exekútorom resp. exekútorským úradom, preto v prípade doručenia prostredníctvom pošty má exekútor nárok iba na náhradu poštovného, ale aj na to, že súdny exekútor je v časti rozhodovania o trovách exekúcie v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 EP účastníkom konania, a preto tvrdenia ohľadom vzniknutých trov exekúcie musí dostatočným spôsobom preukázať a to spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti.
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 8,48 Eur + DPH (§ 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky): 1. Poštovné - 5,16 Eur; 2. Kolok - 3,32 Eur;
Súdny exekútor si vo vyčíslení trov exekúcie uplatnil náhradu hotových výdavkov na poštovnom vo výške 11,95 Eur. Súd však priznal súdnemu exekútorovi náhradu za poštovné výdavky vo výške 5,16 Eur, ktoré boli preukázané poštovými doručenkami. Súd uvádza, že v exekučnom spise sa nachádzajú 4 poštové doručenky, a teda súdny exekútor vznik hotových výdavkov vo zvyšnej ním uplatnenej náhrade hotových výdavkov na poštovnom nepreukázal. Ďalej súd dodáva, že niektoré písomnosti v rámci tohto exekučného konania súdny exekútor doručoval prostredníctvom svojho exekútorského úradu, teda v danom prípade súdnemu exekútorovi hotové výdavky na poštovnom ani nevznikli.
3/ DPH 20% zo základu 28,40 Eur vo výške 5,68 Eur (§ 196 veta druhá EP v platnom znení ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.)
Súd mal z verejne dostupného registra daňových subjektov registrovaných pre DPH (www.drsr.sk) preukázané, že súdny exekútor je platiteľom DPH, a preto súd zvýšil odmenu a hotové výdavky súdneho exekútora o 20 % DPH.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.