Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

TO-6Cpr/10/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcu: Y. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. I. XXXX/XX, XXX XX P., zastúpený: Mgr. Peter Miklóssy, advokát, so sídlom Hlavná 1221, 952 16 Vráble, IČO: 42 125 308, proti žalovanému: MATADOR Automotive Vráble, a.s., so sídlom Staničná 1045, 952 12 Vráble, IČO: 31 411 801, zastúpený: Legium s.r.o., so sídlom Bukurešťská 3, 811 04 Bratislava-Staré mesto, IČO: 36 867 870, o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje zodpovednosť žalovaného za vznik pracovného úrazu žalobcu zo dňa 24.02.2022, číslo úrazu XXXXXXXXXXX podľa záznamu žalovaného o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 28.02.2022 v rozsahu 100 %.

II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia 100 % rozsah zodpovednosti žalovaného za vznik pracovného úrazu žalobcu zo dňa 24.02.2022, číslo úrazu XXXXXXXXXXX podľa záznamu žalovaného o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 28.02.2022, ktorý pracovný úraz je prejednávaný na Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, pod číslom prípadu 200-ÚP-183/2022-BU.

1.1. Žalobu podal z dôvodu, že žalobca je zamestnancom žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.02.1996 v znení dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 27.05.1996, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.01.2002, dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 28.02.2009, dodatku č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2011, dodatku č. 2 k pracovnej zmluvy zo dňa 31.12.2012, dodatku č. 3 k pracovnej zmluve zo dňa 31.12.2017 a dodatku č. 4 k pracovnej zmluve zo dňa 24.05.2018. Žalobca vykonáva pre žalovaného prácu na pracovnej pozícii zoraďovač v ťažkej lisovni.

1.2. Dňa 24.02.2022 počas výkonu práce v priestoroch ťažkej lisovne utrpel žalobca pracovný úraz tak, že pri zoraďovaní nástroja sa pod ním prepadol poklop kanála a pri páde žalobca si narazil lakte, triesla, panvu, oblasť brucha a rebier, pričom utrpel zranenia, v dôsledku ktorých je práceneschopný od 24.02.2022 doteraz.

1.3. O pracovnom úraze žalobcu bol spísaný záznam o registrovanom pracovnom úraze dňa 28.02.2022, číslo úrazu XXXXXXXXXXX, podľa ktorého bola ako príčina pracovného úrazu stanovené používanie nebezpečných postupov alebo spôsobov práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti zákazu, zákazu a

pokynom, zotrvávania v ohrozenom priestore. Ako zdroj pracovného úrazu boli určené priehlbiny, jamy, nezakryté otvory (pri pracovisku akejkoľvek úrovne).

1.4. O pracovnom úraze žalobcu bola spísaná zápisnica o škodovej komisii dňa 01.03.2022, podľa ktorej mal žalobca porušiť interný predpis „Miestny prevádzkový a bezpečnostný predpis na hydraulický a mechanický lis“, s ktorým bol oboznámený, pričom konkrétne „neskontroloval poklop“. Na základe rozhodnutia škodovej komisie sa určila miera zavinenia za škodu v miere 50 % zo strany žalobcu ako zamestnanca. V zmysle záverov škodovej komisie bola uznaná žalobcovi náhrada škody na zdraví v zmysle ustanovenia , keď žalobca ako postihnutý zamestnanec mal porušiť svojim zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, pričom toto porušenie malo byť jednou z príčin škody. Podľa záverov škodovej komisie mal žalobca ako zamestnanec porušiť ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda mal porušiť povinnosť dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

1.5. V zmysle zápisnice o škodovej komisii mal žalobca porušiť interný predpis „Miestny prevádzkový a bezpečnostný predpis na hydraulický a mechanický lis“, a to konkrétne jeho ustanovenie, podľa ktorého pred začatím práce na strojnom zariadení je obsluha povinná zoznámiť sa s pracovno-technologickým postupom, skontrolovať správnu funkciu a nastavenie stroja a funkčnosť, kompletnosť a celistvosť bezpečnostných prvkov (kryty, svetelné bariéry, núdzové zastavenie a pod.), pričom v prípade zistenia nedostatkov je povinný ohlásiť tieto skutočnosti nadriadenému pracovníkovi (majstrovi a prácu začať až po ich odstránení.

1.6. Žalobca sa k záverom škodovej komisie vyjadril tak, že nesúhlasí s prerokovaním škody škodovou komisiou v plnom rozsahu. Konkrétne k vytýkanému porušeniu interného predpisu uviedol, že poklop, ku ktorého prepadnutiu pri pracovnom úraze došlo, nevykazoval vizuálne žiadne poškodenie, pričom zamestnanec v jeho pracovnej pozícii pri výkone práce, t.j. zoraďovač pri práci na lise má kontrolovať poklopy vizuálne. Žalobca má za to, že za vznik pracovného úrazu nesie v danom prípade zodpovednosť výlučne žalovaný ako zamestnávateľ.

1.7. Podľa záverov škodovej komisie mal žalovaný ako zamestnávateľ porušiť ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda mal porušiť povinnosť v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Konkrétne bolo porušenie právnej povinnosti žalovaného ako zamestnávateľa identifikované podľa záverov škodovej komisie tak, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby bol kryt v čase úrazu pevne uchytený. Miera rozsahu zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa bola podľa záverov škodovej komisie určená na 50 %.

1.8. Žalobca má za to, že za vznik pracovného úrazu nesie v danom prípade zodpovednosť výlučne žalovaný ako zamestnávateľ. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom zamestnávateľa, že jednou z príčin vzniku pracovného úrazu a príčin vzniku škody malo byť v danom prípade zavinené porušenie právnych predpisov alebo ostatných predpisov, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca. Stanovisko žalovaného je vágne, účelové, nesprávne a nepodložené. Ak pracovný úraz vznikol tak, že došlo k prepadnutiu poklopu kanála lisu, pričom tento poklop sa počas výkonu práce žalobcu nachádzal na mieste (tam, kde mal byť) a nebolo na ňom vidno žiadne poškodenie alebo posunutie, a napriek tomu došlo k jeho prepadnutiu, ako môže byť čo i len časť viny pripisovaná žalobcovi ako zamestnancovi, ktorý na lise pracoval ? Ako mal žalobca skontrolovať predmetný poklop (ako inak ako vizuálne)? To žalovaný vôbec nekonkretizoval. Mal žalobca na poklop skusmo stúpiť, či sa náhodou neprepadne? Pritom sám žalovaný uznáva, že zabezpečenie pevného uchytenia predmetného poklopu je jeho povinnosťou a že k porušeniu tejto povinnosti na jeho strane došlo. Pritom zamestnanec na pracovnej pozícii žalobcu nezodpovedá za údržbu lisu, resp. konkrétne

za uloženie a uchytenie poklopov. Zamestnanec na pracovnej pozícii žalobcu pri výkone práce s predmetným poklopom nemanipuluje. Predmetný poklop sa zjavne prepadol práve preto, že nebol pevne uchytený. To je jediná príčina vzniku pracovného úrazu.

1.9. Žalobca v súvislosti so vznikom pracovného úrazu dňa 24.02.2022 neporušil svojím zavinením žiadne právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Jeho postup pri výkone práce v čase vzniku pracovného úrazu dňa 24.02.2022 zodpovedal určenému pracovnému postupu na danej pracovnej pozícii a prevádzkovým a bezpečnostným predpisom. Zároveň v rámci výkonu práce v čase vzniku pracovného úrazu dodržal všetky relevantné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj zásady bezpečného správania sa na pracovisku. Jeho pracovný postup a konanie nevybočilo z rámca stanoveného pracovného postupu zamestnanca v jeho pracovnej pozícii. Pri dodržaní správneho pracovného postupu v jeho pracovnej pozícii nemohol vopred zistiť, že dôjde k prepadnutiu poklopu lisu, ktorý sa nachádzal na správnom mieste. Príčina prepadnutia poklopu lisu je mimo zodpovednosti zamestnanca vykonávajúceho prácu na danej pracovnej pozícii. Za prepadnutie poklopu lisu pri vzniku pracovného úrazu žalobca nenesie zodpovednosť, k vzniku pracovného úrazu došlo nie jeho zavinením. Za vznik pracovného úrazu a vznik škody na zdraví žalobcu ako zamestnanca pri pracovnom úraze je v danom prípade v plnom rozsahu zodpovedný žalovaný ako zamestnávateľ v zmysle ustanovenia .

1.10. Žalovaný oznámil pracovný úraz žalobcu ako poistnú udalosť z úrazového poistenia podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra. V oznámení poistnej udalosti žalovaný uviedol rovnaké príčiny vzniku pracovného úrazu, resp. rovnakú mieru rozsahu zodpovednosti zamestnanca (50 %) a zamestnávateľa (50 %) za vznik pracovného úrazu. Na Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra, je konanie o dávke úrazového poistenia z pracovného úrazu žalobcu vedené pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXXXX, resp. pod číslom prípadu 200-ÚP-183/2022-BU.

1.11. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, listom zo dňa 17.03.2022 pod číslom 5559-2/2022-NR vyzvala žalobcu na podanie žaloby na súd o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu. Dôvodom tohto postupu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, je rozpor medzi určením miery zodpovednosti zamestnávateľa a zamestnanca za vznik pracovného úrazu podľa stanoviska a predložených dokladov zo strany zamestnávateľa a nesúhlasom zamestnanca s takto určenou mierou zodpovednosti. Takýto spor medzi zamestnávateľom a zamestnancom, ktorý je sporom o nárok (výšku nároku) z pracovno-právneho vzťahu, Sociálna poisťovňa nie je oprávnená riešiť, keď právomoc na rozhodnutie takého sporu patrí súdu ( ).

1.12. Vzhľadom k sporu medzi žalobcom ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom o určenie miery zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, žalobca podáva túto žalobu, ktorou sa domáha určenia zodpovednosti žalovaného ako zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu v rozsahu 100 %. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, keď od tohto určenia závisí rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dávkach (o výške dávok) úrazového poistenia z pracovného úrazu. Je potrebné práve a jedine súdnym rozhodnutím určiť rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, aby Sociálna poisťovňa následne mohla pokračovať a rozhodovať v konaní o nárokoch žalobcu na dávky úrazového poistenia z pracovného úrazu podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Právne postavenie žalobcu ako zamestnanca, ktorému vznikol nárok na dávky úrazového poistenia z pracovného úrazu, je bez súdneho určenia rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu neisté. Teda žalobca má na požadovanom určení v zmysle petitu žaloby naliehavý právny záujem; bez tohto určenia o jeho nárokoch nie je možné správne rozhodnúť.

2. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe, listom právneho zástupcu zo dňa 27.06.2022, žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. K uplatnenému nároku uviedol, že tento neuznáva v celom rozsahu a necíti sa byť za pracovný úraz žalobcu zodpovedný vo väčšej miere, než ako vyplýva zo záverov škodovej komisie.

2.1. Vo vzťahu k plneniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpokladov vedenia konania, žalovaný poukazuje na to, že z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca namieta závery škodovej komisie, nie samotné rozhodnutie žalovaného. V tomto smere žalovaný vo vzťahu k určeniu miery zodpovednosti

za spôsobený pracovný úraz žalobcu zdôrazňuje, že žiadne vlastné rozhodnutie neučinil, ide tak o rozhodnutie škodovej komisie a nie žalovaného ako zamestnávateľa. Žalovaný sám žiadne rozhodnutie v tejto súvislosti neprijímal a aj v rámci riešenia predmetného pracovného úrazu v konaní o dávke úrazového poistenia pred Sociálnou poisťovňou, bolo predložené rozhodnutie škodovej komisie, nie žalovaného ako takého. V tomto smere žalovaný poukazuje na to, že podľa jeho interných predpisov (Organizačná smernica BOZP&EMS_OS_004SAVRAV Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci) je oprávnením škodovej komisie posudzovať mieru zavinenia zamestnanca za škodu - bod 8.8.1 označenej smernice. Za uvedených okolností, ak je predmetom žaloby nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím škodovej komisie, má žalovaný za to, že sám nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní hoci uznáva, že s rozhodnutím škodovej komisie sa v celom rozsahu stotožňuje.

2.2. Rovnako má žalovaný tiež za to, že na určení podľa žaloby žalobca doteraz nepreukázal naliehavý právny záujem, keď z obsahu žaloby vlastne vyplýva, že žalovaný nesúhlasí s rozhodnutím škodovej komisie a nie žalobcu ako takého.

2.3. Ďalším predpokladom vedenia civilného sporového konania je otázka právomoci súdu vo veci konať a rozhodnúť ( ), resp. otázka posúdenia predbežnej otázky ( ). V tomto smere žalovaný poukazuje na to, že podľa žaloby na jej podanie vyzvala žalobcu Sociálna poisťovňa svojou výzvou zo dňa 07.03.2022, pričom na podanie žaloby a zároveň na preukázanie jej podania určila žalobcovi lehotu v trvaní 20 dní odo dňa jej doručenia - predmetná výzva Sociálnej poisťovne je súčasťou spisu ako dôkaz pripojený k žalobe. Zároveň Sociálna poisťovňa v označenej výzve poučila žalobcu, že v prípade ak žalobu nepodá v stanovenej lehote, spraví so vo vzťahu k miere zodpovednosti zamestnávateľa za škodu úsudok sama postupom podľa ustanovenia Zákona o sociálnom poistení v platnom znení. Ako vyplýva z označenej výzvy Sociálnej poisťovne, žalobcovi bola doručená dňa 26.03.2022, pričom lehota na podanie žaloby podľa nej uplynula 19.04.2022.

2.4. Čo sa týka samotnej podstaty veci, ako už bolo vyššie uvedené žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi škodovej komisie tak, ako tieto vyplývajú zo zápisnice o zasadnutí škodovej komisie, ktoré sa uskutočnilo dňa 01.03.2022 - označená zápisnica je súčasťou spisu ako príloha k žalobe (ďalej len ako „Zápisnica“). Žalovaný rozhodne popiera tvrdenia žalobcu, že zamestnanci v pracovnom zaradení zoraďovač, majú povinnosť vykonávať len vizuálnu kontrolu. Nakoľko v danom prípade ide o kontrolu krytu, vizuálnou kontrolou je možné zistiť len to, či je kryt na mieste, nie aj samotná správne umiestnenie krytu, resp. jeho funkčnosť. V tomto smere je zrejmé, že žalobca v postavení zamestnanca túto svoju povinnosť riadne nesplnil, keď sa následne pod ním kryt prepadol. Zároveň žalobca ak mal za to, že nevie alebo nemôže kontrolu riadne vykonať, žiadnym spôsobom na túto skutočnosť zamestnávateľa neupozornil hoci to bolo jeho povinnosťou, pričom napriek nemožnosti vykonania riadnej kontroly (podľa tvrdenia žalobcu v žalobe) pred začatím práce na zariadení vykonanie kontroly riadne potvrdil a s výkonom práce začal, aj napriek poučeniu o možných rizikách - obsah zápisnice.

2.5. V tomto smere je zamestnanec podľa ustanovenia o BOZP v znení noviel okrem iného aj povinný „dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol preukázateľne oboznámený“. Ako vyplýva z Miestneho prevádzkového a bezpečnostného predpisu na hydraulický a mechanický lis, zamestnanec je v záujme bezpečnej prevádzky okrem iného tiež povinný „Pred začatím práce na strojnom zariadení je obsluha povinná zoznámiť sa s pracovno technologickým postupom, skontrolovať správnu funkciu a nastavenie stroja a funkčnosť, kompletnosť a celistvosť bezpečnostných prvkov (kryty, svetelná bariéry, núdzové zastavenia a pod.). V prípade zistenia nedostatkov je povinný ohlásiť tieto skutočnosti nadriadenému pracovníkovi (majstrovi) a prácu začať až po ich odstránení“. S označenými predpismi bol žalobca zo strany žalovaného preukázateľne oboznámený, čo nakoniec ani nie je v žalobe rozporované a vyplýva to aj zo zápisnice.

2.6. Nakoľko bolo zároveň konštatované (opäť škodovou komisiou) porušenie aj na strane žalovaného, škodová komisia rozhodla a čiastočnej liberácií žalovaného ako zamestnávateľa podľa vyššie citovaného ustanovenia , čo žalovaný aj akceptoval. V naznačených súvislostiach tak má žalovaný za to, že škodová komisia správne vyhodnotila, že jednou z príčin, v dôsledku ktorej došlo k pracovnému

úrazu žalobcu (podľa názoru žalovaného v prevažujúcej miere) je práve zavinené poručenie právnych a ostatných predpisov a pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany žalobcu ako postihnutého zamestnanca.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení k žalobe, listom jeho právneho zástupcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sám nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní s poukazom na skutočnosť, že rozsah zodpovednosti zamestnanca a zamestnávateľa bol určený na základe rozhodnutia škodovej komisie. Predmetom konania je určenie rozsahu zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, konkrétne rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa. Z hľadiska hmotného práva je subjektom zodpovedným za vznik pracovného úrazu zamestnávateľ, t.j. v tomto prípade žalovaný. Zamestnávateľ je vecne legitimovaným subjektom, ktorý zodpovedá za vznik pracovného úrazu a u ktorého sa rozsah tejto zodpovednosti určuje. Práve žalovaný ako zamestnávateľ je potom v tomto prípade aj procesne legitimovaným subjektom v postavení žalovaného ako strany konania. Škodová komisia nemá právnu, resp. procesnú subjektivitu. Škodová komisia je v podstate len poradným orgánom, ktorý zriaďuje zamestnávateľ na účely posudzovania zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze (v tomto prípade na základe čl. 8.8.1 Organizačnej smernice žalovaného Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci.

3.1. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, keď od tohto určenia závisí rozhodnutie Sociálnej poisťovne o dávkach (o výške dávok) úrazového poistenia z pracovného úrazu. Je potrebné práve a jedine súdnym rozhodnutím určiť rozsah zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu, aby Sociálna poisťovňa následne mohla pokračovať a rozhodovať v konaní o nárokoch žalobcu na dávky úrazového poistenia z pracovného úrazu podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Právne postavenie žalobcu ako zamestnanca, ktorému vznikol nárok na dávky úrazového poistenia z pracovného úrazu, je bez súdneho určenia rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu neisté. Teda žalobca má na požadovanom určení v zmysle petitu žaloby naliehavý právny záujem; bez tohto určenia o jeho nárokoch nie je možné správne rozhodnúť.

3.2. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu potvrdzuje aj postup Sociálnej poisťovne vo veci úrazových dávok žalobcu, keď práve Sociálna poisťovňa vyzvala žalobcu na podanie určovacej žaloby z dôvodu, že spor o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu je sporom medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nárok z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý na základe ustanovenia prejednáva a rozhoduje súd (výzva Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č. 5559-2/2022-NR zo dňa 17. 03. 2022). Súd má teda právomoc v uvedenej veci konať. Spory o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za vznik pracovného úrazu sú pomerne bežnými spormi, ktoré sú prejednávané a rozhodované súdom aj v iným veciach.

3.3. Konanie vo veci úrazových dávok žalobcu vedené na Sociálnej poisťovni je aktuálne prerušené na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č. 5559-11/2022-NR zo dňa 09.06.2022 podľa ustanovenia o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia o predbežnej otázke. Konanie na Sociálnej poisťovni je teda prerušené z dôvodu začatia konania na Okresnom súde Topoľčany v tejto veci, do jeho právoplatného skončenia. V konaní o úrazových dávkach žalobcu Sociálna poisťovňa sama nerozhodla o určení rozsahu zodpovednosti žalovaného za vznik pracovného úrazu; nejde tu teda o prípad prejudiciality podľa .

3.4. Tvrdenie žalovaného o vizuálnej kontrole krytu zamestnancom na pracovnej pozícii žalobcu bolo žalovaným popreté neúčinne ( ). Žalovaný len vyjadril nesúhlas týmto tvrdením, ale už vôbec neuviedol akým iným spôsobom má kryt kontrolovať zamestnanec na pracovnej pozícii žalobcu. Žalovaný vôbec neuviedol akým spôsobom má byť kryt kontrolovaný zamestnancom na pracovnej pozícii žalobcu. Ako inak mal žalobca kryt kontrolovať? Akú „túto“ povinnosť mal žalobca nesplniť? Vyjadrenie žalovaného k žalobe je rovnako vágne a ničím nepodložené ako vyjadrenie škodovej komisie žalovaného.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu, listom jeho právneho zástupu zo dňa 12.08.2022 uviedol, že nesúhlasí opätovne s vyjadrením žalobcu. Žalobca vo vyjadrení uvádza, že

rozsah zodpovednosti zamestnanca a zamestnávateľa bol určený na základe rozhodnutia škodovej komisie, ktorým predmetom bolo konanie o určenie rozsahu zodpovednosti za vznik pracovného úrazu, konkrétne rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa a preto nesúhlasí, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným v tomto konaní. Žalovaný naďalej zotrváva na nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Podľa neho Sociálna poisťovňa by rozhodla aj bez podania určovacej žaloby v danej veci. Tvrdenie žalobcu o neuvedení akým iným spôsobom má kryt kontrolovať zamestnanec na pracovnej pozícií žalobcu je len účelové, nakoľko žalobca dobre vie a vedel ako má daný kryt kontrolovať, nakoľko nepracoval u žalovaného prvý deň, ale pracoval nepretržite u žalovaného 25 rokov, 3 mesiace a 12 dní ku dátumu, kedy sa úraz stal. Je zvláštne, že žalobca nevie, ako mal kontrolovať kryt po úraze, keď vyše 25 rokov v pracovnom procese túto povinnosť vedel.

5. Vo veci bol vytýčený termín pojednávania na deň 28.10.2022, na ktorom právny zástupca žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú písomne podanej žaloby a dodal, že je namietaná žalovanou stranou právomoc súdu. Má za to, že medzi sporovými stranami sa jedná jednoznačne o pracovnoprávny spor, ktorého riešenie je len v právomoci súdu a o ktorom rozhodnúť nemôže iný orgán, ako súd. Pokiaľ aj žalovaný vo svojom poslednom písomnom vyjadrení poukazoval na judikatúru NS, konkrétne na rozsudok sp. zn. je k tomuto rozsudku potrebné uviesť, že aj toto rozhodnutie NS potvrdzuje výlučnú právomoc súdu rozhodnúť o takomto spore. Konkrétne poukazuje na odsek 36. odôvodnenia tohto rozhodnutia.

5.1. Druhou námietkou žalovanej strany je námietka nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Aj túto námietku považuje za nedôvodnú, pretože sporovou stranou na strane žalovaného môže byť jedine a výlučne zamestnávateľ a nie žiadna jeho organizačná zložka, ktorá ani nemá právnu subjektivitu. Jedná sa o zodpovednosť zamestnávateľa za škodu, a preto pasívne legitimovaný je zamestnávateľ.

5.2. Čo sa týka veci samej má za to, že na tento spor je z hľadiska právneho potrebné nahliadať nasledovne: zodpovednosť zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je zodpovednosťou objektívnou, teda zamestnávateľ za takúto škodu zodpovedá bez ohľadu na to, či porušil, alebo neporušil konkrétnu právnu povinnosť, resp. bez ohľadu na vlastné zavinenie. Zamestnávateľ sa tejto zodpovednosti len môže zbaviť, či už úplne alebo čiastočne, zo zákonom stanovených liberačných dôvodov, ktoré však v tomto prípade naplnené neboli. Žalobca, ako zamestnanec, v súvislosti so vznikom pracovného úrazu neporušil žiadnu právnu povinnosť, vyplývajúcu či už zo zákona, alebo z interných predpisov zamestnávateľa na úseku BOZP. Pokiaľ to tak je, teda na strane žalobcu, ako zamestnanca, nedošlo k porušeniu právnej povinnosti, tak za škodu v celom rozsahu zodpovedá žalovaný, ako zamestnávateľ. V tomto smere poukazuje aj na to, že v takomto spore a v tomto konaní je vlastne dôkaznou povinnosťou nie žalobcu, ale práve naopak žalovaného, preukázať, že žalobca, ako zamestnanec, nejakú právnu povinnosť porušil.

5.3. Ďalšou skutočnosťou, na ktorú chce poukázať je nasledovná: pokiaľ žalovaný v prílohe svojho posledného vyjadrenia súdu predložil záznamník stroja a z tohto záznamníka odvodzuje povinnosť žalobcu vykonať nielen vizuálnu, ale aj takzvanú funkčnú kontrolu krytu, je potrebné k tomu uviesť dve veci. Kryt, ktorý sa pod žalobcom prepadol nie je krytom stroja, ale je to kryt, ktorý je umiestnený na podlahe pod strojom, tzn. že už len z tohto pohľadu je predložený záznamník stroja absolútne irelevantný. Druhou skutočnosťou, na ktorú chce poukázať je skutočnosť, že podľa tohto záznamníka sa má funkčná kontrola krytov stroja vykonávať mesačne, tzn. nie denne, nie na začiatku každej pracovnej smeny. Aj z tohto je zrejmé, že tvrdenie žalovaného o porušení predpisov BOZP zo strany žalobcu je len účelové a ničím konkrétnym nepodložené.

5.4. Právny zástupca žalovaného uviedol, že sa pridržiavajú svojich písomných vyjadrení a so žalobou nesúhlasia.

6. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na pracovisku ťažká lisovňa pracuje 20 rokov. Úlohou zoraďovačov je predvedenie výroby pracovníkom, pretože je tam hromada cudzích štátnych príslušníkov, ktorí nie celkom rozumejú slovensky. Po zadelení a vysvetlení práce začínajú pracovať, zoraďovač má odsledovať postup pracovný, aby danú prácu vykonávali kvalitne a podľa predpisov. Potom následne zoraďovač uvoľňuje výrobu, tzn. že daná súčiastka, ktorá má už tvar podľa pracovnej návodky, musia skontrolovať, či nechýba tam nejaký otvor, prípadne či to sedí na kontrolnú prípravku, ktorý daný výrysok musia položiť a kalibrami zmerať danú kvalitu. To sa týka uvoľnenia výroby. Potom

už keď práca beží, keď sú pracovníci už zadelení a pracujú, tak zoraďovači dostanú plán, prakticky ten majú už na začiatku smeny a chystajú si dané nástroje. Pretože ich je tam veľká hromada nástrojov, tak si to musia žeriavom popripravovať, lebo to sú aj 20 tonové nástroje.

6.1. Čo sa týka samotného pracovného úrazu uviedol, že ukončila sa výroba súčiastky, parťák, ten najschopnejší z osádky, ukončuje paletovanie označenie lístkami výrobkov a zoraďovač príde k mašine, prepne si režim zoraďovanie a ten nástroj je otvorený tzn. musí pomalinky spustiť barana dolu, potom sú tam úpinky, ktoré si odopne, niekde sú hydraulické, alebo klasické. Odopol, vysunul nástroj, ktorý je položený na pracovnom stole, ktorý je na koľajniciach, vysunul nástroj von, zobral žeriav, pôvodný nástroj odložil, už vedeli, ktorý nástroj bude nasledovať, aká výroba sa ide spúšťať, položil nástroj na daný stôl pracovný, ešte predtým je nutné vnútri, keď je stôl vonku skontrolovať tie dané koľajničky, v ktorých sa dosť často vyskytuje odpad, špony, a sú tam aj koncové snímače stola, kde sa takisto môže dostať nejaký neporiadok, výlisok, kúsok odpadu a to je potrebné tie koncové snímače, aby to bolo čisté, aj tie dosádzacie plochy toho stola. Tak ako to išiel skontrolovať našťastie len ľavou nohou stúpil na daný poklop, ktorý sa pod ním prepadol, spadol dole, narazil si panvu, lakte, rebrá, zavolal smenového majstra, upovedomil ho, čo sa stalo, najprv sa išiel prezliecť s ďalším smenovým majstrom, lebo bol celý od oleja, následne išli spísať záznam do knihy u majstrov, tam sa píšu hneď prvotné záznamy úrazu, následne so smenovým majstrom išiel na vrátnicu, na dychovú skúšku, výsledok bol negatívny. Vrátil sa naspäť na halu a ešte smenový majster sa ho pýtal, že či je schopný pokračovať v práci. Bol síce doudieraný, mal to stŕpnuté, ale povedal mu, že do rána to zvládnem, že keby sa mu to priťažilo bude to riešiť. Dodal, že mal nočnú smenu, stalo sa to niekedy medzi 00:30 až 00:40 hod. Pripomína, že mal tam kolegu, ktorý mal byť jeho nástupca, bol tam tri mesiace, nemohol ho nechať samého, povedal si, že nejako to vydrží a vydržal. Po skončení smeny na druhý deň ráno išiel k lekárovi a zistili čo sa stalo a následky úrazu. Práceneschopný bol od 24.02.2022 do 15.06.2022.

6.2. Žalobca k poklopu uviedol, že išlo o poklop (kryt) na podlahe. Keď lis vyrába, ten poklop nie je vidieť. Nedá sa naň ani stúpiť takže keď výroba ide tri smeny, tak sa po celú dobu nič nedeje, ale až keď sa ide zoraďovať, ukončí sa výroba alebo pokazí nástroj. Vtedy sa ten stôl vytiahne von a vtedy sa ten poklop odhalí. Pokiaľ ide o spomínané zoraďovanie toto je jeho pracovnou náplňou. Takto to robil rutinne, denne, pretože tam robí 20 rokov.

6.3. K poklopom uviedol, že nie je prvý a ani jediný, ktorému sa stalo niečo podobné, i keď nie do toho istého. Jemu sa stalo pred rokom 2017 podobné niečo, keď sa mu odtrhol pánt na poklope a takisto spadol, len nie s takýmito následkami. Poklop, ktorý už vyššie spomínal, slúži pre údržbu, keďže dolu sú rôzne potrubia, chladenie lisu. Pod tým dole je veľká šachta, ktorá slúži len údržbárom. Zoraďovači tam nemajú čo hľadať. Pre nich je šachta uzavretá a k nej majú prístup len údržbári. Použitie tejto šachty záleží od toho, čo idú údržbári prevádzať.

6.4. Žalobca dodal, že ten lis č. 2, kde sa mu stal úraz, bol v ten týždeň, asi dva dni pred jeho úrazom odstavený, minimálne jednu pracovnú smenu, kde údržba prevádzala nejaké úpravy, opravy, niečo na ňom robili, tak prečo to neskontrolovali, to patrí do ich pracovnej náplne kontrola poklopov. Keď oni robia, tak zoraďovači im vysunú prázdny stôl von a oni si potom spustia barana dole a prevádzajú to čo oni uznajú za vhodné.

6.5. Na otázku právneho zástupcu (PZ) žalobcu, či počas výkonu práce na pracovnej pozícií žalobcu, t.j. zoraďovača, manipuluje s predmetným krytom zoraďovač, či prichádza s ním fyzicky do styku?

6.5.1. Žalobca uviedol, že nie, do styku s ním prichádza len tak, že ho vidí na zemi. Keby bol vedel, že sa prepadne, tak ho obíde. Ďalej uviedol, že medzi pracovné povinnosti zoraďovača nepatrí riešiť zabezpečenie, resp. uchytenie predmetného poklopu.

6.6. Na otázku PZ žalobcu, či v čase vzniku pracovného úrazu sa nachádzal predmetný poklop na svojom mieste?

6.6.1. Žalobca uviedol, že áno, ale nebolo vidno že bol posunutý, keby to videl tak sa mu vyhne alebo na to upozorní.

6.7. Na otázku PZ žalobcu, či v rámci výkonu svojej práce na pracovnej pozícií zoraďovača vykonával niekedy počas tých 20 rokov inú ako vizuálnu kontrolu? Prípadne kontrolu toho krytu?

6.7.1. Žalobca uviedol, že nie, len vizuálnu, keď vidí, že je niečo odtrhnuté, tak to nahlási smenovému majstrovi a on následne zavolá údržbu.

6.8. Na otázku PZ žalobcu, či vyžadoval niekedy niekto od nich v rámci výkonu práce zoraďovača, aby manipulovali s krytom, aby riešili jeho uchytenie, aby ho kontrolovali?

6.8.1. Žalobca uviedol, že nie, len vizuálne, pretože ten kryt má po obvode otvory, ktoré sú na uchytenie, ale uchytenie poklopu je vec údržby.

6.9. Na otázku PZ žalovaného, že žalobca uviedol, že nekontroloval žiadny kryt, ale zo záznamníku stroja je jasné, že z hľadiska jeho pozície, alebo akéhokoľvek iného zoraďovača, mal túto kontrolu vizuálnu, ako aj funkčnú kontrolovať. Prečo sa táto kontrola nevykonáva ako vizuálne, tak aj funkčne?

6.9.1. Žalobca uviedol, že na to by mal odpovedať žalovaný, prečo ten poklop nebol zašrobovaný, ako má byť. Pokiaľ hovoril o poklope mal na mysli kryt, teda kryt, kde sa mu stal úraz. Keby mal chodiť ešte okrem svojej pracovnej činnosti po každom kryte, kam by prišli, všetko sa dialo len na vizuálnej báze.

6.10. Na otázku PZ žalovaného ako sa viedol denník záznamníka stroja?

6.10.1. Žalobca uviedol, že robila ho vždy ranná smena, pretože tam na podpis je len jedno na ten daný políčko a vždy zoraďovač rannej smeny to podpisoval a kontroloval, ďalšie smeny to nekontrolovali, pretože to nemali kde zaznamenať.

6.11. Na otázku PZ žalovaného nekontrolovalo sa to ani keď menil ten lis, zásobníky?

6.11.1. Žalobca uviedol, že keď vidí, že je podpísaný zoraďovačom rannej smeny, že tam je podpis, tak prečo by sa to malo znova kontrolovať manuálne, všetko sa to dialo na báze vizuálnosti, vidí že je niečo poškodené nahlási, to je celé. Zúčastňoval sa každého jedného školenia, mali to predpísané, bez školení by nemohli prácu vykonávať. Snažil sa dodržiavať všetky bezpečnostné predpisy.

6.12. Na otázku PZ žalobcu na tých školeniach BOZP a pracovných postupov počas toho ako bol zamestnaný u žalovaného, na niektorých z tých školení, či bol poučený, že majú vykonávať iné, než vizuálne kontroly krytu?

6.12.1. Žalobca uviedol, že nie.

6.13. Na otázku PZ žalobcu, ten kryt, poklop, ktorý sa pod žalobcom prepadol je fyzicky súčasťou toho stroja, lisu?

6.13.1. Žalobca uviedol, že samotného lisu nie, pretože to je na podlahe, je to poklop, takže to s pracovným stolom ani s funkciou lisu nemá nič spoločné.

7. Žalovaný v písomnom podaní právneho zástupcu zo dňa 19.12.2022 uviedol, že dňa 16.06.2021 prebehlo školenie. Kde v úvodu na strane 3 bod 1. Účel a platnosť je uvedené, že sa bezpečnostný predpis vzťahuje aj na zoraďovanie. Na strane 7, 3. odsek sa uvádza, že nastavenie a zoradenie lisu smie prevádzať iba poverená osoba (zoraďovač) a tiež 4. odsek, že po každom novom zoradení stroja, lisovacieho nástroja, musí zoraďovač prekontrolovať správne nastavenie, funkciu ochranných zariadení, funkciu nástroja, predviesť a prekontrolovať správny postup obsluhy stroja. A tomu celému strana 8, 5. odsek - Zoraďovač je mimo iného povinný skontrolovať všetky kryty, poklopy a prekrytia kanálov, technologických otvorov a nepohybovať sa po nich v prípade vykazovania poškodenia alebo zdeformovania prípadne nedostatočné prekrytia alebo posunutia prekrytia otvorov. Žalobca bol oboznámený, že má zo svojej pracovnej pozície kontrolovať kryty, nakoľko bol prítomný na danom školení, kde sa podpísal na zápisu o vzdelávacej aktivite na strane 2, riadok č. 51.

8. Na pojednávaní dňa 20.01.2023 svedok H. W. vo svojej výpovedi uviedol, že bol zamestnaný u žalovaného, u ktorého pracoval 10 rokov. Dňa 01.06.2022 prestupoval na inú pozíciu, pracuje pre sesterskú spoločnosť žalovaného. U žalovaného pracoval zhruba 5 rokov ako zoraďovač, predtým pracoval ako operátor automatizácie, posledných 5 rokov zastával funkciu zoraďovača, tzn. že išlo o tú istú funkciu, akú vykonával žalobca. Keď mu začala pracovná smena bolo najprv zadelenie ľudí, kde sa rozdelili na pracovné stroje. Následne nato išli rozbehnúť výrobu s tým, že skontrolovali sa základné veci na lise, či sú funkčné tlačidlá, bezpečnostné fotobunky a či je lis uvedený do správneho prevádzkového režimu. Takto sa išlo od lisu k lisu. Kolega išiel z jednej strany, on z druhej. Operátori už boli za tie roky naučení, že majú si tieto základné veci pozrieť, prípadné nedostatky automaticky im oznamovali, či to boli tlačidlá, alebo niečo uvoľnené. Následne na to až sa mohla spustiť výroba. Na každom lise mali záznamníky stroja, do týchto sa zapisovalo na rannej smene, že áno lis je schopný prevádzky a následne smeny poobedná alebo nočná, už len kontrolovali vizuálne, bez záznamu.

8.1. Potom priamo z ich činnosti sa opäť pristúpilo ku stroju, oni ako zoraďovači si skontrolovali nástroj, či je v poriadku, na základe toho sa rozhodlo čo ďalej. Podľa zoraďovacieho postupu nasledovalo uzavretie nástroja, odopnutie z vrchnej časti od barana, následne na to sa vlastne stôl s nástrojom vysunul von z pracovného priestoru lisu. Na to vždy kontrolovali priestor pod stolom, nakoľko sa stávalo, že tam mohol napadať odpad, mohol napadať do priestoru kde sa mal ukotviť stôl, teda mohol im zašpiniť buď vodiace lišty alebo pridržiavač. Následne na to sa išlo a nástroj sa zapol na reťaze žeriavu, bol odprataný a bol potom položený druhý nástroj, opäť sa pre istotu skontroloval priestor stola, či je čistý a bol stôl zasunutý späť do lisu a bol upnutý na lis. Následne na to vykonali kontrolu priamo nástroja a až po tejto kontrole odovzdali lis s tým, že daní operátori môžu vyrábať.

8.2. Kryt sa nachádza pri výrobe pod stolom, čiže nemajú počas výrobného procesu prístup ku nemu, nakoľko im to bezpečnosť stroja nedovoľuje. Až pri zoradení a vysunutí stola je tento kryt celý viditeľný. Oni kontrolujú vždy keď začína výroba poklopy, ktoré sú na odpad, tie sa nachádzajú po stranách lisu a vlastne potom či daní operátori majú funkčné tlačidlá a správny počet. Kryt kontrolujú vizuálne predtým ako vstúpia, že idú skontrolovať daný priestor tak vizuálne si pozrú, že či je tam vôbec. Takto to bolo zakaždým obvykle zaužívané. Zaškolení boli tak, že si majú vizuálne skontrolovať či tam niečo netrčí, poprípade nevisí, alebo je upevnené a potom už funkčné časti sa kontrolujú, či fungujú tlačidlá alebo svietia fotobunky. Svedok dodal, že hovorí o kryte, ktorý sa prepadol pod žalobcom.

8.3. Na otázku PZ žalobcu či vie, že čo sa žalobcovi stalo? A odkiaľ?

8.3.1. Svedok uviedol, že áno vie, nachádzal sa na danej smene, avšak nachádzal sa na inom pracovisku, nakoľko v danej dobe síce bol zoraďovač, ale zmluvne musel vykonávať inú pracovnú činnosť, avšak nevidel priamo na daný úraz, nakoľko mal vo výhľade ďalšie lisy, bolo mu to povedané od kolegov, že sa niečo takéto stalo.

8.4. Na otázku PZ žalobcu kde sa nachádza ten kryt?

8.4.1. Svedok uviedol, že kryt sa nachádza pod stolom daného lisu, pri chode stroja nie je možné sa k nemu dostať, je na ňom stôl a je tam aj bezpečnostná bariéra ktorá zabraňuje prístupu z danej strany, vtedy ten kryt nie je viditeľný. Až keď sa vysunie stôl pri zoradení je tento kryt viditeľný. Kryt je vlastne na podlahe pod stolom. Svojim spôsobom mimo pracovný priestor lisu.

8.5. Na otázku PZ žalobcu je tento kryt funkčnou súčasťou lisu?

8.5.1. Svedok uviedol, že nie, ten kryt slúži na prekrytie nejakých ventilov a na prístup údržbárom k ventilom.

8.6. Na otázku PZ žalobcu, či počas výkonu práce zamestnanca na pracovnej pozícií zoraďovača prichádza zoraďovač do kontaktu s týmto krytom?

8.6.1. Svedok uviedol, že s týmto krytom sa nevykonáva nič, jedine buď po ňom prejdú alebo prekročia, záleží od ktorej strany chcú vstúpiť ku lisu. Zakaždým sa na tento kryt nestúpi. Nie vždy sa odtiaľ pristupuje, alebo do toho priestoru.

8.7. Na otázku PZ žalobcu, či patrí medzi pracovné povinnosti zoraďovača riešiť nejakým spôsobom zabezpečenie alebo uchytenie krytu?

8.7.1. Svedok uviedol, že oni ho len vizuálne kontrolujú, žiadne mechanické kontroly nie sú.

8.8. Na otázku PZ žalobcu, že hovoril o tom, že zoraďovač vykonáva vizuálnu kontrolu krytu, či je povinnosťou zoraďovača vykonávať aj iným spôsobom kontrolu?

8.8.1. Svedok uviedol, že o tom nemá vedomosť, že by mali iným spôsobom ho kontrolovať.

8.9. Na otázku PZ žalobcu, že vo svojej výpovedi spomenul aj nejaké poklopy na odpad, nech upresní tento kryt o ktorom sa bavíme, či je tiež kryt na odpad?

8.9.1. Svedok uviedol, že nie. Tento kryt slúži údržbárom na prístup k nejakým trubiciam alebo ventilom lisu, odpadové poklopy sa nachádzajú z bokov strán. Vždy je to tak, že keď je aj nejaká porucha, oznámi sa majstrovi, ten zavolá údržbárov, oni prídu prekontrolujú čo je za problém, podľa toho postupujú, keď je problém odstránený a stroj schopný prevádzky, tak to oznámia majstrovi a zoraďovačom, zoraďovači prídu a uvoľnia výrobu.

8.10. K predloženej fotografii na ktorej sa nachádza predmetný kryt, na otázku právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol, že na fotografii sú dva kryty, ale kryt o ktorom hovorí je ten menší biely. Z fotografie nie je poriadne vidieť, či je upevnený alebo nie. To je aj spôsob kontroly, pozrú sa na ten kryt a vlastne odpadové kanále sa nachádzajú po strane, ktoré kontrolujú. Pri zoradení kontrolujú dráhy, sú to dráhy po ktorých stôl ide. Ďalej je tam pridržiavač, ktorého čistotu kontrolujú, ktorý sa nachádza za krytom. Prístupy sú z obidvoch strán, alebo z pohľadu ako je urobená fotografia. Nakoľko zoraďovač kontroluje pred zasunutím stroja tak pristupuje z pohľadu krytu. Tým pádom aj ho pozrie vizuálne. Z tejto fotografie vyplýva, že je pri zoradení, vlastne pri výmene nástroja. Tá môže byť niekoľkokrát za smenu, alebo raz za deň. Čiže aj ten kryt nevidia pravidelne, tak aby ho mohli pozrieť. Ďalší problém bol vždy pri tom kryte, že sú tam malé šróby, ktoré sú ťažko viditeľné, obzvlášť pri nočnej smene a ako vidno na fotografii nachádza sa tam veľké množstvo oleja, čo sťažuje viditeľnosť šróbov, keďže tie sú tiež čiernej farby, ako ten olej.

8.11. Na otázku PZ žalobcu, že 5 rokov pracoval ako zoraďovač, či počas tejto doby vyžadoval niekto od neho, alebo boli školení, a poučení o tom, že majú robiť aj inú kontrolu tohto krytu, ako vizuálnu?

8.11.1. Svedok uviedol, že každý rok majú pravidelne BOZP školenie a neboli inak informovaní, že by mali mechanicky alebo ručne kontrolovať daný kryt, či drží na mieste alebo nie, iba vizuálne.

8.12. Na otázku PZ žalobcu, či má ten kryt niečo spoločné vôbec s funkciou lisu?

8.12.1. Svedok uviedol, že vôbec nemá.

8.13. Na otázku PZ žalobcu keďže tam pracoval 5 rokov ako zoraďovač, stalo sa niečo podobné aj v minulosti, že bol problém s tým krytom?

8.13.1. Svedok uviedol, že áno stal sa asi rok predtým na inom lise viac menej totožný úraz, keď kolega prepadol cez ten istý kryt, ale na inom stroji. Vtedy to riešené nebolo ale boli tam nezhody. Šetrenie nebolo, lekár kolegu uviedol, že šlo o úraz a nie pracovný úraz ale náprava bola taká, že sa daný poklop na danom lise prizváral.

8.14. Na otázku PZ žalovaného, že pri výmene formy na lise, kto prichádza ako prvý do kontaktu s daným krytom?

8.14.1. Svedok uviedol, že zoraďovač.

8.15. Na otázku PZ žalovaného, že svedok uviedol, že keď sa mení forma na lise, tak tam môžu spadnúť drobnosti, ktoré očistia a predtým než to očistia tak daný kryt kontrolujú?

8.15.1. Svedok uviedol, že vizuálne si ho skontrolujú, nakoľko prejde daným miestom aby si mohol skontrolovať, ako je zašpinený daný priestor. Keď pozrie naň a vidí, že nie je posunutý a nevidí otvor, tak na daný kryt stúpi alebo ho obíde, záleží od situácie. Môže sa v tých miestach nachádzať železný odpad, takže nedá sa ten kryt zakaždým obísť.

8.16. Svedok ďalej vo veci uviedol, že keby sa zistilo, že kryt nie je riadne uložený tak to oznámia majstrovi a on údržbárom. Väčšinou býva takýto problém s tými odpadovými poklopmi, buď zamestnanec alebo aj oni, akonáhle vidia podozrenie, že kryt je nestabilný ohlásia majstrovi a on ohlási údržbára. Stalo sa v minulosti, že kryt bol pevný, keď sa naň stúpilo odtrhol sa pánt a kryt sa prepadol. To, že tam vstupujú údržbári je im oznámené, že idú vykonávať činnosť. Akákoľvek činnosť údržbára na stroji keď je ukončená je oznámená zoraďovačovi alebo majstrovi, že stroj je schopný prevádzky. Týka sa to aj krytu. Prvý kontakt je s tým, že ho vlastne vidia, že sa nachádza na mieste, kde má byť, nakoľko môže sa stať, že bude potiahnutý so stolom. Prvý kontakt je vizuálny. Fyzický kontakt je napríklad keď chcú cezeň prejsť.

8.17. Na otázku PZ žalobcu kto zodpovedá za uchytenie toho krytu?

8.17.1. Svedok uviedol, že údržbári, nakoľko zoraďovač nesmie vykonávať opravy stroja.

9. Svedok Ing. G. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje u žalovaného vo funkcii technik BOZP a PO (požiarna ochrana). Teraz je zamestnaný u žalovaného tretí rok. Túto prax vykonáva 10 rokov. Vie, čo je predmetom konania. Zaevidoval sa pracovný úraz, hlásenie, ktoré vlastne podal vedúci zamestnanec, ktoré bolo doručené im, ale aj vedeniu spoločnosti. Preverením úrazu sa zaoberali po tom nahlásení, preverili situáciu, aká tam je. Postupovali v súlade s legislatívou, keď bola zamestnancom doručená PN v trvaní viac ako 5 dní, začali šetrenie. Všetko je zapísané v zázname registrovaného pracovného úrazu. Bolo konštatované, že zodpovednosť žalovaného za úraz je 50 %, určila to škodová komisia, je to tím ľudí, ktorí určili mieru zavinenia zamestnanca na 50 % a mieru zamestnávateľa na 50 %, kde zistili, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mal, na základe kontroly krytov na zariadení, ktoré mal vykonať v deň úrazu. Porušil týmto miestny prevádzkový predpis. Zodpovednosť 50 % na zamestnávateľa bolo za to, že nezabezpečil tak ako bolo deklarované v škodovej komisii, že ten kryt je na svojom mieste. Zamestnanec je prvá osoba, ktorá vie zistiť poškodenie krytu v pozícií zoraďovača a následne keď nahlási poškodenie, vie zamestnávateľ odstrániť nedostatok, ktorý zistil. Keďže sa jedná o zoraďovača, ktorý má jediný oprávnenie manipulovať s lisom, s tým pri nastavení zoradení vyberá stôl, na ktorom je nástroj, forma, iba on vie ten stôl dať vlastne von z toho lisu a vie identifikovať konkrétny kryt je vidieť iba keď je stôl mimo toho zariadenia. Nikto iný to nevie ako prvý zistiť, iba zoraďovač. V miestnom prevádzkovom poriadku je napísané, že má kontrolovať všetky kryty, či sú na svojom mieste, či nie sú vychýlené a či sú pevné. Keď je ten kryt na svojom mieste a nie je mimo, lebo inak by bolo vidieť otvor, je kryt stabilný a pevný. To, že bola vykonaná kontrola zo strany žalobcu vyplýva zo záznamu.

9.1. Na otázku PZ žalovaného, či kryt na ktorom sa stal úraz žalobcovi, je súčasťou toho daného stroja?

9.1.1. Svedok uviedol, že áno jednoznačne, lebo ten stroj nevie fungovať bez toho koľajového zariadenia, t.j. stola na zoradenie, je to súčasť stola ako celok.

9.2. Na otázku PZ žalovaného ak to chápe správne, tak keď sa odsunie tá forma a príde zoraďovač tak on si má skontrolovať ten daný kryt v tom, že či je na svojom mieste, či sú tam šróby, a má ten kryt nejaký presah cez ten otvor?

9.2.1. Svedok uviedol, že má presah ale ho nevidieť, lebo je na svojom mieste.

9.3. Na otázku PZ žalovaného ak by aj šróby boli povolené a kryt bol mierne posunutý ale vplyvom nočnej smeny, kde je horšia viditeľnosť, či jediná možná kontrola je fyzická a nie vizuálna?

9.3.1. Svedok uviedol, že keď chce zistiť, či je ten kryt v poriadku, tak ho musí skontrolovať, či je na svojom mieste.

9.4. Na otázku PZ žalobcu že v rámci svojej výpovede svedok uviedol, že by sa malo jednať o kontrolu, či sa ten kryt nachádza na mieste, resp. skutočnosť, že by zoraďovač mal kontrolovať pevnosť krytu, nech sa vyjadrí, z ktorého predpisu to vyplýva?

9.4.1. Svedok uviedol, že kontrola krytu je popísaná že to musí skontrolovať fyzicky, detailnejší popis nie je.

9.5. Na otázku PZ žalobcu, že použil slovo fyzicky, kde je to uvedené?

9.5.1. Svedok uviedol, že nie je tam napísané ani vizuálne, to znamená, že má vykonať kontrolu. Na základe skúsenosti zamestnanca, ktorý tam pracoval cca 20 rokov, vedel vykonávať na základe svojich pracovných skúseností a vedel posúdiť, čo je a čo nie je kontrola krytu a akým spôsobom má vykonávať kontrolu krytu, keď chce chrániť svoje zdravie, ako i zdravie ostatných ľudí.

9.6. Na otázku PZ žalobcu, či je teda pravdou, že v prevádzkovom bezpečnostnom predpise sa hovorí výlučne o kontrole bez spomenutia fyzickej kontroly?

9.6.1. Svedok uviedol, že áno.

9.7. Na otázku PZ žalobcu čiže keď spôsob kontroly v prevádzkovom predpise uvedený nie je, ako tá kontrola mala byť podľa svedka vykonávaná?

9.7.1. Svedok uviedol, že keďže tam nie je uvedené akým spôsobom má byť vykonávaná, podľa svojich skúseností vie zoraďovač kryt skontrolovať aj fyzicky aj vizuálne. Ak by ten deň spravil vizuálnu kontrolu zistil by, že kryt nie je na svojom mieste. Pokiaľ ide o to, že prečo nebol na svojom mieste, je to lisovacie zariadenie, ktoré svojimi vibráciami môže daný kryt uvoľniť, alebo si nesplnil niekto povinnosť predtým. Podstatné bolo to, že keď to niekto podpísal, že daný kryt je na mieste.

9.8. Na otázku PZ žalobcu na základe čoho svedok tvrdí, že kryt nebol na mieste?

9.8.1. Svedok uviedol, že inak by nebolo možné cez ten kryt prepadnúť.

9.9. Na otázku PZ žalobcu, či má žalovaný k dispozícií nejaký dôkaz, že kryt v čase vzniku pracovného úrazu nemal byť na mieste?

9.9.1. Svedok uviedol, že keďže majú potvrdenia o tom, že sa vykonávajú kontroly a vykonávajú ich zoraďovači, takže je zaevidované, že kryt je na svojom mieste.

9.10. Na otázku PZ žalobcu pýta sa, že či majú dôkaz, že kryt nebol na mieste?

9.10.1. Svedok uviedol, že ak nebol kryt na mieste, tak to mal zistiť žalobca. Zamestnávateľ má dôkaz o tom, že kryt bol na mieste, je to potvrdené. Odpoveď na otázku je automatická s tým, že ak žalobca prepadol s krytom, tzn. že kryt nemohol byť v tom čase na svojom mieste. Keďže žalobca nezaznamenal poškodenie krytu, tak ho nemajú.

9.11. Na otázku PZ žalobcu koľko smenná prevádzka je prevádzka, kde sa stal tento úraz?

9.11.1. Svedok uviedol, že trojsmenná.

9.12. Na otázku PZ žalobcu ktorá smena podpisuje tento záznam?

9.12.1. Svedok uviedol, že je to denný záznam a vykonáva ho väčšinou ranná smena, ale keďže stôl počas jednej smeny nemusí ísť von, môže záznam vykonať aj ďalšia smena, lebo zoradenie môže byť cez pracovné smeny.

9.13. Na otázku PZ žalobcu ku každému dňu vidieť, že v tomto záznamníku je len jeden podpis, v deň keď sa stal tento pracovný úraz, koho podpis je tam?

9.13.1. Svedok uviedol, že na prvej strane záznamníka je napísané meno zoraďovača, ktorý zaznamenáva dané kontroly.

9.14. Žalobca k výpovedi uviedol, že dňa 24.02. keď sa mu to stalo, mal nočnú smenu a čo je predmetom vyššie uvedenej otázky podpisuje sa ranná smena. Nie je to jeho podpis, podľa toho čo pozná, tak toto je kolega O. X.. Jeho podpis tam je 19. a 20.02., kedy mal ranné smeny.

9.15. Na otázku PZ žalobcu vo všeobecnosti tento kryt, o ktorom hovorí, má byť nejakým spôsobom uchytený, ak áno akým spôsobom?

9.15.1. Svedok uviedol, že áno je tam pevne spojený so spodnou časťou lisu. Nevedel povedať akým spôsobom. V čase keď to prešetrovali už to bolo zavarené.

9.16. Na otázku PZ žalobcu tento konkrétny kryt v tomto konkrétnom čase, kedy sa ten úraz stal, či sa vie vyjadriť, či bol v tom čase uchytený?

9.16.1. Svedok uviedol, že keďže nemajú informáciu o tom, že by nebol uchytený, tak podľa neho bol uchytený. Oni majú informácie iba od zoraďovačov, ako zodpovedných ľudí, ktorí to vedia kontrolovať. Ak zistia poškodenie musia to nahlásiť vedúcemu majstrovi.

9.17. Na otázku PZ žalobcu kto zabezpečuje, resp. kto je zodpovedný za uchytenie týchto krytov?

9.17.1. Svedok uviedol, že údržba.

9.18. Na otázku PZ žalobcu, či už po tomto pracovnom úraze žalobcu, boli zo strany zamestnávateľa v súvislosti s tým konkrétnym krytom realizované nejaké opatrenia?

9.18. Svedok uviedol, že všeobecne sa nariadila kontrola všetkých krytov. Ak sa zistilo poškodenie, tak sa opravovali. S týmto krytom sa robilo tak, že sa dal na miesto a zavaril sa. Keď potrebujú prístup údržbári, ten kryt si vedia otvoriť.

9.19. Na otázku PZ žalobcu, či školenia BOZP, ktoré absolvovali pravidelne zoraďovači, vykonávali oni, teda ako technici BOZP?

9.19.1. Svedok uviedol, že nie, oni majú na starosti všeobecné školenia, ktoré vykonáva technik BOZP podľa osnovy školenia. Priamo na činnosti ich školia ďalší školitelia. Takéto školenia musí robiť zaškolená osoba, ktorá musí poznať stroje.

9.20. Na otázku PZ žalobcu, či bol svedok členom škodovej komisie v tomto konkrétnom prípade?

9.20.1. Svedok uviedol, že nebol, on riešil záznam.

9.21. Žalobca k výpovedi svedka uviedol, že keby na danom poklope bol jeden jediný šrób, tak sa ten úraz nestane, pretože ten šrób by ten poklop zadržal, ale ten poklop spadol dolu do trojmetrovej jamy, keby tam spadol aj on, tak ten poklop ide naňho. Keby bol šrób uvoľnený tak by trčal a bolo by ho vidno. Upozorňuje na jednu vec, na tom záznamníku stroja je takisto ako kontrola zoraďovačom, aj kontrola údržby. Ako už predtým na prvom pojednávaní avizoval, daný lis bol deň alebo dva dni pred úrazom opravovaný údržbou, tak by ho veľmi zaujímalo, ako teda kontrolovali údržbári svoje veci. Podľa neho nebol tam ani jeden šrób, keby tam bol aspoň jeden, tak ten poklop nespadne.

9.22. Na otázku PZ žalobcu či pred vznikom pracovného úrazu, predtým ako sa to stalo, bol kryt na svojom mieste?

9.22.1. Žalobca uviedol, že vizuálne keď sa pozrel vyzeralo, že kryt je na mieste, nevykazoval znaky posunutia ani poškodenia. To uviedol aj v zázname o úraze.

10. Právny zástupca žalobcu vo svojej záverečnej reči uviedol, že žiadajú na základe vykonaného dokazovania, aby súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel. Má za to, že žaloba je dôvodná, po prvé

preto, že zodpovednosť zamestnávateľa za škodu je zodpovednosťou za škodu pri vzniku pracovného úrazu, je zodpovednosťou objektívnou, založenou na tom, že sa zodpovedá bez ohľadu na porušenie právnych povinností, resp. bez ohľadu na zavinenie zamestnávateľa. V tomto konkrétnom prípade boli splnené všetky zákonné podmienky vzniku plnej, stopercentnej zodpovednosti zamestnávateľa, t.j. žalovaného. Tými podmienkami má na mysli existenciu pracovnoprávneho vzťahu, vznik pracovného úrazu na strane žalobcu a zdravotnej ujmy na jeho strane v dôsledku tohto pracovného úrazu, ako aj príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a výkonom práce počas pracovnej doby. Zamestnávateľ sa svojej zodpovednosti môže prípadne len zbaviť, či už čiastočne alebo úplne, ak sú na to dané zákonom stanovené dôvody, ktoré zároveň musia byť preukázané. V tomto konkrétnom prípade síce zamestnávateľ tvrdí, že v súvislosti so vznikom pracovného úrazu aj žalobca, ako zamestnanec mal porušiť určitú právnu povinnosť, majú že to tvrdenie je jednak neopodstatnené a jednak majú za to, že to tvrdenie nebolo preukázané. Za neopodstatnené ho považujú preto, že žalobca žiadnu právnu povinnosť neporušil, pri výkone svojej práce postupoval v súlade so všeobecnými predpismi na úseku BOZP, ako aj konkrétne so svojimi povinnosťami zamestnanca na pracovnej pozícií zoraďovača a napokon aj v súlade s predpísaným pracovným postupom na tejto pracovnej pozícií.

10.1. Pokiaľ zamestnávateľ naplnenie liberačného dôvodu odôvodňuje tým, že žalobca nevykonal riadnym spôsobom kontrolu krytu, ktorý sa pod ním prepadol, tak po prvé toto tvrdenie nie je korektné a po druhé ani nebolo preukázané. Žalobca vykonal takú kontrolu daného krytu, ktorú zamestnanec na jeho pracovnej pozícií vykonať, podľa interných predpisov, mal, teda vizuálnu kontrolu, pričom žiaden iný spôsob vykonávania tejto kontroly internými predpismi zamestnávateľa ani nie je predpísaný. Myslí si, že túto skutočnosť najlepšie ilustruje výpoveď posledného svedka, tzn. bezpečnostného technika žalovaného, ktorý síce vo svojej výpovedi najskôr hovoril o kontrole pevnosti, či fyzickej kontrole daného krytu, ale napokon sám uznal, že taký spôsob vykonávania kontroly daného krytu z prevádzkových predpisov vôbec nevyplýva. Vykonávanie inej ako vizuálnej kontroly aj bezpečnostný technik žalovaného napokon odôvodnil len svojimi úvahami o skúsenostiach zamestnanca, resp. úvahami o tom, že by taká kontrola vykonávaná zoraďovačom mala byť. Takéto úvahy však nemožno považovať za preukázanie naplnenia liberačného dôvodu na zbavenie sa čiastočnej zodpovednosti zamestnávateľa.

10.2. Na strane druhej z výpovede žalobcu, ako aj svedka Kulláča, ktorí obaja dlhoročne vykonávali prácu na danej pracovnej pozícií, jednoznačne vyplýva, že iná ako vizuálna kontrola daného krytu zoraďovačmi vykonávaná nebola, nemala byť vykonávaná a nikdy od nich ani vykonávanie inej, ako vizuálnej kontroly, nebolo vyžadované, a to ani na školeniach, týkajúcich sa prevádzky daného lisu. Práve naopak z výpovedí žalobcu a svedka Kulláča a napokon aj z výpovede bezpečnostného technika žalovaného vyplýva, že zodpovednosť za riadne uchytenie a zabezpečenie daného krytu je zodpovednosťou iných zamestnancov z úseku údržby.

10.3. Čo sa týka predloženého záznamníka stroja, aj tento vlastne potvrdzuje, že vykonanie kontroly daného stroja zoraďovačom sa zaznamenáva len na jednej z troch pracovných smien v danom dni, pričom v deň vzniku pracovného úrazu záznam o vykonaní kontroly predmetného lisu nepodpisoval žalobca. Zároveň k tomuto záznamníku uvádza, že tento vôbec nepotvrdzuje tvrdenia žalovaného o vykonávaní, alebo o povinnosti vykonávať inú, ako vizuálnu kontrolu predmetného krytu. Ide o záznam o vykonaní kontroly stroja ako takého, pričom ako podrobne opísal vo svojej výpovedi tak žalobca, ako aj svedok W., táto kontrola sa týka lisu ako takého, jeho funkčných súčastí a nie krytu, ktorý sa nachádza na podlahe pod samotným lisom. Z prvej strany záznamníka stroja zároveň vyplýva, že kontrola krytov zo strany zoraďovača sa má vykonávať raz mesačne. Konkrétne to je v časti mechanika 5 bod 1. Zároveň z ich výpovedí vyplýva, a to znovu potvrdil aj bezpečnostný technik, že niekedy, alebo často, nie je možné vykonať na začiatku pracovnej smeny ani len tu vizuálnu kontrolu daného krytu, pokiaľ pracovná smena len pokračuje vo výrobe na danom lise, bez toho, že by sa stôl lisu odsúval a predmetný kryt tak odkryl, obnažil.

10.4. Na základe týchto skutočností považuje žalobu za dôvodnú pre splnenie zákonom stanovených podmienok vzniku plnej zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a zároveň pre nepreukázanie splnenia podmienok liberácie na strane zamestnávateľa. Žalovaný ohľadom svojich tvrdení svoje dôkazné bremeno, podľa jeho názoru, neuniesol, a preto navrhujú žalobe vyhovieť. V prípade úspechu zároveň navrhujú žalobcovi priznať plný nárok na náhradu trov konania.

11. Právny zástupca žalovaného vo svojej záverečnej reči uviedol, že sa pridržiavajú doterajších podaní a majú za to, na základe svedeckých výpovedi a doložených dôkazov, že došlo k porušeniu zo strany zamestnanca, žalobcu, v pomere tak, ako je uvedené v zázname o škodovej komisii. Majú tiež za to, že žalobca bol určitým spôsobom dotlačený do žaloby Sociálnou poisťovňou, ktorá ho vyzvala na preukázanie žaloby, pričom Sociálna poisťovňa je samostatný inštitút, ktorý rozhoduje samostatne bez rozhodnutia súdu. S ohľadom na doterajší priebeh konania žiadajú súd, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkov H. W., Ing. G. Q., oboznámením sa s obsahom pracovnej zmluvy, dohôd o zmene pracovnej zmluvy, dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 k pracovnej zmluve, zápisnice o škodovej komisii, záznamu o registrovanom pracovnom úraze, výzvy Sociálnej poisťovne na predloženie dôkazných dokladov, organizačnej smernice- prevádzka, údržba a vyraďovanie strojov a zariadení, organizačnej smernice - školení zamestnancov o BOZP a OPP, organizačnej smernice - bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci, pracovného postupu BOZP&EMS_PP_023SAVRAV - údržba a čistenie priestorov a zariadení a transportných prostriedkov, pracovného postupu BOZP&EMS_PP_024SAVRAV-zvýšenie bezpečnosti osôb vstupujúcich do nebezpečných priestorov strojných zariadení, miestneho prevádzkového bezpečnostného predpisu, fotografie (predmetného krytu), registra rizík BOZP, všeobecných zásad bezpečného správania sa na pracovisku, rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra, záznamníka stroja, miestneho prevádzkového bezpečnostného predpisu - prevádzka P1, zápisu o vzdelávacej aktivite, a zistil tento skutkový stav:

12.1. Dňa 14.02.1996 uzatvoril žalobca so žalovaným (organizácia: Pal-Inalfa, a.s., Staničná 1045, Vráble) pracovnú zmluvu s dohodnutým dňom nástupu do práce 15.02.1996 a dohodnutým druhom práce režijný robotník - zoraďovač. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú. Uzavretím dohody o zmene pracovnej zmluvy dňa 27.05.1996 bol zmenený obsah pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.06.1996, podľa ktorej pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

12.2. Dňa 28.02.2009 bola uzavretá dohoda o zmene pracovnej zmluvy, a to medzi MATADOR Automotive Vráble, a.s., Staničná 1045, Vráble. Dohoda sa týkala aj obsahu pracovnej náplne zamestnanca, podľa ktorej zamestnanec, t.j. žalobca mal pracovať na pozícií: výrobný robotník, lisár, bodovač. Dňa 31.12.2011 bol uzatvorený dodatok č. 1 žalobcom so žalovaným. Z článku III. vyplýva druh práce: obsluha A (zoraďovač - ťažká lisovňa). Na základe dodatku k pracovnej zmluve č. 3, zo dňa 31.12.2017, uzavretý medzi stranami sporu, bol dohodnutý druh práce, ako to vyplýva z článku III. dodatku, a to zoraďovač 4. Podľa článku VI. bodu 6.1. bol pracovný čas rozvrhnutý nerovnomerne s tým, že zamestnanec bude prácu podľa pracovnej zmluvy vykonávať v nepretržitej prevádzke podľa potrieb zamestnávateľa.

12.3. Dňa 24.02.2022 počas výkonu práce v priestoroch ťažkej lisovne utrpel žalobca pracovný úraz tak, že pri zoraďovaní nástroja sa pod ním prepadol kryt kanála a pri páde žalobca si narazil lakte, triesla, panvu, oblasť brucha a rebier, pričom utrpel zranenia, v dôsledku ktorých bol práceneschopný od 24.02.2022 do 15.06.2022.

12.4. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze, č. úrazu XXXXXXXXXXX, vyplýva, že „Pri zoraďovaní nástroja sa pod pracovníkom p. Y.N. prepadol poklop kanála (poloha poklopu pod stolom lisu). Pracovník pri páde si narazil lakte, triesla, panvu, oblasť brucha a rebier. Pracovník sa podrobil dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Pracovník si nevyžiadal lekárske ošetrenie, po spísaní hlásenia pokračoval v práci.“

12.4.1. Zo záznamu o registrovanom pracovnom úraze ďalej vyplýva zdroj úrazu: priehlbiny, jamy, nezakryté otvory (pri pracovisku akejkoľvek úrovne).

12.4.2. Príčina úrazu je v zázname uvedená: používanie nebezpečných postupov alebo spôsobom práce, vrátane konania bez oprávnenia, proti zákazu, zákazu a pokynov, zotrvanie v ohrozenom priestore.

12.4.3. Z vyjadrenia zamestnanca k úrazu: „Nesúhlasím, poklop nevykazoval vizuálne poškodenie a zoraďovači majú vizuálne kontrolovať“.

12.5. Zo zápisnice o škodovej komisii, zloženej z 5 členov komisie a predsedu komisie, ktorým bol Ing. N. W., finančný riaditeľ žalovaného, súd zistil určenie miery zavinenia za škodu, na základe rozhodnutia škodovej komisie v miere 50 % zo strany zamestnanca, a to v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a), podľa ktorého postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Zo zápisnice ďalej vyplýva porušenie ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), podľa ktorého zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, Interná dokumentácia: Miestny prevádzkový a bezpečnostný predpis na hydraulický a mechanický lis.

12.5.1. Zo zápisnice o škodovej komisii ďalej vyplýva, že v prípade určenia miery zavinenia podľa - c) je potrebné doplniť: porušenie zo strany zamestnávateľa všeobecné povinnosti zamestnávateľa: zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy. Zamestnávateľ nezabezpečil, aby bol kryt v čase úrazu pevne uchytený.

12.6. Z miestneho prevádzkového bezpečnostného predpisu - prevádzka P 1 pre typ zariadenia: Mechanický lis s odvíjaním zvitku, umiestnenie ťažká lisovňa, veľká lisovňa. Hydraulický lis umiestnenie ťažká lisovňa. Mechanický lis umiestnenie ťažká lisovňa. Mechanické malé lisy umiestnenie veľká lisovňa, súd zistil, že:

12.6.1. Z bodu 3. Miestneho prevádzkového bezpečnostného predpisu označeného ako Zaistenie bezpečnej prevádzky vyplýva, že pred začatím práce v strojnom zariadení je obsluha povinná zoznámiť sa s pracovno-technologickým postupom, skontrolovať správnu funkciu a nastavenie stroja a funkčnosť, kompletnosť a celistvosť bezpečnostných prvkov (kryty, svetelné bariéry, núdzové zastavenie a pod.). V prípade zistenia nedostatkov je povinný ohlásiť tieto skutočnosti nadriadenému pracovníkovi (majstrovi) a prácu začať až po ich odstránení.

12.6.1.1. Pred začatím práce je obsluha povinná odstrániť z pracoviska všetky predmety, ktoré nesúvisia s výkonom práce a ktoré by mohli byť zdrojom úrazu. Poriadok na pracovisku musí byť udržovaný po celú dobu práce.

12.6.1.2. Pokiaľ obsluha počas pracovnej činnosti zistí závadu ovplyvňujúcu bezpečnosť práce, je povinná okamžite ukončiť pracovnú činnosť a informovať nadriadeného pracovníka (majstra), pokračovať môže iba pokiaľ obnovený bezpečný stav zariadenia.

12.6.1.3. Nastavenie a zoradenie lisu smie prevádzať iba poverená osoba (zoraďovač).

12.6.1.4. Po každom novom zoradení stroja, lisovacieho nástroja, musí zoraďovač prekontrolovať správne nastavenie, funkciu ochranných zariadení, funkciu nástroja, predviesť a prekontrolovať správny postup obsluhy stroja.

. Obsluha lisu je povinná nahlásiť zoraďovačovi alebo majstrovi zmenu stavu alebo poškodenie časti zariadenia ako aj stav podlahy - poklopov na odpad.

12.6.1.6. Zoraďovač je mimo iného povinný skontrolovať všetky kryty, poklopy a prekrytia kanálov, technologických otvorov a nepohybovať sa po nich v prípade vykazovania poškodenia alebo zdeformovania prípadne nedostatočné prekrytia alebo posunutia prekrytia otvorov.

12.6.1.7. Pre obsluhu zariadenia, zoraďovača a údržbu zariadenia je rovnako záväzný dokument umiestnený na každom pracovisku s povinnosťou zapisovania stavu zariadenia.

12.6.2. Z bodu 4., označené ako zakázané práce a činnosti vyplýva, že je prísne zakázané demontovať, poškodzovať alebo upravovač ochranné zariadenia (kryty, svetelné zábrany, obojručné ovládanie, koncové spínače, zarážky a pod.).

12.6.3. Z bodu 6., označeného ako vykonanie údržby a opráv zariadenia vyplýva, že údržbu strojného zariadenia môže vykonávať iba poverený pracovník údržby alebo servisné firmy s predpísanou kvalifikáciou.

12.7. Zo záznamníka stroja - lis hydraulický vyplýva, že záznamník udáva zoznam častí, ktoré je nutné z hľadiska bezpečnej práci na stroji pravidelne kontrolovať, je potrebné o prevedení týchto úkonov viesť denník a dodržiavať normu. Z kategórie kontrolná časť pod bodom 5., označená ako „mechanika“, pod číslom 1. sú uvedené kryty s tým, že kontrola vykonávaná zoraďovačom spôsobom vizuálne a funkčne (mesačne) a ďalej v rámci mechaniky sú uvedené pod bodom 2. vedenie barana, 3. kotviace skrutky, 4. kontrola mazania, 5. vedenie stolov a napojenia, 6. mechanické poškodenie stroja, 7. mechanické zavesené komponenty.

12.7.1. Z bodu 7., označený ako „iné“, pod číslom 1. je uvedená kontrola zberných nádrží - šachta, kontrola vykonávaná údržbármi vizuálne, a to mesačne. 2. kontrola poklopov na odpad, kontrola vykonávaná zoraďovačmi vizuálne, denne, (záznam každú smenu). 3. Kontrola technologických otvorov, kontrola vykonávaná zoraďovačmi vizuálne, denne s uvedením, že ide o záznam každú smenu - rovnako ako v bode 2.

12.8. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra, zo dňa 09.06.2022, č. rozhodnutia XXXXXX/ XXXX-NR vyplýva, že Sociálna poisťovňa - pobočka Nitra prerušuje konanie o nároku na úrazový príplatok pána Y. Z., ktorý utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 24.02.2022, z dôvodu začatia konania o predbežnej otázke do dňa doručenia právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovni - pobočka Nitra - právoplatného rozhodnutia príslušného súdu a doručenia potrebných dokladov a údajov od zodpovedného zamestnávateľa podľa právoplatného rozhodnutia.

13. Podľa , , Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14. Podľa Z.z, , Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

15. Podľa , Zamestnanec je povinný najmä dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený.

16. Podľa , , Ochrana práce je systém opatrení vyplývajúcich z právnych predpisov, organizačných opatrení, technických opatrení, zdravotníckych opatrení a sociálnych opatrení zameraných na utváranie pracovných podmienok zaisťujúcich bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Ochrana práce je neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Starostlivosť o bezpečnosť a zdravie zamestnancov pri práci a o zlepšovanie pracovných podmienok ako základných súčastí ochrany práce je rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou plánovania a plnenia pracovných úloh. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je stav pracovných podmienok, ktoré vylučujú alebo minimalizujú pôsobenie nebezpečných a škodlivých činiteľov pracovného procesu a pracovného prostredia na zdravie zamestnancov.

17. Podľa , , Zamestnávateľ je v rozsahu svojej pôsobnosti povinný sústavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia zamestnancov pri práci a na ten účel vykonávať potrebné opatrenia vrátane zabezpečovania prevencie, potrebných prostriedkov a vhodného systému na riadenie ochrany práce. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať úroveň ochrany práce vo všetkých činnostiach a prispôsobovať úroveň ochrany práce meniacim sa skutočnostiam. Ďalšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

18. Podľa , , Zamestnanci majú právo na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, na informácie o nebezpečenstvách vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia a o opatreniach na ochranu pred ich účinkami. Zamestnanci sú povinní pri práci dbať o svoju bezpečnosť a zdravie a o bezpečnosť a zdravie osôb, ktorých sa ich činnosť týka. Ďalšie práva a povinnosti zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci upravuje osobitný zákon.

19. Podľa , , Ak u zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa .

20. Podľa až 6 , Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti celkom, ak preukáže, že jedinou príčinou škody bola skutočnosť, že: a) škoda bola spôsobená tým, že postihnutý zamestnanec svojím zavinením porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a ich znalosť a dodržiavanie sa sústavne vyžadovali a kontrolovali, alebo b) škodu si spôsobil postihnutý zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa zbaví zodpovednosti sčasti, ak preukáže, že: a) postihnutý zamestnanec porušil svojím zavinením právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený, a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody, b) jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia. V prípade uvedenom v odseku 2 písm. c) sa zamestnancovi uhradí aspoň jedna tretina škody. Pri posudzovaní, či zamestnanec porušil právne predpisy alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci [odsek 1 písm. a) a odsek 2 písm. a)], alebo osobitné predpisy, nemožno sa dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Za ľahkomyseľné konanie podľa odseku 2 písm. c) nemožno považovať bežnú neopatrnosť a konanie vyplývajúce z rizika práce.

21. Podľa , Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovnoprávneho vzťahu, iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

22. Podľa , o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov, Zamestnávateľ v záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je povinný zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, výrobné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy.

23. Podľa § 9 ods. 1, písm. a) citovaného zákona, Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku a bezpečných pracovných postupov, najmä kontrolovať stav bezpečnosti a ochrany zdravia

pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení; na ten účel v intervaloch určených osobitnými predpismi zabezpečovať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení.

24. Podľa § 12 ods. 2, písm. a) citovaného zákona, Zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený.

25. Predpokladmi zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom sú: a) existencia pracovnoprávneho vzťahu, b) vznik ujmy v dôsledku škodovej udalosti pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi ujmou na zdraví a okolnosťami, ktoré nastali pri plnení pracovných úloh alebo v súvislosti s nimi.

25.1. Zodpovednosť zamestnávateľa je objektívnou zodpovednosťou zamestnávateľa. Jej predpokladom nie je zavinenie, v niektorých prípadoch ani protiprávnosť. Na vznik zodpovednosti sa však vyžaduje vznik ujmy, škodná udalosť a príčinná súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou. Pracovným úrazom sa rozumie poškodenie zdravia, ktoré zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi, nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

25.2. V ustanovení , sú upravené liberačné dôvody, ktoré majú za následok zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa. Dôkazné bremeno pri zbavení sa zodpovednosti na základe liberačného dôvodu je na strane zamestnávateľa. pozná ako dôvod pre liberáciu zamestnávateľa výlučne len dva prípady preukázaného a zavineného protiprávneho konania zamestnanca, pričom toto konanie zamestnanca je potom v závislosti od rozsahu liberácie jedinou príčinou (úplná liberácia) alebo jednou z viacerých príčin (čiastočná liberácia) vzniku škody na strane zamestnanca. Odsek 1 ustanovenia definuje liberačné dôvody pre úplné zbavenie sa zodpovednosti a odsek 2 vyjadruje predpoklady na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnávateľa. V oboch prípadoch sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škodu si zavinil úplne alebo čiastočne sám zamestnanec. Pre prípad čiastočnej liberácie zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je nevyhnuté preukázať, že jednou z príčin škody bolo zavinené porušenie právnych predpisov, ostatných predpisov alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený ( ). Ďalšie dôvody sú potom preukázanie zamestnávateľom, že jednou z príčin škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných látok, alebo psychotropných látok ( ), alebo zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy, konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že si môže privodiť ujmu na zdraví ( ).

25.3. Dôkazná povinnosť v tomto smere zaťažuje zamestnávateľa, ktorý má povinnosť tvrdiť a preukázať nad akúkoľvek pochybnosť niektorý z vyššie uvedených liberačných dôvodov pre jeho úplné, alebo čiastočné, zbavenie sa zodpovednosti.

26. V danej veci sa najskôr súd zaoberal námietkou pasívnej vecnej legitimácie, vyslovenou žalovaným v jeho vyjadrení k žalobe. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko zaujaté Najvyšším súdom v rozsudku , podľa ktorého spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, ktorý rieši základ nároku poškodeného zamestnanca na jednotlivé plnenia vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú pracovným úrazom, treba považovať za spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, ktorý rieši súd v občianskom súdom konaní. Predmetom konania v prejednávanej veci je posúdenie rozsahu zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu, preto ide o spor vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu a tak nie je dôvodná ani námietka právomoci súdu. Pasívna legitimácia žalovaného je daná predmetom samotného konania ako zamestnávateľa žalobcu. Ďalej možno poukázať na odôvodnenie citovaného rozsudku sp. zn. , kde sa

ďalej konštatuje, že i keď si sociálna poisťovňa pri rozhodovaní v dávkových veciach v zmysle môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej otázke (teda aj pokiaľ ide o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu vzniknutú pracovným úrazom), nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu ním spôsobenú. Rozhodnúť o tejto otázke môže len súd v občianskom súdnom konaní, rozhodnutím súdu je potom Sociálna poisťovňa viazaná. Toľko z rozhodnutia Najvyššieho súdu. K uvedenému súd dodáva, že pokiaľ súd posudzuje rozsah zodpovednosti žalovaného za pracovný úraz žalobcu v zmysle až , ide o spor medzi zamestnancom a zamestnávateľom, vyplývajúci z pracovnoprávneho vzťahu, a preto je nedôvodná námietka žalovaného o nedostatku právomoci súdu na prejednanie tejto veci.

27. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou žalovaného súvisiacou s nedostatkom naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne - pobočka Nitra (pododsek 12.8. tohto rozsudku) mal súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa prerušila konanie o nároku žalobcu do dňa právoplatného rozhodnutia súdu. Podľa judikatúry (ktorú možno aplikovať aj po účinnosti ) žalobu o určenie zodpovednosti zamestnávateľa za pracovný úraz nemožno podriadiť pod ustanovenie (predtým ) preto nie je potrebné, aby sa preukazoval naliehavý právny záujem na tomto určení. V tejto súvislosti súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. (publikované v časopise ZSP č. 40/2007), podľa ktorého žaloba o určenie, že ide o pracovný úraz, alebo o určenie rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu spôsobenú úrazom, na základe zákonne vydaného podnetu Sociálnej poisťovne, je žalobou svojho druhu, ktorú nemožno podriadiť pod ustanovenie . Preto nie je potrebné, aby sa preukazoval právny záujem na tomto určení. Ako vyplýva z predchádzajúceho odseku, Sociálna poisťovňa môže sama urobiť úsudok o niektorej predbežnej otázke, nie je oprávnená samostatným rozhodnutím odstrániť spornosť týkajúcu sa rozsahu zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktorá vznikla pracovným úrazom. V danej veci žalobca bol nútený podať žalobu na základe toho, že žalovaný neuznal svoju zodpovednosť za pracovný úraz v plnom rozsahu.

28. Predmetom konania je určenie zodpovednosti zamestnávateľa (žalovaného) za škodu spôsobenú zamestnancovi (žalobcovi) pracovným úrazom dňa 24.02.2022. Podľa žalobcu za vznik pracovného úrazu nesie zodpovednosť výlučne žalovaný. Žalobca nesúhlasí so stanoviskom žalovaného, že jednou z príčin vzniku pracovného úrazu a príčin vzniku škody, malo byť zavinené porušenie právnych predpisov, alebo ostatných predpisov, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zo strany zamestnanca. Žalovaný sa stotožnil so závermi škodovej komisie zo dňa 01.03.2022 a popiera tvrdenia žalobcu, že zamestnanci v pracovnom zaradení zoraďovač majú povinnosť vykonávať len vizuálnu kontrolu (týka sa to k vzniku pracovného úrazu).

29. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú existenciu pracovnoprávneho vzťahu založenú medzi žalobcom a žalovaným, na základe pracovnej zmluvy, uzavretej dňa 14.02.1996 v znení dohôd a dodatkov k pracovnej zmluve na základe ktorej žalobca pracoval u žalovaného v pracovnej pozícií: zoraďovač v ťažkej lisovni.

29.1. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca počas výkonu práce dňa 24.02.2022 utrpel pracovný úraz. Zo záznamu o registrovanom č. úrazu XXXXXXXXXXX, vyplýva, že „Pri zoraďovaní nástroja sa pod pracovníkom p. Y.N. prepadol poklop kanála (poloha poklopu pod stolom lisu). Pracovník pri páde si narazil lakte, triesla, panvu, oblasť brucha a rebier. Pracovník sa podrobil dychovej skúške na alkohol s negatívnym výsledkom. Pracovník si nevyžiadal lekárske ošetrenie, po spísaní hlásenia pokračoval v práci.“ Zo zápisnice o škodovej komisii, vyplýva, že bola určená miera zavinenia za škodu, na základe rozhodnutia škodovej komisie v miere 50 % zo strany zamestnanca, a to v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 písm. a), podľa ktorého postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, hoci s nimi bol riadne a preukázateľne oboznámený a že toto porušenie bolo jednou z príčin škody. Zo zápisnice ďalej vyplýva porušenie ustanovenia o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP), podľa ktorého zamestnanec je povinný dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásady bezpečnej práce, zásady ochrany zdravia pri práci a zásady bezpečného správania na pracovisku a určené pracovné postupy, s ktorými bol riadne a preukázateľne oboznámený, Interná dokumentácia: Miestny prevádzkový a bezpečnostný predpis na hydraulický a mechanický lis.

Súčasne bolo konštatované porušenie zo strany zamestnávateľa konštatujúc, že zamestnávateľ nezabezpečil, aby bol kryt v čase úrazu pevne uchytený.

30. V prípade čiastočnej liberácie zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze je nevyhnutné preukázať, že jednou z príčin škody bolo zavinené porušenie právnych predpisov, ostatných predpisov, alebo pokynov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancom, hoci s nimi bol riadne preukázateľne oboznámený, tak ako to vyplýva z ustanovenia . Dôkazné bremeno zaťažuje pritom žalovaného, ako zamestnávateľa, ktorý mal povinnosť tvrdenia a preukázania nad akúkoľvek povinnosť uvedený liberačný dôvod. Zo zápisnice o škodovej komisie pritom vyplýva, že za porušený právny predpis s poukazom na ustanovenie označil žalovaný internú dokumentáciu, a to Miestny prevádzkový a bezpečnostný predpis na hydraulický a mechanický lis, a to konkrétne jeho ustanovenie bodu 3. podľa ktorého pred začatím práce v strojnom zariadení je obsluha povinná zoznámiť sa s pracovno-technologickým postupom, skontrolovať správnu funkciu a nastavenie stroja a funkčnosť, kompletnosť a celistvosť bezpečnostných prvkov (kryty, svetelné bariéry, núdzové zastavenie a pod.). V prípade zistenia nedostatkov je povinný ohlásiť tieto skutočnosti nadriadenému pracovníkovi (majstrovi) a prácu začať až po ich odstránení.

30.1. V súvislosti s vyššie uvedeným súd poukazuje na ustálenú judikatúru súdov, v zmysle ktorej pri predpisoch alebo pokynoch na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa § 196 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) musí ísť o predpis alebo pokyn konkrétny, ktorý upravuje určitý spôsob konania, alebo konkrétny spôsob konania zakazuje. Porušenie predpisov alebo pokynov všeobecného charakteru nemôže mať za následok právne účinky uvedené v súčasnom znení t.j. v (R 11/1976).

31. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. V konaní žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že žalobca porušil právne alebo ostatné predpisy, najmä interný predpis, a to Miestny prevádzkový a bezpečnostný predpis na hydraulický a mechanický lis, a tak nebolo preukázané naplnenie predpokladu ustanovenia , že žalobca porušil svojim zavineným správaním právne alebo ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Žalovaný vo veci poprel tvrdenie žalobcu, že zamestnanci v pracovnom zaradení zoraďovač majú povinnosť vykonávať len vizuálnu kontrolu (vo vzťahu k predmetnému krytu). Podľa žalovaného vizuálnou kontrolou je možné zistiť len či je kryt na mieste, nie aj samotné správne umiestnenie krytu, resp. jeho funkčnosť. Žalovaný však neuviedol konkrétny spôsob ako žalobca, ako i ostatní zamestnanci vo funkcii zoraďovač, mali pri kontrole krytu postupovať.

32. Podľa súdu za vznik pracovného úrazu nesie zodpovednosť výlučne žalovaný. Postup žalobcu pri výkone práce v čase vzniku pracovného úrazu dňa 24.02.2022 zodpovedal určenému pracovnému postupu na danej pracovnej pozícií a prevádzkovým a bezpečnostným predpisom. Zároveň v rámci výkonu práce, v čase vzniku pracovného úrazu, dodržal všetky relevantné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako i zásady bezpečného správania sa na pracovisku. Jeho pracovný postup a konanie nevybočilo z rámca stanoveného pracovného postupu zamestnanca v jeho pracovnej pozícií. Uvedené mal súd za preukázané jednak z výpovede žalobcu, ale i z výpovede svedka H. W., ktorý bol zamestnaný u žalovaného a pracoval, ako to vyplýva z jeho výpovede, vo funkcii zoraďovač zhruba 5 rokov.

32.1. Z výpovede žalobcu mal súd za preukázané, že počas výkonu jeho práce na pozícií zoraďovač vykonával kontrolu predmetného krytu iba vizuálne. Zápis do záznamníka stroja pritom robila vždy ranná smena (k pracovnému úrazu došlo pri výkone nočnej smeny v čase od 0:30 hod. do 0:40 hod.) s podpisom zoraďovača rannej smeny. Kontrola sa robila na báze vizuálnosti a keď videl poškodenie, tak to hlásil smenovému majstrovi a ten následne zavolal údržbu. Ďalej z jeho výpovede vyplýva, že ani na školeniach BOZP nebol poučený, že majú vykonávať kontrolu krytu inak, než vizuálne. Predmetný kryt pritom netvorí súčasť stroja a nachádza sa na podlahe. V čase vzniku pracovného úrazu nebolo vidno, že kryt bol posunutý, keby to videl, tak sa mu vyhne, alebo na to upozorní. Podľa žalobcu kryt pred jeho úrazom sa nachádzal na svojom mieste, jeho povinnosťou bolo vykonať kontrolu len vizuálne.

32.2. Tvrdenie žalobcu potvrdil aj svedok H. W., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že kryt kontrolujú vizuálne, predtým ako vstúpia do daného priestoru. Takto to bolo zakaždým obvykle zaužívané. Zaškolení boli tak, že si majú vizuálne skontrolovať, či tam niečo netrčí, poprípade nevisí, alebo je

upevnené. Potom kontrolujú funkčné časti. Svedok ďalej uviedol, že na každom lise mali záznamník stroja, do týchto sa zapisovalo na rannej smene, že lis je schopný prevádzky a následné smeny, poobedná alebo nočná, už len kontrolovali vizuálne, bez záznamu. Podľa svedka predmetný kryt sa nachádza pod stolom daného lisu, pri chode stroja nie je možné sa k nemu dostať, je na ňom stôl. Až keď sa vysunie stôl pri zoradení je ten kryt viditeľný. Kryt je vlastne na podlahe pod stolom. Svojim spôsobom mimo pracovný priestor lisu. Z výpovede svedka vyplýva, že nemal vedomosť, že by kryt mali kontrolovať iným spôsobom. Podľa svedka každý rok majú pravidelné BOZP školenie a neboli inak informovaní, že by mali mechanicky alebo ručne kontrolovať daný kryt, či drží na mieste alebo nie, ale iba vizuálne.

32.3. Bližší spôsob kontroly krytu (ako vizuálny) nevyplýva ani z písomného vyjadrenia žalovaného zo dňa 19.12.2022, v ktorom sa uvádza, že dňa 16.06.2021 prebehlo školenie s tým, že zoraďovač je mimo iného povinný skontrolovať všetky kryty, poklopy a prekrytia kanálov, technologických otvorov, avšak neuvádza konkrétne spôsoby.

32.4. Vo veci bol vypočutý ako svedok Ing. G. Q., pracujúci u žalovaného ako technik BOZP a PO, ktorý vo veci uviedol, že žalobca si nesplnil svoju povinnosť, ktorú mal na základe kontroly krytov. Porušil tým Miestny prevádzkový predpis. Zodpovednosť 50 % na zamestnávateľa, teda žalobcu, bola za to, že nezabezpečil tak, ako bolo deklarované v škodovej komisii, že kryt je na svojom mieste. Svedok však vo svojej výpovedi nepotvrdil obranu žalovaného z hľadiska povinnosti vykonávať kontrolu tak, ako to tvrdil žalovaný, keď uviedol, že v Miestnom prevádzkovom predpise je napísané, že má kontrolovať všetky kryty, či sú na svojom mieste, či nie sú vychýlené a či sú pevné. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, kde je uvedené v predpise, že má byť kontrola vykonávaná fyzicky svedok uviedol, že nie je tam napísané, ale nie je tam napísané ani vizuálne, to znamená, že má vykonať kontrolu. Potvrdil, že v prevádzkovom bezpečnostnom predpise sa hovorí výlučne o kontrole, bez spomenutia fyzickej kontroly. Z výpovede svedka ďalej vyplynulo, že denný záznam vykonáva väčšinou ranná smena, ale keď sa stôl počas jednej smeny nemusí vysúvať, môže záznam vykonať aj ďalšia smena. Podľa svedka po pracovnom úraze žalobcu sa všeobecne nariadila kontrola všetkých krytov, ak sa zistilo poškodenie, tak sa opravili. S predmetným krytom sa robilo tak, že sa dal na miesto a sa zavaril. Keď potrebujú prístup údržbári, tak kryt si vedia otvoriť.

33. V prejednávanej veci súd dospel k záveru, ako už bolo konštatované vyššie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázania liberačného dôvodu, čiastočného zbavenia sa zodpovednosti za pracovný úraz žalobcu, keď nepreukázal porušenie právnej povinnosti žalobcom, t.j. porušenia právnych predpisov, alebo ostatných predpisov a konkrétne Miestneho prevádzkového a bezpečnostného predpisu na hydraulický a mechanický lis. V konaní nebolo preukázané, že žalobca mal vykonať inú, než vizuálnu, kontrolu krytu. Táto povinnosť nevyplýva z interného predpisu a ako uviedol svedok H. W. každý rok mali pravidelné BOZP školenie a neboli inak informovaní, t.j. že by mali mechanicky, alebo ručne kontrolovať daný kryt, ale iba vizuálne. Tvrdenia žalovaného nepotvrdil ani svedok Ing. G. Q., nevyplýva to ani zo záznamníka stroja, podľa ktorého povinnosť vykonávať denné kontroly vyplývajú z bodu 5. v časti mechanické poškodenie stroja a z bodu 7. v častiach č. 2. kontrola poklopov na odpad a č. 3. kontrola technologických otvorov, vo všetkých prípadoch ide o kontrolu vizuálnu.

33.1. Žalovaný tak nepreukázal splnenie podmienok liberácie. Zo zápisnice o škodovej komisie pritom vyplýva porušenie zo strany žalovaného k ustanoveniu , ktorý nezabezpečil, aby bol kryt v čase úrazu pevne uchytený. Z dokazovania pritom vyplynulo, že za správne uchytenie krytu pritom zodpovedajú údržbári ktorí, ako uviedol žalobca, deň alebo dva dni pred pracovným úrazom s krytom manipulovali. Pritom z ustanovenia vyplýva, že rozhodujúce postavenie v oblasti starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci má zamestnávateľ. V tejto súvislosti treba uviesť, že z výpovede žalobcu, ako i svedka H. W., vyplýva, že k porušeniu krytu už došlo aj v minulosti na inom mieste. Ako uviedol svedok W. stalo sa v minulosti, že kryt bol pevný, keď sa naň stúpilo odtrhol sa pánt a kryt sa prepadol. Šetrenie nebolo, keď lekár kolegu uviedol, že šlo o úraz ale nie pracovný a náprava bola taká, že sa daný poklop na danom lise prizváral. Ako uviedol svedok Ing. G. Q. po pracovnom úraze žalobcu žalovaný nariadil kontrolu všetkých krytov, ak sa zistilo poškodenie, tak došlo k oprave, s tým, že kryt, na ktorom sa stal pracovný úraz žalobcovi bol zavarený. Súd sa preto stotožnil s tvrdením žalobcu, že jediná príčina vzniku pracovného úrazu bolo nezabezpečenie pevného uchytenia krytu.

34. Na základe vykonaného dokazovania, vyššie uvedeného, súd žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

35. Podľa , Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa , , O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Vzhľadom na úspech žalobcu, súd mu priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške, ktoré trovy pozostávajú z odmeny právneho zástupcu za zastupovanie. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, uznesením ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekučné konanie sa začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. ( , ). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu. Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( ).