Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-146-2013.pdf
PDF · 105.21 KB
Case nature
Area
Subarea
8C/146/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: R. H., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. Y. č. XXX, právne zastúpená: JUDr. Peter Vevurka, advokát, Štefánikova č. 269/24, Námestovo, proti odporkyni: K. Y., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., X. č. XXX, v konaní o určenie vlastníctva, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že navrhovateľka je spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX k.ú. N. Y. ako C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 574 m2, C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 245 m2, C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 360 m2, C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 155 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX ostatné plochy o výmere 228 m2, v 9/384 účasti.
II. Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľke trovy konania vo výške 99,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 278,- Eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi navrhovateľky JUDr. Petrovi Vevurkovi, advokátovi, Štefánikova č. 269/24, Námestovo, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Podaných návrhom sa navrhovateľka domáhala určenia, že je spoluvlastníčkou o veľkosti 9/384 nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, k. ú. N. Y. ako C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávnaté porasty o výmere 574 m2, C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 245 m2, C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 360 m2, C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 155 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 228 m2 (ďalej len „sporné nehnuteľnosti“). Návrh zdôvodnila tým, že spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/384 zdedila po svojej matke B. I., rod. X., zomrelej XX.XX.XXXX, ktorá bola spoluvlastníčkou pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. XXX vedenej v pozemnoknižnom (ďalej len „pk“) protokole č. XXX k.ú. N. Y., z ktorej boli parcely vytvorené. Dňa 20.05.2010 podpísala pre R. A., rod. R. na účely notárskeho osvedčenia vyhlásenie, že nemá námietky k vzniku vlastníckeho práva ohľadne svojho podielu k časti pk parcely č. XXX, menovaná však použila vyhlásenie pre vydržanie celej pk parcely č. XXX. Okrem toho vyhlásenie nie je pravdivé, pretože nemala žiadnu vedomosť o tom, že by R. A., či jej matka X. R., rod. X. niekedy reálnou deľbou nadobudli časť pozemku pk parcela č. XXX. Ani notárska zápisnica neuvádza o týchto skutočnostiach žiaden dôkaz a navyše opis nehnuteľnosti v pozemnoknižnom stave bez výmery a v stave neidentickom nie je spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov pre jeho neurčitosť. Ak potom R. A. darovacou zmluvou zo dňa 20.04.2012 zavkladovanou pod č. V XXX/XXXX previedla na odporkyňu sporné nehnuteľnosti, previedla aj jej spoluvlastnícky podiel 9/384.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení potvrdila, že vlastníctvo sporných nehnuteľností nadobudla darovacou zmluvou č. V XXX/XXXX zo dňa 01.06.2012 od R. A., ktorá ich nadobudla s písomným súhlasom navrhovateľky ako osoby plne spôsobilej na právne úkony, pričom s manželom na týchto pozemkoch realizujú stavbu rodinného domu.
Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, spisom bývalého Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D XXX/XX, spisom Správy katastra Námestovo č. V XXX/XXXX a výsluchom svedkyne R. A. zistil nasledovné:
Sporné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. N. Y. vedené ako výlučné vlastníctvo odporkyne. Ako titul nadobudnutia sa uvádza darovacia zmluva č. V XXX/XXXX.
Zo spisu Správy katastra Námestovo č. V XXX/XXXX vyplynulo, že R. A. na základe darovacej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX darovala odporkyni nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. N. Y. ako C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 819 m2, C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 360 m2 a C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 383 m2. Darovacia zmluva bola Správou katastra Námestovo zavkladovaná rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX, kedy súčasne nastali aj právne účinky vkladu.
Uvedené parcely boli vytvorené z pôvodnej pk parcely č. XXX z pk protokolu č. XXX k.ú. N. Y. čo vyplýva z geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného S.. J. I. dňa XX.XX.XXXX. Následne geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX S.. J. I. zo dňa XX.XX.XXXX bola C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 819 m2 rozdelená na C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 574 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 245 m2 a C-KN parcela č. XXXX/ X orná pôda o výmere 383 m2 bola rozdelená na C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 155 m2 a C-KN parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 228 m2. To, že sporné nehnuteľnosti boli vytvorené z pôvodnej pk parcely č. XXX vyplýva aj z vyjadrenia Správy katastra Námestovo zo dňa XX.XX.XXXX, resp. zo dňa XX.XX.XXXX.
Pôvodná pk parcela č. XXX bola bez uvedenia výmery vedená v pk vložke č. XXX k. ú. N. Y.. Vo vlastníckej časti vložky je zapísaný pod B 3 v podiele 1 a pod B 7 v podiele 1/8 ako spoluvlastník Y. X. ktorého podiel teda predstavoval 9/24. V dedičskom rozhodnutí zo dňa 06.05.1991 sp. zn. D XXX/XX po D. X. zomrelom XX.XX.XXXX je uvedené, že okrem iného je predmetom dedenia po menovanom aj pozemok z pk protokolu č. XXX k.ú. N. Y. pk parcela č. XXX v 9/24-inách pod B 3 a B 7 ešte na meno Y. X., ktorý však na základe rozhodnutia sp. zn. D XXX/XX v 1 patrí poručiteľovi. Podľa odôvodnenia dedičského rozhodnutia po D. X. jeho účasť v pk parcele č. XXX pripadla v rozsahu 1/8 deťom J. X., R. X., J. X. a X. R., rod. X. a v rozsahu 4/8 pripadla matke navrhovateľky B. I. rod. X.. Menovaná teda v pk parcele č. XXX zdedila podiel 9/192. Polovicu z tohto podielu (teda 9/384) potom zdedila navrhovateľka čo vyplýva z osvedčenia o dedičstve zo dňa 04.08.1998 sp. zn. D XXX/XX po B. I., rod. X. zomrelej XX.XX.XXXX.
Do notárskej zápisnice spísanej notárom JUDr. L. L. dňa XX.XX.XXXX pod č. N XXX/XXXX, NZ XXXXX/ XXXX R. A. vyhlásila, že splnila podmienky stanovené zákonom v § 134 OZ a v obci a k. ú. N. Y. sa stala vlastníkom nehnuteľností okrem iného aj nehnuteľnosti zapísanej v pk protokole č. XXX pod parc. č. XXX, roľa, lúka bez výmery, po odpise 754m2 prevedených na základe RI XX-XX/XX a GP pod KN XXXX/X (28/74), zvyšok parcely v stave neidentickom, časť v intraviláne, časť v extraviláne, ktorých vlastníctvo je zapísané na LV č. XXX pod B 9 na meno R. H. v 9/384, pod B 10 na meno J. I. v 9/384, pod B 14 na meno R. X. v 9/768, pod B 15 na meno X. R. v 9/768 a pod B 18 na meno L. X. v 9/768. V notárskej zápisnici sa ďalej uvádza, že R. A. nehnuteľnosti nadobudla na základe darovacej zmluvy z hľadiska formy neplatnej od svojej matky X. R., rod. X., ktorá pozemky nadobudla na základe dávnej a reálnej deľby s ostatnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi. Od uvedenej doby tieto nehnuteľnosti užíva ako svoje vlastné nepretržite, nerušene, bez zásahov pôvodných vlastníkov, ich dedičov, resp. tretích osôb až doteraz a vykonáva k nim práva prislúchajúce vlastníkovi a to v súlade s ustanoveniami § 134 a § 854 Občianskeho zákonníka a teda k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, ktorých hodnota nie je vyjadrená nadobudla ku dňu 04.11.2010 vlastnícke právo vydržaním. Ďalej je uvedené, že účastníčka doložila vyhlásenie o dobromyseľnej, nepretržitej a nerušenej držbe vyjadrením obce N. Y., v ktorom boli potvrdené skutočnosti obsiahnuté v tomto vyhlásení a tiež vyjadrením hore menovaných osôb vrátane navrhovateľky R. H., ktorí podľa textu notárskej zápisnice vyhlásili, že osvedčením vyhlásenia o nadobudnutí vlastníckeho práva vydržiteľkou R. A. sa necítia na svojich právach dotknutý.
Na podklade tejto notárskej zápisnice správa katastra zapísala do katastra nehnuteľností ako vlastníčku R. A., ktorá potom nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX k.ú. N. Y. ako C-KN parc. č. XXXX/XXX trvalé trávne porasty o výmere 819 m2, C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 360 m2 a C-KN parc. č. XXXX/X orná pôda o výmere 383 m2 darovala odporkyni už uvedenou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX.
Na pojednávaniach odporkyňa opakovala, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností, viac k veci neuvádzala.
Navrhovateľka cestou právneho zástupcu zotrvala na tom, že neboli splnené podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva R. A., pretože predmet vydržania nebol dostatočne identifikovaný a absentuje tiež tvrdenie o tom, akým spôsobom a kedy mala byť údajná reálna deľba a akú časť pozemnoknižnej parcely mala menovaná od svojej právnej predchodkyne X. R. nadobudnúť. R. A. si osvedčila celú parcelu vrátane podielu navrhovateľky a je vylúčené, aby ona alebo jej matka bola vlastníkom celej pozemnoknižnej parcely, pretože to odporuje jej tvrdeniu o údajnej reálnej deľbe.
Na návrh právneho zástupcu navrhovateľky súd vypočul R. A.. Vypovedala, že sa jednalo o podiely D. X., ktoré v rámci dedičského konania prešli na jeho deti vrátane jej matky X. R., rod. X.. Nevedela presne uviesť akú výmeru vlastnil dedo D. X., len vie, že jej matka mala mať 70 až 80 árov. Časti, ktoré si preložili notárskou zápisnicou patrili matke, pretože sa tak súrodenci medzi sebou podelili, čo vie z matkinho rozprávania. Otec navrhovateľky bol s ňou na obecnom úrade v N. Y., kde si s prednostom obecného úradu odkontroloval, či sa naozaj jedná o tie pozemky, ktoré im majú patriť a keď im to prednosta pán B. potvrdil, tak podpísali vydržanie. Pozemky sa zapísali rovno na ňu a ona potom sporné pozemky darovala odporkyni. Notárske vyhlásenie urobila na základe vlastníctva svojej matky. Nevedela presne uviesť čo konkrétne od matky dostala, vyjadrila sa iba tak, že to bola neplatnou darovacou zmluvou v ústnej forme a 15 rokov to už obhospodarovali, sušili tam seno. R. to dávala jej a jej sestre a po dohode to preložili iba na ňu. Nevedela konkretizovať čísla parciel a aký pozemok sa vlastne notársky osvedčoval, avšak uviedla, že celý podiel, ktorý bol odsúhlasený na obecnom úrade a išlo o pás od hranice katastra T. až po začiatok I., ktorý užíval okrem nich ešte mamin brat J.. Nemala vedomosť aká veľká je parcela č. XXX zapísaná v protokole č. XXX dokým jej nepovedali na obecnom úrade, že k tomu patrí aj les, čo oni vtedy nevedeli. Na výslovnú otázku sa svedkyňa vyjadrila, že vtedy osobne nevedela, čo si osvedčuje, jednalo sa o podiel, ktorý sa užíval inakšie, pričom uviedla, že to čo sa užívalo bolo iné než spoluvlastnícky podiel, ktorý s tým užívateľským nesedí.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd nemal preukázané, že odporkyňa je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností. Pôvodná pk parcela č. XXX bola predmetom podielového spoluvlastníctva a jej spoluvlastníkmi boli podľa zápisov v pk protokole č. XXX nielen pôvodný pozemnoknižný spoluvlastník Y. X. v podiele 9/24 ale aj ďalšie osoby. Časť spoluvlastníckeho podielu Y. X. bola predmetom dedenia po D. X., ktorý ho v 1 (teda v podiele 9/96 k celku) zdedil na základe rozhodnutia o dedičstve sp. zn. D XXX/ XX. Spoluvlastnícky podiel D. X. o veľkosti 9/96 v pk parcele č. XXX potom zdedila matka navrhovateľky B. I. rod. X. v rozsahu 4/8, čo predstavuje vzhľadom k celku podiel 9/192 a zvyšok podielu D. X. zdedili jej ďalší štyria súrodenci vrátane X. R., ktorá bola matkou R. A.. Súdu nebol predložený ani označený žiaden dôkaz svedčiaci o reálnej deľbe nehnuteľností vedených v pk protokole č. XXX vrátane pk parcely č. XXX, ku ktorej deľbe by došlo ešte medzi pôvodnými pozemnoknižnými spoluvlastníkmi vrátane Y. X., resp. neskôr D. X.. Rovnako nebola preukázaná reálna deľba ani medzi právnymi nástupcami D. X., ku ktorej navyše ani nemohlo dôjsť, pretože menovaný nebol vlastníkom celej pk parcely č. XXX ale len podielu k nej o veľkosti 9/96. To potom vylučuje pravdivosť výpovede svedkyne R. A. o deľbe medzi súrodencami lebo v takom prípade by dedičia po D. X. vrátane X. R. a B. I. nenadobúdali účasť v každej z nehnuteľností, ktoré boli predmetom dedenia.
Ani v notárskej zápisnici spísanej notárom J.. L. L. dňa XX.XX.XXXX sa neuvádza jediný dôkaz potvrdzujúci osvedčovanú skutočnosť, že na základe dávnej reálnej deľby s ostatnými spoluvlastníkmi mala nadobudnúť opísané pozemky X. R., ktorá ich mala darovať neplatnou darovacou zmluvou svojej dcére R. A.. Podľa § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok), osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti sa vydáva formou notárskej zápisnice, ktorá musí obsahovať nielen vyhlásenie účastníka, že splnil podmienky vydržania podľa osobitného predpisu (najmä okolnosti odôvodňujúce začatie oprávnenej držby, trvanie a nepretržitosť držby) s tým, že k vyhláseniu účastník dokladá vyjadrenia osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady a vyjadrenie obce, že nemá k vzniku vlastníckeho práva výhrady, ale aj označenie dôkazov, ktoré boli notárovi predložené na potvrdenie osvedčovaných skutočností a tiež uvedenie dňa, ktorým účastník nadobudol vydržaním vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Odhliadnuc teda od toho, že notárska zápisnica neuvádza žiaden dôkaz vo vzťahu k osvedčeniu skutočnosti o vydržaní vlastníctva R. A., neuvádza dokonca ani žiadne bližšie okolnosti ohľadne začatia oprávnenej držby a jej trvania. Desaťročná vydržacia doba mala uplynúť práve dňom spísania notárskej zápisnice 04.11.2010, no úplne absentuje údaj kedy mala R. A. nadobudnúť od svojej matky predmetné nehnuteľnosti darovaním, pričom tieto boli označené v rámci pozemnoknižného popisu ako parcely bez výmery v neidentickom stave. Za týchto okolností podľa názoru súdu notár vôbec nemal spísať vyhlásenie o vydržaní, pretože dostatočne nemal ničím potvrdené okolnosti vydržania vlastníckeho práva menovanou.
Občiansky zákonník v súčasnosti vydržanie upravuje v ust. § 134 ods. 1 hovoriac, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je tzv. ospravedlniteľný omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na všetky okolnosti objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu daná vec (či právo) patrí. Nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním sa viaže na súčasné splnenie podmienok ako spôsobilý subjekt vydržania, spôsobilý objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná držba a uplynutie stanovenej vydržacej doby. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva teda predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa (§ 129 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O dobromyseľnosť vydržiteľa ide len vtedy, ak vec drží v nesprávnom presvedčení (ospravedlniteľnom omyle), že mu vec skutočne patrí, teda že je jej vlastníkom. Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o právnych následkoch určitých právnych skutočností. Keďže platí zo samotnej podstaty práva vyplývajúca zásada neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci v neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe vstupu do držby. Inak povedané, ak vydržiteľ mohol vedieť (alebo dokonca vedel), že sa podľa práva nemôže bez splnenia stanovených podmienok stať vlastníkom veci, jeho omyl nie je ospravedlniteľný a preto nemôže byť držiteľom dobromyseľným a tým ani oprávneným.
Ak teda R. A. mala nadobudnúť vlastníctvo darovaním od svojej matky X. R., mohlo sa tak teoreticky stať najskôr po smrti jej otca D. X., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. V tom čase ale už takmer 30 rokov platil pri zmluvnom prevode vlastníctva k nehnuteľnostiam princíp, že na nadobudnutie vlastníckeho práva je potrebná písomná zmluva o prevode nehnuteľnej veci (§ 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a registrácia zmluvy štátnym notárstvom spôsobujúca účinnosť zmluvy a tým nadobudnutie vlastníckeho práva (§ 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom do 31.12.1991, resp. § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom od 01.01.1992). S účinnosťou od 01.01.1993 sa podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k nehnuteľnej veci v prípade zmluvného prevodu nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. V § 40 ods. 1 Občiansky zákonník určuje, že ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon je absolútne neplatný.
Preto ak R. A. mala vlastnícke právo nadobudnúť na základe ústnej darovacej zmluvy v čase kedy právna úprava jednoznačne podmieňovala prevod vlastníctva k nehnuteľnosti písomnou formou prevodnej zmluvy a jej registráciou štátnym notárstvom, resp. v neskoršom období vkladom do katastra nehnuteľností, nemohla byť z objektívneho hľadiska dobromyseľnou a tým ani oprávnenou držiteľkou. Nemohla potom nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním ako sa to uvádza v notárskej zápisnici, lebo jej z objektívneho hľadiska chýbala dobrá viera ako základný predpoklad pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ako už bolo uvedené takýto právny omyl je neospravedlniteľný a preto nemôže mať za následok vydržanie veci. To, že pre založenie dobrej viery nepostačuje iba ústna zmluva v čase kedy zákon jednoznačne vyžadoval pre platnosť takéhoto právneho úkonu písomnú formu, bolo už judikované viackrát (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/12/2011 z 29.02.2012).
Vzhľadom na doteraz uvedené R. A. nenadobudla vydržaním spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/384 k pk parcele č. XXX, z ktorej boli sporné nehnuteľnosti vytvorené. Podľa textu notárskej zápisnice navrhovateľka síce poskytla prehlásenie, že sa osvedčením vyhlásenia o vydržaní necíti dotknutá na svojich právach, no takéto subjektívne vyhlásenie nie je právne relevantné, pretože k vydržaniu vlastníckeho práva R. A. z vyššie uvedených dôvodov nemohlo dôjsť. R. A. tak nemohla previesť darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX spoluvlastnícky podiel o veľkosti 9/384 v sporných nehnuteľnostiach na odporkyňu, pretože tento spoluvlastnícky podiel nadobudla navrhovateľka dedením po svojej matke podľa § 132 ods. 1 a § 460 Občianskeho zákonníka a R. A. ho vydržaním nenadobudla. Darovacia zmluva je v rozsahu prevodu podielu o veľkosti 9/384 k sporným nehnuteľnostiam absolútne neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý určuje, že je neplatným právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Zmluva totiž svojim obsahom odporuje zásade, že nikto nemôže previesť na iného viac práv než má sám.
Súd preto určil, že podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností s podielom o veľkosti 9/384 je navrhovateľka. Jej naliehavý právny záujem na podanom žalobnom návrhu (§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku) spočíval v tom, že sporné nehnuteľnosti sú na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. N. Y. vedené ako výlučné vlastníctvo odporkyne a požadované súdne rozhodnutie o určení spoluvlastníctva je spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§ 34 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.) umožňujúcim dosiahnuť zhodu medzi navrhovateľkou tvrdeným (skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľke ako účastníčke v konaní úspešnej priznal náhradu účelne vynaložených trov konania a trov právneho zastúpenia voči neúspešnej odporkyni. Trovy konania navrhovateľky pozostávajú zo súdneho poplatku zaplateného za žalobný návrh v sume 99,50 Eur. Náhrada trov právneho zastúpenia bola navrhovateľke priznaná za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci (pri základnej sadzbe tarifnej odmeny za jeden úkon určenej podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v platnom znení):
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 31.07.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál (§ 16 ods. 3 cit. vyhlášky),
- spísanie návrhu na začatie konania dňa 15.08.2013 v čiastke 60,07 Eur + 7,81 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 30.06.2014 v uplatnenej čiastke 15,48 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 30.07.2014 v čiastke 61,85 Eur + 8,04 Eur režijný paušál,
čo je 229,17 Eur plus 45,83 Eur ako DPH 20 % (§ 18 ods. 3 cit. vyhlášky), plus náhrada zaplateného správneho poplatku v hodnote 3,- Eur (§ 15 písm. a) cit. vyhlášky) za informácie z katastra nehnuteľností. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú čiastku 278,- Eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je odporkyňa povinná prisúdenú náhradu trov právneho zastúpenia zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky. Súd nepriznal navrhovateľke náhradu trov za súdny poplatok z návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ani náhradu trov právneho zastúpenia za spísanie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia bol súdom zamietnutý.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.