Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_20Er-1710-2014.pdf
PDF · 68.7 KB
Case nature
Subarea
20Er/1710/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, Festivalové námestie č. 1, 040 01 Košice , IČO : 30807484 proti povinnému : Igor Šoltés ? COMITES ?, nar. XX.X.XXXX, IČO : 33593043, Berlínska č. 2455/2, Košice, pre vymoženie 1 345,75 Eur s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Atilom Ádámom, so sídlom v Košiciach, Čajakova č. 5 pod sp. zn. Ex 195/2014 takto :
rozhodol:
Námietky povinného proti exekúcii zo dňa 24.4.2014 z a m i e t a.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.3.2014 a poverenia k vykonaniu exekúcie č.XXXX * XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 24.3.2014, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením sp. zn. Ex 195/2014 povinnému doručenom dňa 14.4.2014.
Povinný dňa 24.4.2014 podal v zákonom stanovenej lehote námietky proti exekúcii, súdnemu exekútorovi doručené dňa 25.4.2014. V námietkach povinný uviedol, že trvá na tom, že celá kauza je dôsledkom jeho totálneho vyradenia zo života. Je pre neho veľkým prekvapením, že sa mu súdny súdny exekútor ozýva s prakticky hotovou vecou a on o ničom doteraz nevie. Je toho názoru, že je povinnosťou iniciátora takéhoto konania, teda Sociálnej poisťovne, oficiálnou cestou oznámiť zúčastnenej strane existenciu nejakých nárokov a až následne spúšťať celý proces končiaci exekučným konaním. Dodnes neobdržal žiadnu zásielku, ktorá by dávala na známosť ďalšie požiadavky voči jeho osobe zo strany Sociálnej poisťovne. Záverom uviedol,že je toho názoru, že pristupovať k predaju stále obývanej nehnuteľnosti, ktorej hodnota viac ako 20-násobne prevyšuje vraj existujúci záväzok, je tak trochu proti morálke a etike.
Súd z obsahu súdneho spisu zistil, že exekučným titulom na základe ktorého sa vedie exekúcia v predmetnom exekučnom konaní je rozhodnutie vydané oprávneným č. 700-3414065913-GC04/13 zo dňa 28.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.2.2014 a stalo sa vykonateľným.
Dňa 15.5.2014 doručil oprávnený súdnemu exekútorovi vyjadrenie k námietkam povinného spolu s prílohou poštovej doručenky, ktorou sa doručovalo citované rozhodnutie vydané oprávneným. Kontrolou oprávnený zistil, že dňa 17.9.2008 povinný predložil oprávnenému registračný list FO, kde uviedol adresu trvalého pobytu - Berlínska 2, Košice, ktorú doposiaľ nezmenil a dňa 28.6.2010 predložil výpis z Daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2009, kde adresu trvalého pobytu uviedol
- Berlínska 2, Košice. Rozhodnutie o penále č. 700-3414065913-GC04/13 zo dňa 28.11.2013 na sumu 1 345,75 Eur bolo povinnému doručované na uvedenú adresu trvalého pobytu a zásielka sa vrátila oprávnenému s označením „ neprevzaté v odbernej lehote „. Túto adresu povinný uviedol aj v námietkach
proti exekúcii, čo len potvrdzuje, že predmetné rozhodnutie bolo doručované na správnu adresu, preto námietky povinného o „ neobdržaní žiadnej zásielky - exekučného titulu, považujú za neopodstatnené.
Podľa ust. § 212 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Zákonná fikcia doručenia sa podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia uplatní v prípade, ak sa povinný zdržiava na adrese doručenia, doručenie zásielky mu bolo oznámené poštovým doručovateľom, ale napriek tomu si zásielku neprevzal. V tomto prípade súd má za to, že exekučný titul bol doručený povinnému dňa 30.1.2014 - t.j. tretí deň od uloženia zásielky na pošte, aj keď sa povinný o tom nedozvedel.
Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo brániace jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Pokiaľ ide o povinným namietaný predaj nehnuteľnosti, súd považuje za potrebné v tomto štádiu konania zdôrazniť, že zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnostiam je exekučným prostriedkom (spôsobom exekúcie), ktorý má len zabezpečovaciu funkciu. Zabezpečuje peňažný nárok oprávneného, ktorý je obsahom exekučného titulu, celou hodnotou takto zexekvovanej nehnuteľnosti.
Účelom exekučného konania je vykonať exekúciu. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o dôvodnosti nároku, ktorý je predmetom základného konania. Skutočnosti uvádzané v námietkach môžu byť iba také, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Okolnosti týkajúce sa dôvodnosti nároku, ktorý je predmetom základného konania, preto nemožno uplatniť ako námietky proti exekúcii.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne ustanovenia súd námietky povinného proti exekúcii musel ako neodôvodnené zamietnuť, pretože súd nezistil, že by po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku resp. brániace jeho vymáhateľnosti, či spôsobujúce neprípustnosť exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, len ak bolo vydané súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (§ 374 ods. 4 veta prvá O.s.p.), v tomto prípade sa podaním odvolania rozhodnutie zrušuje a opätovne rozhodne sudca; inak proti tomuto uzneseniu odvolanie prípustné nie je. ( § 202 ods. 2 O.s.p.)
Odvolanie má obsahovať, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.