Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/305/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. N. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom W. S., K. N. B. Q. E., K. H.. X, pracovisko E. P., dieťaťa rodičov C. N. narodenej XX.X.XXXX bývajúcej v E. na A. č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Koľvekovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mlynárskej č. 19 a R. N. narodeného X.XX.XXXX bývajúceho v E. na A. č. X zastúpeného advokátkou JUDr. Ľudmilou Raffáčovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 4 v konaní o nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní otca proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 23.5.2014 č.k. -7 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením z 23.5.2014 č.k. -7 zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal rozšírenia styku s maloletým A. na každý párny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu do 14.00 hod. do 8.00 hod. a v nedeľu od 9.00 do 18.00 bez prítomnosti matky dieťaťa a návrh na uloženie povinnosti matke písomne ho informovať k 1. a 15. dňu v mesiaci kalendárneho roka poskytnutím údajov o zdravotnom stave maloletého A., o ošetrujúcich lekároch a užívaných liekoch, o strave, o dennom programe, ako aj o iných závažných veciach týkajúcich sa maloletého.

Rozhodol tak na základe zistenia, že uznesením Okresného súdu Košice II zo 14.6.2013 č.k. -6 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 12. 7.2013 č.k. -15 bol predbežným opatrením maloletý A. zverený do osobnej starostlivosti matky a bolo začaté konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas do rozvodu manželstva. Uznesením Okresného súdu Košice II z 2.12.2013 č.k. -154 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27.1.2014 č.k. -187 bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým A. každú párnu kalendárnu sobotu od 14.00 do 17.00 hod. a každú nepárnu kalendárnu stredu od 14.00 do 17.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa. Uznesením Okresného súdu Košice II zo 7.4.2014 č.k. -201 bol predbežným opatrením upravený styk otca s maloletým A. cez veľkonočné sviatky 21.4.2014 od 10.00 hod. do 13.00 hod. bez prítomnosti matky dieťaťa. Do konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností bolo nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, klinická psychológia detí a dospelých S.. K. uznesením zo 7.4.2014 sp. zn. . Skutkový stav právne posúdil a rozhodol podľa , a . Rozhodnutie odôvodnil tak, že v danom prípade nebola preukázaná potreba rýchlo a dočasne upravovať pomery účastníkov konania, lebo v prebiehajúcom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností vedeného pod sp. zn. bolo nariadené predbežné opatrenie, ktorým bol upravený styk otca s maloletým A., ktorý sa v súčasnosti realizuje a v tomto konaní sa vykonáva dokazovanie ustanoveným znalcom, súd teda rozhodne vo veci samej po vykonaní dôsledného dokazovania v konaní pod sp. zn. .

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie otec dieťaťa s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a jeho návrhu v celom rozsahu vyhovel. Poukázal na to, že návrhom na nariadenie predbežného opatrenia žiadal, aby bol jeho styk s maloletým A. rozšírený na každý párny kalendárny týždeň v utorok od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 14.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky a zároveň požadoval, aby matke bola stanovená povinnosť ho pravidelne informovať o dieťati. Návrh odôvodňoval spôsobom realizácie styku bez možnosti, žeby matka mu dovolila styk v širšom rozsahu, zmenami, ktoré nastali jednak plynutím času a jednak aj možnosťou trávenia času s maloletým synom počas jedného dňa veľkonočných sviatkov bez prítomnosti matky. Poukázal na priemerný percentuálny výpočet rozsahu prítomnosti matky k rozsahu jeho prítomnosti, ktorý pomer je 96,85 % pre matku ku 2,56% pre neho. Vyjadril názor, že súd prvého stupňa zamietnutím návrhu postupoval príliš formalisticky a pociťuje krivdu spočívajúcu v odopretí poskytnutia právnej ochrany záujmom dieťaťa, ale aj základných práv rodiča podľa a prístupu k spravodlivosti. Je toho názoru, že úprava rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu v prípade konfliktu medzi rodičmi si vyžaduje vždy rýchly a dočasný zásah, hoci sa v konaní o veci samej vykonáva ešte dokazovanie. Z doterajšieho priebehu konania hlavne zo skutočností, ktoré počas tohto konania vyšli najavo, vyplýva, že v predmetnom prípade ide o konflikt chronický. Poukázal aj na to, že matka sa snaží realizovať styk takým spôsobom, ktorý mu nevyhovuje. V tejto súvislosti zdôraznil, že 26.2.2014 matka nahlásila únos dieťaťa len preto, že chcel vziať maloletého A. na styk mimo materského centra a nedokázala akceptovať vysvetlenie, že počas styku sa môže aj on rozhodnúť akým spôsobom bude s dieťaťom tráviť čas. Stretávanie s maloletým A. má nekomfortný nádych, je neustále v strese a priestory detského centra, kde sa realizuje styk, sú veľké pre väčší počet detí cca 80 a je tam hlučno, musí dávať zvýšený pozor a pri vstupe do herne sa musí vyzúvať. Uviedol, že výchova a starostlivosť syna má mnoho zložiek, ktoré sa v prostredí, kde nie je pokoj, nemôžu v plnej miere prejaviť a rozvinúť pri vrieskajúcich a naháňajúcich sa detí. Nemôže spoznať túžby syna, zistiť, čo má rád, čo rád robí, aký talent sa v ňom prejavuje, či pozná detské pesničky a riekanky, nemôže ho učiť a hrať sa s ním osamote bez dohľadu cudzích osôb, pričom dieťaťu sa vplyvom prostredia rozkmitá pozornosť a sústredenie, a už ani nevie, s kým je. Podľa neho je matka málo gramotná čo do rodičovských práv, nerešpektuje ani normy a zásady Zákona o rodine a prirodzené spoločnosťou uznávajúce morálne normy, len súdne rozhodnutie, ktoré sa aj tak pokúša dostupnými prostriedkami zmariť uvádzaním nedôvodných znevažujúcich obvinení znižujúcich jeho rolu ako otca v spoločnosti. Žiadal, aby bola matke určená pravidelná povinnosť informovať ho o maloletom synovi, pretože inak na jeho otázky týkajúce sa dieťaťa, odmieta odpovedať. Dúfa, že pod hrozbou sankcií v prípade výkonu rozhodnutia, matka začne riadne plniť súdom stanovené povinnosti. Zdôraznil, že nie je hrozbou pre maloleté dieťa, aby sa stýkalo s ním bez prítomnosti matky. Prítomnosť matky je pre rovnocenný výkon rodičovských práv a povinností pre neho obmedzením, ktoré už nemá oporu v doposiaľ zistenom skutkom stave veci. Maloletý A. ho rozpoznáva, aj svojich starých rodičov z otcovej strany ako aj jeho sestru. Vzťah jeho rodiny k maloletému A., rovnako, ako jeho vzťah k synovi, je vrúcny, dobrý a prirodzene sa rozvíjajúci. Tiež uviedol, že dôvodom podania predbežného opatrenia je predovšetkým hrozba nedostatočného upevnenia citových väzieb medzi ním a synom, čo môže najzreteľnejšie usudzovať z toho, že sa s dieťaťom síce stretáva, ale v dôsledku veľmi obmedzeného kontaktu - na matkou určenom mieste a vždy za jej prítomnosti, nemôže dôjsť k vytvoreniu a ukotveniu pevných citových väzieb. Je nepochybne zrejmé, že je v záujme maloletého dieťa, aby si vytváralo a upevňovalo vzťah aj s druhým rodičom a pri formovaní osobnosti dieťaťa vo všetkých jeho duševných zložkách je významné, či dieťa má stabilné a pevne ukotvené väzby na rodičov, ak už nemožno hovoriť o úplnej rodine. Predispozícia výchovy v podobe nedostatku rodičovskej lásky je v prejednávanom prípade stavom hrozby, ktorú môže súd zvrátiť svojim rozhodnutím. Odhliadnúc od budúcich a vyšších cieľov výchovy sú dané aj prozaické časové dôvody a to blížiace sa letné prázdniny a s tým spojené dovolenky. Z tohto dôvodu nemôže súd postupovať k jeho žiadosti podanej v mene maloletého dieťaťa formalisticky a uspokojiť sa s určitým minimom, ktorý slúži len na zabezpečenie kontaktu s dieťaťom. Obáva sa, že čím dlhšie bude prebiehať súdne konanie o veci samej bez možnosti akéhokoľvek rozšírenia styku, ktorý súd prvého stupňa zamietnutím návrhu poprel, je pravdepodobné citové odcudzenie sa syna od neho. Svojím návrhom na rozšírenie styku prejavuje snahu zamedziť odcudzovaniu, pretože si je vedomý, že dieťa v tomto veku, v akom je maloletý A., sa formuje a vyvíja po každej stránke. Vyjadril názor, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je odôvodňované neúplne a jednostranne poskytujúce ochranu matke bez rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa a akceptácie dobrého a spravodlivého usporiadania vzťahov.

Matka dieťaťa a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadrili.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdil, ako je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa z 23.5.2014 č.k. -7 aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania odvolacieho pojednávania podľa a dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa rozhodol správne a zákonne, keď zamietol návrh otca na nariadenie predbežného opatrenia na zmenu (rozšírenie) úpravy styku s maloletým A. doposiaľ upraveného uznesením Okresného súdu Košice II z 2.12.2013 č.k. -154 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27.1.2014 č.k. -187, ktorým bol upravený styk otca s maloletým A. každú párnu kalendárnu sobotu od 14.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu kalendárnu stredu od 14.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky dieťaťa, teda v nevyhnutnej miere, čo zodpovedá účelu predbežného opatrenia, ktorým je len dočasná a nevyhnutná úprava pomerov účastníkov pre naliehavosť danú záujmom maloletého dieťaťa na udržanie prirodzenej väzby k otcovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti. Z písomných podaní obidvoch rodičov je zrejmé, že vzťahy medzi nimi sú značne problematické, ich podania obsahujú úplne protichodné tvrdenia, odlišné hodnotenia tých istých situácií a dôsledné skúmanie týchto vzťahov si vyžaduje rozsiahle a časovo náročné dokazovanie presahujúce rámec konania o nariadenie predbežného opatrenia. Spoľahlivé zistenie skutočností relevantných pre rozhodnutie o úprave styku, predovšetkým, či styk rodiča s dieťaťom ohrozuje fyzické alebo psychické zdravie dieťaťa, alebo ide len o predstieraný stav vyvolávaný spravidla rodičom, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti a tiež okolností súvisiacich s výchovným pôsobením rodičov a jeho dopadom na vývoj osobnosti dieťaťa, vyžaduje spravidla spoluprácu súdu s odborníkmi z iných vedných odborov, preto súd pred rozhodnutím vo veci samej zabezpečí lekárske správy o zdravotnom stave dieťaťa alebo nariadi znalecké dokazovanie z odboru pedopsychológie. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej veci v tomto štádiu konania nebola osvedčená potreba predbežnej úpravy styku, resp. rozšírenia styku v súlade s návrhom otca, pretože sa styk otca s maloletým A. realizuje podľa rozhodnutia Okresného súdu Košice II z 2.12.2013 č.k. -154 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach z 27.1.2014 č.k. -187 a doposiaľ vykonaným dokazovaním nebola potvrdená obava otca, že tento rozsah styku nie je dostatočný na prehlbovanie vzájomnej citovej väzby medzi ním a dieťaťom resp., žeby ohrozoval zdravý psychický vývoj dieťaťa. Odvolací súd zdôrazňuje, že účelom predbežného opatrenia je úprava styku dieťaťa s rodičom, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti resp., ktorý sa o dieťa osobne nestará, len v nevyhnutnej miere, pričom v danom prípade je styk otca s maloletým A. rozhodnutím súdu v tomto rozsahu realizovaný. Skutočnosť, že rozsah a frekvencia styku nie je podľa predstáv otca, nemôže byť dôvodom pre rozšírenie už nariadeného predbežného opatrenia. Predbežným opatrením súd upraví len tie pomery dieťaťa, kde hrozí, že bez okamžitého zásahu súdu by bol ohrozený život, zdravie alebo iný dôležitý záujem maloletého dieťaťa. Odvolací súd nespochybňuje právo otca na pravidelný styk so svojim dieťaťom, ani právo dieťaťa na zachovanie vzťahu k biologickej rodine, v tomto prípade k otcovi, ale v tomto štádiu konania, keď nie sú k dispozícií výsledky dokazovania, konkrétne znalecký posudok z odboru detskej psychológie, z ktorého by mohol súd získať najobjektívnejšie poznatky, dovoľuje záver, že otec nepreukázal dôvody pre okamžitý zásah súdu formou nariadenia predbežného opatrenia (rozšírenie styku), nota bene, ak je styk otca s maloletým A. už upravený súdom v rozsahu zodpovedajúcom účelu predbežného opatrenia. Odvolací súd tiež poznamenáva, že je na rodičoch, aby svojim správaním, najmä vzájomnou úctou a toleranciou vytvárali bezkonfliktné prostredie pri realizácii styku a snažili sa ujednotniť výchovný postup rešpektujúc pokyny matky v bežnej starostlivosti o dieťa súvisiacich s oblečením, stravovaním a hygienickými návykmi, pretože práve matka, ktorá sa osobne stará o maloletá dieťa, je najbližšie k dieťaťu a najlepšie pozná jeho duševné a fyzické dispozície, ale na strane matky je potrebné zdôrazniť zo zákona vyplývajúcu povinnosť informovať otca o veciach týkajúcich sa dieťaťa. Eventuálna eskalácia napätia medzi rodičmi by mohla ohroziť zdravý psychický a fyzický vývoj maloletého, najmä z dôvodu prežitých stresových situácií vyvolaných zjavne konfrontáciou rodičov, čo rozhodne nie je v súlade so záväzkami, ktoré pre všetky štátne orgány vyplývajú z čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Práve preto, že ide iba o dočasnú úpravu pomerov účastníkov konania, nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne

sa zaoberať odvolacími námietkami otca a skutočnosťami tvrdenými otcom v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pretože tieto sa prakticky týkajú veci samej a majú význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať konajúci súd vrámci zisťovania skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému A. vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. . Odvolací súd zdôrazňuje, že ak by v priebehu konania vznikli okolnosti odôvodňujúce predbežnú úpravu pomerov účastníkov konania, konajúci súd je povinný nariadiť predbežné opatrenie z úradnej povinnosti aj bez návrhu účastníkov. K ostatným odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti predbežného opatrenia, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, preto neodôvodňuje záver, že otcovi ako účastníkovi konania bola odňatá možnosť riadne sa brániť v súdnom konaní, ktoré bolo vedené v súlade s procesnými pravidlami vzťahujúcimi sa na konanie o nariadení predbežného opatrenia. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil podľa .

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.