Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-30-2014.pdf
PDF · 87.52 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27P/30/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého B. W., N.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky J.. P. E., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej M. K. N. L. W. Č.. XX, za účasti otca Q. W., N.. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho M. M. A., XX E. E., N., X., N. XXX Q., v konaní o udelenie súhlasu matke namiesto otca dieťaťa k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého takto
rozhodol:
Udeľuje matke maloletého namiesto otca dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého B. W., N.. XX.X.XXXX, z priezviska W. na priezvisko E..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 5.2.2014 návrh, ktorým žiadala súd o udelenie súhlasu za otca maloletého na podanie žiadosti o zmenu priezvisku maloletého B. W. N. E., ktorý návrh odôvodňovala tým, že maloletý B. žije v spoločnej domácnosti s ňou a jej rodičmi, t.j. starými rodičmi, s otcom dieťaťa matka dieťaťa manželstvo nikdy neuzavrela, maloletý mal v čase podania návrhu 2 roky, otec s nimi nežil, dlhodobo žil v zahraničí a podľa jeho slov sa natrvalo neplánuje vrátiť na Slovensko, dieťa navštívil v priemere raz za polrok keď prichádzal na dovolenku, inak o maloletého nejavil žiaden záujem, rovnako ako ani jeho rodina, výživné zatiaľ súdom upravené nebolo, rodičia mali podľa tvrdení matky ústnu dohodu na výške 200 € mesačne, ktorá dohoda z otcovej strany bola plnená len čiastočne vo výške cca 150 € mesačne, ktorú následne prestal dodržiavať úplne a na určenie výživného preto matka podala návrh, z hľadiska ďalšie vývoja maloletého mala za to, že by bolo prospešné, aby mal priezvisko E., ktoré bude zhodné s priezviskom rodiny, najmä v období keď od septembra 2014 má nastúpiť do materskej školy, čo by mohlo viesť k problémom v sociálnej interakcii s rovesníkmi v materskej škole, naviac maloletý otca takmer vôbec nepozná, keďže tento dlhodobo žije v zahraničí, nestýka sa s maloletým a v poslednej dobe ani neprispieva na jeho výživu, tvrdila, že opakovane otca vyzvala na udelenie súhlasu so zmenou priezviska maloletého, čo ale otec kategoricky odmietol. K návrhu matka pripojila rodný list maloletého vo fotokópií.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril a to napriek tomu, že návrh mu bol doručený spolu s výzvou súdu, aby sa k návrhu vyjadril písomne v lehote 15 dní.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 26.3.2014 vzhľadom na to, že v tom čase nepoznal stanovisko otca dieťaťa, ponechával si právo vyjadriť sa vo veci na pojednávaní.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Maloletý B. pochádza z družského pomeru, výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému doposiaľ právoplatným rozhodnutím súdu upravený nebol.
Súbežne s týmto konaním je vedené na tunajšom súde konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletému B. a to pod sp. zn. 23P 30/2014.
Keďže otec nereagoval na výzvu súdu a k návrhu sa písomne nevyjadril, v súlade s ust. § 114 ods. 3 O.s.p. súd zaslal a doručil otcovi uznesenie sp. zn. 27P 30/2014 zo dňa 24.4.2014, ktorým ho vyzval, aby sa k návrhu matky vyjadril a vyzval ho aj na oznámenie ďalších v uznesení uvedených skutočností, toto uznesenie bolo otcovi doručené pred 18.6.2014, ako to vyplýva z úradného záznamu o telefonickom oznámení otcom dieťaťa, ktorým žiadal odročiť pojednávanie nariadené na 18.6.2014 z dôvodu, že žije v zahraničí, pojednávanie žiadal odročiť o jeden mesiac, aby si vedel vybaviť voľno a pricestovať. V uvedenom uznesení bol otec zároveň upozornený, že ak sa v určenej lehote nevyjadrí súd bude mať za to, že voči návrhu nemá námietky.
Ako už bolo uvedené, otec dňa 18.6.2014 o 9.49 telefonicky oznámil do kancelárie tunajšieho súdu svoju žiadosť o odročenie pojednávania vo veci, termín ktorého bol vytýčený na 18.6.2014, z dôvodu, že je v zahraničí, pojednávanie žiadal odročiť o jeden mesiac, aby si vedel vybaviť voľno v práci, rovnako ako uvedené požiadal i vo vzťahu k pojednávaniu súdu vo veci úpravy výkonu práv a povinností rodičov voči maloletému, ktoré pojednávanie bolo vytýčené rovnako na 18.6.2014 o 11.30 hod.; vzhľadom na uvedenú požiadavku otca súd výnimočne pristúpil k odročeniu pojednávania vytýčeného na deň 18.6.2014, na ktoré sa matka a kolízny opatrovník riadne dostavili a v zmysle požiadavky otca stanovil pojednávanie na 30.7.2014.
Ani na pojednávanie vytýčené na deň 30.7.2014 sa však otec nedostavil, pričom je nesporné, že toto predvolanie mu bolo doručené, keďže následne dňa 29.7.2014 o 9.40 hod. opätovne telefonoval do kancelárie tunajšieho súdu, ospravedlňoval svoju neúčasť na pojednávaní dňa 30.7.2014 dôvodiac opätovne zdržiavaním sa v zahraničí a tvrdením, že ho zamestnávateľ neuvoľnil z práce (rovnako ako uvedené žiadal i v konaní o úpravu práv a povinností, v ktorom pojednávanie bolo vytýčené na ten istý deň).
Matka maloletého spolu s maloletým býva v rodinnom dome u svojich rodičov, kde sa zdržiava aj jej plnoletý brat, toho času je stále na rodičovskej dovolenke s maloletým, rodičom na náklady na bývanie prispieva mesačne sumou 100 € za seba a maloletého, pričom celkové náklady na bývanie v tomto dome sú okolo 260 € mesačne, maloletý je v celodennej starostlivosti matky a má potreby primerané veku dieťaťa, zdravotné problémy nemá. Matke sú vyplácané rodinné prídavky na maloletého z Anglicka vo výške 81 libier. Ako vyplynulo z výpovede matky, matka sa spolu s maloletým a so súhlasom otca vrátila na Slovensko v mesiaci septembri alebo októbri 2012, pôvodne boli s otcom dieťaťa dohodnutí, že otec ešte zostane istý čas pracovať v zahraničí za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov pre rodinu a následne sa za ňou a synom vráti, čo však otec následne nerealizoval a matke oznámil, že mieni zostať v zahraničí natrvalo, matka s maloletým už nechcela vycestovať do zahraničia a teda rodičia od uvedeného obdobia nežijú spolu, matka sama zabezpečuje po všetkých stránkach starostlivosť o maloletého, otec spočiatku prispieval na výživu maloletého výživným vo výške plus mínus 150 € mesačne, avšak od januára 2014 neprispieva na potreby maloletého žiadnou formou, s dieťaťom podľa tvrdení matky sa kontaktoval len veľmi ojedinele, naposledy bol dieťa navštíviť v čase svojej dovolenky v marci 2014, keď maloletému ako dar doniesol oblečenie, svetrík, tričko a nohavice, iné plnenia maloletému od januára 2014 doposiaľ neposkytol a o dieťa sa odvtedy nijako nezaujíma. Matka udávala, že už v čase očakávania dieťaťa chcela, aby dieťa nieslo jej priezvisko, ale po pôrode zrejme v citovom rozpoložení dala súhlas, aby maloletý mal priezvisko po otcovi, avšak od začiatku to prinášalo problémy, keďže s otcom dieťaťa neboli a nie sú zosobášenými a vždy, keď niečo potrebovala vybaviť, prípadne potrebovala s maloletým cestovať a podobne, spôsobovalo jej to obtiaže a problémy, vždy musela dokladovať, že ide o jej vlastné dieťa, ktoré problémy pretrvávajú až doposiaľ, z uvedeného dôvodu už v čase keď ešte žili s otcom dieťaťa v spoločnej domácnosti v Anglicku, ho žiadala o udelenie súhlasu k zmene priezviska maloletého, avšak otec uvedený súhlas jej odmietal dať, dôvodiac tým, že
maloletý je jeho synom a chce, aby niesol jeho priezvisko; tvrdila, že o maloletého neprejavuje záujem ani rodina otca, pričom jeho matka a sestra žijú v Košiciach.
Kolízna opatrovníčka prítomná na pojednávaní vzhľadom na zistené skutočnosti doporučovala návrhu matky vyhovieť, udeliť matke súdom súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska maloletého, poukazujúc na nezáujme otca o dieťa od januára 2014, čo v konečnom dôsledku vedie k neumožňovaniu identifikácie sa dieťaťa s otcom.
Podľa 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovaným zákonným ustanovením, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a udelil matke namiesto otca dieťaťa súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého, keďže na základe vykonaného dokazovania dospel k jednoznačnému záveru, že udelenie takéhoto súhlasu je v celom rozsahu v záujme maloletého, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že rodičia sa nedohodli na podaní žiadosti o zmenu priezviska maloletého, pričom k podaniu takejto žiadosti, súd dospel k záveru, že sú v danom prípade dané závažné dôvody, keďže otec dieťaťa, ktorý odmietol dať takýto súhlas, si neplní svoje povinnosti voči maloletému, neprejavuje oňho riadny záujem, z čoho je možné vyvodiť, že stratil k maloletému aj skutočný citový vzťah, je nepochybné, že rozdielnosť priezvisk matky a maloletého prináša takmer každodenné problémy pri zabezpečovaní potrieb maloletého matkou, keďže takáto rozdielnosť priezvisk hlavne pri záležitostiach vzťahov s príslušnými úradmi a inštitúciami matke spôsobuje problémy, keďže musí neustále preukazovať príbuzenský pomer jej a maloletého, v danom prípade teda súd mal za jednoznačne dôvodné udelenie súhlasu matke namiesto otca dieťaťa na podanie predmetnej žiadosti a to aj v záujme samotného maloletého, ktorému umožní zhoda priezvisk s matkou plnohodnotné uvedomovanie si ich spolupatričnosti. Na ponechaní maloletému priezviska po otcovi v súčasnosti niet vážneho dôvodu, keďže otec sa o výchovu a výživu maloletého nezaujíma, na týchto sa riadne nepodieľa, s maloletým neudržiava náležitý kontakt, v žiadnom prípade ako skutočný záujem otca o dieťa nemožno vyhodnotiť jednu návštevu za obdobie viac ako 7 mesiacov, naopak nezáujem otca o dieťa vyplýva z toho, že otec si voči maloletému neplní ani zo zákonu mu priamo vyplývajúcu vyživovaciu povinnosť, keďže na výživu maloletého otec už dlhodobo neprispieva žiadnou formou, vzhľadom na uvedené preto súd rozhodol o udelení matkou navrhovaného súhlasu.
Pre úplnosť súd dopĺňa, že o žiadosti o povolenie zmeny priezviska rozhoduje matričný úrad príslušný podľa trvalého, prípadne posledného trvalého, pobytu štátneho občana SR na území SR, keďže súd nie je oprávnený rozhodovať priamo o zmene priezviska maloletého dieťaťa môže v súlade s citovaným ustanovením § 35 Zákona o rodine rozhodovať iba o udelení súhlasu namiesto druhého rodiča na podanie žiadosti o zmenu priezviska na príslušnom úrade v prípade nezhody rodičov.
Pokiaľ ide o vyššie uvedené telefonáty otca súd pre úplnosť dopĺňa, že náležitosti riadneho ospravedlnenia sa účastníka konania vyplývajú z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, predovšetkým z ust. § 119 O.s.p., podľa ktorého, (1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. (2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie pojednávania obsahuje najmä: a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel, c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne oznámi, ako návrh posúdil. (3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.
(4) Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise. (5) Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov. (6) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh všetkých účastníkov konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d.
O uvedenom bol otec súdom poučený aj v doručenej mu výzve súdu zo dňa 10.2.2014, uvedenej vyššie. Vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že telefonáty otca krátko pred vo veci vytýčenými termínmi pojednávania v žiadnom prípade nespĺňajú náležitosti riadneho ospravedlnenia sa účastníka. V danom prípade napriek tomu, že ani pri prvom telefonáte otca jeho žiadosť o odročenie pojednávania nespĺňala zákonné predpoklady vyššie citovaného zákonného ustanovenia súd pristúpil k odročeniu pojednávania, aj keď to nebolo priamo v záujme maloletého, ale preto, aby otcovi umožnil sa dostaviť na pojednávanie a byť pred súdom riadne vypočutým, napriek uvedenej možnosti, pričom súd zohľadnil požiadavku otca, aby pojednávanie bolo odročené o jeden mesiac, otec danú mu takúto opakovanú možnosť nevyužil, navyše sa nevyjadril ani potom, čo mu bola súdom doručená výzva na vyjadrenie sa k predmetu konania, preto na jeho ďalšiu telefonickú požiadavku o ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní, v poradí už druhom, ktoré bolo konané 30.7.2014, súd neprihliadol a v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p., s poukazom na ust. § 119 O.s.p. pojednával a rozhodol bez prítomnosti otca.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).