Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoP-72-2014.pdf
PDF · 74.45 KB
Case nature
Subarea
17CoP/72/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne vo veci starostlivosti súdu o mal. deti L. : X., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, deti rodičov: matky W. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., L. X a otca B. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., W. Z. XX, zast. JUDr. Vladimírom Fraňom, advokátom so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Haškova 18, o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.06.2014, č.k. 5P/10/2012-398, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e :
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým matka žiadala uložiť otcovi povinnosť odovzdať jej maloletého X., prispievať sumou 200 Eur na jeho výživu a rovnakou sumou na výživu mal. N. ako aj zakázať otcovi styk s oboma maloletými. Návrh matka odôvodnila potrebou takejto dočasnej úpravy v prebiehajúcom súdnom konaní o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pretože bez nej je tu hrozba násilného správania sa otca k maloletým, pre ktorú je voči otcovi tiež vedené trestné stíhanie pre trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby. Súčasne otec matke bráni v kontakte so synom a vzhľadom na to, že matka je nezamestnaná, nevyhnutne potrebuje, aby na maloleté deti otec prispieval. Zamietnutie uvedeného návrhu matky odôvodnil súd prvého stupňa tým, že nebolo osvedčené nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a trestné stíhanie je z dôvodu prezumpcie neviny irelevantné. V súčasnosti je maloletý X. v starostlivosti otca a maloletá N. v starostlivosti matky, a to od ukončenia spolužitia rodičov v spoločnej domácnosti v septembri 2012. Zo správ kolízneho opatrovníka a základnej školy navštevovanej maloletým mal súd prvého stupňa za osvedčené, že o maloletého je riadne postarané, jeho život a zdravie nie sú ohrozené a v škole dosahuje vynikajúce výsledky. Súd prvého stupňa tiež uviedol, že vo veci samej prebieha znalecké dokazovanie, na základe ktorého bude o úprave práv a povinností k maloletým rozhodnuté, a že predbežné opatrenie nemôže slúžiť na urýchlenie takéhoto rozhodnutia. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 102 O.s.p. a § 76 ods. 1 O.s.p. Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla jeho zmenu tak, že predbežné opatrenie v zmysle jej návrhu krajský súd nariadi. Považovala za nesprávny záver súdu prvého stupňa o nedôvodnosti predbežného opatrenia pre nedostatok nebezpečenstva bezprostrednej hrozby, pretože vo veciach starostlivosti súdu o maloletých ustupuje táto požiadavka záujmu maloletého dieťaťa. Predbežné opatrenie tu teda nie je dôvodné len vtedy, ak riešenie situácie neznesie odklad, ale už vtedy, ak je jeho nariadenie v záujme maloletého dieťaťa. Popri tom však považovala nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy v tomto prípade za dané a dostatočne vyplývajúce z trestného stíhania otca. Záver, že prezumpcia neviny neumožňuje odôvodniť trestným stíhaním nariadenie predbežného opatrenia považovala matka za nesprávny. Práve naopak, predbežné opatrenie je tu prostriedkom, ktorým možno predísť nežiadúcim následkom za situácie, keď trestná činnosť nie je ešte náležitým procesným postupom preukázaná. Za formu násilia voči maloletým zo strany otca považovala matka aj jeho násilie voči nej v prítomnosti maloletých, i keď by nedošlo priamo k násiliu voči maloletým.
Matka odkazuje na rozhodnutie krajského súdu, ktorým bol zrušený rozsudok vo veci samej, v ktorom bola vyzdvihnutá potreba dočasnej úpravy pomerov, keď odlúčenie súrodencov bolo hodnotené ako nežiadúce. Matka tiež vyzdvihla skutočnosť, že v súčasnosti jej otec bráni v akomkoľvek kontakte s maloletým X., čoho dôsledkom je aj úplná strata súrodeneckého kontaktu medzi maloletými. Vo vzťahu k navrhovanej úprave práv k maloletej N. sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal potrebou stabilizovania pomerov zverením matke, ako ani otázkou výživného. Záverom odvolania matka poukazuje na skutočnosť, že navrhovaná dočasná úprava pomerov je nevyhnutná a nemožno s ňou vyčkávať na výsledky znaleckého dokazovania, či trestného konania. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a zistil, že uznesenie okresného súdu je potrebné potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého o odvolaní možno rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
Nariadenie predbežného opatrenia, a to aj v priebehu konania na základe ust. § 102 O.s.p. je podľa zákonných predpokladov uvedených v ustanoveniach § 74 - § 76 O.s.p. prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, že tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, ktorá je potrebná pre nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že sa v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a že sa neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Predbežné opatrenie je teda prostriedkom, ktorým možno efektívne riešiť faktické a právne otázky, ktoré neznesú odklad do rozhodnutia vo veci samej. Aj vo veciach starostlivosti o maloletých však musí byť pre nariadenie predbežného opatrenia vždy splnená podmienka existencie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Jej nahradenie záujmom maloletého dieťaťa, tak ako to uvádza matka totiž nemá oporu v zákone a je v princípe nesprávnou konštrukciou. Úprava práv a povinností prijatá predbežným opatrením bude totiž v záujme maloletého dieťaťa práve vtedy, ak tu bude dané aj nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Je potrebné mať neustále na zreteli, že východiskom pre nariadenie predbežného opatrenia nie sú spravidla skutočnosti jednoznačne preukázané, ale také, o ktorých pravdivosti iba nie sú zásadné pochybnosti. Táto nižšia miera presvedčenia súdu o danosti rozhodujúcich skutočností sa označuje pojmom „osvedčené“. Pre takéto obmedzené skutkové východisko predstavuje každé predbežné opatrenie zvýšené riziko, že skutočnému stavu nebude zodpovedať. Preto je nariadenie predbežného opatrenia krajným riešením a je možné ho používať iba nevyhnutnej miere, teda vtedy, ak je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Iba v tomto prípade tak môže byť predbežné opatrenie súčasne v záujme maloletého dieťaťa, pretože bez bezprostredne hroziacej ujmy by bol zásah do práv a povinností maloletého dieťaťa iba pri osvedčených skutkových východiskách neopodstatnene podstupovaným rizikom, i keď by sa javil v záujme maloletého dieťaťa. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa správne vyžadoval danosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy pre odobratie maloletého X. otcovi. Súčasne správne vyhodnotil, že dané nie je, keďže z vyžiadaných správ kolízneho opatrovníka a školy možno mať skutočne za osvedčené, že maloletému X. nehrozí žiadne nebezpečenstvo, ktoré by malo svoj pôvod v jeho pobyte u otca. Vychádzajúc z uvedených správ a obdobia, ktoré je maloletý bez závažnejšej ujmy u otca (takmer dva roky), nemožno na takéto nebezpečenstvo usudzovať ani z prebiehajúceho trestného stíhania otca a zo skutočností v trestnom konaní prezentovaných. Je však potrebné sa stotožniť s matkou, že samotná prezumpcia neviny nie je dôvodom pre nenariadenie predbežného opatrenia. Z uvedeného vyplýva, že podmienky pre zmenu výchovného prostredia maloletého X. formou predbežného opatrenia v danom prípade skutočne dané neboli a bez hrozby závažnejšej ujmy môže maloletý naďalej zotrvať u otca. Čo sa týka otázky vyživovacej povinnosti, ktorej plnenie žiadala matka nariadiť predbežným opatrení, i keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie v tomto smere skutočne neodôvodnil, nepochybil, keď povinnosť platiť výživné otcovi neuložil. Aj v tejto otázke platí, že predbežným opatrením možno do pomerov účastníkov zasahovať iba v nevyhnutnej miere. Za situácie, že matka má v starostlivosti jedno z dvoch spoločných detí a otec druhé, pričom sú obe blízkeho veku a nie je osvedčené ohrozenie základného materiálneho zabezpečenia matky a maloletej N., nie je daný dôvod na rozhodovanie o výživnom formou predbežného opatrenia. Samotná skutočnosť, že matka je nezamestnaná nepredstavuje ohrozenie základného materiálneho zabezpečenia matky a maloletej N.. Napokon nemožno konštatovať ani dôvodnosť zákazu styku otca s maloletými, pričom možno vychádzať z vyššie uvedených dôvodov, pre ktoré nebolo potrebné odňať maloletého X. zo starostlivosti otca. Žiadne nebezpečenstvo nebolo zo strany otca osvedčené ani voči maloletej N.. Naopak, tak ako je prospešné stretávanie matky s maloletým X., je rovnako prospešné stretávanie otca s maloletou N..
Pokiaľ by toto matka neuznala a styk otca s maloletou neumožnila, konala by práve tak, ako nechcela aby konal otec a bolo by to najmä v neprospech maloletých detí. Pokiaľ matka poukazuje na skutočnosť, že jej otec bráni v stretávaní sa s maloletým X., túto zásadnú otázku by bolo možné riešiť formou úpravy styku predbežným opatrením, pretože oslabovanie citovej väzby v dôsledku straty kontaktu dieťaťa s rodičom je závažnou ujmou. Pre úpravu styku by však bola pre veľmi vzdialené bydliská rodičov potrebná informácia aspoň o základných organizačných a časových možnostiach matky, aby bola prípadná nariadená úprava styku realizovateľná. Žiadne takéto informácie však z návrhu matky nevyplývajú. Domáhať sa nariadenia styku s maloletým X. formou predbežného opatrenia môže matka aj po tomto rozhodnutí. Obaja rodičia by však mali vyvinúť maximálne úsilie, aby stretávanie sa detí s druhým rodičom ako aj detí navzájom umožnili, pretože inak konajú v rozpore so záujmom maloletých, ktorým je zachovanie a rozvíjanie citových väzieb s druhým rodičom a súrodencom. O čo viac budú oslabené tieto citové väzby, o to náročnejší by bol prechod dieťaťa do nového prostredia, pokiaľ by súd vo veci samej zveril obe deti iba jednému z rodičov. Keďže nebolo nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ako nevyhnutná podmienka predbežného opatrenia osvedčené ani pri jednom z práv, ktorých ochrany sa domáhala matka predbežným opatrením, bolo napadnuté rozhodnutie o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo výroku vecne správne a odvolací súd ho preto potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .