Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_8C-368-2012.pdf
PDF · 112.5 KB
No categories available
8C/368/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcov: 1/ X.. C. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. XX, 2/ Ján O., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. XX, 3/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. XX, 4/ K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. XX, 5/ O. H., nar. 17.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. XX, 6/ Q. J., nar. 27.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. X, všetci zastúpení JUDr. Danielou Strakovou, advokátkou so sídlom Konštantínova 6, 080 01 Prešov p r o t i žalovaným: 1/ K. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom 082 XX Q. XX, 2/ Z. I., s.r.o. so sídlom N. 1XXX, XXX XX I., IČO: XX XXX XXX, o neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti rozhodol
rozhodol:
súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v l.rade a žalovaným v 2.rade zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom, Katastrálnym odborom v Prešove pod C. XXXX/XX je n e p l a t n á ,
súd u r č u j e , že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanou v l.rade a žalovaným v 2.rade zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej bol povolený vklad vlastníckeho práva Okresným úradom, Katastrálnym odborom v Prešove pod C. XXXX/XX je n e p l a t n á ,
o trovách konania bude rozhodnuté v lehote do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobcovia v 1. až 6. rade sa žalobným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX proti žalovaným v 1. a 2.rade domáhali určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX a kúpna zmluva uzavretá medzi žalovanými v 1. a 2. rade zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná. Svoj žalobný návrh odôvodnili tým, že žalovaná v 1. rade pred prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX, zavkladovanej Správou katastra v Prešove pod č. C. -XXX/XX a kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými v 1. a 2. rade dňa XX.XX.XXXX, zavkladovanej Správou katastra v Prešove pod č. C.- XXXX/XX si nesplnila svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka a týmto došlo k porušeniu zákonného práva žalobcov ako podielových spoluvlastníkov jednotlivých nehnuteľností tvoriacich predmet kúpnych zmlúv. Okrem relatívnej neplatnosti právneho úkonu namietali aj absolútnu neplatnosť kúpnych zmlúv z dôvodu jej neurčitosti podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na tom, že v kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bola dojednaná kúpna cena vo výške 1.000 € za celý predmet kúpy, pričom zo zmluvy nevyplýva, aby bola cena predmetu predaja špecifikovaná podľa druhu pôdy a jednotkovej ceny pripadajúcej na meter štvorcový odpredávanej výmery. V kúpnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX bola kúpna cena dojednaná vo výške 2.500 € za celý predmet kúpy, pričom taktiež zo zmluvy nevyplýva, aby bola cena predmetu predaja špecifikovaná podľa druhu pôdy a jednotkovej ceny pripadajúcej na meter štvorcový odpredávanej výmery. Poukázali na judikatúru, v zmysle ktorej v prípade vyslovenia neplatnosti zmluvy ohľadom predmetu jednej z nehnuteľností, je
neplatná i v časti týkajúcej sa ostatných nehnuteľností v prípade, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností špecifikovaná, a to ani s odkazom na znalecký posudok a z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o ceny rovnaké (rozsudok NS ČR, sp.zn. 22 Cdo/2127/2000). Podľa názoru žalobcov žalovaná v 1. rade, ktorá je dlhoročnou obyvateľkou obce Lipovce, a žalobcom je dobre známa, predmetné zmluvy podpísala v nevedomosti o ich skutočnom obsahu. Tomu nasvedčuje aj neprimerane nízka kúpna cena za tak veľkú odpredávanú výmeru pozemkov. Poukázali na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka, t. j. na absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalovaná v 1. rade vo svojom písomnom vyjadrení v žalobe uviedla, že jej úmyslom bolo previesť vlastnícke právo na žalovaného v 2. rade vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve. Pred podpisom zmluvy nečítala a teda nemala ani vedomosť o tom, že okrem nehnuteľností, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve, predmetom kúpnych zmlúv sú aj nehnuteľnosti, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou. Až s odstupom času sa od predsedu Urbárskeho spoločenstva v Q. dozvedela, že už nie je vlastníčkou podielov spoločenstva, ktoré jej doposiaľ patrili. Následne si skutočnosti preverila a zistila, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností, ktoré nikdy nemala v úmysle na neho previesť. Z daného dôvodu preto ani svoj spoluvlastnícky podiel neponúkala ostatným spoluvlastníkom pred podpisom kúpnych zmlúv, cíti sa byť zo strany žalovaného v 2. rade podvedená.
Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že tak ako to vyplýva z výpisov z listov vlastníctva ku dňu prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, žalobcovia vo väčšine prípadov neboli vlastníkmi daných nehnuteľností, respektíve boli vlastníkmi bez známeho pobytu a identifikačných údajov, takže ich predkupné právo nebolo možné uplatniť a predávajúca neporušila žiadne ich predkupné práva. Nie je možné akceptovať snahu žalobcov napádať zmluvu aj v prípadoch, kde predávajúca bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, nakoľko jej v týchto prípadoch nevyplýva povinnosť dodržiavať povinnosť predkupného práva. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä spisovým materiálom C. XXXX/XX Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Prešov, spisového materiálu C. XXXX/XXXX Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Prešov, spisového materiálu C. XXXX/XX Katastrálneho úradu v Prešove, Správa katastra Prešov, výpismi LV č. C. XXX, XXX, XXX, XX, XX, XXX, XX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, katastrálne územie Q., rozhodnutím Obvodného úradu Prešov č. ObÚ-Práv.-XX/XXXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX o zápise pozemkového spoločenstva D. Q. do pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou, zmluvou o založení pozemkového spoločenstva D. Q. zo dňa XX.XX.XXXX, stanovami pozemkového spoločenstva D. Q. ako aj ďalšími dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:
Žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2.rade dňa XX.XX.XXXX uzavreli kúpnu zmluvu, na základe, ktorej žalovaná v 1.rade previedla nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q. a svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č.XXX, XX , k.ú. Q.e na žalovaného v 2.rade. Kúpna cena dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmysle článku 2 zmluvy bola za všetky nehnuteľnosti špecifikované v článku 1 zmluvy dojednaná vo výške 2.500 €. Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2. rade dňa XX.XX.XXXX uzavreli kúpnu zmluvu, na základe ktorej žalovaná v 1.rade previedla nehnuteľnosti v jej výlučnom vlastníctve zapísané na LV č. XXX, k.ú. Q. a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX, XXX, XX, XX, XXX, XX, k ú. Q. na žalovaného v 2.rade. Kúpna cena dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmysle článku 2 zmluvy bola za všetky nehnuteľnosti špecifikované v článku 1 zmluvy dojednaná vo výške 1.000 €. Rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu: C. XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozhodnutím Správy katastra Prešov zo dňa XX.XX.XXXX, číslo vkladu: V XXXX/XX bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva výlučnou vlastníčkou parciel E KN XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/XXX, k.ú. Lipovce.
Z výpisu LV č. XXX, J..ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX,
XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXXX, XXXX v podiele 13440/26880 k celku, k.ú. Q.. Z výpisu LV č. XX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX v podiele 1/6 k celku, k.ú. Q.. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva výlučnou vlastníčkou parciel E KN XXX, XXX/X, k.ú. Q.. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX, XXX, XXX, XXX v podiele 24/72 k celku, k.ú. Q.. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXX/X, XXX, XXX, XXX/X, XXX/ XXX v podiele 24/72 k celku, k.ú. Q.. Z výpisu LV č. XX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXXX/X v podiele 1/6 k celku, k.ú. Q.. Z výpisu LV č. XX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXXX /. v podiele 92/5040 k celku, k.ú. Lipovce. Z výpisu LV č. XXX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXXX/X v podiele 92/5040 k celku, k.ú. Lipovce. Z výpisu LV č. XX, k.ú. Q. vyplýva, že žalovaná v 1.rade bola ku dňu prevodu vlastníckeho práva podielovou spoluvlastníčkou parciel E KN XXX/X, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/XXX, XXX/ XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX, XXX/XXX v podiele 10080/100800 k celku, k.ú. Q.. Rozhodnutím Obvodného úradu Prešov zo dňa XX.XX.XXXX pod číslom: ObÚ- práv. XX/XXXXX/ XXX bolo zapísané Pozemkové spoločenstvo D. Q. do registra pozemkových spoločenstiev s právnou subjektivitou pod reg. č. 4/96. V zmysle zmluvy o založení Pozemkového spoločenstva D. Q. 3 zo dňa XX.XX.XXXX, členovia spoločenstva sú všetci spoluvlastníci lesov bývalej urbárskej, kalmanskej, kompanickej spoločnosti J. H., U. K., N. H. O. J. spoločnosť. V zmysle článku V. stanov pozemkového spoločenstva D. Q., nakladanie s podielmi bude zabezpečené podľa § 7 a 8 zákona číslo 181/1995 Z.z..
Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa XX.XX.XXXX boli urbárskej spoločnosti Q. vydané lesné dielce č. A., A., A., A., E., plocha č. 57, ktoré zodpovedajú pozemku parc. č. XXXX, k.ú. Q.. Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa XX.XX.XXXX boli urbárskej spoločnosti J. vydané lesné dielce č. A., A., A., A., A., A., A., ktoré zodpovedajú parcelám č. XXXX/XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/ X, k.ú. Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa XX.XX.XXXX boli urbárskej spoločnosti I. a spol. vydané lesné dielce č. A., A., A., A., A., A., A. . Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa XX.XX.XXXX boli urbárskej spoločnosti K. a spol. vydané lesné dielce č. A., A., A., A., A., A., E.. Na základe dohody o vydaní majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných útvarov zo dňa XX.XX.XXXX bol urbárskej spoločnosti T. a spol. vydaný lesný dielec č. A., zodpovedajúci parcele č, XXXX/X, k.ú. Q.. Žalobca v 1.rade vo svojich ústnych prednesoch na pojednávaniach uviedol, že je predsedom Pozemkového spoločenstva D. v obci Q.. Koncom roka 2011 sa žalovaný v 2.rade prihlásil ako nový podielnik a v tom čase bola vykonávaná inventarizácia majetkových podielov jednotlivých spoluvlastníkov, vzhľadom k tomu, že došlo k zlučovaniu dvoch pozemkových spoločenstiev a v obci bola vykonávaná ROEP. Pri inventarizácii zistil, že žalovaná v 1.rade ako veľká podielnička, ktorá vlastnila približne 20 podielov nemá na liste vlastníctva evidované žiadne podiely. Na túto skutočnosť upozornil jej syna, ktorý mu uviedol, žalovaná v 1.rade svoje podiely na nikoho neprevádzala. Po zistení, že vlastníkom podielov žalovanej v 1.rade je žalovaný v 2.rade, syn žalovanej v 1.rade uviedol, že jeho mama so žalovaným uzatvárala kúpne zmluvy pohľadom predaja pozemkov, ktoré boli jej výlučnom vlastníctve. Vzhľadom k tomu, že došlo k porušeniu jeho zákonného predkupného práva zo strany žalovanej v 1.rade pri prevode nehnuteľností, ktorých je on podielovým spoluvlastníkom, rozhodol sa domáhať sa ochrany svojho práva súdnou cestou. Počas celej existencie pozemkového spoločenstva sa nevyskytol žiaden prevod na osobu, ktorá by nebola blízkou osobou člena pozemkového spoločenstva. Členovia spoločenstva majú vedomosť o tom, že v prípade prevodu svojho členského podielu na osobu, ktorá nie je ich blízkou osobou, majú povinnosť svoj podiel ponúknuť na odpredaj ostatným členom
pozemkového spoločenstva. Ani samotná žalovaná v 1.rade nespochybňuje, že ponukovú povinnosť si nesplnila. Žalobcovia, tak ako aj žalovaná v 1.rade sú obyvateľmi obce Q., majú medzi sebou dobré a blízke susedské vzťahy, preto nič nebránilo žalovanej v 1.rade ostatných spoluvlastníkov upozorniť na to, že predáva svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktoré patria do pozemkového spoločenstva. Žalovaná v 1.rade sa vždy aktívne zapájala do chodu pozemkového spoločenstva, pravidelne sa zúčastňovala a aj v súčasnosti zúčastňuje na členských schôdzach spoločenstva, aktívne sa zapája do práce a aktivít spoločenstva. Žalobca v 3.rade vo svojej výpovedi uviedol, že o skutočnosti, že žalovaná v 1.rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel na žalovaného v 2.rade sa dozvedel až po uplynutí jedného roka od prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam. Zo strany žalovanej v 1.rade voči nemu nebola urobená žiadna ponuka, ani ústna, ani písomná. Žalobca v 5.rade vo svojej výpovedi uviedol, že o skutočnosti, že žalovaná v 1.rade previedla svoj spoluvlastnícky podiel sa dozvedel až v čase spisovania žaloby, predtým o tom to nemal žiadnu vedomosť. Zo strany žalovanej v 1.rade mu nebola urobená ponuková povinnosť vo vzťahu k prevádzaným nehnuteľnostiam, a to ani ústna, ani písomná. Žalobca v 6.rade uviedol, že zo strany žalovanej v 1.rade nedošlo k splneniu ponukovej povinnosti, a to žiadnym spôsobom. Žalovaná v 1.rade vo svojich prednesoch na pojednávaniach uviedla, že má vážne zdravotné problémy, je zdravotne ťažko postihnutá, má ťažkosti pri chôdzi a slabo počuje. Z dôvodu potreby finančných prostriedkov sa rozhodla predať pozemky a to konkrétne lúky, ktoré vlastnila. Požiadala svojho syna, aby našiel kupca. Následne súhlasila s predajom lúk žalovanému v 2.rade. Žiadne iné nehnuteľnosti, okrem tých, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve nemala v úmysle predávať. Dôvodom, prečo ostatným spoluvlastníkom nehnuteľností neponúkla na predaj svoj spoluvlastnícky podiel bola skutočnosť, že sama vôbec nemala vedomosť o tom, že prevádza svoj spoluvlastnícky podiel k týmto nehnuteľnostiam, pretože bola presvedčená, že podpisuje kúpnu zmluvu, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k lúkam, ktoré sú v jej výlučnom vlastníctve. Z toho istého dôvodu sa neobrátila ani na pozemkové spoločenstvo. Žalovaný v 2.rade ju pri podpise kúpnych zmlúv uviedol do omylu, na, ktorý ona neprišla vzhľadom k tomu, že zmluvy si pred ich podpisom a ani po ňom neprečítala. Štatutárny zástupca žalovaného v 2.rade vo svojich výpovediach a písomných stanoviskách uviedol, že predmetom obchodnej činnosti spoločnosti žalovaného v 2.rade je aj kúpa nehnuteľností. Na základe inzerátu ho kontaktoval p. N. Z., ktorý mu tlmočil záujem žalovanej v 1.rade odpredať pozemky na troch listoch vlastníctva. Po preverení skutočností o aké pozemky sa jedná ponúkol kúpnu cenu 2.500 € a synovi žalovanej v 1.rade vysvetlil celý následný postup, s ktorým on ako aj žalovaná v 1.rade súhlasili. Následne vyhotovil kúpnu zmluvu, so žalovanou v 1.rade a jej synom sa stretli na Obvodnom úrade vo F., pričom z jeho strany bol dohodnutý postup riadne dodržaný. Po uplynutí približne dvoch mesiacov ho opätovne skontaktoval syn žalovanej v 1.rade so záujmom o predaj ďalších pozemkov. Žalovaná v 1.rade a jej syn súhlasili sa ponúknutou cenou 1.000 €. Následne došlo k podpisu z druhej zmluvy. Pred uzavretím kúpnych zmlúv bol ich predmet špecifikovaný nie podľa jednotlivých parciel, ktorých bolo veľa, ale z dôvodu prehľadnosti podľa čísel listov vlastníctva, pričom predmetom týchto prevodov mali byť podľa dohovoru všetky parcely, ktoré boli uvedené ako vlastníctvo žalovanej v 1.rade na týchto listoch vlastníctva. V čase vyhotovovania zmlúv na listoch vlastníctva boli spoluvlastníci uvedení bez uvedenia identifikátorov, pričom z podkladov, ktoré mal k dispozícii bolo zrejmé, že žiaden zo žalobcov v 1. až 6. rade v tom čase nebol uvedený na listoch vlastníctva ako spoluvlastník. Poukázal na to, že v čase predaja sa v prípade všetkých parciel jednalo o parcely registra E, výmery týchto parciel neboli uvedené presne a má zato, že v danom prípade na rozdiel od judikatúry spomínanej žalobou je možné presne vypočítať cenu všetkých prevádzaných nehnuteľností. Kúpna cena bola určená ako celok, avšak pri určovaní vychádzal z ceny za meter štvorcový pri zohľadnení všetkých ďalších okolností ako je poloha, zápis v registri E, nevysporiadané vlastnícke vzťahy a podobne. Prevádzané pozemky si pozrel, odhadol ich hodnotu, dospel k sume, ktorú spriemeroval na meter štvorcový a následne vypočítal kúpnu cenu. Je nepodstatné, že išlo o rôzne druhy pozemkov, pretože druh pozemkov v stave EKN nie je záväzný a nemá v tomto smere vypovedaciu hodnotu. Predmetom prevodu boli podiely žalovanej v 1.rade, pričom tieto predstavujú určitú konkrétnu výmeru v m2 na jej podiel a preto kúpna cena určená v kúpnej zmluve bola stanovená ako cena celková s prihliadnutím na výmeru podielov žalovanej v 1.rade na konkrétnych parcelách registra EKN v jej vlastníctve. Z výpovede svedka C. J. vyplynulo, že žalovaná v 1.rade, ktorá je jeho matkou, ho oslovila so žiadosťou o pomoc pri predaji štyroch lúk, ktoré vlastnila. On to spomenul vedúcemu na pracovisku pánovi Z., ktorý mu dal kontakt na žalovaného v 2.rade, ktorého telefonicky oslovil. Následne sa so žalovaným v 2.rade a žalovanou v 1.rade stretli a došlo k podpisu zmluvy a vyplateniu kúpnej ceny 2.500 €. Následne vyvstala
potreba opravy kúpnej zmluvy, ktorá bola vykonaná na matričnom úrade v I.. Po uplynutí približne troch až štyroch mesiacov ho opätovne kontaktoval pán Z. s uvedením, že žalovaný v 2.rade má záujem o kúpu ďalších pozemkov. Následne sa dohodli na odpredaji lúky za cenu 1.000 €. Jeho matka následne kúpnu zmluvu podpísala na matrike vo F.. Zrejme došlo k nepochopeniu ohľadom predmetu kúpnych zmlúv. Úmyslom žalovanej v 1.rade bol prevod vlastníckeho práva len vo vzťahu k pozemkom, ktoré boli v jej výlučnom vlastníctve, a to konkrétne k lúkam. Má zato, že jeho matka nikdy nemala v úmysle predať iné pozemky. On, ani žalovaná v 1.rade sa s obsahom kúpnych zmlúv pred ich podpisom neoboznámili a preto nezistili, že predmetom zmlúv sú aj iné pozemky. Až následne po tom, ako ho skontaktoval predseda urbariátu zistili, že jeho mama už nie je vlastníčkou podielov v pozemkovom spoločenstve. Poukázal na to, že jeho mama je vo veľmi zlom zdravotnom stave, veľmi slabo vidí a počuje, žalovaný v 2.rade mal pri podpise zmlúv naponáhlo, preto nemal možnosť si zmluvy riadne preštudovať pred ich podpisom. Z výpovede svedka N. Z. vyplynulo, že na žiadosť syna žalovanej v 1.rade spolu zareagovali na inzerát, ktorým žalovaný v 2.rade inzeroval, že odkupuje ornú pôdu. Následne sa stretli so štatutárnym zástupcom žalovaného v 2.rade, ktorý si niektoré z pozemkov osobne pozrel, nahliadol do máp. Neskôr svedok zaviezol žalovanú v 1.rade spolu so synom na obecný úrad za účelom podpisu zmluvy. Dôvodom, pre ktorý pomáhal synovi žalovanej v 1.rade pri komunikácii so žalovaným v 2.rade je skutočnosť, že syn žalovanej v 1.rade má problém správne, vecne a rýchlo sa vyjadrovať. Pri rokovaniach o predmete kúpnej zmluvy syn žalovanej v 1.rade zdôrazňoval, že nemá záujem predávať lesné pozemky, iba tie, ktoré sa nachádzajú v ochrannom pásme a o ktoré žalovaný v 2.rade nemal záujem. Mal vedomosť o tom, že žalovaná v 1.rade chce previesť nehnuteľnosti, ku ktorým je výlučnou vlastníčkou. Na základe vykonaného dokazovania súd právne uzatvára: Podľa § 80 písm. a) O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Podľa § 2 ods. 1 zákona číslo 181/1995 Z.z. o pozemkových spoločenstvách v znení účinnom v čase podpisu zmlúv (ďalej len "zákon o pozemkových spoločenstvách"), pozemkovým spoločenstvom (ďalej len "spoločenstvo") sa rozumie a) lesné a pasienkové spoločenstvo vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti, na ktoré sa vzťahovali právne predpisy o úprave právnych pomerov majetku bývalých urbarialistov (urbárnikov), komposesorátov a podobných právnych útvarov, 1) ktoré sa vydali podľa osobitných právnych predpisov 2) a boli obnovené ku dňu účinnosti tohto zákona,
b) lesné spoločenstvo, pasienkové spoločenstvo alebo pozemkové spoločenstvo založené podľa osobitných predpisov, 3)
c) pozemkové spoločenstvo založené podľa tohto zákona.
Podľa § 2 ods. 2 Zákona o pozemkových spoločenstvách, členom spoločenstva podľa odseku 1 sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti.
Podľa § 2 ods. 3 Zákona o pozemkových spoločenstvách, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 7 Zákona o pozemkových spoločenstvách, ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci.
Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov.
Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49 a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. Podľa ust.§ 602 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo. Také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom. Podľa ust. § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka, predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Rozsudok, ktorým súd rozhodol o neplatnosti právneho úkonu týkajúceho sa nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.), čo samo osebe môže zakladať naliehavosť právneho záujmu (§ 80 písm. c/ O.s.p.) žaloby o určenie neplatnosti právneho úkonu, preto súd dospel k záveru, že je daný naliehavý právny záujem žalobcov na určení.
V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. až 6. rade a žalovaná v 1.rade sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, ktoré v zmysle zmluvy o založení Pozemkového spoločenstva D. Q. tvoria predmet spoluvlastníctva členov Pozemkového spoločenstva D. Q.. Jedná sa od tie pozemky, ktoré boli vydané v roku 1992 pre obnovené pozemkové spoločenstvá v katastrálnom území Q., ktorých členovia (respektíve ich právni nástupcovia) následne založili Pozemkové spoločenstvo D. Q.. Týmto pozemkom zodpovedajú pozemky parcelné číslo XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXX vedľa meno jedná, XXXX/X, XXXX/X, katastrálne územie Q.. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX žalovaná v 1.rade previedla spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zapísaných na LV č. XX, a to parcely E KN č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX. Kúpnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX previedla žalovaná v 1.rade spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zapísaných na LV č.XX, XX, XXX a to parcely E KN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X. Je nesporné, že tieto nehnuteľnosti tvoria predmet spoluvlastníctva členov Pozemkového spoločenstva D. Q., pričom spoluvlastníci spoločných nehnuteľností sú členmi pozemkového spoločenstva. Pre prípad prevodu nehnuteľností tvoriacich predmet spoločného vlastníctva sú podieloví spoluvlastníci obmedzení tým, že môžu prevádzať svoj vlastnícky podiel k spoločnej nehnuteľnosti a s ním súvisiace práva a povinností len za podmienok ustanovených v zákone o pozemkových spoločenstvách, vo vyhlásení spoločníkov o združení alebo v zmluve o založení a v osobitnom predpise. Osobitným predpisom sa rozumie Občiansky zákonník. Podľa § 140 občianskeho zákonníka, ako aj podľa článku V. Stanov Pozemkového spoločenstva D. Q., patrí pri prevode podielov ostatným podielovým spoluvlastníkom predkupné právo, a teda, ak chce niektorý zo spoluvlastníkov svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudzie osoby, alebo len niektorého zo spoluvlastníkov, musí ho najprv ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom, s výnimkou prevodu podielu blízkej osobe. Na tieto vzťahy sa vzťahuje všeobecná úprava o predkupnom práve podľa § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná v 1.rade ako podielová spoluvlastníčka existenciu predkupného práva nerešpektovala. Bez toho, aby oprávneným osobám ponúkla svoj podiel na spoločnej nehnuteľnosti, uzavrela so žalovaným v 2.rade kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli okrem iného aj spoluvlastnícke podiely na spoločnej nehnuteľnosti. Je teda dané právo oprávnených spoluvlastníkov domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu. Žalobcovia v 1. až 6. rade ako osoby oprávnené z predkupného práva sa neplatnosti právneho úkonu úspešne dovolali podaním návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu na súd.
Pokiaľ je v kúpnej zmluve, ktorou sa prevádzajú viaceré nehnuteľnosti, jej účastníkmi dojednaná cena jedinou sumou tak, že v zmluve nie je cena jednotlivých nehnuteľností žiadnym spôsobom špecifikovaná ( a to ani napríklad odkazom na znalecký posudok, ktorý by špecifikáciu obsahoval), ak z povahy prevádzaných nehnuteľností je zrejmé, že nemôže ísť o rovnaké ceny, v takom prípade ak je zmluva neplatná ohľadom prevodu v jednej z týchto nehnuteľností, je neplatná i v časti týkajúcej sa v ostatných nehnuteľností touto zmluvou taktiež prevádzaných. Pre takýto záver podporne svedčí aj
§ 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak je zmluva neplatná, alebo ak bola zrušená, každý z účastníkov je povinný vrátiť druhému to, čo podľa nej dostal. Pokiaľ by totiž bola kúpna cena viacerých nehnuteľností dojednaná jedinou sumou bez akejkoľvek špecifikácie pre jednotlivé nehnuteľnosti, potom v prípade ak by mal byť neplatný prevod len jednej z nich, nebolo by vôbec zistiteľné, koľko z dohodnutej kúpnej ceny je povinný predávajúci kupujúcemu vrátiť. Kúpna cena je podstatnou náležitosťou kúpnej zmluvy ako právny úkon je možné je vykladať iba v súlade s ustanovením § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. podľa jazykového vyjadrenia a podľa vôle toho, kto právny úkon učinil, pokiaľ táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. Ak však účastníci zmluvy prejavili vôľu stanoviť kúpnu cenu viacerých nehnuteľností bez akejkoľvek špecifikácie ceny jednotlivých vecí a už z povahy tých to nehnuteľnosti vyplýva, že ich cena nemôže byť rovnaká, potom vôľa účastníkov zmluvy smerovala k prevodu tých to nehnuteľnosti iba ako celku a preto tiež s cenou stanovenou pre všetky tieto nehnuteľnosti jedinou sumou. Inú vôľu účastníci zmluvy nemali a ani nevyjadrili. ( rozsudok NS ČR, 22 Cdo 2127/2000 zo dňa 12.09.2002).
Preskúmaním napadnutých kúpnych zmlúv súd dospel k záveru, že predmetom obidvoch zmlúv sú pozemky, ktoré sú odlišné svojim druhom, výmerou, formou vlastníctva vo vzťahu k ním. Kúpna cena v prípadoch obidvoch zmlúv je stanovená pevnou sumou za všetky prevádzané nehnuteľnosti, pričom z obsahu zmlúv nevyplýva žiadna špecifikácia ani spôsob určenia ceny jednotlivých prevádzaných nehnuteľností. Je zrejmé, že zmluvné strany prejavili vôľu previesť tieto nehnuteľnosti ako celok za cenu stanovenú pre celok, preto kúpnu cenu stanovili pevnou sumou. Z uvedeného dôvodu, vzhľadom k tomu, že predmetom napadnutých kúpnych zmlúv sú z časti nehnuteľnosti, neplatnosti prevodu, ktorých sa úspešne dovolali žalobcovia z dôvodu porušenia ich zákonného predkupného práva, ako aj nehnuteľnosti, voči ktorým predkupné právo porušené nebolo a ktoré boli pred prevodom vlastníckeho práva vo výlučnom vlastníctve žalovanej v prvom rade, vzhľadom k absencii špecifikácie kúpnej ceny za jednotlivé nehnuteľnosti bolo potrebné určiť neplatnosť napadnutých kúpnych zmlúv ako celku.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do tridsiatich dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.