Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_8CoP-46-2014.pdf
PDF · 76.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/46/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. J. nar. XX.X.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom M. N., I. C. O. W. v W. dieťaťa rodičov T. D. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. č.d. XX zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Čučmianskej Dlhej ul. č. 2 a V. J. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v W. D. č.d. XX zastúpeného JUDr. Máriou Ďurajovou advokátkou so sídlom v Rožňave na Námestí 1. mája č. 11 v konaní o zmenu úpravy styku otca s maloletou o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Rožňava z 19.11.2013 č. k. 7P/85/2012-152 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky a otca.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh matky a otca, zaviazal každého z rodičov uhradiť na účet súdu náklady znaleckého dokazovania po 190,32 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výroku, ktorým súd zamietol návrh matky, podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby ho zmenil tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou každú sobotu v týždni od 15.00 hod. do 16.00 hod. v jej prítomnosti. Vyjadrila presvedčenie, že boli splnené podmienky pre zákaz styku otca s maloletou, resp. pre zúženie ich vzájomného styku, pretože otec o maloletú nejaví žiaden záujem. Okrem toho ju fyzicky napadol v prítomnosti maloletej, čím jej spôsobil traumu, ktorú prežíva dodnes. Konštatovala, že styk otca s maloletou v jej prítomnosti je nerealizovateľný, pretože má z neho strach, nevedia sa dohodnúť na mieste realizácie styku a nie je ešte ukončené priestupkové konanie. Vyjadrila presvedčenie, že by bolo vhodné obmedziť styk maloletej s otcom až dovtedy, kedy ho maloletá bude schopná vnímať bez stresových situácií, a kedy už nebude silno citovo naviazaná na ňu.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny. Konštatoval, že matka svojím postojom v odvolacom konaní len potvrdzuje, že mu nechce umožňovať styk s maloletou a vedome mu tak bráni vykonávať rodičovské práva. Vyjadril presvedčenie, že zúženie, ani obmedzenie jeho styku s maloletou nie je v záujme maloletej a v tejto súvislosti poukázal na podaný znalecký posudok.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť rozsudok v napadnutom výroku ako vecne správny s tým, že styky by mali prebiehať v prostredí, ktoré je maloletej známe. Uviedol, že
účastníci konania sa u neho stretávali počas augusta a septembra 2013 raz týždenne na hodinu podľa odporúčania znalkyne. Stretnutia boli každý týždeň prispôsobené inému z rodičov a jeho pracovným povinnostiam, pričom otec sa na termíny, ktoré vyhovovali matke, nedostavoval a využíval len termíny, ktoré vyhovovali jemu. Otec sa často ospravedlnil neskoro a tak maloletá musela prekonávať sklamanie z jeho neprítomnosti. Matka počas stretnutí pozitívne motivovala maloletú k stretnutiam, rešpektovala všetky pokyny psychologičky, v dôsledku čoho maloletá začala oslovovať otca otcom a nie ujom. Otec nosil maloletej na každé stretnutie menšie vecné dary, avšak nerešpektoval pokyny na uľahčenie stretnutí (napríklad nosiť načúvací aparát, aby počul maloletú) a jednotlivé situácie bagatelizoval. Otec chápal túto formu stykov len ako nevyhnutnosť, nie ako pomoc pri budovaní vzťahu s maloletou. Pri posledných stretnutiach sa maloletá dokázala už s otcom aj sama pohrať, čo na začiatku stretnutí nebolo vôbec možné.
Výroky rozsudku o trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhov na zmenu úpravy styku otca s maloletou aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zamietnutí návrhov na zmenu úpravy styku maloletej s otcom, v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo ku dňu rozhodovania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého výroku rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami matky už v priebehu konania na súde prvého stupňa a matka ani v priebehu odvolacieho konania neuviedla žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jej návrhu na zákaz styku otca s maloletou. Vykonaným dokazovaním bolo aj podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne preukázané, že je v záujme mal. I., aby zostal zachovaný jej styk s otcom v doposiaľ upravenom rozsahu, pretože je to dôležité pre jej riadny vývoj. Aj keď sa otec v jednej situácii správal voči matke agresívne v prítomnosti maloletej, znaleckým skúmaním nebolo zistené, že by jeho osobnosť predstavovala pre matku a maloletú také riziko do budúcna, ktoré by opodstatňovalo tak závažný zásah do práv rodiča, akým je zákaz jeho styku s dieťaťom. Matka pred znalkyňou sama potvrdila, že otec sa počas ich 6 ročnej známosti nikdy neprejavil agresívne a dieťaťu by nedokázal ublížiť. Ojedinelý konflikt, ktorý v danej veci vyústil do predbežného zákazu styku otca s maloletou, sa týkal výlučne rodičov a nebol namierený voči maloletej. Aj keď matka z týchto dôvodov stále nesúhlasí s obnovou pôvodného styku, odvolací súd sa stotožňuje s úvahou znalkyne, že je potrebné, aby sa už povzniesla nad vecou a neriešila vlastné úzkosti a obavy na úkor maloletej, pretože tá si už nepamätá na žiadny negatívny zážitok a z prítomnosti otca sa veľmi teší. Na tomto závere nič nemení ani to, že ešte nebolo ukončené priestupkové konanie týkajúce sa konfliktu medzi rodičmi, pretože už len samotné postúpenie trestnej veci otca na priestupkové konanie v tomto štádiu konania nasvedčuje, že útok, ktorý otec viedol voči matke nebol tak závažný, aby z neho matka mala pretrvávajúcu traumu objektívne brániacu stráviť v jeho prítomnosti len 3 hodiny týždenne. Pokiaľ matka alternatívne navrhovala zúženie styku otca s maloletou len na jednu hodinu týždenne, odvolací súd zdôrazňuje, že dieťa má právo na starostlivosť oboch rodičov, pričom podľa medzinárodných štandardov poskytujúcich ochranu právam dieťaťa, má každý z nich právo tráviť s ňou polovicu jej voľného času. Už samotná úprava styku otca s maloletou počas troch hodín do týždňa v prítomnosti matky je preto dostatočnou reakciou na tie pomery v rodine, na ktoré matka poukazovala vo svojich podaniach. Zúženie styku otca s maloletou nemôže byť trestom za jeho údajný nezáujem o maloletú, pretože prvoradým kritériom pri rozhodovaní o najvhodnejšej forme a rozsahu styku je záujem dieťaťa a v záujme maloletej nie je, aby sa s otcom stretávala len jednu hodinu do týždňa na mieste, ktoré vyberie matka, pretože by sa medzi otcom a maloletou nestihli vybudovať také väzby, aké sú nepochybne prospešné pre jej ďalšie zdravé smerovanie do budúcna. Pokiaľ matka
tvrdila, že sa s otcom nevedia dohodnúť na mieste realizácie styku, odvolací súd konštatuje, že obaja majú voči maloletej nielen práva, ale aj povinnosti, t.j. aj povinnosť v jej záujme sa dohodnúť na tom, kde budú stretnutia prebiehať tak, aby nenarúšali kontinuitu styku a jej denný režim. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti rodičom na zváženie, aby sa striedali vo výbere miesta styku každý týždeň na základe podobného modelu, aký realizovali pred kolíznym opatrovníkom (každý týždeň jeden z rodičov vybral čas vhodný na stretnutia). V prípade, ak by otec bez závažných dôvodov nerešpektoval miesto, ktoré zvolí matka, podobne ako sa mu to stávalo pred kolíznym opatrovníkom a styk by využíval len každý druhý týždeň, najviac by to zasiahlo práve maloletú a nie matku. Navyše, takéto správanie otca by následne už mohlo byť podkladom na rozhodnutie o zmene jeho styku s maloletou. Pretože odvolací súd ani v štádiu odvolacieho konania nezistil žiadne podmienky pre zákaz styku otca s maloletou, ani pre jeho zúženie, potvrdil rozsudok v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky a otca ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.