Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_2Co-445-2014.pdf
PDF · 105.95 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/445/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenová a členovia senátu: JUDr. Mária Hajdínová a Mgr. Anna Križáková v právnej veci navrhovateľov: 1/ W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A. Q. č. 94, 2/ W. I., nar. X.X.XXXX, bytom A. Q. Č.. XX, proti odporcovi: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., Priekopnícka ul. č. 19, Bratislava, IČO: 35 815 353, zastúpený advokátom: JUDr. Jaroslav Belko, Družstevná č. 194, Abrahám, o zaplatenie istiny 206,10 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 18. februára 2014, č. k. 17C/171/2009-130 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Navrhovateľom 1/ a 2/ právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým (v poradí tretím rozsudkom) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 206,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2006 až do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 42,20 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšku návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 8 ods. 3, § 8a ods. 2, § 8b ods. 1, ods. 2 písm. a), b), c), e), ust. § 10 ods. 1, 6 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 100 ods. 1, 2, 3, § 101, § 487, § 489 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že navrhovatelia 1/ a 2/ ako vlastníci bytu nachádzajúceho sa na S. P. Č.. X A. S., na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu uzavretej dňa 6.6.1995 s obchodnou spoločnosťou HYDROSTAV a.s. ako predávajúcim, ktorej vklad povolil I. Ú. A. S., O. I. pre N. B.D. O. S. dňa 13.6.1995 pod číslom V-2887/95, uzavreli dňa 28.5.2001 Zmluvu o výkone správy č. S-0411369/97 s Bytovým podnikom PBV, Toplianska ul. č. 5, Bratislava ako správcom, pričom z obsahu vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu vypracovanom dňa 31.5.2006 za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 vyplýva, že za uvedené obdobie navrhovateľom 1/ a 2/ vznikol preplatok v sume 319,33 eur, z ktorej sumy odporca vyplatil navrhovateľom 1/ a 2/ sumu 113,22 eur a zvyšok v sume 206,10 eur odporca navrhovateľom 1/ a 2/ neuhradil a to napriek písomnej výzve navrhovateľov zo dňa 4.6.2006, ktorá bola odporcovi doručená dňa 5.6.2006. Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah na základe Zmluvy o výkone správy a odporca ako správca zastupujúci všetkých vlastníkov bytového domu vykonával správu bytového domu v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom bol povinný, okrem iného, rozúčtovať skutočné náklady za plnenia poskytované s bývaním na jednotlivé byty a vymáhať prípadné nedoplatky voči vlastníkom bytov, ktoré im vznikli z vyúčtovania, ale zároveň bol prípadný preplatok z vyúčtovania povinný vlastníkom bytov, vrátiť. Uviedol, že v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25. septembra 2013, č. k. 2Co/10/2012-119, neuhradený nedoplatok z vyúčtovania úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu a nebytových priestorov nie je možné právne kvalifikovať
ako bezdôvodné obohatenie, a preto nie je možné posúdiť ako bezdôvodné obohatenie ani nevyplatenie preplatku z takéhoto vyúčtovania, keď ide o povinnosť každého vlastníka v dome prispievať na spoločný bankový účet vlastníkov tak, aby v každom mesiaci bolo nazhromaždených toľko finančných prostriedkov na tomto účte, z ktorých by sa mali vyplatiť tak pravidelné, ako aj nepravidelné výdavky a odporca bol povinný k 31. máju každého roka vykonať vyúčtovanie úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome a až týmto okamihom vznikla navrhovateľom 1/ a 2/ skutočná pohľadávka voči odporcovi, resp. dlh, ak vyúčtovanie vykazovalo nedoplatok a zároveň v prípade vzniku preplatku, bol odporca ako správca povinný navrhovateľom 1/ a 2/ zistený preplatok z vyúčtovania vrátiť. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že podľa vyjadrenia navrhovateľov 1/ a 2/ im bolo vyúčtovanie za rok 2005 doručené vhodením do schránky dňa 31.5.2005 a listom zo dňa 4.6.2006, doručeným odporcovi dňa 5.6.2006 vyzvali odporcu na vrátenie preplatku v plnej výške, pričom podľa vyúčtovania bol odporca povinný vrátiť vlastníkom preplatok do 30 dní od doručenia vyúčtovania, teda do 30.6.2006 a od toho dátumu začala plynúť všeobecná trojročná premlčacia doba, ktorá uplynula dňa 1.7.2009 a nakoľko navrhovatelia 1/ a 2/ podali návrh na súd dňa 22.12.2008, ich nárok bol uplatnený včas, pred uplynutím trojročnej premlčacej doby. Rozhodnutie o priznaní príslušenstva k žalovanej istine odôvodnil právne ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a vecne omeškaním odporcu s plnením, odo dňa nasledujúceho po uplynutí doby 30 dní na vyplatenie preplatku, a preto priznal navrhovateľom 1/ a 2/ úrok z omeškania odo dňa 1.7.2006 vo výške 8 % ročne do zaplatenia. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a vecne neúspechom navrhovateľov 1/ a 2/ v pomerne nepatrnej časti, ktorým priznal plnú náhradu trov konania v sume 42,20 eur, pozostávajúcu zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 16,50 eur, zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie v sume 16,50 eur a cestovné v sume 9,20 eur z Dunajskej Stredy do Bratislavy a späť dňa 18.2.2014.
Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 206,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2006 až do zaplatenia a vo výroku o trovách konania, podal v zákonnej lehote odvolanie odporca z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, resp. zmeniť a návrh navrhovateľov 1/ a 2/ zamietnuť. Vytkol súdu prvého stupňa, že nerešpektoval právny názor Krajského súdu v Bratislave v uznesení zo dňa 25.9.2013, č. k. 2Co 10/2012-119 a namietol, že súd prvého stupňa nevykonal dôkazy, resp. nedoplnil dokazovanie v zmysle tohto uznesenia a zároveň namietol, že nesprávne počítal beh premlčacej doby a podľa nesprávneho zákonného ustanovenia.
Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedli, že navrhujú rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť a zároveň si uplatnili náhradu trov konania v sume 9, 20 eur x 5, titulom cestovného na každé pojednávanie. Uviedli, že sa stotožňujú s rozsudkom súdu prvého stupňa a pridržiavajú sa svojich doterajších písomných a ústnych vyjadrení, keď prvostupňový súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vykonal všetky potrebné dôkazy, vec správne právne posúdil a v plnej miere zohľadnil právny názor Krajského súdu v Bratislave v uznesení zo dňa 25.9.2013, č. k. 2Co/10/2012-119. Uviedli, že záväzkový vzťah medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom vznikol zo Zmluvy o výkone správy, ktorá bola uzatvorená v súlade so zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a odporca ako správca bytového domu bol povinný vyplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ preplatok z vyúčtovania za rok 2005, t. j. v danom prípade platí všeobecná trojročná premlčacia doba a svoj návrh na začatie konania podali včas, pred jej uplynutím, dňa 1.7.2009, a preto je námietka premlčania vznesená odporcom, nedôvodná. Uviedli, že odvolanie odporcu je účelové, všeobecné a bez riadneho odôvodnenia s tým, že odporca mal dostatočný priestor na predloženie relevantných dôkazov a jeho konanie vnímajú ako snahu o účelové predlžovanie tohto konania.
Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 1. júna 2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania
a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júla 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci upovedomení zákonným spôsobom.
Súd prvého stupňa vo veci samej riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.).
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Z obsahu spisu vyplýva, že medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ ako kupujúcimi a obchodnou spoločnosťou HYDROSTAV a.s., Miletičova č. 21, Bratislava, IČO: 31 323 103 ako predávajúcim bola dňa 6. 6. 1995 uzavretá Zmluva o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený O. I. pre N. B. O. S. dňa 13.6.1995, pod č. V 2887/95 a na základe ktorej sa navrhovatelia 1/ a 2/ stali bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, bytu č. X, nachádzajúcom sa na 1. poschodí bytového domu na S. P. Č.. X A. S., súpisné č. XXXX, nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľností pre katastrálne územie M. S. na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej „Zmluva o prevode vlastníctva bytu“) s tým, že podľa tejto zmluvy navrhovatelia 1/ a 2/ podľa článku V., bod 9. zároveň pristúpili k Zmluve o výkone správy č. S - 04 1369/97 zo dňa 28.5.2001 (č. l. 51 spisu).
Medzi účastníkmi konania nebolo sporným, že na základe vyúčtovania nákladov za užívanie bytu a plnenia spojené s užívaním bytu zo dňa 31.5.2006, za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 navrhovatelia 1/ a 2/ uhradili odporcovi predpísané zálohy v sume 1.822,94 eur (54.918,-Sk), z ktorých náklady predstavovali sumu 1.503,63 eur (45.298,40,-Sk), pričom z rozdielu sumy 319,31 eur (9.619,60,-Sk) odporca uhradil navrhovateľom 1/ a 2/ preplatok v sume 113,22 eur (3.411,-Sk) a sumu 206,10 eur (6.209,- Sk) im nevrátil tvrdiac, že ide o zadržaný preplatok z dôvodu nezaplatených predpísaných záloh, ktorý si započítal.
V posudzovanej veci sa navrhovatelia 1/ a 2/ návrhom podaným na súd prvého stupňa dňa 22.12.2008 domáhali uloženia povinnosti odporcovi zaplatiť im spoločne a nerozdielne istinu 206,10 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 1.1.2006 do zaplatenia s tým, že súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 206,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2006 do zaplatenia, čím súd prvého stupňa pokiaľ ide o istinu v plnom rozsahu návrhu navrhovateľov 1/ a 2/ vyhovel a v časti príslušenstva, t. j. prevyšujúcej časti úroku z omeškania a času omeškania odporcu, návrh navrhovateľov 1/ a 2/ právoplatne zamietol.
Predmetom odvolacieho konania bolo preto posúdiť dôvodnosť nároku navrhovateľov 1/ a 2/ ako vlastníkov bytu, správu, ktorého v rozhodnom období vykonával odporca, na zaplatenie istiny 206,10 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne od 1.7.2006 do zaplatenia, titulom preplatku z vyúčtovania nákladov za plnenia spojené s užívaním bytu za rok 2005.
Z článku II., bod 3, písm. e/ Zmluvy o výkone správy č. S - 04 1369/97 uzavretej v súlade so zák. č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vyplývala povinnosť odporcu ako správcu domu rozúčtovávať skutočné náklady pripadajúce za plnenia poskytované s bývaním na jednotlivé byty (č. l. 52 spisu).
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
Primárnym predmetom záväzku je určité správanie, na ktoré je dlžník zaviazaný vo vzťahu k veriteľovi na základe zmluvy alebo zákona, pričom toto správanie môže mať aktívny alebo pasívny obsah. Na základe záväzkového právneho vzťahu vzniká dlžníkovi povinnosť poskytnúť veriteľovi určité plnenie a veriteľ má naopak právo toto plnenie od dlžníka požadovať. Ak je dlžník povinný veriteľovi niečo dať, znamená to, že je povinný poskytnúť mu určitý predmet plnenia.
Medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ a odporcom vznikol záväzkovo - právny vzťah, vyplývajúci zo Zmluvy o výkone správy, ktorou si účastníci upravili vzájomné práva a povinnosti, t. j. navrhovateľov ako vlastníkov bytu a odporcu ako správcu bytu, súčasťou ktorých bola povinnosť navrhovateľov hradiť platby spojené s užívaním bytu (článok III. Zmluvy) a súčasne povinnosť odporcu vykonať ich vyúčtovanie a v prípade zisteného preplatku tento navrhovateľom vyplatiť (článok II. Zmluvy). Navrhovateľom 1/ a 2/ za rok 2005 pri vyúčtovaní tepla, vody a služieb dňa 31.5.2006 vznikol preplatok vo výške 319, 32 eur, ktorý bol odporca navrhovateľom 1/ a 2/ povinný vrátiť v danej výške. Odporca si túto povinnosť v celom rozsahu nesplnil, nakoľko navrhovateľom vrátil iba časť zisteného preplatku v sume 113, 22 eur, preplatok vo výške žalovanej istiny im nevrátil z dôvodu, že na obratovom konte (viď č. l. 12 spisu) je neuhradená pohľadávka, ktorá bola daná na súdne vymáhanie a preto došlo k vzájomnému započítaniu pohľadávok podľa § 580 Občianskeho zákonníka.
Započítanie pohľadávok, ktoré je jednostranným právnym úkonom v prípade, ak nedôjde k dohode medzi veriteľom a dlžníkom, však z právneho hľadiska nie je platením, iba jeho náhradou, ktorá právo na platenie vylučuje, avšak jeho účinky sú rovnaké ako v prípade platenia.
Z listu odporcu zo dňa 12. 2. 2008 (odpoveď na žiadosť navrhovateľov 1/ a 2/ na vrátenie preplatku) vyplýva, že odmietol navrhovateľom vrátiť preplatok vo výške 6. 209,- Sk (206, 10 eur) z dôvodu, že ide vzájomné započítanie pohľadávok s tým, že neuhradená pohľadávka bola daná na súdne vymáhanie.
Z uvedeného vyplýva, že odporca neuznal nárok navrhovateľov 1/ a 2/ na vrátenie časti zisteného preplatku z dôvodu, že ho započítal na údajný dlh navrhovateľov a na strane druhej sa jeho zaplatenia, v rozpore so zákonom, domáhal súdnou cestou, nakoľko ak si uvedený nárok uplatnil v sporovom konaní na súde, nemohol tú istú pohľadávku zároveň započítať v tomto konaní.
Nebolo možné sa stotožniť ani s tvrdením odporcu v podanom odvolaní, že súd prvého stupňa začiatok plynutia trojročnej premlčacej lehoty v posudzovanej veci posúdil právne nesprávne, nakoľko povinnosť odporcu vrátiť navrhovateľom preplatok vznikla odo dňa nasledujúceho po uplynutí 30 dní od doručenia vyúčtovania, t. j. od 1.7.2006, ktorý na začiatok plynutia premlčacej doby aplikoval správne zákonné ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka s tým, že odporca v odvolaní ani neuviedol, v čom nesprávnosť rozhodnutia prvostupňového súdu má spočívať a podľa ktorého zákonného ustanovenia mal podľa názoru odporcu súd prvého stupňa premlčanie v prejednávanej veci právne posudzovať.
K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu
ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané odporcom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.
Pokiaľ odporca v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne.
Odvolací súd zároveň považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že nie je povinnosťou súdu nahrádzať procesnú aktivitu účastníka konania, keď konanie v posudzovanej veci prebieha od roku 2008, avšak právny zástupca odporcu sa dostavil na jediné pojednávanie nariadené prvostupňovým súdom (dňa 4. 10. 2011), pričom neúčasť na pojednávaniach v dňoch 5. 11. 2009, 19. 1. 2010 ospravedlnil iba telefonicky tvrdiac, že má zdravotné problémy, resp., že je dočasne práceneschopný, ako i dňa 30. 3. 2010, avšak v ani jednom prípade svoju neprítomnosť neospravedlnil spôsobom, ktorý by mohol súd akceptovať, nakoľko nie je povinnosťou súdu vyhovieť akejkoľvek žiadosti o odročenie pojednávania.
Odvolací súd preto s poukazom na citované ustanovenia a za stavu, keď súd prvého stupňa v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav a odporca v odvolaní neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení dôsledne vysporiadal, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
Odporca svojim odvolaním napadol aj výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne popri istine aj 8 % úrok z omeškania ročne od 1.7.2006 zo sumy 206,10 eur do zaplatenia.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Jedným z právnych následkov omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu je teda i povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania, ktoré úroky sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Ide tu o objektívnu zodpovednosť dlžníka za tento stav, jeho zavinenie sa nevyžaduje.
Výšku úrokov z omeškania výslovne upravuje právny predpis, nariadenie vlády č. 87/1995 Z .z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v ust. § 3, v zmysle ktorého je výška úrokov z omeškania dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Odporca sa s plnením svojho dlhu voči navrhovateľom 1/ a 2/ dostal do omeškania a preto mu v súlade s uvedeným výkladom vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľom aj sankciu za nesplnenie povinnosti plniť riadne a včas, z dôvodu ktorého súd prvého stupňa rozhodol vecne správne, keď navrhovateľom priznal k žalovanej istine aj zákonný úrok z omeškania, na zaplatenie na ktorého zaviazal odporcu napadnutým rozsudkom.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľom 1/ a 2/ úspešným v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko nimi uplatnené trovy spočívajúce v cestovnom na každé pojednávanie (5 x 9, 20 eur) nie sú trovami, ktoré im vznikli v odvolacom konaní.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.