Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_5Co-187-2013.pdf
PDF · 75.21 KB
Case nature
Subarea
5Co/187/2013
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Antovszká, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Žabotova č. 2/B, IČO: 36 866 881 proti odporcovi N. N., bytom A. nad C., N. č. XXXX/XX, o zaplatenie 249,46 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 20.05.2013, č.k. 14C/7/2013-44, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zavial odporcu zaplatiť navrhovateľovi 181,48 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 181,48 eur od 06.10.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania 46,82 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet Advokátskej kancelária Antovszká, s.r.o.. V zostávajúcej časti návrh zamietol.
Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, 4 OZ, § 708 ods. 1, § 365, § 369 ods. 1 OZ ako aj § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ a § 3 ods. 1 nariadenia vlády 87/95 Z.z.. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že návrh bol podaný sčasti dôvodne. Z predložených dokladov je nesporné, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzavretiu o účte, na základe ktorej navrhovateľ zriadil a viedol pre odporcu osobný účet. Odporca neuhradil debetný zostatok podľa zmluvy, navrhovateľ písomne dňa 05.10.2010 od zmluvy odstúpil a požadoval vrátiť debetný zostatok 249,46 eur. V konaní nebolo preukázané, či bolo odporcovi doručené odstúpenie od zmluvy. Súd teda na základe pripojených dokladov zaviazal odporcu na zaplatenie dlhu v sume neuhradeného debetného zostatku 181,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne podľa § 517 ods. 2 OZ a nariadenia vlády č. 87/95 Z.z. odo dňa uplatneného navrhovateľom. Zároveň z predloženého sadzobníka vyplýva nárok na sankčnú úrokovú sadzbu v sume 20% ročne, avšak tento zmluvne dohodnutý sankčný úrok si navrhovateľ v žalobe neuplatnil. Z petitu návrhu je zrejmé, že žiadal priznať sankčný úrok z omeškania vo výške 67,98 eur. V prípade spotrebiteľských zmlúv je však možné priznať úrok z omeškania od 14.01.2009 len vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy. V konaní nebolo zrejmé za aké obdobie a z akých súm si navrhovateľ uvedený úrok uplatnil a preto vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a priznal navrhovateľovi pomernú časť náhrady trov konania z uplatnených trov podľa pomeru z úspechu vo výške 54%, teda 46,82 eur.
Proti tomuto rozsudku, v časti v ktorej bol návrh zamietnutý podal včas odvolanie navrhovateľ, ktorý namietal, že na základe uzavretej zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb
sa navrhovateľ zaviazal zriadiť pre odporcu osobný účet. Odporca svojim podpisom vyhlásil, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaviazal sa ich dodržiavať. Poukázal na ust. § 273 OZ ako aj čl. I body 3, 7, čl. 3 bod 23, 37 všeobecných obchodných podmienok. Odporca porušil zmluvu a všeobecné obchodné podmienky a to tým, že jeho účet dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu. Preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy a vyzval odporcu na úhradu príslušného debetného zostatku, do 3 dní od doručenia odstúpenia. Dňom doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov a služieb a navrhovateľ ukončil poskytovanie týchto služieb. Odporca na výzvu navrhovateľa nereagoval a navrhovateľovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Poukázal na sadzobník poplatkov navrhovateľa, z ktorého vyplýva, že sankčná úroková sadzba predstavuje 20% ročne, pričom 20% sankčný poplatok zo sumy 181,48 eur od 06.10.2010 do zaplatenia predstavuje do podania návrhu 67,98 eur. Poukázal ďalej v odvolaní na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR ako aj ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a žiadal v konečnom dôsledku, aby krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zamietavej časti zmenil a priznal navrhovateľovi aj uplatnený sankčný úrok.
Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p..
Rozsudok súdu prvého stupňa vychádza zo správnych skutkových zistení, z ktorých súd vyvodil aj správny právny záver pri odôvodnení v súlade s kritériami uvedenými v ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Odvolací súd na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa dodáva, že podľa § 54 ods. 1 OZ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 48 ods. 1 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje a znenie právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Navrhovateľ ako banka pod terajším obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s. a odporca ako majiteľ účtu uzatvorili dňa 07.03.2008 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle § 269 ods. 2 a § 708 a nasl., § 716 a nasl. OZ s dohodnutými podmienkami mimo iných aj obchodnými podmienkami pre príslušný produkt službu banky a všeobecnými obchodnými podmienkami banky v platnom znení. Súd prvého stupňa potom následne správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania, keď aj predmetná zmluva je zmluvou, ktorá vykazuje známky obchodu uzatvorenou podľa ustanovení Obchodného zákonníka je zároveň zmluvou spotrebiteľskou a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou obchodného zákonníka.
Podľa Občianskeho zákonníka sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku (ex tunc, § 48 ods. 2 OZ) a tým zanikajú práva a povinnosti zo zmluvy. Momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva (bezdôvodné obohatenie, náhrada škody). Spotrebitelia môžu opodstatnene očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ako je aj zmluva, od ktorej navrhovateľ odvodzuje svoj nárok, ich nezaväzujú pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty dôvery v objektívne právo). V tomto smere ide o akúsi jednostrannú kogentnosť v ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardných typových zmluvách. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky, na ktoré v odvolaní poukazuje navrhovateľ, ktoré zachovávajú právo na uplatnenie nároku veriteľa zo zmluvy, ktoré vznikli aj pred skončením zmluvy napriek zrušeniu týchto ustanovení s účinkami od vzniku zmluvy, odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, jednoznačne zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzkov spotrebiteľa k zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršuje. Z uvedeného teda vyplýva, že dôsledky odstúpenia od zmluvy podľa zmluvy dohodnutej medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa úpravy v Občianskom zákonníku.
Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, odstúpením od zmluvy zanikol nárok navrhovateľa na sankčné úroky z omeškania (zmluvnú pokutu ako ju definoval v odvolaní navrhovateľ) s tým, že odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, že pokiaľ žiadal navrhovateľ priznať sankčný úrok z omeškania, v prípade spotrebiteľských zmlúv je možné priznať úrok z omeškania len vo výške platnej pre občianskoprávne vzťahy a preto správne zamietol. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ktoré zachovávajú právo zo zmluvnej pokuty aj napriek zrušeniu zmluvnej pokuty s účinkami od vzniku zmluvy odstúpením od spotrebiteľskej zmluvy, zhoršujú postavenie spotrebiteľa, pretože spotrebiteľa zaväzujú nad rámec povinností vzniknutých podľa Občianskeho zákonníka v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Akékoľvek rozšírenie záväzku spotrebiteľa vrátane platenia zmluvnej pokuty popri vzájomnej reštitučnej povinnosti po zániku zmluvy s účinkami ex tunc, postavenie spotrebiteľa zhoršujú. Inými slovami povedané v dôsledku odstúpenia od zmluvy podľa zmlúv dohodnutých medzi účastníkmi konania sú nevýhodnejšie ako dôsledky odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka.
Preto na záver odvolací súd konštatuje, že vzhľadom na zánik práv a povinností z predmetnej zmluvy vrátane práva a povinnosti zo zmluvnej pokuty, ktorá je koncipovaná nevýhodnejšie oproti úprave v civilnom kódexe, teda je neplatná pre rozpory zákonom tak ako to predpokladá § 54 ods. 1 v spojení s § 39 OZ, je žaloba o plnenie zo zmluvnej pokuty nedôvodná.
Preto krajský súd ako súd odvolací rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti ako vecne správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi v odvolacom konaní ich náhrada nebola priznaná, nakoľko tomuto preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .