Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-85-2014.pdf
PDF · 121.61 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/85/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa NIKO RECYKLING, s.r.o., Kvetná 953/8, 986 01 Fiľakovo, IČO: 44 529 791, právne zast. JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom Haličská cesta 3200, 984 03 Lučenec, proti odporcovi OTP Banka Slovensko a.s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916, o zaplatenie 14.000 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/35/2012-254 zo dňa 09. decembra 2013, jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 7Cb/35/2012-254 zo dňa 09. decembra 2013 v napadnutej časti p o t v r d z u j e.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 311,78 Eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa Viktória Hellenbart, advokátska kancelária s.r.o., na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel v plnom rozsahu návrhu navrhovateľa a zaviazal odporcu, aby zaplatil navrhovateľovi 14.000 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 09.11.2011 do zaplatenia, konanie v časti o zaplatenie 66 758,40 Eur zastavil a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 100% potrebných na účelné uplatňovanie práva.
V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ sa vo veci domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 14.000 Eur istiny s prísl. z dôvodu, že navrhovateľ mal v OTP Banke, pobočka Veľký Krtíš otvorený bankový účet s názvom účtu W. RECYKLING, s.r.o., pričom z uvedeného účtu bola odporcom dňa 04.10.2011 odpísaná suma 7.000 Eur a dňa 05.10.2011 suma 7.000 Eur, celkom 14.000 Eur. Obidve finančné transakcie boli označené ako bezhotovostný výber (internet XXXXXXXX/ XXXX), príkaz na úhradu na účet XXXXXXXX/XXXX. Navrhovateľ uviedol, že jeho štatutárny orgán ani iná oprávnená osoba k takejto finančnej transakcii príkaz nedala a vykonaním takejto transakcie nebol nikto poverený ani k tomu splnomocnený. K uvedenému účtu ani nie je povolené vykonávať, resp. navrhovať výkon finančných operácii prostredníctvom internetbankingu, keďže konateľka spoločnosti dňa 08.09.2011 zrušila prístup na internetbanking pre spoločnosť NIKO RECYKLING, s.r.o.. Navrhovateľ ďalej uviedol, že listom zo dňa 10.10.2011 požiadal odporcu o vrátenie odúčtovaných súm vo výške 14.000 Eur. Pobočka odporcu vo Veľkom Krtíši listom zo dňa 09.11.2011 navrhovateľovi oznámila, že od klienta - majiteľa účtu na ktorý platbu vo výške 14.000 Eur poukázali dostali odpoveď, že platba bola oprávnená a tým považovali žiadosť navrhovateľa za vybavenú.
Prvostupňový súd ďalej uviedol, že odporca podaním zo dňa 11.12.2012 uviedol, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pretože dňa 06.08.2010 bola na základe žiadosti klienta (NIKO RECYKLING, s.r.o.) zriadená karta klienta elektronického bankovníctva, ktorá bola podpísaná a prevzatá vtedajším konateľom spoločnosti S. I., ktorý potvrdil prevzatie autentifikačného zariadenia. Odporca ďalej uviedol, že dňa 07.09.2011 konateľka spoločnosti ústne požiadala o zrušenie prístupu na internetbanking spoločnosti navrhovateľa, avšak žiadosť nebola urobená v požadovanej písomnej forme, preto z pozície pobočky Lučenec síce bola pozastavená možnosť aktívne realizovať prevody, nedošlo však k zrušeniu internetbankingu v Call centre banky. Dňa 04.10.2011 na základe telefonickej požiadavky účtovníčky klienta po preverení aktívneho prístupu internetbankingu v Call centre banky pracovníčka banky v pobočke Veľký Krtíš obnovila prístup spoločnosti navrhovateľa na internetbanking v bankovom systéme a dňa 04.10.2011 a 05.10.2011 došlo k prevodu finančných prostriedkov 2 x po 7.000 Eur. Odporca vo vyjadrení uviedol, že príkaz na prevod mohla dať iba osoba, ktorá mala na to oprávnenie a prístup podľa karty elektronického bankovníctva, mala informácie o čísle GRID karty, číslo PID a heslá, pretože bez uvedených informácií žiadna iná osoba nemohla mať prístup do uvedeného systému. Následne na základe písomnej žiadosti konateľky spoločnosti bola potom dňa 05.10.2011 služba internetbanking zrušená.
Navrhovateľ podaním zo dňa 20.05.2013 požiadal súd, aby rozhodol o pripustení zmeny návrhu tak, že navrhovateľ sa domáhal alternatívne zaplatenia 14.000 Eur istiny a ušlého zisku vo výške 66.758,40 Eur a alternatívne zaplatenia 14.000 Eur istiny s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne od 05.10.2011 do zaplatenia.
Podaním zo dňa 05.11.2013 vzal navrhovateľ návrh v časti, ktorou si uplatňoval zaplatenie ušlého zisku späť a žiadal, aby súd v tejto časti konanie zastavil.
Prvostupňový súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a výsluchom štatutárnej zástupkyne navrhovateľa. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že z predloženého potvrdenia zo dňa 28.11.2011 mal súd preukázané, že pre navrhovateľa potvrdil odporca dňa 08.09.2011 skutočnosť, že bol zrušený prístup na internetbanking pre firmu NIKO RECYKLING, s.r.o. na žiadosť jeho konateľky. Z predložených zápisníc o výsluchu svedka OR PZ v Lučenci, z výsluchu pracovníkov banky, ako aj bývalého konateľa navrhovateľa súd zistil, že bývalý konateľ S. I. pri svojom výsluchu pred orgánmi polície dňa 13.08.2012 uviedol, že štatutárnej zástupkyni navrhovateľa GRID kartu a ani kód, ktoré sa používajú po zriadení služby internetbankingu osobne neodovzdal. Uviedol, že si myslí, že spolu s dokladmi banky jej odovzdal aj kód a GRID kartu, avšak konkrétne to uviesť nevedel. Prvostupňový súd ďalej zistil, že dňa 07.09.2011 na základe ústnej žiadosti oprávneného disponenta došlo k prvému zrušeniu prístupu na internetbanking navrhovateľa, pričom toto zrušenie vykonala pracovníčka OTP Banky, pobočka Lučenec, ktorá však nezabezpečila aj zrušenie internetbankingu cez Call centrum banky. Dňa 04.10.2011 po telefonáte neznámej osoby, ktorá oznámila na pobočke banky vo Veľkom Krtíši nefunkčnosť internetbankingu na účte spoločnosti NIKO RECYKLING, s.r.o., pracovníčka banky v pobočke Veľký Krtíš po preverení aktívneho prístupu internetbankingu v Call centre banky, kde tento prístup nebol zrušený, sa domnievala, že ide o chybu v bankovom systéme, a preto obnovila prístup na internetbanking v systéme banky na účet navrhovateľa.
Prvostupňový súd pri rozhodovaní aplikoval ust. § 420a ods. 1 a § 420a ods. 2 písm. a) Obč. zákonníka v zmysle ktorého každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí inému prevádzkovou činnosťou. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd mal nesporne preukázané, že finančné prostriedky z účtu navrhovateľa boli prevedené na iný účet, pričom k prevodu týchto finančných prostriedkov došlo na základe pokynu, ktorý vydala neoprávnená osoba. To konštatuje i sám odporca vo svojom vyjadrení, keď udáva, že na pokyn účtovníčky firmy bol tento prevod vykonaný, pričom táto nemala žiadne oprávnenie na vykonanie finančných operácii, keďže disponovať s účtom môže len majiteľ účtu. Pokiaľ sa týka tvrdenia odporcu o tom, že nebolo možné zrušiť prístup navrhovateľa na internetbanking podaním ústnej žiadosti, vyjadrenie samotného odporcu je nezrozumiteľné v tom smere, že na základe telefonickej požiadavky účtovníčky došlo k jeho obnoveniu z čoho vyplýva, že pokiaľ nebol zrušený, nemusel by byť znovu obnovovaný. Ohľadom právneho úkonu, ktorým je žiadosť o zrušenie prístupu na internetbanking v písomnej forme, ktorá mala byť podaná dňa 05.10.2011 štatutárnou zástupkyňou navrhovateľa, jedná
sa len o tlačivo banky označené ako Oznámenie o zmene, z neho jednoznačne nevyplýva, že majiteľ účtu NIKO RECYKLING, s.r.o. žiada o zrušenie prístupu na internetbanking. Zároveň je potrebné uviesť, že pokiaľ sa na zrušenie prístupu na internetbanking vyžaduje len vypísanie tlačiva „Oznámenie o zmene“, bolo povinnosťou banky takéto tlačivo v prípade podanej ústnej žiadosti majiteľovi účtu predložiť. Toto banka neurobila.
Prvostupňový súd poukázal na výpoveď pracovníčky banky z pobočky Lučenec, ktorá jednoznačne pri svojom výsluchu pred orgánmi polície uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľa zrušila službu internetbanking na účte navrhovateľa, zrušila prístupové právo konateľky spoločnosti, a to v septembri 2011, a preto pokiaľ došlo na základe pokynu bližšie neidentifikovanou osobou k poukázaniu platieb z účtu navrhovateľa, banka pochybila keď takéto operácie vykonala a neoverila si všetky okolnosti týkajúce sa prístupu na internetbanking navrhovateľa. Preto potom navrhovateľovi vznikla škoda a to vo výške 14.000 Eur v dôsledku príčinnej súvislosti s konaním odporcu.
O zastavení konania v časti o zaplatenie 66.758,40 Eur rozhodol prvostupňový súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 a 3 O. s. p. a to na základe návrhu navrhovateľa, ktorý podal skôr, než sa začalo pojednávanie.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §151 ods. 7 O. s. p., keďže mal navrhovateľ plný úspech v konaní, súd mu priznal náhradu trov konania vo výške 100% nákladov potrebných na účelné uplatňovanie práva.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z nesprávnych skutkových zistení. Uviedol, že vo svojich písomných vyjadreniach, aj výpoveďami na pojednávaniach zdôrazňoval, že majiteľ účtu - konateľka spoločnosti NIKO RECYKLING, s.r.o. nepožiadala písomne o zrušenie internetbankingu, nebola dodržaná predpísaná písomná forma právneho úkonu a preto takýto úkon bol neplatný. Z toho dôvodu v dňoch, kedy došlo k prevodu finančných prostriedkov internetbanking zrušený nebol. Uviedol, že v zmysle časti III.2 bod 14 Všeobecných obchodných podmienok banky zmluvu možno vypovedať len v pobočke banky v ktorej je konto/BÚ vedené. Podľa časti VII.2 bod 8 klienta elektronického bankovníctva je pri akejkoľvek zmene osobných identifikačných údajov povinný túto zmenu oznámiť v pobočke, kde má vedený základný osobný účet. Nesplnenie tejto povinnosti klienta môže ovplyvniť funkčnosť jednotlivých služieb elektronického bankovníctva a banka nenesie v tomto prípade zodpovednosť za chyby poskytovania služieb elektronického bankovníctva a za vzniknuté škody s tým spojené.
Odporca ďalej v odvolaní uviedol, že výpoveďami a písomnými vyjadreniami dôveryhodne preukázal skutočnosť, že v dňoch 4-5.10.2011 kedy došlo k prevodu finančných prostriedkov, príkazy na prevody mohla zadať iba osoba, ktorá mala na to oprávnenie a prístup podľa karty elektronického bankovníctva, t. j. mala informácie o čísle GRID karty, číslo PID a hesla, ktoré sa klientovi odovzdáva v zalepenej obálke, pričom kód a heslo musia byť zadané pred začatím operácie a taktiež po jej ukončení, kedy systém žiada takýmto spôsobom vykonaný úkon potvrdiť, teda touto osobou mohla byť jednoznačne iba konateľka, prípadne ďalšia osoba, ktorej tieto informácie umožňujúce prístup na internetbanking konateľka poskytla. V zmysle časti VII.2 bod 12 Všeobecných obchodných podmienok banka a osoby spolupracujúce s bankou pri poskytovaní služieb elektronického bankovníctva nezodpovedajú za škody, ktoré vznikli klientovi elektronického bankovníctva v dôsledku vyzradenia autentifikačných údajov. Podľa časti VII.6 bod 75 Všeobecných obchodných podmienok klient elektronického bankovníctva je povinný chrániť identifikačné kódy v tajnosti.
Odporca v odvolaní tiež uviedol, že na základe listu navrhovateľa požiadal o vrátenie dvoch platieb, ktoré boli odúčtované cez internetbanking príjemcu týchto platieb, pričom príjemca platieb vo svojej odpovedi na výzvu uviedol, že poukázaných 14.000 Eur bola iba časť jestvujúceho dlhu. Odporca v tejto súvislosti uviedol, že z uvedeného vyplýva, že obe platby boli pôvodne urobené s plným vedomým splácania dlhu. Tým že sa splácal dlh škoda navrhovateľovi nevznikla a nezmenšil sa tým majetok navrhovateľa. Ak by banka z akéhokoľvek dôvodu mala navrhovateľovi uvedené finančné prostriedky poskytnúť, došlo by
na strane navrhovateľa k bezdôvodnému obohateniu. Prvostupňový súd vôbec nezohľadnil skutočnosť, že v zmysle vyjadrenie príjemcu platieb prebehli dané prevody na účet oprávnene, takže preukázaných 14.000 Eur bola iba časť existujúceho dlhu. Odporca v tejto súvislosti namieta, že vznik škody nebol preukázaný, keďže uvedenými platbami bol splácaný existujúci dlh príjemcovi platieb a tým nedošlo ani k zmenšeniu majetku navrhovateľa. Zároveň nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Odporca je toho názoru, že prvostupňový súd sa prevažne zaoberal iba určitými pochybeniami na strane odporcu, avšak nezohľadnil skutočnosť plnenia jestvujúceho dlhu medzi navrhovateľom a príjemcom platieb, ktorý túto skutočnosť jednoznačne potvrdil. Taktiež nevenoval žiadnu pozornosť tomu, že navrhovateľ mal plnú možnosť domáhať sa vrátenia platieb ak ich považoval za neoprávnené, resp. plnené omylom od príjemcu platieb a to napriek tomu, že navrhovateľ mal dostatok identifikačných údajov na tento postup v súlade s § 92 zák. č. 483/2001 o bankách. Z uvedených dôvodov odporca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok okresného súdu tak, že návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamieta.
Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu vyjadril podaním doručeným prvostupňovému súdu dňa 05.02.2014, pričom uviedol, že argumenty uvedené v písomnom odvolaní boli prednášané i v konaní pred súdom prvého stupňa a súd sa vo svojom rozhodnutí s nimi vysporiadal. Na margo právneho názoru odporcu navrhovateľ uviedol, že nejestvuje žiaden právny dôvod na osvojenie si názoru o tom, že by postupom odporcu škoda navrhovateľovi nevznikla a že odporca nezodpovedal za zmenšenie majetku navrhovateľa, ktorý mal odporca podľa uzatvorenej zmluvy o vedení účtu spravovať. Odporca nebol oprávnený vstupovať do zmluvných vzťahov namiesto navrhovateľa, uznávať a uhrádzať jeho záväzky z obchodného styku bez pokynu navrhovateľa, zvlášť keď v konaní bolo preukázané, že navrhovateľ obchodnej spoločnosti v prospech ktorej odporca svojvoľne uskutočnil prevod finančných prostriedkov žiadnu čiastku nedlhoval, pretože túto uhradil už skôr v hotovosti (vyplýva zo spisu vyšetrovateľa). Z vyššie uvedených dôvodov právny zástupca navrhovateľa žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a zaviazať odporcu k náhrade trov odvolacieho konania na účet splnomocnenej advokátskej kancelárie.
Krajský súd v Banskej Bystrici výzvou zo dňa 13.06.2014 vyzval navrhovateľa aj odporcu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 373 Obch. zákonníka na tento prípad v odvolacom konaní. Odporca podaním doručeným Krajskému súdu v Banskej Bystrici dňa 01.07.2014 uviedol, že súhlasí s použitím cit ust. na tento prípad. Po vyhlásení rozsudku odvolacím súdom bolo dňa 31.07.2014 doručené oznámenie nového právneho zástupcu navrhovateľa R.. I. Szilágyiho, ktorý uviedol, že prevzal právne zastúpenie navrhovateľa a že súhlasí s použitím ust. § 373 Obch. zákonníka na tento prípad v odvolacom konaní.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovenia
§ 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.) bez nariadenia pojednávania v senáte podľa ustanovenia § 214 ods.2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 O. s. p. dňa 30.07.2014. V zmysle § 156 ods. 3 O. s. p. bolo verejné vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 23.07.2014.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že k účtu č. XXXXXXXX/XXXX pre majiteľa konta NIKO RECYKLING, s.r.o. bola dňa 06.08.2010 zriadená karta klienta elektronického bankovníctva systému OTP direct, pričom strany sa v bode 5 vyhlásenia dohodli, že karta je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o základnom účte. Dodatkom č. 1 k Zmluve o OTB biznis konte, uzavretej dňa 17.12.2008 bol k OTB biznis kontu č. XXXXXXXX/XXXX, pre majiteľa OTB biznis konta NIKO RECYKLING, s.r.o. zriadený dodatok k zmluve o OTB biznis konte, predmetom ktorého bola zmena štatutára na osobu J. Z..
V zmysle zápisnice o výsluchu svedka v konaní vedenom OR PZ v Lučenci, odbor kriminálnej polície čvs: ORP-3232/OEK-LC/2012, svedkyňa X. Y. uviedla, že do 15.05.2012 bola zamestnankyňou OTB Banky Slovensko, pobočka Lučenec ako univerzálny bankár. Niekedy v mesiaci september 2001 sa dostavila do pobočky OTP Banka Slovensko v Lučenci konateľka spoločnosti, ktorá požiadala o zrušenie služby internetbanking na účte spoločnosti NIKO RECYKLING, s.r.o., vedeného v OTP Banke. Svedkyňa prijala jej žiadosť, pričom postupovala ako obvykle, teda na základe jej ústnej žiadosti v systéme zrušila
prístupové právo na internetbanking. O tom, že mala dať podpísať klientke písomnú žiadosť o zrušenie služby internetbanking nevedela, a to, že túto písomnú žiadosť mala zaslať na Call centrum banky, tiež nevedela. Podľa názoru svedkyne po tom, ako zrušila prístupové právo konateľky spoločnosti na účte, nikto by na účte nemohol vykonať prevod cez internetbanking, nakoľko starým heslom a GRID kartou by sa nevedel prihlásiť do systému. Svedkyňa tiež uviedla, že na druhý deň ako zrušila internetbanking na účte NIKO RECYKLING, s.r.o. znovu prišla konateľka spoločnosti do pobočky banky v Lučenci a požiadala, aby jej vystavila potvrdenie o zrušení služby internetbanking. Svedkyňa jej na základe žiadosti vystavila potvrdenie v ktorom potvrdila, že prístup na internetbanking bol zrušený. Na otázku vyšetrovateľa, prečo je na tomto potvrdení dátum 28.11.2011, svedkyňa uviedla, že sa zrejme pomýlila v dátume pri vyhotovení predmetného potvrdenia. Pamätá sa však naisto, že konateľka spoločnosti bola pre uvedené potvrdenie hneď na druhý deň potom, ako požiadala o zrušenie prístupu na internetbanking.
Svedkyňa na otázku vyšetrovateľa čo je nutné k tomu, aby bola služba internetbanking zriadená na účte uviedla, že je potrebné, aby sa žiadateľ osobne dostavil do pobočky a po identifikácii osoby sa vyplní karta klienta k elektronickému bankovníctvu, kde sa vyplnia osobné údaje klienta a po vyplnení klient túto kartu podpíše, zamestnanec v systéme zaeviduje, sprístupní internetbanking a žiadosť pošle na Call centrum banky. Následne priamo v pobočke dostane klient GRID kartu, prístupové heslá a prevzatie potvrdzuje svojím podpisom. Na otázku vyšetrovateľa ako je možné, že v danom prípade bola opätovne zriadená služba internetbanking na účte NIKO RECYKLING, s.r.o. na základe telefonického hovoru svedkyňa uviedla, že nevie odpovedať. Podľa jej názoru mali zamestnanci postupovať tak, ako popísala vyššie a na základe telefonátu neboli oprávnení znovu sprístupniť službu internetbanking, nakoľko je to zakázané, dokonca je zakázané poskytovať klientom informácie o účte cez telefón.
V zápisnici o výsluchu svedka, spísanej OR PZ v Lučenci čvs: ORP-3232/OEK-LC/2012 zo dňa 28.06.2012 svedkyňa W. U. uviedla, že pracuje ako univerzálny bankár v OTP Banka Slovensko, v pobočke Veľký Krtíš. Niekedy začiatkom mesiaca október roku 2011 jej volala pani, ktorá sa predstavila v telefóne, že je účtovníčkou spoločnosti NIKO RECYKLING, s.r.o. pričom povedala, že klientka cez internetbanking nevie vykonať prevod a uviedla, že sa vedela prihlásiť do internetbankingu, avšak nevie zadať príkaz. Na základe uvedeného telefonátu svedkyňa zavolala do Bratislavy na Call centrum kde potvrdili, že na predmetnom účte nie je nič zablokované, a že prístup z ich strany je v poriadku. Potom cez Call centrum dala skontrolovať číslo GRID karty a heslo PID, pričom jej potvrdili, že tieto údaje sa zhodujú s údajmi, ktoré boli vydané k účtu spoločnosti NIKO RECYKLING, s.r.o.. Následne svedkyňa skontrolovala správnosť nastavenia aktívneho prístupu klienta pričom zistila, že to nebolo nastavené na účte. Vtedy dodatočne nastavila aktívny prístup k účtu cez internetbanking.
Odvolací súd zo spisového materiálu tiež zistil, že odporca vydal v Lučenci dňa 28.11.2011 potvrdenie, v zmysle ktorého OTP Banka Slovensko, pobočka Lučenec týmto potvrdzuje, že dňa 08.09.2011 bol zrušený prístup na internetbanking pre firmu NIKO RECYKLING, s.r.o. na žiadosť konateľky. Toto potvrdenie bolo vydané na žiadosť klienta. Príslušné potvrdenie podpísala X. Y., univerzálny bankár a X. Y., univerzálny bankár.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ) kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 708 ods. 1 ObZ zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 709 ods. 1 veta prvá ObZ banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a z peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám.
Odvolací súd preskúmal dôvody pre ktoré odporca v odvolaní napadol prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odporca v priebehu prvostupňového konania, rovnako ako v odvolaní, zdôrazňoval predovšetkým skutočnosť, že konateľka navrhovateľa nepodala písomnú žiadosť o zrušenie elektronického bankovníctva, nepodpisovala žiadne zrušenie a nedostavila sa na domovskú pobočku vo Veľkom Krtíši, je teda otázne, či vôbec išlo o vôľu zrušiť internetbanking. Zároveň odporca opakovane upozorňuje na skutočnosť, že príkaz k prevodu finančných prostriedkov, ktoré sú predmetom návrhu, mohla zadať iba osoba ktorá mala k tomu oprávnenie a prístup, t. j. mala informácie o čísle GRID karty, čísle PID a hesla, teda touto osobou mohla byť iba konateľka, prípadne osoba, ktorej dané informácie konateľka poskytla. Odporca poukazoval v zmysle časti VII.2 bod 12 Všeobecných obchodných podmienok na skutočnosť, že banka nezodpovedá za škody, ktoré vznikli klientovi el. bankovníctva v dôsledku autentifikačných údajov.
Podľa názoru odvolacieho súdu práve snaha o ochranu pred zneužitím autentifikačných údajov bola cieľom konania navrhovateľa, ktorý sa preukázateľne v osobe svojej konateľky dňa 08.09.2011 dostavil na najbližšiu pobočku odporcu v snahe zistiť, či bola k bankovému účtu navrhovateľa zriadená služba el. bankovníctva. Keďže zamestnankyňou odporcu bola informovaná o skutočnosti, že služba elektronického bankovníctva bola zriadená, konateľka odporcu okamžite požiadala o tom, aby táto služba bola zrušená. Príslušná zamestnankyňa banky vypovedala, že tejto žiadosti klientky bezprostredne vyhovela a zablokovala prístup do internetbankingu. Bolo primárne povinnosťou odporcu aby na základe osobnej žiadosti o zrušenie internetbankingu poučil klienta o postupe, ktorý musí navrhovateľ dodržať, pokiaľ má záujem aby jeho požiadavke odporca vyhovel. Pokiaľ odporca prostredníctvom pracovníčky banky nedodržal pravidlá ktoré si sám určil vo Všeobecných obchodných podmienkach a neupozornil prítomnú konateľku navrhovateľa na skutočnosť, že prípadné zmeny súvisiace s el. bankovníctvom je nutné realizovať osobnou návštevou na pobočke kde bol účet zriadený a to písomnou formou, a tiež neupovedomil Call centrum v Bratislave o skutočnosti, že bol zrušený prístup klientovi k službám el. bankovníctva, táto skutočnosť nemôže byť vyhodnotená na ťarchu odporcu. Osobitne s prihliadnutím na skutočnosť, že Oznámenie o zmene sa robí na výlučne na osobitnom tlačive banky, ktorým navrhovateľ sám nedisponuje, takže toto tlačivo predkladá klientovi banka pri návšteve niektorej z pobočiek. Klient je preto odkázaný na to, že poverená zamestnankyňa mu príslušné tlačivo predloží a dá podpísať. Ak zamestnankyňa túto povinnosť nesplní, klient sám od seba nemôže jej pochybenie napraviť.
Chybným postupom odporcu tak prišlo k situácii, že navrhovateľ napriek tomu, že osobnou návštevou v dobrej viere vykonal úkony smerujúce k zabráneniu možnosti zneužiť autentifikačné údaje, ktoré boli pridelené k službám elektronického bankovníctva k jeho bežnému účtu, bol vystavený situácii, kedy neznáma osoba bola schopná tieto údaje zneužiť. Ich zneužitie pritom bolo umožnené opäť na základe nesprávneho postupu odporcu, ktorý na základe telefonátu bližšie neidentifikovanej osoby umožnil prístup k internetbankingu bez preverenia totožnosti telefonujúcej osoby. V rámci Všeobecných obchodných podmienok pritom sám navrhovateľ ustanovuje postup na základe ktorého je možné zriadenie internetbankingu. Pokiaľ bolo el. bankovníctvo zrušené, o čom sám navrhovateľ vydal potvrdenie podpísané dvoma univerzálnymi bankármi z pobočky Lučenec, a to ku dňu 08.09.2011, je zrejmé, že ku dňu 04.10.2011 muselo ísť o opätovné zriadenie prístupu k službám el. bankovníctva. Pokiaľ vnútorný predpis odporcu určuje pomerne prísne pravidlá pre zriadenie tejto služby, je to dané snahou vyhnúť sa možnosti zneužitia autentifikačných údajov osobou, ktorá nie je oprávnená nakladať s účtom. Odporca však prostredníctvom svojich zamestnancov vlastné interné pravidlá nerešpektoval.
Z uvedených dôvodov sa preto odporca nemôže brániť tým, že neznáma osoba dané údaje (GRID karta, PID, heslo) zadala správne. Zrušenie internetbankingu navrhovateľom malo za cieľ predísť tejto situácii, keďže bol odôvodnený predpoklad, že prístupovými údajmi disponuje neoprávnená osoba, pričom navrhovateľ nemal možnosť zistiť identitu tejto osoby.
V zmysle Obchodného zákonníka je odporca povinný uskutočniť v mene klienta platby ním určeným osobám podľa písomného príkazu majiteľa účtu, alebo pri splnení podmienok určených v zmluve. V tejto situácií bol odporca oprávnený zrealizovať platbu z bežného účtu navrhovateľa výlučne na základe písomného príkazu majiteľa účtu, keďže možnosť realizovať ich prostredníctvom internetbankingu bola
klientom dňa 08.09.2011 vylúčená. Vzhľadom na to, že navrhovateľ ako klient odporcu zrušil služby el. bankovníctva, mohol zadávať príkazy len osobne na pobočke odporcu a to len po overení svojej totožnosti. Napriek tejto skutočnosti odporca realizoval prevod z účtu navrhovateľa spôsobom na ktorý nebol oprávnený, čím porušil svoju povinnosť zo vzťahu, ktorý vznikol zo zmluvy o bežnom účte. Navrhovateľovi na základe tohto konania odporcu vznikla škoda vo výške neoprávnene prevedenej platby 14.000 Eur. Keďže ku vzniku škody prišlo v kauzálnej súvislosti s porušením povinnosti odporcu, navrhovateľ si správne uplatnil nárok na náhradu škody.
Prvostupňový súd však nesprávne aplikoval ust. § 420a Obč. zákonníka, ktorý upravuje škodu, ktorú spôsobí zmluvná strana inému prevádzkovou činnosťou. Pokiaľ prvostupňový súd vychádzal z toho, že škoda bola spôsobená činnosťou ktorá má prevádzkovú povahu, alebo vecou použitou pri činnosti, je nutné upozorniť na skutočnosť, že škoda nevznikla v dôsledku zlyhania softvéru nastavenia služieb el. bankovníctva. Ku škode došlo v súvislosti s porušením povinnosti odporcu realizovať platby z účtu navrhovateľa na základe písomného pokynu navrhovateľa. Iné možnosti zrušením prístupu na internetbanking sám navrhovateľ vylúčil. Prvostupňový súd mal preto aplikovať ust. § 373 Obch. zákonníka, ktorý všeobecne upravuje zodpovednosť v obchodno-záväzkových vzťahoch. Aplikácia ustanovení Obchodného zákonníka vyplýva z toho, že zmluva o bežnom účte, ktorá je základným zmluvným usporiadaním vzťahov medzi navrhovateľom a odporcom, je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) záväzkovým vzťahom, ktorý sa bez ohľadu na povahu účastníkov spravuje Obchodným zákonníkom.
Odporca v konaní ďalej namietal, že v zmysle vyjadrenia príjemcu platieb prebehli oba prevody na účet príjemcu oprávnene a prevedených 14.000 Eur bola len časť existujúceho dlhu, z čoho odporca vyvodil, že vznik škody nebol preukázaný, keďže bol splácaný dlh navrhovateľa a preto nedošlo k zmenšeniu majetku navrhovateľa, takže nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Odvolací súd sa v tejto súvislosti stotožnil s vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 14.01.2014, ktorý vo vyjadreniu k odvolaniu uviedol, že odporca nebol oprávnený vstupovať do zmluvných vzťahov namiesto navrhovateľa, uhrádzať a uznávať jeho záväzky bez pokynu navrhovateľa. Bez ohľadu na skutočnosť, či medzi navrhovateľom a príjemcom platieb boli právne vzťahy z ktorých si oni navzájom uplatňujú nároky, odporca nepreukázal, že by mal poverenie od navrhovateľa uznávať jeho záväzky voči tretím osobám, alebo ich bez písomného pokynu sám realizovať.
Pokiaľ odporca uviedol že navrhovateľ mal plnú možnosť domáhať sa vrátenia platieb ak ich považoval za neoprávnené, resp. plnené omylom, je nutné uviesť, že škoda vznikla navrhovateľovi v priamej súvislosti s konaním odporcu, ktorý porušil svoje povinnosti zo záväzkového vzťahu a preto nie je dôvod aby takéto konanie odporcu reparoval sám navrhovateľ osobitnými konaniami. Odporca je povinný zabezpečiť, aby navrhovateľ mal k dispozícii financie na svojom účte v takej výške v akej tam boli vložené a nie je oprávnený rozhodovať o tom, aké platby je navrhovateľ povinný poskytovať iným osobám. Naopak, odporca má možnosť vyžiadať si neoprávnene zaslané platby príjemcovi platieb z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd v tomto konaní nebol oprávnený vyhodnocovať, či záväzok medzi navrhovateľom a príjemcom platieb bol skutočne založený a či navrhovateľ je alebo nie je v pozícii dlžníka voči príjemcovi platieb. Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie o tom, či odporca bol alebo nebol oprávnený realizovať platbu z účtu navrhovateľa. Navrhovateľ pritom uniesol dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že mu vznikla škoda v kauzálnej súvislosti s konaním odporcu.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu je vo výroku vecne správne a preto ho podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p.. Keďže navrhovateľ mal v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, priznal mu náhradu trov odvolacieho konania, a to ku dňu vyhlásenia rozsudku v odvolacom konaní. Ku tomuto dňu bola v zmysle spisu právnym zástupcom navrhovateľa spoločnosť Viktória Hellenbart, s.r.o. so sídlom M. Rázusa 23, 984 01 Lučenec. Trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní priznal odvolací súd za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu, vo výške 311,78 Eur v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb podľa § 10 ods. 1 v spojitosti s § 13a ods. 1 písm. c) a § 16 ods. 3 (pri hodnote sporu vo výške 14.000 Eur je základná sadzba úkonu
právnej služby 303,74 Eur a režijný paušál platný na rok 2014 je 8,04 Eur). Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je odporca povinný trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní uhradiť k rukám právneho zástupcu navrhovateľa do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.