Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Co-592-2013.pdf
PDF · 105.19 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/592/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Renáty Deákovej v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného Advokátska kancelária TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporcom 1/ O. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX F., 2/ U. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, XXX XX F., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Námestie Legionárov 5, 080 05 Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J. J. X/O., XXX XX Q., o zaplatenie 773,06 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/206/2012-135 zo dňa 23. 07. 2013 takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd v Lučenci (ďalej len „okresný súd“, resp. „prvostupňový súd“) zamietol návrh navrhovateľa o zaplatenie 773,06 Eur s prísl.(prvý výrok), odporcom 1/, 2/ náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok) s tým, že o trovách vedľajšieho účastníka konania okresný súd rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (tretí výrok).
Okresný súd rozsudok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa (C. M. D., a. s., so sídlom K. R. X, D.) Zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil pohľadávku na navrhovateľa, ktorá vznikla na základe Zmluvy o úvere zo dňa 08. 09.2005 uzavretej s odporcom 1/. Výška úveru bola dohodnutá sumou 763,46 Eur (23 000,- Sk) s lehotou splatnosti 60 mesiacov. Dátum prvej splátky bol dohodnutý dňom 08. 10. 2005 a dátum poslednej splátky bol dohodnutý dňom 08. 09. 2010 s tým, že odporca 1/ mal splácať dlh v mesačných splátkach po 19,76 Eur (595,37 Sk). RPMN bolo dohodnutá vo výške 11,07 %. Celkové náklady dlžníka boli vyčíslené sumou 1 290,31 Eur (38 872,- Sk), výška úrokov s poplatkami bola vo výške 526,85 Eur (15 872,- Sk). Odporca 1/ nesplácal úver v dohodnutých mesačných splátkach riadne a včas, preto došlo zo strany veriteľa k predčasnému zosplatneniu úveru dňa 16. 04. 2007.
Dňa 07. 03. 2009 odporca 1/ podpísal Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej aj „dohoda“). Odporkyňa 2/ Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku podpísala dňa 07. 03. 2009, ktorej súčasťou bola i dohoda uzavretá podľa § 533 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej aj „OZ“). Odporcovia 1/, 2/ a vedľajší účastník
konania na strane odporcov 1/, 2/ vzniesli počas súdneho konania námietku premlčania nároku. Okresný súd konštatoval, že podmienkou uznania záväzku je, že musí ísť o záväzok určitý, t. j. že záväzok musí byť jednoznačne identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným záväzkom. V Dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 03. 2009, ktorú podpísal odporca 1/ nie je zmluva o úvere dostatočne identifikovaná, záväzok nebol vymedzený určite, chýba vyčíslenie príslušenstva pohľadávky, vyčíslenie zostatku úveru a dátumu, ku ktorému vyčíslený bol, čo spôsobilo, že tento právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 OZ. Tie isté vady má i Dohoda o pristúpení k záväzku a Dohoda o uznaní dlhu, ktorú uzavrela odporkyňa 2/. V dohode o pristúpení k záväzku chýba presné vymedzenie, ku ktorému záväzku odporkyňa 2/ pristupuje, záväzok nie je dostatočne identifikovaný, takže právny úkon je absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ. Absolútne neplatná je Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, pretože má tie isté vady ako dohoda, ktorú podpísal odporca 1/. Z uvedených dôvodov okresný súd konštatoval, že uznanie dlhu nespôsobilo prerušenie plynutia premlčacej doby a návrh navrhovateľa zamietol s prihliadnutím na to, že došlo k uplynutiu premlčacej doby, nakoľko k predčasnému zosplatneniu úveru došlo dňa 16. 04. 2007, pričom návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 30. 07. 2012.
O trovách konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) s tým, že o trovách vedľajšieho účastníka konania rozhodne podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p.
Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil a rozhodol tak, že vyhovie jeho návrhu v celom rozsahu podľa ustanovenia § 220 O. s. p., resp. podľa ustanovenia § 221 ods. 1, 3 O. s. p. zrušil rozhodnutie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
V odvolaní navrhovateľ uviedol, že dňa 07. 03. 2009 podpísali odporca 1/ a odporkyňa 2/ Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, na základe ktorých odporca 1/ uznal a odporkyňa 2/ pristúpila a uznala záväzok odporcu 1/ voči navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o poskytnutí flexipôžičky č. XXXXXXXXXXXXXXX uzavretej so C. M. D., a. s., vo výške 643,59 Eur s prísl. čo do dôvodu a výšky a zaviazali sa splatiť svoj záväzok v splátkach. Zároveň odporcovia potvrdili vedomosť o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojených. Podľa neho dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a „prísľub“ dlžníka dlh zaplatiť. Uznaním dlhu zo strany odporcu došlo k prerušeniu plynutia premlčacej doby (tzn. že doba, ktorá dovtedy uplynula sa stala právne bezvýznamnou) a začala plynúť nová 10-ročná premlčacia doba priamo zo zákona. Tým, že odporca podpísal dohodu, prejavil svoju vôľu záväzok splniť, čo bolo zároveň v jeho záujme, pretože po jeho splatení nebude figurovať v databáze neplatičov, čím sa môže v budúcnosti zlepšiť jeho postavenie pri žiadosti o úver. Odporca mal možnosť dohodu si v pokoji prečítať a v prípade, ak mal záujem, uzatvoriť dohodu s takýmto obsahom, vysloviť s ňou súhlas svojím podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať, ak s jej obsahom nesúhlasil. Dohodu nie je možné hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku zo strany veriteľa. Z vykonaného dokazovania nie je vôbec zrejmé, ako dospel okresný súd k záveru, že dohoda o splátkach medzi veriteľom a dlžníkom je nekalá obchodná praktika. Odporca si svoje postavenie v čase podpisu dohody žiadnym spôsobom nezhoršil. Poukázal na to, že spôsob vyhodnotenia dôkazov okresným súdom je neodôvodnenou ochranou odporcu ako spotrebiteľa, porušením zásady rovnosti účastníkov konania, ktorá vedie k tomu, že osoby, ktorým bol poskytnutý úver, ho nebudú musieť vrátiť. I ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom prípade ju nemožno chápať ako ochranu ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti spotrebiteľa. Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť zbavenie spotrebiteľa akejkoľvek zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých vstupuje. Podpísaním dohody nemohlo dôjsť k zhoršeniu zmluvného postavenia odporcu, ale práve naopak tým, že si navrhovateľ hneď neuplatnil svoj nárok voči odporcovi v súdnom konaní, poskytol odporcovi možnosť vyhnúť sa navýšeniu pohľadávky o prípadné trovy konania a trovy právneho zastúpenia a možnosť zaplatiť pohľadávku postupne v dohodnutých splátkach. Neplatnosť, resp. neprijateľnosť dohody nemohla byť spôsobená samotnou nevedomosťou spotrebiteľa o právnych následkoch uznania práva. Ďalej uviedol, že v súdnom konaní nebolo preukázané ukončenie záväzkovo-právneho vzťahu. Dohoda bola podpísaná dňa 07. 03. 2009 a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na deň 08. 09. 2010. Navrhovateľ by mal teda v čase podpisu dohody pôvodne nárok požadovať od odporcu 55 nepremlčaných splátok po 595,37 Sk, t. j. sumu vo výške 1 086,95 Eur (32 745,35 Sk). Odporca 1/ časť splátok, na ktoré by mal navrhovateľ pôvodne nárok, uhradil a je teda zrejmé, že odporca 1/ a odporkyňa 2/ uznali nárok
navrhovateľa vo výške 643,59 Eur, ktorý v čase podpisu dohody premlčaný nebol. Odporcovia 1/, 2/ nespochybnili podpis na dohode, boli si vedomí svojho záväzku, preto záväzok podpisom dohody uznali, čím sa zaviazali k plneniu svojho záväzku v splátkach a uznali predmetný záväzok. Dohodou dochádza k zmene v obsahu záväzku zmluvných strán, ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach. Dohoda o zmene v obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej úpravy, preto sa na dohodu nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporcovia 1/, 2/ neboli k podpisu dohody žiadnym spôsobom donútení, uzatvorením dohody nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcov 1/, 2/ ako spotrebiteľov. Práve naopak, navrhovateľ poskytol odporcom 1/, 2/ možnosť plniť už existujúci splatný záväzok, s plnením ktorého sa odporcovia dostali do omeškania v splátkach.
Odporcovia 1/, 2/ sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril vedľajší účastník na strane odporcov 1/, 2/, ktorý navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť. Poukázal na to, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 03. 2009 je formulár, ktorý vopred pripravil navrhovateľ ako veriteľ pre spotrebiteľa ako dlžníka, prípadne osobu pristupujúcu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je akcesorickým právnym úkonom vo vzťahu k hlavnej spotrebiteľskej zmluve, ktoré v rámci predmetu svojho podnikania uzatvára navrhovateľ v právnom postavení dodávateľa s dlžníkom v postavení spotrebiteľa. Súd musí podrobiť každú spotrebiteľskú zmluvu, ktorú navrhovateľ uzatvára, kontrole v zmysle ustanovenia § 153 ods. 3 O. s. p. pri náležitej aplikácii spotrebiteľských predpisov. Predformulovaná dohoda predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky a to predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku, je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „ZOS“). Navrhovateľ vo formulárových dohodách necháva dlžným spotrebiteľom uznávať pohľadávky v rozsahu takej sumy, na ktorú nemá v celom rozsahu platný právny titul, t. j. suma dlhu (istiny) je vyššia ako skutočná pohľadávka podložená platným právnym titulom. Návrh na uzatvorenie formulára Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Konanie spotrebiteľa je vždy iba reakciou na predchádzajúcu aktivitu zo strany inkasnej spoločnosti navrhovateľa. Navrhovateľ prostredníctvom siete svojich dealerov, zamestnancov a splnomocnencov navštevuje alebo telefonicky, resp. e-mailom kontaktuje dlžníkov, ručiteľov a ich rodinných príslušníkov s tým, že osloveným osobám je ponúkaný splátkový kalendár, ktorý má im alebo rodinným príslušníkom „pomôcť“ vyhnúť sa exekučnému vymáhaniu. V skutočnosti sa takýmto osobám predkladá pod zámienkou uzavretia splátkového kalendára dohoda o uznaní a splácaní dlhu, ktorej významu a zamýšľaným právnym následkom oslovené osoby nerozumejú. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu a je nevyhnutné ju považovať za nekalú obchodnú praktiku s prihliadnutím na to, že iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nikdy nevychádza od spotrebiteľa. Dohoda je podpisovaná spotrebiteľmi pri vynútenej návšteve, resp. kontakte pracovníka, prípade splnomocnenej osoby navrhovateľa spraviť narýchlo, na rozličných miestach a po vyplnení dohody touto osobou je dlžníkovi predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, ktorý ani netušil význam toho čo podpisuje. Pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a navrhovateľom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľom, resp. dosiahnuť predĺženie premlčacej doby.Dohoda ako právny úkon je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami spotrebiteľského práva, neplatná. Navrhovateľ pri uzatváraní dohody ignoruje a porušuje predpisy spotrebiteľského práva. Predkladá hromadne spotrebiteľom na podpis formulár dohody s využitím neúplných, resp. nepravdivých informácií, aby dosiahol predĺženie premlčacej doby formou uznania dlhu. Napriek tomu, že spotrebiteľ nemá vedomosť o zamýšľaných právnych účinkoch a nemá skutočnú vôľu takýto právny úkon urobiť. Kumulácia nekalých obchodných praktík žalobcu (§ 7 ZOS, § 8 ods. 1, 4 ZOS), ktoré odporujú dobrým mravom súčasne s neurčitosťou dohody je dôvodom na posúdenie uznania dlhu ako neplatného právneho úkonu (§ 39 OZ, § 37 ods. 1 OZ).
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil z nasledovných dôvodov:
Podľa ustanovenia § 558 OZ, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa ustanovenia § 533 OZ, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Záväzkovo-právny vzťah v širšom význame je určitý spoločenský vzťah upravený právom, v ktorom jeho subjekty navzájom vystupujú ako nositelia práv a povinností. Záväzkovo-právny vzťah je typickým vzťahom veriteľa a dlžníka, v ktorom právu veriteľa jednoznačne zodpovedá povinnosť dlžníka. Právo (oprávnenie) veriteľa sa všeobecne nazýva pohľadávka a povinnosť dlžníka - dlh.
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Na platnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa vyžaduje písomná forma. Práva povinnosti zmluvných strán vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vzájomné (synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si navzájom dlžníkmi a veriteľmi, pričom pri týchto záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj vzájomná podmienenosť plnenia, čo znamená, že plnenia sa môže domáhať len ten účastník záväzkového právneho vzťahu, ktorý už sám dlh splnil, alebo preukázateľné je pripravený ho splniť.
Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej forme. Uznanie dlhu podľa § 558 OZ zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. K tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b) v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 OZ je možné aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, ak dlžník ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový (error facti) alebo pre právny omyl (error iuris), napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu spôsobuje: a) vznik právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval b) prerušenie premlčania a začiatok novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle(nebol urobený určite a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právnemu úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať ex officio, t.j. z úradnej povinnosti, nakoľko verejný záujem prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili, ani ju nezavinili. Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods 2 a 3 OZ nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky
spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 OZ.
Pod premlčaním sa rozumie - oslabenie práva - t.j. súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote (premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania, ale vzhľadom na existenciu záväzku možnosť dlžníka premlčaný záväzok (naturálny záväzok) dobrovoľne splniť aj po uplynutí premlčacej doby. Premlčanie spočíva na dvoch právnych skutočnostiach: 1/ na uplynutí zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorú nemožno skrátiť ani predĺžiť, pretože je upravená kogentnými predpismi, 2/ na neuplatnení práva pred súdom alebo u iného príslušného orgánu.
Vzhľadom na uplatnené odvolacie námietky navrhovateľa je v prvom rade potrebné zdôrazniť, že odvolací súd je viazaný konkrétnymi odvolacími dôvodmi (§ 212 ods. 1 O. s. p.). V danom prípade je zrejmé, že nepochybne aj z dôvodu predkladania enormného množstva typových odvolaní navrhovateľom na rôzne súdy, odvolacie dôvody nekorešpondujú s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami uvedenými v odôvodnení rozsudku okresného súdu. Ide len o zhrnutie rozličných dôvodov reagujúcich na rôzne dôvody zamietnutia návrhov na začatie konania okresnými súdmi SR v obdobných veciach.
Odvolací súd vychádzajúc zo znenia Dohôd o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 03. 2009 (č.l. 9, 10 spisu) konštatuje, že ide o formulárový ( právnym predchodcom navrhovateľa - C. M. D., a. s., D.) vopred pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok odporcovi vo forme povolenia splátok dlhu, ktorého skrytým cieľom bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie žalobného nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu z rozhodcovskou doložkou. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používal vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a jednotlivých záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Ak dlžník (spotrebiteľ) podpisuje takúto dohodu neurobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok. Uznanie dlhu je cieľ sledovaný navrhovateľom a nie odporcom (dlžníkom). Keďže ide o predformulované tlačivo, dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť. Prehlásenie dlžníka o vedomosti premlčania je zakomponované skryto do tretieho bodu, pričom malo byť v druhom bode, pretože sa týka uznania dlhu.
Odvolací ďalej zhodne s názorom okresného súdu považoval Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 07. 03. 2009 podpísané odporcami 1/, 2/ za neplatne uzavreté právne úkony podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ s poukazom na ustanovenie § 558 OZ, pretože nie sú určité a zrozumiteľné, nakoľko vznikajú pochybnosti o obsahu prejavu vôle dlžníkov z dôvodov: 1/ v uznávacom prejave odporcovia 1/, 2/ uznávajú dlh voči tzv. pôvodnému veriteľovi - C. M. D., a. s., ktorý nie je špecifikovaný a to sídlom, IČO-m, 2/ z listinných dôkazov predložených navrhovateľom vyplýva, že úverová zmluva, ktorú uzavrel odporca 1/ s veriteľom (C., a. s.) dňa 08. 09. 2005 má číslo XXXXXXXXXXXXXXX ( č.l. 4 súdneho spisu), avšak v uznaniach dlhu je uvedené iné číslo zmluvy (XXXXXXXXXXXXXXXX), 3/ uznanie dlhu sa týka „príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy“, teda ide o neurčitú, nezrozumiteľnú formuláciu. Zároveň z prejavu vôle odporkyne 2/ nie je možné určiť, k akému peňažnému záväzku dlžníka bez jeho vôle pristupuje.
Reagujúc na odvolacie námietky navrhovateľa odvolací súd uvádza, že z listinných dôkazov predložených samotným navrhovateľom, a to z Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok C. zo dňa 30. 04. 2007 (č.l. 46 - 48 súdneho spisu) a Pokusu o zmier zo dňa 04. 07. 2012 (č.l. 49 spisu) vyplýva, že „dňa 16. 04. 2007 bola pôvodným veriteľom C., a. s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru“, pričom k podaniu návrhu na začatie konania došlo až dňa 30. 07. 2012 (č.l. 1 súdneho spisu), preto potom okresný súd postupoval správne, keď prihliadol na dôvodne uplatnenú námietku uplynutia všeobecnej premlčacej doby s poukazom na to, že nedošlo k platnému uznaniu dlhu zo strany odporcov 1/, 2/ s právnymi účinkami uznania dlhu podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ z hľadiska premlčania, t. j. k plynutiu desaťročnej premlčacej doby.
Odvolací súd potom rozsudok okresného súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil vrátane výroku o trovách prvostupňového konania (druhý výrok), pretože okresný súd náležite aplikoval zásadu úspechu v spore podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p.
Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporcovia 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporcovia 1/, 2/ boli v odvolacom konaní úspešní, preto im podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania si však do doby rozhodnutia odvolacieho súdu neuplatnili (§ 151 ods. 1 O. s. p.) a ich vznik nemá odvolací súd preukázaný ani zo spisu, a preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Nakoľko prvostupňový súd rozhodol, že o trovách konania vedľajšieho účastníka na strane odporcov 1/, 2/ rozhodne v lehote 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej z dôvodu postupu podľa ustanovenia § 151 ods. 3 O. s. p., preto i o trovách odvolacieho konania rozhodne okresný súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 4 O. s. p.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.