Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/108/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa U., správca konkurznej podstaty úpadcu W. zastúpený Y. proti odporcovi T., zastúpeného opatrovníčkou T., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Trenčín, o zaplatenie 93,09 eur s príslušenstvom, na odvolanie opatrovníčky odporcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčíne zo dňa 21. novembra 2011, č.k. -64, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd svojím rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 68,89 eur, náhradu trov konania vo výške 23,05 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšujúcej časti návrh zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 29.07.2011 domáhal práva na zaplatenie zmluvnej pokuty od 15.07.2007 do 15.07.2011 vo výške 0,1% denne zo sumy 63,67 eur za 1.462 dní omeškania v sume 93,09 eur. Okresný súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca ako kupujúci uzavrel so spoločnosťou J. dňa 27.12.2000 ako predávajúcim kúpnu zmluvu o nákupe na splátky č. XXXXXXXXX. Predmetom kúpy bol videorekordér 4020102Sony SLV-SE 700K v obstarávacej cene 14.390,- Sk. Dňa 21.05.2011 odporca ako nájomca uzavrel so spoločnosťou J. ako prenajímateľom zmluvu o prenájme s právom kúpy, predmetom ktorej bol videorekordér Panasonic NV-F J622EE/S za 12.390,- Sk, obe zmluvy spolu boli v obstarávacej cene 26.780,- Sk. Odporca zaplatil nultú splátku vo výške 2.878,- Sk a 10 mesačných splátok po 959,- Sk, spolu 12.468,- Sk a na zmluvu o nájme uhradil 5 mesačných splátok po 1.239,- Sk, spolu 6.195,- Sk. Odporca sa v kúpnej zmluve zaviazal zaplatiť nultú splátku 2.878,- Sk a 12 mesačných splátok po 959,- Sk, splatných vždy do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc 2/2001 a v zmluve o nájme 10 mesačných splátok po 1.239,- Sk, splatných do 15-teho dňa v mesiaci, počnúc 6/2001. Odporca uhradil 18.663,- Sk a neuhradil 8.113,- Sk. Uvedený dlh bol predmetom konania vo veci vedenej na tamojšom súde pod sp. zn. , v ktorom súd vydal dňa 07.09.2006 platobný rozkaz, zaviazal odporcu, aby zaplatil veriteľovi T. sumu 8.113,- Sk spolu s 13 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.918,- Sk od 16.01.2002 do zaplatenia a zo sumy 6.195,- Sk od 16.03.2002 do zaplatenia a náhradu trov konania. Platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.01.2007. Zmluvná pokuta nebola predmetom tohto sporu. Okresný súd považoval za nesporné, že predmetom konania je zaplatenie zmluvnej pokuty podľa čl. I bod 4 všeobecných obchodných podmienok, v zmysle ktorého, pokiaľ je kupujúci v omeškaní s úhradou splátky kúpnej ceny podľa čl. 1 bod 2b tejto zmluvy, je povinný zaplatiť predávajúcemu zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Odporca svoj dlh, vyplývajúci mu z rozhodnutia súdu v konaní sp. zn. , neuhradil a navrhovateľovi vznikol nárok požadovať od odporcu aj zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,1% denne zo sumy 63,67 eur od 16.01.2002 do zaplatenia podľa čl. 1 bod 4 všeobecných obchodných podmienok. Navrhovateľ si uplatnil zmluvnú pokutu 4 roky spätne od napísania žaloby, teda od 15.07.2007 do 15.07.2011. Okresný súd dospel k záveru, že pohľadávka navrhovateľa, vzniknutá z uzavretej zmluvy, zabezpečená zmluvnou pokutou

vo výške 0,1% denne (36,5% ročne) nie je neprimeraná. Zmluvná pokuta bola dohodnutá ako časovo neobmedzená a bola viazaná len na omeškanie dlžníka, teda na čas porušenia právnej povinnosti. V danom prípade treba zohľadniť, že odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného záväzku už 16.1.2002 a jeho omeškanie s plnením trvalo niekoľko rokov, čo malo za následok zvýšenie zmluvnej pokuty. Zvýšenie zmluvnej pokuty oproti hlavnému záväzku bolo spôsobené správaním odporcu, ktorý zavineným porušením právnej povinnosti nezaplatil svoj záväzok zo zmluvy riadne a včas. V danom prípade okresný súd námietku premlčania nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty posudzoval podľa úpravy obsiahnutej v príslušných ustanoveniach § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka z dôvodu, že posúdil dojednanie Obchodného zákonníka vo vzťahu k dlhšej premlčacej dobe ako neprijateľnú zmluvnú podmienku a považoval vzťah účastníkov zo spotrebiteľskej zmluvy za vzťah občianskoprávny, ktorý pre spotrebiteľa ustanovuje priaznivejšiu 3-ročnú premlčaciu dobu. Vychádzal zo všeobecnej premlčacej 3-ročnej doby a začiatok jej plynutia posudzoval podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Pri právach, vzniknutých z porušenia povinností, začína premlčacia lehota plynúť odvtedy, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie práv ustanovená osobitná úprava. K porušeniu povinnosti splniť záväzok riadne a včas v tomto prípade došlo márnym uplynutím lehoty splatnosti a povinnosť splniť záväzok nezaniká a trvá až do splnenia záväzku dlžníkom alebo jeho zániku z iného dôvodu. Preto každým ďalším dňom, po dobu, kým omeškanie trvá, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas a za každý deň omeškania veriteľovi vzniká ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Pri práve na zmluvnú pokutu, dohodnutú percentuálnou sadzbou z dlhu za každý deň omeškania, preto začína bežať premlčacia doba podľa § 101 Občianskeho zákonníka nielen prvým dňom omeškania, ale i každým ďalším dňom omeškania, za ktorý vzniklo veriteľovi ďalšie právo na zmluvnú pokutu. Právo na zaplatenie takejto zmluvnej pokuty, vzniknuté za určitý deň omeškania, sa preto premlčí uplynutím 3-ročnej premlčacej doby počítanej od tohto dňa. V danom prípade pre vznesenie námietky premlčania okresný súd nemohol priznať zmluvnú pokutu za obdobie presahujúce 3 roky spätne od podania žaloby, teda mohol priznať nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1% denne zo sumy 63,67 eur za čas od 29.07.2008 do 15.07.2011 v sume 68,89 eur a vo zvyšku (od 15.07.2007 do 28.07.2008) súd návrh zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 2, ods. 5, § 54 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie opatrovníčka odporcu a domáhala sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., tvrdiac, že súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil. Dôvodila, že navrhovateľ nebol aktívne legitimovaný na podanie návrhu v danej veci s tým, že vychádzala z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.07.2011, sp. zn. . Mala za to, že zámer navrhovateľa dosiahnuť aktívnu legitimáciu v danej veci postúpením pohľadávky je nutné považovať za nekalú obchodnú praktiku, pričom postúpenie pohľadávky ako právny úkon je za týchto okolností v rozpore s dobrými mravmi a absolútne neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávok je platným prejavom vôle zmluvných strán, žiadnym spôsobom sa neprieči dobrým mravom, zákon neobchádza, ani mu neodporuje. Obsahuje všetky podstatné náležitosti, ktoré Občiansky zákonník pre tento zmluvný typ vyžaduje, a ide preto o právne perfektný právny úkon, ktorý je platný a vyvoláva predpokladané právne následky. Navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie návrhu na začatie konania a iný záver z preukázaného skutkového stavu v danej veci žiadnym spôsobom nevyplýva. Poukázal na skutočnosť, že podkladom odvolania, podaného opatrovníkom odporcu, sú len nejasné a nepodložené dohady o tom, čo je alebo nie je v súlade so zákonom, pričom opatrovník konštatuje nejaké tvrdenia, ktoré si sám myslí, ale neopiera ich o žiadne zákonné normy, len o svoje úvahy a domnienky, čo je v demokratickom právnom poriadku neprijateľné. Mal za to, že došlo k platnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávok, že neexistuje žiadny zákonom stanovený dôvod odôvodnený predpokladom pre vyslovenie právneho záveru, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon, ktorého účelom je obchádzanie zákona a je preukázané, že navrhovateľ je aktívne vecne legitimovaný vystupovať v tomto konaní na strane navrhovateľa. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok Okresného súdu je potrebné v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného

zákonného ustanovenia vrátiť na ďalšie konanie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia § 214 ods. 2 O.s.p.

Odvolaním nenapadnutej časti, pokiaľ bol návrh vo zvyšujúcej časti zamietnutý, sa krajský súd nedotýkal, pretože proti tomuto výroku odvolanie nesmerovalo, nadobudol právoplatnosť (§ 206 ods. 2 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písm. a) až f) citovaného zákonného ustanovenia. V danom prípade opatrovníčka odporcu vo svojom odvolaní uplatnila odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., vyčítala súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci.

Odvolací dôvod, uplatnený opatrovníčkou odporcu podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., spočíva v mylnej aplikácii (výkladu) právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na zistený skutkový stav vôbec nemožno aplikovať, ako aj posúdenie predbežných otázok, otázok žalovateľnosti nároku a dodržiavanie procesných predpisov, upravujúcich otázky, ktoré majú vplyv na správnosť rozhodnutia vo veci samej. Nesprávne právne posúdenie veci opatrovníčka odporcu videla v nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane navrhovateľa, vzniesla v priebehu konania námietku premlčania nároku navrhovateľa.

Súd prvého stupňa v danej veci pre vznesenie námietky premlčania nepriznal zmluvnú pokutu za obdobie presahujúce tri roky spätne od podania návrhu a priznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty 0,1 % denne zo sumy 63,67 eur za čas od 29.07.2008 do 15.07.2011 v sume 68,89 eur a vo zvyšku za obdobie od 15.07.2007 do 28.07.2008 návrh zamietol. Mal za to, že každým dňom po dobu, kým omeškanie trvá, dlžník opätovne porušuje svoju povinnosť plniť riadne a včas a za každý deň omeškania veriteľovi vzniká ďalšie právo na zmluvnú pokutu.

Súd prvého stupňa vec posudzoval podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, týkajúceho sa úpravy zmluvnej pokuty v občianskoprávnych vzťahov a následne otázku premlčania podľa ustanovenia § 100 ods. 1 a § 101 Občianskeho zákonníka. Nevykonal však správny výklad a aplikáciu citovaných zákonných ustanovení na zistený skutkový stav. V súvislosti s posúdením akcesorickej povahy zmluvnej pokuty súd prvého stupňa nepostupoval v súlade s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveným v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. , podľa ktorého zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad omeškania so splatením peňažného záväzku, a to takým spôsobom, že jej výška bude tiež závislá na dobe, po ktorú trvá porušenie zmluvnej povinnosti. Akcesorická povaha zmluvnej pokuty pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie ktorého má slúžiť. Pri nedostatku výslovnej úpravy v Občianskom a Obchodnom zákonníku možno z akcesorickej povahy zmluvnej pokuty vyvodiť, že jej osud je spätý s hlavným záväzkom, a to nielen pri zániku hlavného záväzku, kedy zaniká aj záväzok zo zmluvnej pokuty, ale aj pri premlčaní hlavného záväzku. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ak sa dlžník môže brániť proti žalobe o splnení hlavného záväzku námietkou premlčania, tým viac sa môže brániť námietkou premlčania aj proti súdnemu uplatneniu práva na zmluvnú pokutu za čas od uplynutia premlčacej doby na splnenie hlavného záväzku, ak zmluvná pokuta bola dohodnutá za omeškanie, a to percento za každý deň omeškania. Opačný názor by mal za následok, že napriek premlčaniu práva na splnenie hlavného záväzku prostredníctvom zmluvnej pokuty dohodnutej za omeškanie a určenej percentom za každý deň omeškania by bol dlžník po časovo neobmedzenú dobu donucovaný na splnenie hlavného záväzku, čím by boli negované právne dôsledky vyplývajúce z inštitútu premlčania, a zároveň by nebol rešpektovaný jeden zo základných princípov súkromného práva, a to že bdelým patrí právo.

V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa viazaný vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.) a rozhodne opätovne o nároku navrhovateľa aj o trovách účastníkov konania s tým, že sa vysporiada i s ostatnými námietkami opatrovníčky odporcu, vznesenými v jej rozsiahlom odvolaní.

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .