Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/257/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C., zastúpeného Y., za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľa Y. proti odporcom 1/ Y., 2/ Y., obaja zastúpení Y., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20. marca 2012, č.k. -250 v spojení s doplňujúcim rozsudkom zo dňa 10. mája 2012, č.k. -264, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti v spojení s doplňujúcim rozsudkom z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom v spojení s doplňujúcim rozsudkom súd prvého stupňa návrh v časti určenia vlastníctva navrhovateľa k C-KN parcele č. XXXX - orná pôda o výmere 5.098 m2, C-KN parcele č. XXXX/X - záhrady o výmere 298 m2, k C-KN parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2, pre katastrálne územie W., v podiele 1/6 zamietol. Konanie v časti určenia vlastníctva navrhovateľa k C-KN parcele č. XXXX - záhrady o výmere 675 m2, pre katastrálne územie W. v podiele 5/6 zastavil. Návrh v časti určenia vlastníctva navrhovateľa k C-KN parcele č. XXXX - záhrady o výmere 675 m2, pre katastrálne územie W. v podiele 1/6 zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 80 písm. c/ O.s.p., § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 2 ods. 2 zákona č. 293/92 Zb. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že pripustením rozšírenia žalobného návrhu sa navrhovateľ domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu 1/6 k nehnuteľnostiam v k.ú. W., zapísaných Správou katastra W. na LV č. XXX, a to C-KN parcela č. XXXX - orná pôda o výmere 5098 m2, C-KN parcele č. XXXX/X - záhrady o výmere 298 m2, C-KN parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 54 m2 a C-KN parcele č. XXXX - záhrady o výmere 675 m2. V časti určenia vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu 5/6-ín k nehnuteľnosti v k.ú. W., zapísanej Správou katastra W. na LV č. XXX, a to C-KN parcele č. XXXX - záhrady o výmere 675 m2 zobral navrhovateľ návrh sčasti späť, preto bolo v tejto časti konanie zastavené. Konštatoval, že navrhovateľ sa domáhal určenia vlastníckeho práva spočiatku titulom vydržania, neskôr zmenil svoju argumentáciu a žiadal priznať vlastnícke právo z titulu dedenia. Po konštatovaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa, vychádzajúc z predpokladu, že tento je daný vždy, ak sa niekto domáha ochrany vlastníckeho práva, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Dôvodil, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ sa stal na základe dedičského rozhodnutia podielovým spoluvlastníkom v 1/6 k PKV parc. č. XXXX/a o výmere 1.931 m2, ktorá vznikla odčlenením od PKV parc. č. XXXX o výmere 8.361 m2 pre k.ú. W., ktorá na základe grafickej identifikácie leží najmä na parcelách: C-KN parcela č. XXXX o výmere 675 m2, C-KN parcela č. XXXX o výmere 5.098 m2, C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 298 m2, C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 3.346 m2 (časť parcely o výmere 76 m2), C-KN parcela č. XXXX o výmere 54 m2, C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 298 m2, E-KN parcela č. XXXX/ X o výmere 865 m2, C-KN parcela č. XXXX/X o výmere 4074 m2 (časť parcely o výmere 805 m2). Súd prvého stupňa konštatoval, že spornou zostala otázka, kde táto parcela leží, pretože sa

nezachoval príslušný geometrický plán. Mal za to, že z konania odporcu 2/ bolo zrejmé, že neuznáva faktické ujatie sa nehnuteľnosti navrhovateľom v roku 1991, keď v roku 1993 požiadal navrhovateľa, aby sa z tejto pôdy vysťahoval. Dôvodil, že neopomenuteľným faktom zostáva skutočnosť, že odporcovia v roku 1997 formou notárskej zápisnice si osvedčili vydržanie žalovaných nehnuteľností a navrhovateľ až po 11 rokoch tento úkon napadol na súde. Obranu navrhovateľa, že mal snahu prostredníctvom advokáta podať žalobu na súde, súd prvého stupňa považoval za účelovú z dôvodu, že na podanie takého návrhu nie je nevyhnutné byť zastúpený advokátom. Súd prvého stupňa návrh zamietol s odôvodnením, že navrhovateľ nepreukázal svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam z titulu dedenia dostatočným spôsobom (faktické ujatie nehnuteľností nie je možné považovať za nadobudnutie vlastníckeho práva) a akceptoval námietku vydržania odporcov, keď navrhovateľ preukázateľne spochybnil vlastníctvo odporcov až po 11. rokoch od zapísania sporného vlastníctva do katastra nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď úspešným odporcom 1/, 2/ priznal náhradu trov konania vo výške 752,22 Eur, ktorú špecifikoval v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Proti rozsudku, v spojení s doplňujúcim rozsudkom, vo výrokoch, ktorými bol návrh zamietnutý, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nevykonal dokazovanie, ktoré považoval odvolací súd za nevyhnutné a potrebné pre právne posudzovanie danej veci. Nezaoberal sa tvrdením svedkov v zhode s tvrdením navrhovateľa, ktorým bola preukázaná opodstatnenosť a odôvodnenosť podaného návrhu na určenie vlastníckeho práva navrhovateľa a napriek listinným dôkazom, ako aj výpovede svedkov, odporcu 2/ a návrhom navrhovateľa, návrh na určenie vlastníckeho práva v rozpore so zisteným skutkovým stavom zamietol. Mal za to, že súd prvého stupňa tak dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nielenže sa nezaoberal okolnosťami nadobudnutia vlastníckeho práva navrhovateľom tak, ako mu to uložil odvolací súd v zrušujúcom uznesení, ale akceptoval námietku vydržania odporcov bez akéhokoľvek vykonania dokazovania. Zjavne vychádzal nielen z nesprávne zisteného skutkového stavu, ale vychádzal aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v napadnutom rozsudku cituje ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/92 Zb.. Poukazoval na to, že súd prvého stupňa mal za preukázané vydržanie nehnuteľnosti zo strany odporcov na základe domnelého právneho titulu (notárskej zápisnice) zo dňa 18.06.1997, pričom ustanovenie, o ktoré opiera svoje rozhodnutie vo veci, bolo zrušené k 01.12.2000. Zastával názor, že mylne tak aplikoval ustanovenie § 2 ods. 2 zákona č. 293/92 Zb., ktoré bolo v čase domnelého vydržania odporcami zrušené viac ako sedem rokov. Trval na tom, že súd prvého stupňa v rámci vykonaného dokazovania zistil, že odporcovia nikdy fakticky nedržali sporné nehnuteľnosti. Nakoľko držba vecí je podstatným predpokladom k vydržaniu vlastníckeho práva, nemohlo nikdy dôjsť k vydržaniu predmetných nehnuteľností, resp. spoluvlastníckych podielov, ktoré sú predmetom konania. Rozhodnutie súdu o vydržaní zo strany odporcov považuje preto za nesprávne a s ohľadom na nevykonané dokazovanie aj nepreskúmateľné. Súdu prvého stupňa vytýkal, že namiesto vykonania dokazovania, ktoré mu uložil, resp. navrhol odvolací súd za účelom zistenia identifikácie a polohy sporných nehnuteľností, preniesol túto povinnosť na navrhovateľa, ktorý objektívne nemohol tieto dôkazy zabezpečiť.

Odporcovia sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania, t. j. vo výrokoch, ktorým bol návrh zamietnutý podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok, ako aj napadnutý doplňujúci rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O.s.p. zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 O.s.p. V preskúmavanej veci navrhovateľ v podanom odvolaní predovšetkým vytýka prvostupňovému súdu neúplné zistenie skutkového stavu veci, pretože súd nevykonal dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa svoje rozhodnutie, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, založil okrem iného na závere, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, pričom dôvodil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že navrhovateľ sa stal na základe dedičského rozhodnutia

podielovým spoluvlastníkom v 1/6-ine k PKV parcele č. XXXX/a o výmere 1.931 m2, pričom spornou zostala otázka, kde táto parcela leží, pretože sa nezachoval príslušný geometrický plán.

Občianske súdne konanie je ovládané prejednacou zásadou, v dôsledku ktorej povinnosť tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy, je zásadne vecou účastníkov konania. Zákonná úprava súčasne vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov zaťažuje zásadne účastníkov a ukladá im označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník má teda povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. K splneniu tejto povinnosti je zaviazaný každý účastník konania. V zmysle ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 24.09.2009, č.k. -106, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. Rozsudok bol zrušený uznesením odvolacieho súdu zo dňa 21.09.2010, č.k. -118, v ktorom odvolací súd uložil súdu prvého stupňa zamerať dokazovanie na okolnosti nadobudnutia vlastníctva sporného pozemku - vyžiadať spis bývalého Štátneho notárstva v M., týkajúci sa prechodu vlastníckeho práva spornej nehnuteľnosti dedením (podľa tvrdenia navrhovateľa sa jedná o spis, sp. zn. D 2129/86), ako i spis notára Y. H., sp. zn. Nz XXX/XXXX, s ktorými sa mal súd prvého stupňa podrobne oboznámiť, vyžiadať od Správy katastra W. aktuálny list vlastníctva k spornej nehnuteľnosti, kópiu katastrálnej mapy, prípadne zabezpečiť grafickú, ako i písomnú identifikáciu pkn. parcely, z ktorej by mala byť sporná nehnuteľnosť vytvorená a pod., vyžiadať spis, sp. zn. od Okresného súdu Trenčín pre účel ozrejmenia znenia návrhu na začatie konania podaného vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti navrhovateľom.

Ak bolo rozhodnutie zrušené, a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Preskúmaním napadnutého rozsudku a obsahu spisového materiálu v preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa síce riadil citovaným zákonným ustanovením, právny názor odvolacieho súdu rešpektoval, vo veci dopĺňal dokazovanie v naznačených intenciách, avšak doplnené dokazovanie súdom prvého stupňa nepostačovalo pre riadne zistenie skutkového stavu veci, nakoľko aj súd prvého stupňa považoval za nevyriešené, kde leží parcela č. XXXX/a o výmere 1.931 m2 z dôvodu, že sa nezachoval príslušný geometrický plán. Pokiaľ aj súd prvého stupňa žiadal Správu katastra W. o vyhotovenie identifikácie parcely č. XXXX/a podľa prídelovej listiny č. XX.XXX/XX-III.F., k.ú. W., ktorá oznámila súdu, že za týmto účelom je potrebné predložiť grafickú prílohu, ktorá sa na správe katastra nenachádza a na ďalšiu žiadosť súdu prvého stupňa Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Bratislave, pobočka Trenčín oznámilo súdu prvého stupňa, že vo fonde ONV M. - II. pozemková reforma sa medzi výmerami o vlastníctve pôdy v k.ú. W., býv. vl. E. nenachádza grafická príloha na parcelu č. XXXX/a, súd prvého stupňa nesprávne preniesol túto povinnosť na navrhovateľa, ktorý tak, ako správne uviedol navrhovateľ v podanom odvolaní, objektívne nemohol tieto dôkazy zabezpečiť.

Podľa § 125 veta prvá O.s.p. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov fyzických osôb a právnických osôb, listiny, obhliadka, výsluch účastníkov.

Procesná teória i procesná prax pod dôkaznými prostriedkami rozumie také prostriedky, ktorými možno zistiť skutkový stav veci. Citované ust. § 125 veta prvá O.s.p. príkladmo vypočítava najbežnejšie dôkazné prostriedky, medzi ktoré patrí aj znalecký posudok.

Vychádzajúc z ust. § 120 ods. 1 O.s.p., súd má oprávnenie aktívne ovplyvňovať dôkaznú situáciu v súdnom konaní. Občiansky súdny poriadok stanovuje zásadu, že tam, kde posúdenie skutkového stavu závisí na odborných znalostiach, je povinnosťou súdu posúdiť tieto okolnosti prostredníctvom odborného znaleckého posudku, bez ohľadu na to, či sudca sám disponuje potrebnými odbornými vedomosťami.

Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že skutkový stav nebol riadne zistený, listinné dôkazy, nachádzajúce sa v spise spolu s ďalšími vykonanými dôkazmi, nepostačovali pre riadne zistenie skutkového stavu veci, ani pre zamietnutie návrhu pre neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom, rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto predčasné a nesprávne.

Z hľadiska vecného posúdenia návrhu navrhovateľa prvostupňový súd rozhodol o ňom bez úplného zistenia skutkového stavu veci, keďže nevykonal dôkazy, ktoré sú podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci potrebné na zistenie skutočností, významných pre rozhodnutie. Závery súdu prvého stupňa odvolací súd preto považuje za nedostatočné a neúplné, a preto rozhodol o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti a v tomto rozsahu o vrátení veci na ďalšie konanie.

Až po doplnení dokazovania v naznačenom smere súd prvého stupňa znovu vo veci rozhodne a jeho úlohou bude zaoberať sa aj ďalšími námietkami navrhovateľa, týkajúcimi sa svedeckých výpovedí, ktorými mala byť preukázaná opodstatnenosť a odôvodnenosť jeho návrhu, ako aj aplikácie ust. § 2 ods. 2 zákona č. 293/1992 Zb.

Rozhodnutie bolo senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .