Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-802-2014.pdf
PDF · 75.62 KB
Case nature
Subarea
14Co/802/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa BL Telecom debt, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi R. S., bytom L. XXX/XXX, XXX XX A. W. Q., zastúpený opatrovníčkou K. X., zamestnankyňou Okresného súdu Žiar nad Hronom, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ Právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, IČO: 42 247 268, zastúpený advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, L. F. X, XXX XX V., o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa a vedľajšieho účastníka do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania vo výške 58,42 Eur do troch dní na účet právneho zástupcu JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta, L. F. X, V.,
V nenapadnutých výrokoch sa rozsudku okresného súdu nedotýka.
Žalobcovi a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa zamietol a odporcovi náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania vo výške 58,42 Eur do troch dní na účet právneho zástupcu s odôvodnením, že vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu, ako aj odporca mali v konaní úspech, preto im patrí náhrada trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., pričom náhradu trov konania vyčíslil a uplatnil len vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu.
Proti rozsudku okresného súdu do výroku, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania podal odvolanie navrhovateľ, ako aj vedľajší účastník.
Navrhovateľom podanom odvolaní žiadal rozhodnutie okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť tak, že vedľajšiemu účastníkovi nebude priznaná náhrada trov konania. Poukazoval na to, že vedľajší účastník je v danom konaní združením založeným za účelom ochrany práv spotrebiteľov a preto zo svojej vlastnej podstaty a predmetu činnosti by malo byť vybavené takým spôsobom, aby poskytlo spotrebiteľom odbornú právnu pomoc bez toho, aby sa dalo právne zastúpiť advokátom a prostredníctvom neho poskytovať právnu pomoc. Takto vzniknuté trovy nie sú účelne vynaloženými trovami v konaní a preto nie je daný právny dôvod, aby tieto boli vedľajšiemu účastníkovi priznané. V tejto súvislosti tiež poukazoval na to, že vedľajší účastník sám právnu pomoc neposkytol a preto pribratím
právneho zástupcu vznikajú len neúčelné trovy konania. Nebol teda daný právny dôvod na priznanie trov právneho zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi a preto žiadal rozhodnúť v zmysle podaného odvolania.
Odvolanie v danej veci podal aj vedľajší účastník proti vyčísleniu trov právneho zastúpenia. V tejto súvislosti poukazoval na to, že právny zástupca vykonal celkom tri úkony právnej pomoci a to prevzatie veci, vyjadrenie k žalobnému návrhu, ako aj podanie vyjadrenia zo dňa 08. 03. 2013, za ktoré mu okresný súd náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal. Žiadal preto priznať náhradu trov prvostupňového konania vo výške 87,81 Eur, ako aj trovy odvolacieho konania.
Krajský súd preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o trovách konania v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a tento v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. v napadnutom výroku potvrdil.
Z obsahu podaných odvolaní tak navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka vyplýva, že nimi podanými odvolaniami bol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu, ktorým navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania.
Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým návrh zamietol a ktorým odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nebol podanými odvolaniami napadnutý a preto v týchto výrokoch rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť.
Na základe podaných odvolaní preto krajský súd preskúmaval len správnosť výroku rozsudku okresného súdu, ktorým tento uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,42 Eur.
V zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Na základe podaných odvolaní navrhovateľa, ako aj vedľajšieho účastníka dospel po preskúmaní veci krajský súd k záveru, že okresný súd o náhrade trov konania správne rozhodol, keď zohľadnil všetky okolnosti majúce právny význam pre náhradu trov konania, svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p., preto sa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu v časti dotýkajúcej sa náhrady trov konania krajský súd stotožňuje a na tieto poukazuje.
V podanom odvolaní navrhovateľ namietal, že v danej veci nebol právny dôvod, aby sa vedľajší účastník dal zastúpiť právnym zástupcom z radov advokátov, pretože by mal byť vybavený takým spôsobom, aby mohol poskytovať právnu pomoc spotrebiteľom bez toho, aby využil právnu pomoc advokátskej kancelárie alebo advokáta.
V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na článok 47 ods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom. Teda tak ako navrhovateľ má právo nechať sa zastúpiť právnym zástupcom, takisto každý iný účastník súdneho konania za rovnakých podmienok môže toto právo garantované ústavou využiť za podmienok, ktoré v danom prípade bližšie upravuje O. s. p..
V ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. zákonodarca zvýšil ochranu spotrebiteľov, keď umožnil na strane spotrebiteľa ako vedľajšiemu účastníkovi zúčastniť sa konania takej právnickej osobe, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, pričom takýmto predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V občianskom súdnom konaní majú účastníci rovnaké postavenia (§ 18 O. s. p.). Účastník konania sa tak môže v konaní dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta (§ 24, § 25 ods. 1 O. s. p.).
Z citovaných ustanovení teda vyplýva rovnaké právo každého účastníka, teda aj vedľajšieho účastníka nechať sa v konaní zastupovať a to advokátskou kanceláriou, či advokátom. Zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by takéto právo vedľajší účastník nemal.
Pokiaľ sa teda vedľajší účastník v danom konaní dal zastúpiť advokátom, postupoval v súlade so zákonom.
Z obsahu spisu je nesporné, že navrhovateľ v konaní úspech nemal. Odporca v danom konaní, ako aj vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jeho strane, mali v konaní úspech. Vzhľadom na úspech v konaní im preto patrí náhrada trov konania podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p..
Náhradu trov konania si však v súlade s § 151 ods. 1 O. s. p. uplatnil len vedľajší účastník a to náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré v konaní mal.
Okresný súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania za 2 úkony právnej pomoci a to príprava a prevzatie zastúpenia a podané vyjadrenie k návrhu na začatie konania. Priznané trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka vo výške 58,42 Eur považoval aj krajský súd za správne určené v súlade s § 10 ods. 1, 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. a § 14 ods. 1 písm. a), b) a § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky. Takto priznané trovy považoval aj krajský súd za účelne vynaložené na ochranu práv odporcu ako spotrebiteľa v danej veci. Išlo totiž o nevyhnutné trovy právneho zastúpenia súvisiace s daným konaním a poskytnutím právnej pomoci, ktoré v konečnom dôsledku viedli k zamietnutiu návrhu navrhovateľa a teda k tomu, že v danej veci navrhovateľ úspech nemal, ale úspech v konaní mal odporca a vedľajší účastník, ktorý na jeho strane vystupoval.
Pokiaľ vedľajší účastník namietal to, že mu súd nepriznal tiež náhradu za ďalší úkon právnej pomoci a to vyjadrenie zo dňa 8. marca 2013, v ktorom vzniesol námietku premlčania, tak krajský súd poukazuje na to, že tento úkon nepovažoval krajský súd za účelne vynaložený, pretože právny zástupca vedľajšieho účastníka už vo svojom podaní zo dňa 11. 09. 2012 namietal jednak neprijateľnosť zmluvných podmienok v danej veci, ako aj vzniesol námietku premlčania, pre ktorú súd by nemal nárok navrhovateľovi priznať. Treba tiež uviesť, že z dôvodov rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že návrh navrhovateľa bol zamietnutý a to z dôvodu, že dohodnutá zmluvná pokuta v predmetnej zmluve bola neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako celok neplatná a preto z tohto dôvodu okresný súd návrhu navrhovateľa nevyhovel. Nie teda z dôvodu uplatnenej námietky premlčania.
Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd v napadnutom výroku o trovách konania považoval rozhodnutie okresného súdu za vecne správne a preto ho v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
V odvolacom konaní tak navrhovateľ, ako aj vedľajší účastník úspech nemali a preto im krajský súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.