Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/24/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce samosudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcov 1. D. žalobcovia zastúpení JUDr. Ľubomírom Krompákom, advokátom, Michalovská 2, 073 01 Sobrance, proti žalovaným: 1. E., o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

I. Súd u r č u j e , že parcely registra „C“, a to parcela č. 157/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1107 m2, parcela č. 157/2 zastavané plochy a nádvoria o výmere 161 m2, parcela č. 158 orná pôda o výmere 716 m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej parcely registra „E“ č. 47 zastavané plochy a nádvoria o výmere 1984 m2, zapísané na LV č. 750 k.ú. Tašuľa, a ktoré sú znázornené na geometrickom pláne zhotoviteľa Streňa Geodetické práce, s.r.o. č. 45353221-47/2013 zo dňa 15.5.2013 patria do podielového spoluvlastníctva žalobcov D. každému po 1/3 z celku.

II. Súd žalobcom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu 6.2.2014 domáhali určenia vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám registra C č. 157/1, 157/2 a 158 vytvorených z parcely registra E č. 47, ktorá je zapísaná na A. k.ú. Q.viedli, že žalobcovia sú vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E č. 47, žalobca v 1. Rade pod B12,15 v podiele 320/1920, žalobkyňa v 2.rade bod B11,14 v podiele 320/1920 a žalobkyňa v 3. Rade pod B10 v podiele 320/1920 z celku. Žalobcovia sú teda vedení ako spoluvlastníci 1 parcely č. 47. Právny stav na liste vlastníctva č. 750 k.ú. Q. je v rozpore so skutočným stavom. Terajšia parcela registra E č. 47 teraz vedenána LV č. 750 k.ú. Q. bola vedená v pozemkovej knihe ako parcela č. 47 Nový Intravilán o výmere 4302 (1196 jutra) v dvoch pozemnoknižných zápisniciach k.ú. Q., a to č. 92 a č. 95. Parcela však bola v skutočnosti reálne rozdelená na dve časti už v roku 1895, a to tak, že jej menšia časť bola zapísaná v pozemnoknižnej zápisnice č. 92 a väčšia časť v zápisnici č. 95. Dňa 8.12.1910 časť parcely zapísanej v zápisnici č. 92 kúpili do svojho vlastníctva starí rodičia žalobcov D. a sú v zápisnici zapísaný pod B3,4 ako jej výluční vlastníci. Starý otec žalobcov mal prezývku R. pretože v obci Tašuľa bolo priezvisko D. hojne rozšírené. Na reálne vyčlenenej parcele postavili v roku 1912 rodinný dom, ktorý je dodnes užívaniaschopný a je postavený na terajšej parcele registra C č. 157/2 a je zapísaný na LV č. 778 k.ú. Q. Žalobca v 1. Rade je jeho výlučným vlastníkom. Žalobcovia v 1. A 2. Rade sa stali dedičmi po starých rodičoch D.j spolu s už nebohou matkou žalobkyne v 3. S. na základe dedičských rozhodnutí Štátneho notárstva v Michalovciach č. C. a D 305/89. Starí rodičia žalobcov nikdy neboli vedení ako podieloví spoluvlastníci časti pozemnoknižnej parcely č. 47 zapísanej v zápisnici č. 95. Vlastníctvo tam zapísané sa vyvíjalo odlišne a v súčastnosti je zapísané na LV č. 273 k.ú. Q. ako parcely registra C č. 159, 160 a 161. Na parcele reg. C č. 159 je postavený rodinný dom č.s. 53. Ako podieloví spoluvlastníci sú vedení pod B1,2 I. v podiele 8/36 z celku (žalovaní v 6. A 7. Rade). Žalovaná v 6. Rade v rodinnom dome č.s. 53 aj býva. Žalovaní v 1. Až 5. Rade sú vedení teraz na LV č. 750 k.ú.

Q. Nikdy neboli vedení v záp. č. 92 ale len v zápisnici č. 95. Sú na neznámom mieste, preto navrhli, aby im súd ustanovil pre konanie opatrovníka.

Starí rodičia žalobcov ako ich právni predchodcovia od roku 1910 dobromyseľne ako vlastníci užívali reálne vyčlenenú časť pozemnoknižnej parcely č. 47 Nový intravilán o výmere 4302m2 zapísanej z časti v zápisnici č. 92 a z časti v pozemnoknižnej zápisnici č. 95 k.ú. Q. a v jej užívaní neboli nikým rušení a každý v obci ich považoval za vlastníkov.

Žalovaní s návrhom súhlasili.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Na liste vlastníctva č. 750 k.ú. Q.ú žalobcovia vedení ako podieloví spoluvlastníci parcely registra E č. 47 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 1984 m2 pod B 10, 11,12, 14 a15, každý v podiele 320/1920. Žalovaní v 1. až 5. rade sú na neznámom mieste a na liste vlastníctva sú vedení pod B 1 až 6. Podieloví spoluvlastníci vedení liste vlastníctva pod B7 a B 8 D. zomreli a ich dedičmi boli I., žalovaná v 6. rade a D., žalovaný v 7. rade. Žalovaný vedený na liste vlastníctva pod B9 zomrel v roku 2013 a jeho právnym nástupcom podľa rozhodnutia je JN.alovaný v 8. rade. Žalovaná v 9. rade vedená na liste vlastníctva pod B16 zomrela počas konania, jej právnymi nástupcami sú dedičky L. Z výpisu pozemkovej knihy, zápisnica č. 92 k.ú. Tašuľa súd zistil, že JY. v roku 1910 nadobudli vlastnícke právo k parcele číslo 47 v podiele 1, druhá polovica bola zapísaná do zápisnice 95 k.ú. Tašuľa v prospech právnych predchodcov žalovaných.

I. zomrela v roku 1958. Jej podiel v parcele č. 47 zápisnice 92 k.ú. Q. zdedili I., ako vnúci poručiteľky (..

JY. zomrel v roku 1962 a jeho podiel v parcele 47 zdedili I. ako vnúci poručiteľky (C.

I. zomrela v roku 2012 a jej podiel v nehnuteľnosti 47 zdedila žalobkyňa v 3. rade JI.

Pôvodná parcela č. 47 zapísaná v záp. č. 92 je v súčasnej dobe vedená na liste vlastníctva č. 750 k.ú. Tašuľa ako parcela reg. E č. 47 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1984 m2.

Žalovaní na pojednávaní aj vo svojich písomných vyjadreniach zhodne uviedli, že nárok žalobcov uznávajú, pretože právni predchodcovia žalobcov parcelu č. 47 užívali vo vyčlenenom stave a nikto z právnych predchodcov žalobcov ani oni sami žalobcov ani ich právnych predchodcov v užívaní nerušili a ani nemajú vedomosť, že by si niekto k pozemku

nárokoval vlastnícke právo.

Opatrovník žalovaných v 1. až 5. rade, Obec Q., takisto uviedol, že nehnuteľnosť č.47 vždy užívali právni predchodcovia žalobcov, a to ich starí rodičia p. D.. Tak isto nemal vedomosti o tom, že by niekto v užívaní právnych predchodcov žalobcov rušil, nehnuteľnosti tak isto užívali aj rodičia žalobcov v 1. a v 3.rade a ani títo nikdy neboli v držbe nehnuteľnosti zrušení. V obci sú všeobecne považovaní za vlastníkov nehnuteľnosti, a tak isto nikdy nepočul, že by kvôli užívaniu tejto nehnuteľnosti boli vznikali právne spory.

Geometer G. vyhotovil geometrický plán č. 45353221-47/2013, ktorým vytvoril z parcely reg. E č. 47 zapísanej na LV č. 750 k.ú. Q. parcely registra C číslo 157/1- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1107m2, 157/2-zastavané plochy a nádvoria o výmere 161m2 a 158-orná pôda o výmere 716m2.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že nárok žalobcu je dôvodný.

Podľa , návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene () a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Pred samotným právnym základom nároku žalobcov súd skúmal, či majú naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 750 k.ú. Tašuľa. Podľa názoru súdu žalobcovia takýto záujem majú, pretože zápis na liste vlastníctva nezodpovedá právnemu a skutkovému stavu.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že k reálnej deľbe parcely číslo 47 pôvodne vedenej v zápisniciach 92 a 95 k .ú. Q. došlo, a to tak, že právni predchodcovia žalobcov užívali už od roku 1910 časť, ktorá zodpovedala približne 1 pozemnoknižnej parcely č. 47 a v súčasnej dobe je vedená na LV č. 750 k.ú. Q. ako parcela registra E č. 47 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1984m2.

Reálnym rozdelením nehnuteľností sa právni predchodcovia žalobcov D. stali už pri kúpe v roku 1910 oprávnenými držiteľmi žalovanej nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobcov užívali dobromyseľne nehnuteľnosť po dobu 32 rokov, teda po dobu, ktorá podľa Uhorského obyčajového práva bola potrebná na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním. Preto najneskôr v roku 1942 sa starí, resp. prastarí rodičia žalobcov stali výlučnými vlastníkmi pozemnokniženej parcely 47 v ich podiele vo vyčlenenom stave.

V konaní nebolo sporné, že právni predchodcovia žalobcov užívali nehnuteľnosť už od roku 1910 hneď po jej kúpe ako reálne vyčlenenú v stave, aký je zapísaný na LV č. 750 k.ú. Q. a v tomto užívaní neboli nikým rušení a ani ich vlastnícke právo k nehnuteľnosti nikdy nikto nespochybňoval.

Právnymi nástupcami JY.j sú podľa dedičských rozhodnutí žalobcovia v 1. až 3. rade. Žalobcovia ako dedičia D. nadobudli vlastnícke právo k vlastníctvu oboch poručiteľov ich smrťou, resp. žalobkyňa v 3. rade smrťou svojej matky I. boli v čase smrti vlastníkmi parcely č. 47. Z uvedeného dôvodu súd určil, že žalobcovi sú vlastníkmi žalovaných nehnuteľností vytvorených z parcely reg. E č. 47 k.ú. Q. každý v 1/3.

Trovy konania súd žalobcom nepriznal, pretože ich nepožadovali.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sadzobníka súdnych poplatkov)