Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3T-191-2012.pdf
PDF · 113.17 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/191/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného S. I. na hlavnom pojednávaní dňa 30.7.2014 takto
rozhodol:
Obžalovaný S. I., nar. XX.X.XXXX vo Chvojnici, trvale bytom U. XX, okres Prievidza,
j e v i n n ý , ž e :
dňa 18.12.2006 v Prievidzi na Ulici K. X, v kancelárii firmy N., s.r.o., prevzal od poškodeného Z. O. sumu 15.000,- Sk (497,91 eur), následne dňa 21.12.2006 na tom istom mieste sumu 3.500,- Sk (116,18 eur) ako zálohu za predaj nákladného motorového vozidla značky Praga V3S, ktoré mal po jeho oprave doviesť z Chvojnice do Prievidze, čo nesplnil, nákladné vozidlo poškodenému nedodal a ani nevrátil zálohovo poskytnuté finančné prostriedky, pričom uvedené vozidlo nikdy nevlastnil, a teda ani nemienil poškodenému dodať, čím poškodenému Z. O. spôsobil škodu 614,09 eur,
t e d a :
na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu,
t ý m s p á c h a l :
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona, a za to:
Podľa § 44 Trestného zákona súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá trest uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/28/2011 zo dňa 29.2.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/89/2012 zo dňa 12.3.2013, v trvaní 3 (troch) rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 (päť) rokov spolu s uloženými povinnosťami, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný,
a súčasne
podľa § 285 písmeno b) Trestného poriadku sa obžalovaný S. I., nar. XX.X.XXXX vo Chvojnici, trvale bytom U. XX, okres Prievidza,
o s l o b o d z u j e :
spod obžaloby Okresného prokurátora Prievidza sp. zn. 1Pv 918/09, doručenej súdu 31.8.2012, pre skutok v obžalobe právne posúdený ako prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 217 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:
od dňa 17.6.2011 do dňa 8.7.2011 v Českej republike jazdil bez súhlasu vlastníčky na osobnom motorovom vozidle značky I. K., bielej farby, evidenčné číslo L.-B., VIN: T v hodnote 3.000 eur, ktoré mu dňa 13.6.2011 v Prievidzi odovzdal N. I. na dobu do 17.6.2011 po dohovore s poškodenou vlastníčkou uvedeného vozidla O. H.,
pretože skutok nie je trestným činom,
a súčasne
podľa § 285 písmeno c) Trestného poriadku sa obžalovaný S. I., nar. XX.X.XXXX vo Chvojnici, trvale bytom U. XX, okres Prievidza,
o s l o b o d z u j e :
spod obžaloby Okresného prokurátora Prievidza sp. zn. 2Pv 643/12, doručenej súdu 6.8.2013, pre skutky v obžalobe právne posúdené ako pokračovací prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že:
dňa 4.8.2011 v presne nezistenom čase v Leviciach vylákal od poškodeného Y. A. sumu vo výške 1.000,- eur, pod zámienkou vybavenia operácie očí, alebo zámienkou uhradenia nákladov za dopravnú nehodu doktora O., pričom peniaze na uvedené účely nepoužil, operáciu očí poškodenému nevybavil a neuhradil ani žiadne náklady za dopravnú nehodu, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 1.000,- eur,
dňa 5.8.2011 v presne nezistenom čase v Trenčíne vylákal od poškodeného Y. A. sumu vo výške 1.800,- eur, pod zámienkou kúpy srdca, operáciu a následnú liečbu spoločnej známej Q. M., ktorá však operáciu srdca neabsolvovala, a peniaze na jej liečbu nepoužil, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 1.800,- eur,
dňa 19.9.2011 v presne nezistenom čase v Prievidzi vylákal od poškodeného Y. A. sumu vo výške 500,- eur, za účelom zaplatenia životnej poistky pre spoločnú známu Q. M., preto Y. A. dňa 19.9.2011 v poobedňajších hodinách v K., na Ul. A. E. XX, uzatvoril zmluvu o poskytnutí pôžičky vo výške 500,- eur so spoločnosťou K., s.r.o., G., IČO: XX XXX XXX, a tieto peniaze odovzdal obžalovanému, ktorý ich na zaplatenie životnej poistky Q. M. nepoužil, čím spôsobil poškodenému škodu vo výške 500,- eur,
pretože nebolo dokázané, že skutky spáchal obžalovaný.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného S. I. (ďalej len „obžalovaný“), svedkov Z. O., F. A., Q. M., S. K., O. H., N. I., K. N., oboznámil sa s výpoveďami svedka Y. A., Y. H. z prípravného konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi, pripojenými trestnými spismi.
Obžalovaný S. I. poprel, že by od poškodeného Z. O. prevzal finančnú hotovosť za účelom kúpy vozidla V3S, ktoré by tvrdil, že je jeho. Pripustil, že peniaze prevzal na sprostredkovanie kúpy vozidla z majetku vojska, to sa mu však nepodarilo sprostredkovať, osoba, ktorá mu to sľúbila, mu to nevybavila, on sa o to viac nezaujímal. Poškodenému netvrdil, že auto, ktoré bolo na dvore, je jeho, on mal dve V3S, boli na dvore vo Chvojnici. Peniaze, ktoré prevzal, potvrdzoval prevzatím peňazí príjmovými dokladmi, dodatočne poškodenému O. do začiatku hlavného pojednávania zaplatil v plnej výške, podľa neho asi 650 eur. Ku skutku vo vzťahu k poškodenej H. priznal, že od N. I. si požičal vozidlo, ktoré on v tom čase nevedel, že je jeho priateľky. Išiel pracovne do Čiech, vozidlo sa im pokazilo, dával ho opravovať, to i dokladoval N. I.. Keď prišiel domov, od N. I. sa dozvedel, že družka bola podať trestné oznámenie, že načas vozidlo nevrátil. On si vozidlo požičal na 14 dní, prečo v prípravnom konaní tvrdil, že len na 4 dni, nevedel vysvetliť. On bol so N. I. v telefonickom kontakte, hovoril mu, na koľko tam je, že sa to ešte predlžuje, nepovedal mu však poškodený, aby sa s vozidlom vrátil. Pri jednom telefonáte mu N. I. povedal, že družka bola podať trestné oznámenie. Predtým sa s nimi telefonicky nekontaktoval, mal problém s telefónom, tak pripustil, že nereagoval na telefonáty, SMS správy. Keď prišiel domov, vozidlo vrátil, nechal ho na parkovisku, to poškodeným oznamoval. Vyrovnal sa s poškodeným i s nákladmi na opravu vozidla. On určite nechcel poškodeného nejako poškodiť. Aj po tomto skutku ešte viackrát si toto vozidlo požičiaval. Ku skutku vo vzťahu k poškodenému A. vypovedal, že o poškodeného sa staral, keď poškodený mal problémy s chrbtom, bol prepustený z nemocnice, mohlo to byť v októbri 2011, nosil ho, pichal mu injekcie. Jeho rodina sa o neho nestarala, bol i za synom, nechcel sa o neho starať, nech sa o neho postará ten, kto s ním celé mesiace bol. Nebol s poškodeným v Trenčíne, Leviciach, tak ako je to uvádzané v skutku obžaloby. V Trenčíne len bol pre poškodeného, ten tam sedel v kaviarni pri TESCU s nejakou pani a pánom, bolo to v lete roku 2011. Nevie o tom, že by mal poškodený nejaké peniaze, veď bol pre neho aj v Žiari nad Hronom, lebo nemal sa ako dostať domov, bol tam preto, že mal ísť na operáciu očí vo Zvolene. On určite poškodenému netvrdil, že mu vybaví operáciu očí, kúpu srdca, operáciu Q., životnú poistku pre túto pani neplatil, nepýtal na to peniaze. O tejto pani vie, spomínal mu ju poškodený, i to, že má ísť na nejakú operáciu, on sa s ňou však nikdy osobne nestretol. Vybavil poškodenému pobyt v zariadení v Žarnovici, býval tam 4 mesiace, vtedy mu dával poškodený peniaze z dôchodku - 50 eur mesačne, previezol ho tam z Nemocnice v Bojniciach. Odtiaľ ho presťahoval na turistickú ubytovňu v Prievidzi. Koľko mal poškodený peňazí na účtoch, nevedel povedať. Peniaze z dôchodku používal na živobytie poškodeného, poškodený mal účet, mal bankomatovú kartu, z ktorej vyberal poškodenému peniaze, keď potreboval, vždy mu dával k tomu potvrdenku. Z účtu mu vyberal len toľko peňazí, koľko mu poškodený povedal. Vedel, že poškodený mal vkladnú knižku, no na tejto nemal žiadne peniaze, čakal, že mu tam prídu nejaké peniaze, no neprišli, čo on vie. Mal ešte jednu vkladnú knižku, no na nej nevedel, koľko má peňazí, o jej existencii vie od poškodeného. On s poškodeným bol v banke asi dvakrát, poškodený čakal peniaze, mohol vtedy vybrať tak okolo 20 eur. Telefonovali mu rôzne ženy, platil za neho i pôžičku v Providente. Neprevzal od poškodeného žiadnych 1.800 eur, nekupoval s ním bielu techniku, nebol s poškodeným a nevyberal vtedy žiadne vyššie sumy peňazí. Prečo poškodený tvrdí, že prevzal od poškodeného 1.800 eur resp. 500 eur, si nevie vysvetliť, vie, že poškodený mal viac ľudí, s ktorými sa kontaktoval, tí ho i ako on vozili.
Svedok Z. O. vypovedal, že obžalovaného sa pýtal, či nevie zohnať Pragu V3S, ktorú videl na dvore vo Chvojnici. Obžalovaný mu povedal, že je jeho, a že mu ju predá, len ju musí opraviť. Zaplatil mu zálohu 15.000 Sk, potvrdil to i príjmový doklad (s tým sa súd i oboznámil č.l. 2). Zálohu obžalovanému vyplatil v kancelárii. Po oprave auta, mal sa už len vymeniť olej v hydraulike a kúpiť nafta, opäť na to obžalovanému vyplatil 3.500 Sk na nákup týchto vecí, mu obžalovaný mal vozidlo predať, vozidlo mu mal priviesť. To sa však nestalo, a tak bol zisťovať, čo je s vozidlom a vtedy zistil, že dané vozidlo nie je obžalovaného. Obžalovaný mu dodatočne tvrdil, že vozidlo sa mu pokúsi zabezpečiť od vojska, no to tiež sa nesplnilo. Obžalovaný mu dlžnú sumu uhradil odpracovaním prác, mohlo to byť spolu v hodnote, ako uvádzal obžalovaný - 650 eur. Ako poškodený náhradu škody neuplatňuje.
Svedok K. N. vypovedal, že on nebol pri žiadnom stretnutí, pri ktorom obžalovaný so svedkom - poškodeným O. dohadoval záležitosti ohľadne kúpy vozidla Praga V3S.
Súd sa oboznámil i s výpoveďou svedka Y. H. z prípravného konania, v ktorej svedok vypovedal, že obžalovaného pozná, vie, že mal vozidlo Praga V3S, pri jednom stretnutí v pohostinstve vo Chvojnici sa ho raz i pýtal, či nepozná niekoho, kto by také vozidlo vedel zabezpečiť. Potvrdil, že pracoval v autoservise na Žabníku v Prievidzi, bol tam za ním obžalovaný, nikdy však pre obžalovaného nezabezpečoval žiadne vozidlo, neprevzal od neho žiadne peniaze na kúpu takéhoto vozidla.
Svedkyňa O. H. vypovedala, že je vlastníčkou vozidla, ktoré používal jej druh N. I.. Vozidlo požičali obžalovanému, ten mal ísť i s vozidlom do Čiech, to však vybavoval druh. Ona nevedela, na koľko vozidlo priateľ požičal, požičal ho 13.6.2011 a malo byť vrátené 17.6.2011. Asi po týždni sa mu priateľ pokúšal telefonovať, obžalovaný však telefón nedvíhal, neodpovedal im na SMS. Po týždni sa obžalovaný ozval, napísal priateľovi, že auto je na parkovisku v Bojniciach, tam ho i našli. Bola predtým už podať trestné oznámenie, pretože vozidlo načas nevrátil, nedvíhal telefón. Od priateľa vie, že vozidlo po vrátení bolo v oprave, menili sa i pneumatiky a na to mal prispieť i obžalovaný.
Vyššie uvedené skutočnosti potvrdil a zhodne vo svojej výpovedi uvádzal i svedok N. I.. Ten sa nevedel presne vyjadriť, kedy mal obžalovaný vozidlo vrátiť, podľa neho nebolo presne určené, kedy sa má vozidlo vrátiť, podľa neho bolo vozidlo požičané na 1-2 týždne. Ak v prípravnom konaní uvádzal, že to malo byť 17.6.2011, vysvetlil tak, že obžalovaný mu telefonoval, že ešte vozidlo potrebuje, on teda súhlasil, že ho ešte môže mať, no a keď to trvalo dlhšie, písal obžalovanému SMS, vozidlo sa nevracalo, obžalovaný sa neozýval, priateľka sa rozhodla, že podá na obžalovaného trestné oznámenie. Obžalovaný nakoniec, keď mu napísal, že bolo podané trestné oznámenie, nechal vozidlo v Bojniciach, poslal ho po kamarátovi. Neskôr sa s obžalovaným stretol, vysvetlili si to. On dal vozidlo ešte do opravy, stála oprava cez 400 eur a tie mu i obžalovaný vyplatil.
Z listinných dôkazov, s ktorými sa súd oboznámil č.l. 57-58, 64-67, vyplýva, že osobné motorové vozidlo bolo nájdené 8.7.2011 na parkovisku pred Nemocnicou v Bojniciach, vozidlo prevzala poškodená H. toho istého dňa, hodnota vozidla bola odborným vyjadrením č.l. 59 stanovená na 3.000 eur.
Pretože svedok Y. A. dňa 21.2.2014 umrel (úmrtný list č.l. 171), súd sa v zmysle § 263 odsek 3 písmeno a) Trestného poriadku oboznámil s jeho výpoveďami z prípravného konania. Vo výpovedi na č.l. 19-22 uvádzal, že obžalovaný od neho vylákal 6.200,- eur, tieto peniaze pre neho vyberal z vkladných knižiek a z bankového účtu. S obžalovaným sa zoznámil niekedy v roku 2010-2011, kedy mu niekto volal, že jeho kamarátka Q. M. je chorá, že má ísť za ňou do Nemocnice do Partizánskeho. Chodil po nemocnici, no nikde ju nenašiel. Ako stál pred nemocnicou, niekto mu telefonoval a predstavil sa ako Q. syn a povedal mu, že ju previezli do Nemocnice v Banskej Bystrici. Tu pred nemocnicou sa mu predstavil nejaký muž, že je jeho vzdialený príbuzný, predstavil sa mu menom S. I., a potvrdil mu, že Q. je v nemocnici, že je vážne chorá na srdce. Potom mu povedal, že musia ísť do Trenčína pred Tesco, kde na parkovisku kúpia srdce pre Q., aby jej zachránili život. Doviezol ho pred Tesco, kam prišla nejaká dodávka, dal I. 1.050 eur, ten ich dal vodičovi vozidla a ten odviezol srdce pre Q.. Potom sa dozvedel, že Q. na žiadnej operácii nebola. Peniaze požičiaval i Q., požičiaval jej ich v rôznych sumách, dal jej i na bývanie raz 300 eur, spolu jej požičal asi 3.500 eur. V lete roku 2011 mu i podpísala doklad o požičaní peňazí, žiadne mu však nevrátila. S. I. ho presvedčil, že keď mu dá 900 eur, tak mu vybaví liečenie jeho očí, alebo operáciu, že má dobrého lekára O., peniaze mali byť určené na túto operáciu. Potom mu povedal, že tento lekár niekde havaroval, a že mu treba zaplatiť opravu auta a pokutu, a tak spolu s 900 eurami za operáciu mu dal 1.870 eur. Nahovoril ho, aby si na svoje meno vzal pôžičku vo výške 500 eur, telefón, zostala tam dlžoba 480 eur, dlžoba za televízor zostala vo výške 1.500,- eur. V období od apríla 2011 do novembra 2011 dával obžalovanému peniaze z vkladných knižiek a z účtu, spolu najmenej 3.400,- eur, možno viac, presnú sumu nevedel povedať. Obžalovaný mal kartu k účtu, peniaze si vyberal sám, tak vybral i ďalších 2.900,- eur. Obžalovaný peniaze od neho vylákal pod rôznymi zámienkami, celý čas ho len klamal. Ako ďalej uviedol, že chce vidieť, ako mu obžalovaný peniaze vráti aj premiér P. a minister Y., ktorí mu telefonicky sľubovali, že za obžalovaného mu peniaze vrátia. On dával peniaze každému, kto ho požiadal, sľubovali mu, že mu ich vrátia, nechápe, prečo mu ich nevrátili, takto požičal asi 30.000,- eur. Vo výpovedi č.l. 25-26 vypovedal, že obžalovaný ho zobral z nemocnice proti jeho vôli, nemal sa kto o neho starať. On nechcel ísť do Žarnovice, tvrdil mu však, že inde sa nemá kde o neho starať. Z rodiny sa nemal kto o neho starať, a tak sa staral obžalovaný. Dal obžalovanému platobnú kartu, aby mu kupoval veci, platil za neho ubytovanie, obžalovaný mu minul však viac, ako on chcel. Staral sa takto o neho od októbra 2011 do januára 2012. Chodil po Slovensku, obžalovaný ho klamal, aby mu dal peniaze na operáciu srdca Q. M., na jej poistenie. Srdce bol kupovať v Trenčíne, tam bol i v Slovenskej
sporiteľni vyberať peniaze. Bral pre neho pôžičky a iné veci, nepamätal si presne, ako to všetko bolo. Peniaze na jeho operáciu očí vyberal v Leviciach alebo v Novej Bani. Po predložení výpisov z jeho účtov sa nevedel vyjadriť, ktoré výbery súviseli s týmito poskytnutými peniazmi. Na otázku, že vo výpovedi uvádzal, že srdce bol kupovať v apríli 2011 a výber peňazí z jeho účtu v Trenčíne bol 5.8.2011 v sume 1.800 eur, uviedol, že on presne nevie, kedy to bolo, čo na tom záleží, kde peniaze vyberal, dával ich však obžalovanému. A na ďalšiu otázku, že v Leviciach vyberal peniaze dňa 5.8.2011, vyberal 1.000,- eur, na čo boli, uviedol, že dal ich obžalovanému, možno na tú nehodu lekára, možno na operáciu, nevedel presne povedať. Spolu s obžalovaným kupoval televízor a telefón v Žiari nad Hronom alebo vo Zvolene, nevedel presne povedať, v akom obchode. Vo výpovedi č.l. 27-28 vypovedal, že pre odstup času si už nemôže pamätať, ktoré sumy a na čo dával obžalovanému. Obžalovaný ho však okradol za operáciu jeho očí, operáciu Q., poistku a čo všetko. Zotrval na tom, že v Trenčíne dával obžalovanému peniaze, bolo to 1.800 eur, čo na tom môže záležať, kde peniaze, ktoré mu mal dať, vyberal. Zotrval, že mal platiť za operáciu očí, za nehodu lekára. Žiadna operácia však vybavená nebola. On platobnú kartu obžalovanému nechal aj s PIN-kódom, nepamätal si však už, koľko a kde obžalovaný vyberal peňazí. Je pravdou, že sa o neho staral, vozil ho i do nemocnice na vyšetrenia, bolo to od novembra 2011 do januára resp. marca 2012, ale nestaral sa o neho tak, ako on chcel. Podľa neho obžalovaný minul viac, ako on chcel. Bližšie už o veci nechcel rozprávať. Vo výpovedi č.l. 29-31 vypovedal, že všetky peniaze, o ktorých dovtedy vypovedal, dával obžalovanému na dôvody, o ktorých vypovedal.
V zmysle § 268 odsek 2 Trestného poriadku sa súd oboznámil i so znaleckým posudkom č. 28/2013, z ktorého vyplýva, poškodený Y. A. opakovane prekonal ischemické ataky mozgu, ktoré vyústili do cievnej mozgovej príhody so stredne ťažkou až ťažkou ľavostrannou hemiparézou dňa 24.10.2012. Do tohto obdobia boli prítomné len ľahké organické zmeny mozgu - organický psychosyndróm, ktorý i v čase vyšetrovania nedosahoval hĺbky demencie. Intelektuálna úroveň je v hraničnom pásme mentálnej subnormy, mnestické funkcie sú ľahko narušené v zložke epizodickej pamäti a novopamäti vštiepivosti, staropamäť je zachovaná. Duševná porucha, ktorou poškodený trpí, nemá zásadný forézny vplyv na vnímanie reality a schopnosť vypovedať. S narastajúcim časom od udalosti je potrebné počítať s tým, že v údajoch poškodeného sa môžu vyskytovať viaceré nepresnosti.
Svedok F. A. vypovedal, že v septembri 2011 ani nevedel, kde jeho otec poškodený A. je. Vie, že mal ísť s obžalovaným na vyšetrenie očí do Zvolena, mal i poranenie chrbtice, pre ktoré bol i hospitalizovaný v Nemocnici v Žiari nad Hronom a v Banskej Bystrici, od 14.10.2011 bol hospitalizovaný v Nemocnici v Bojniciach. Z nemocnice odišiel s obžalovaným do Žarnovice, tam bol asi 3 mesiace, otec sa mu však ďalej neozýval, nedvíhal mu telefón, keď sa mu ozýval, aj sa mu sťažoval, že sa o neho zle starajú, no keď mu povedal, že príde pre neho, tak mu zase povedal, aby nechodil, že je všetko v poriadku, že sa o neho dobre starajú. Neskôr mu otec telefonicky rozprával, že má ísť na operáciu očí v Novej Bani, profesorovi, ktorý ho mal operovať, vraj dal 1.600 eur, nepovedal presne, komu, nespomínal pri tom obžalovaného. To mu povedal i v roku 2013, vtedy mu i hovoril, že prispel na operáciu srdca nejakej žene, vraj dal 4.000 eur, že boli kupovať srdce pri TESCU v Trenčíne, že dal 500 eur, lebo nemala táto žena zdravotnú poistku. Ani vtedy nehovoril o žiadnych menách, komu tie peniaze dal. Otec mu hovoril, že mal prísť za ním nejaký P., Y., a im mal dať tiež peniaze. Keď sa pýtal otca, že chodia viaceré výpisy z nebankoviek, Bytosu, že má dlhy, kde má bankomatovú kartu, otec mu povedal, že to má nejaká žena, nejaká iná osoba, a že tá osoba mu má tie peniaze doniesť, tá mu má peniaze prevádzať na iný účet, aby mu nebankovky nevzali peniaze. Z výpisov z účtu zistil, že poškodený nemá na účtoch žiadne peniaze, že boli robené výbery na rôznych miestach. Zistil to až koncom roku 2011. Bližšie mu otec nechcel hovoriť, kde bol, kde sú peniaze, prípadne hovoril rôzne zdôvodnenia.
Svedkyňa Q. M. vypovedala, že obžalovaného nepozná, poznala poškodeného A., spoznali sa na autobusovej zastávke vo Zvolene, kde bol na operácii očí. Chodila mu upratovať, poškodený jej kupoval rôzne veci, platil jej nájom, požičal jej 600 eur, ak v prípravnom konaní vypovedala, že si požičiavala od 50 eur do 600 eur, nevedela vysvetliť, pripustila, že si mohla požičiavať menšie sumy od 20 do 30 eur, je pravdou, že poškodenému podpísala doklad, že si od neho požičala 3.500 eur, to jej však dal podpísať poškodený s tým, že je to suma, ktorú ho ona stála. Poškodený jej tvrdil, že má prísť z Čiech nejaký doktor, a že mu má operovať oči, jej spomínal sumu 100.000 Sk, že mu dal zálohu. Telefonicky sa jej pýtal, že ako sa cíti, že či je v poriadku, či bola na operácii srdca, že v tej súvislosti za ním niekto prišiel a tomu človeku dal peniaze, vraj 11.000 až 13.000 eur. Mal prísť za ním nejaký muž a tomu dal tieto peniaze. Ak v prípravnom konaní vypovedala, že to dal nejakému mužovi v bielom plášti v nemocnici, keď ju chcel pozrieť, vypovedala, že to tak nejako bolo, ona však poškodenému neverila,
keď jej to v telefonáte hovoril. Ona bola na inej operácii, bola na nej 18. októbra 2011 a až po tejto operácii jej poškodený telefonoval, bolo to asi v decembri 2011. O životnej poistke resp. žiadnej poistke jej poškodený nič nehovoril. Obžalovaného jej poškodený nikdy nespomínal.
Svedok S. K. vypovedal, že poškodenému poskytovali úver, poučil ho o všeobecných podmienkach poskytnutia pôžičky, pri uzatváraní pôžičky bol poškodený sám. Spomenul si, že raz prišiel poškodený a zaplatil splátku, hovoril i, že pôžičku má zaplatiť nejaký Y. a P..
Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi zo spisu 1T/154/2013 č.l. 66, z ktorého vyplýva, že predajňa techniky, o ktorej vo svojej výpovedi vypovedal poškodený, sa vyšetrovateľom v meste Zvolen nepodarila stotožniť, predajňa s takým názvom sa vo Zvolene nenachádza, úver v spoločnosti K. bol poškodeným A. braný 19.9.2011 vo výške 500 eur (č.l. 68). Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi - prepúšťacími správami, z ktorých vyplývajú termíny hospitalizácii poškodeného - v októbri resp. novembri 2011 (č.l. 69-71, 73-78). Súd sa oboznámil i s výpismi z účtov poškodeného č.l. 79-92, z ktorých vyplývajú jednotlivé peňažné operácie, dni a sumy, ktoré mali byť z účtov poškodeného vyberané, hradené.
S poukazom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo i súhrne, z nich predovšetkým na výpoveď poškodeného Z. O., K. N., oboznámenú výpoveď svedka H., listinný dôkaz č.l. 2, mal súd preukázané, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol poškodeného do omylu, predstieral, že poškodenému vybavuje kúpu vozidla, hoci vedel, že na takéto vybavenie nemá žiaden dosah, že nič nevybavuje, vozidlo nevlastní a spôsobil tak malú škodu, ktorou sa v zmysle § 125 odsek 1 Trestného zákona rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur, čím tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.
Štát chráni súkromné vlastníctvo fyzických ako i právnických osôb. Chráni ho pred neoprávnenými zásahmi zo strany tretích osôb. Obžalovaný svojim konaním porušil tento záujem spoločnosti.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva charakteristika obžalovaného. Odpismi registra trestov, pripojeným spisom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/28/2011, z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 29.2.2012, v spojení s uznesením Krajského súdu Trenčín sp. zn. 2To/89/2012 zo dňa 12.3.2013, uznaný vinným z pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona a bol mu uložený spoločný a súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, s uložením povinnosti nahradiť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia spôsobenú škodu, podrobiť sa sociálnemu výcviku alebo inému výchovnému programu. Správami z miesta bydliska, z ktorých nevyplývajú žiadne negatívne poznatky.
Pri rozhodovaní o treste súd zohľadniac základné zásady ukladania trestu vyplývajúce z ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, zohľadnil osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, dobu, ktorá uplynula od času spáchania skutku - skoro 8 rokov, okolnosť uloženia trestu rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/28/2011, dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného je dostatočný trest uložený rozsudkom Okresného súdu Partizánske, a preto v zmysle § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu u obžalovaného.
Vo vzťahu ku skutku pod bodom 2. obžaloby prokurátora č. 1Pv 918/09 - spis sp. zn. 3T/191/2012 je súd názoru, že vzhľadom na samotnú výpoveď obžalovaného, ohľadne okolností zapožičania vozidla a okolností času vrátenia vozidla, nereagovanie na telefonáty pre problémy s telefónom, no predovšetkým i samotnú výpoveď svedkov O. H., N. I., z ktorých vyplýva, že nebolo výslovne presne stanovené, na akú dobu je obžalovanému vozidlo požičiavané, i keď pôvodne bolo hovorené na týždeň, úprava doby, tak ako to potrebuje pre pracovné povinnosti obžalovaný, okolnosti, ale i následné konanie obžalovaného, ktorý keď sa s ním poškodení skontaktovali, vozidlo im odovzdal a dokonca dodatočne i uhrádza všetky náklady, ktoré vyvstali s potrebnou opravou vozidla, prijatie tejto úhrady samotnými poškodenými, i keď bolo preukázané, že obžalovaný určitú dobu vozidlo väčšej hodnoty, ktoré mu bolo zverené, bez súhlasu majiteľa používal, konanie obžalovaného vzhľadom na spôsob vykonania činu, jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nenapĺňa zákonné znaky žalovaného prečinu, pretože jeho závažnosť je nepatrná, pre uplynutie premlčacej doby priestupku,
nie je možné konanie obžalovaného posúdiť ani podľa zákona o priestupkoch, a preto v zmysle § 285 písmeno b) Trestného poriadku obžalovaného pre tento skutok spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Vo vzťahu ku skutkom, ktoré kládla za vinu obžalovanému naplnenie zákonných znakov pokračovacieho prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, 2 Trestného zákona - obžaloba prokurátora č. 2Pv 643/12, je súd názoru, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nemal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalovanej trestnej činnosti sa mal dopustiť obžalovaný. Obžalovaný od počiatku spáchanie trestnej činnosti popieral. Dôkaz, ktorý mal preukazovať spáchanie trestnej činnosti obžalovaným, bola výpoveď svedka - poškodeného Y. A.. Súd sa pre úmrtie tohto svedka v rámci konania hlavného pojednávania, musel len oboznámiť s jeho výpoveďami z prípravného konania, nemal možnosť osobne tohto svedka na hlavnom pojednávaní vypočuť. Vo výpovediach tohto svedka potom je súd názoru, že existujú viaceré a podstatné rozpory v jednotlivých výpovediach navzájom, ale i vo výpovediach tohto svedka a ostatnými vykonanými dôkazmi - listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov Q. M., S. K., F. A.. Svedok Y. A. rozporuplne v jednotlivých výpovediach vypovedal, kedy a kde a v akých výškach sumy, ktoré mal obžalovaný podvodným spôsobom od neho vylákať, vyberal, to jednoznačne nekorešpondovalo s listinným dôkazom - výpisom z účtov, z ktorých vyplývalo, že poškodený na iných miestach a v iných sumách vyberal peniaze. Tieto rozpory svedok, podľa názoru súdu, logicky nevysvetlil, neboli odstránené rozpory vo výpovediach tohto svedka. Tu súd vzal do úvahy i závery oboznámeného znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo - psychiatria, ktorý vyšetroval duševný stav tohto svedka, ktorý nezistil u tohto svedka žiadnu takú duševnú chorobu, ktorá by mala vplyv na jeho schopnosť prežité udalosti si zapamätať a ich reprodukovať. Potom je i súd názoru, že výpovede poškodeného z prípravného konania sú dosť zmätočné, nelogické k okolnostiam, na čo údajne mal poškodený peniaze obžalovanému dávať. Súd ďalej poukazuje i na to, že i svedkovia F. A., syn poškodeného ale i Q. M. vypovedali o iných časoch, kedy im mal poškodený hovoriť o tom, že dal peniaze niekomu, resp. iným osobám ako je obžalovaný, iné sumy, i za iné veci, v inom čase ako to bolo uvádzané v skutkových vetách podanej obžaloby. Sama svedkyňa M. vypovedala, že i jej poškodený dával peniaze, no v inej sume ako tvrdil. Vzhľadom na tieto skutočnosti, prihliadnuc potom i na základnú zásadu platnú v trestnom práve „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obvineného) potom súd dospel k záveru, že bez akýchkoľvek pochybností nemal preukázané, že skutky spáchal obžalovaný, a preto ho v zmysle § 285 písmeno c) Trestného poriadku spod tejto obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.