Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Co-409-2014.pdf
PDF · 110.85 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/409/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa: Fond na podporu vzdelávania, so sídlom Panenská 29, Bratislava, IČO: 47 245 531, v konaní zastúpeného AENEA Legal, s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125 proti odporcovi PhDr. O. C., štátnemu občanovi Z. republiky, bytom C., O. cesta č. XX/X, v konaní zastúpenému JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, PhD., advokátom, so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, o zaplatenie 5.792,54 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 13C/35/2013-366 zo dňa 29. januára 2014, jednohlasne, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti o zaplatenie sumy 5.528,36 spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia p o t v r d z u j e .
Vo zvyšnej napadnutej zamietavej časti o zaplatenie sumy 264,18 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa podaný dňa 13.12.2012, ktorým sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 5792,54 eura s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy 5792,54 eura od 19.10.2012 do zaplatenia a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré získal odporca plnením z neplatných dohôd o vykonaní práce. Svoje rozhodnutie odôvodnil podľa § 3 ods. 1, 9, § 4, § 5 ods. 4 zákona č. 471/2002 Z. z. o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov (ďalej len „zákon o PFZP“), § 1 ods. 4, 5,§ 17 ods. 3, § 221 ods. 1, § 222 ods. 2, 3, 4 a 6, § 223 ods. 1, 2 a 5, § 226 ods. 1, 2 Zákonníka práce, podľa § 3 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka a podľa čl. 2 Základných zásad zákonníka práce, podľa ktorých zákonných ustanovení posúdil skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním. Podľa tohto skutkového stavu právny predchodca navrhovateľa (Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov) uzavrel s odporcom, ktorý bol v tom čase členom Rady menovaného fondu: 1. dňa 14.12.2009 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripravenie pripomienok k návrhu novely zákona na zlúčenie PFZP a ŠPF na zasadnutie Rady Fondu dňa 15.12.2009 s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 15.12.2009, 2. dňa 14.12.2009 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť v období od 15.12.2009 do 23.12.2009 návrh koncepcie poskytovania pôžičiek pre žiadateľov z PFZP na najbližších 5 rokov v spolupráci s poslancami NR SR, v nadväznosti na získanie dotácie finančných prostriedkov schválených vládou SR s dohodnutou odmenou 3000,- eur brutto (netto 2430,- eur); odmena vyplatená dňa 16.12.2009, 3. dňa 19.03.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 23.03.2010 návrhy na úpravu sadzobníka poplatkov a náhrad od 01.07.2010 s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena
vyplatená dňa 23.03.2010, 4. dňa 08.06.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie Rady Fondu a dozornej rady dňa 09.06.2010 podklady na zmenu štatútu fondu v súvislosti s úpravou predčasného splatenia pôžičiek s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 09.06.2010, 5. dňa 14.06.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť v období od 15.06.2010 do 29.06.2010 návrhy na dopracovanie štatútu fondu v súlade s uzneseniami Rady Fondu a dozornej rady a zmenami súvisiacimi so zmenou sadzobníka poplatkov s dohodnutou odmenou 2000,- eur brutto (netto 1620,- eur); odmena vyplatená dňa 29.06.2010, 6. dňa 08.10.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 12.10.2010 analýzy zabezpečenia finančných zdrojov pre nasledujúcich 5 rokov potrebné na prerokovanie s členmi výboru pre vzdelávanie NR SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 12.10.2010, 7. dňa 13.12.2010 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 15.12.2010 návrhy ako postupovať v prípade poskytovania pôžičiek žiadateľom, ktorým nebola priznaná pôžička z nedostatku voľných finančných prostriedkov v roku 2010 podľa jednotlivých krajov s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 15.12.2010, 8. dňa 20.04.2011 Dohodu o vykonaní práce, predmetom ktorej bolo pripraviť na zasadnutie dňa 29.04.2011 alternatívny návrh poskytovania pôžičiek v roku 2011 v spolupráci s KŠÚ podľa potreby stabilizácie pedagógov v príslušných krajoch SR s dohodnutou odmenou 132,09 eura brutto (netto 107,- eur); odmena vyplatená dňa 29.04.2011. Súd vzhľadom ku skutočnosti, že dohoda o vykonaní práce zakladá pracovnoprávny vzťah, dospel k záveru, že odporca uzavretím predmetných dohôd o vykonaní práce s navrhovateľom založil pracovnoprávny vzťah medzi ním a navrhovateľom. Založením pracovnoprávneho vzťahu odporca nadobudol postavenie zamestnanca a navrhovateľ postavenie zamestnávateľa. Teda odporca bol v čase, keď plnil pracovné úlohy v zmysle predmetných dohôd zamestnancom navrhovateľa. Keďže ustanovenie § 5 ods. 4 zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov zakazuje, aby zamestnanci Fondu boli členmi Rady Fondu alebo Dozornej rady Fondu, dospel súd k záveru, že členovia Rady Fondu a Dozornej rady Fondu nemohli platne uzatvárať akékoľvek zmluvy alebo dohody podľa Zákonníka práce. Uzavretím akejkoľvek zmluvy, či dohody podľa Zákonníka práce by vznikol medzi členmi Rady fondu a navrhovateľom pracovnoprávny vzťah, ktorý zákon o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov vylučuje. Na základe uvedeného považoval aj súd rovnako ako navrhovateľ predmetné dohody za neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, avšak ide o neplatnosť v pracovnoprávnych vzťahoch, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenie § 17 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám; ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný ju nahradiť. Vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel súd k záveru, že neplatnosť predmetných zmlúv nespôsobil samotný odporca, ale bol to práve navrhovateľ, ktorý svojou ponukou na uzavretie dohody o vykonaní práca ako kogentného zmluvného typu podľa Zákonníka práce spôsobil, že predmetné Dohody podľa osobitného ustanovenia § 5 ods. 4 druhá veta zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov sú neplatné. Navrhovateľ sám inicioval uzavretie predmetných dohôd o vykonaní práce a mal to byť navrhovateľ, ktorý ako zamestnávateľ mal vedieť, či predmetnými dohodami nedochádza k porušovaniu zákona. Ak neplatnosť spôsobil, čo i len čiastočne navrhovateľ, v zmysle § 17 ods. 3 ZP platí, že neplatnosť uvedených dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom nemôže byť na ujmu odporcovi ako zamestnancovi a ak mu vznikne v dôsledku neplatnosti predmetných právnych úkonov škoda, je povinný ju odporcovi nahradiť. Odporca v konaní vzniesol námietku premlčania nároku navrhovateľa uplatňovaného titulom bezdôvodného obohatenia z dôvodu vyplatených odmien na základe dohôd o vykonaní práce uzavretých dňa 14.12.2009, 14.12.2009, 19.03.2010, 08.06.2010, 14.06.2010 a 08.10.2010 s poukazom na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, keď tvrdil, že sa navrhovateľ mohol o absolútne neplatnom právnom úkone dozvedieť najneskôr v okamihu uzavretia dohôd o vykonaní prác a vyplatenia odmien na základe predmetných zmlúv. Túto námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú. Pokiaľ ide o počítanie subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, za začiatok jej plynutia sa považuje deň, keď účastník zistil neplatnosť zmluvy. Na začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie neoprávnene získaného majetkového prospechu sa vyžaduje skutočná, a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, kto na jeho úkor získal majetkový prospech. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti. Vedomosť o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie musí byť skutočná. V danom prípade subjektívna lehota na premlčanie nároku začala plynúť najskôr dňa 05.10.2011, kedy právny zástupca navrhovateľa vypracoval pre Študentský pôžičkový fond, ktorého riaditeľom bol Ing. Zburín, ktorý bol zároveň aj riaditeľom Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, Memorandum k problematike uzatvárania dohôd o vykonaní práce členom Rady Fondu a
dozornej rady Fondu. Vzhľadom k tomu súd konštatoval, že subjektívna premlčacia doba u všetkých dohôd o vykonaní práce uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom začala plynúť dňa 05.10.2011 a uplynula dňa 05.10.2013. Keďže návrh na začatie konania bol podaný na súd dňa 13.12.2012, súd dospel k záveru, že sa tak stalo pred uplynutím premlčacej doby a teda námietka premlčania vznesená odporcom nie je dôvodná. Keďže predmetné dohody o vykonaní práce sú neplatné, účastníci sú v zmysle § 222 ods. 3 Zákonníka práce povinný vydať predmet bezdôvodného obohatenia. Keďže ide o nároky vzniknuté z neplatného právneho úkonu podľa Zákonníka práce, aplikoval súd na bezdôvodné obohatenie úpravu obsiahnutú v § 222 Zákonníka práce. Bezdôvodné obohatenie na účely Zákonníka práce je majetkový prospech získaný okrem iného plnením z neplatného právneho úkonu. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Vzhľadom na uvedené by odporca mal navrhovateľovi vrátiť vyplatenú odmenu a navrhovateľ by mal vyplatiť odporcovi peňažnú náhradu za výkony, ktoré na základe dohôd vykonal. Súd pritom dospel v zmysle § 17 ods. 3 Zákonníka práce k záveru, že neplatnosť predmetných dohôd o vykonaní prác nemôže byť na ujmu odporcovi ako zamestnancovi, nakoľko neplatnosť nespôsobil sám. V zmysle § 17 ods. 3 druhá veta Zákonníka práce odporcovi ako zamestnancovi vzniklo právo na náhradu škody voči navrhovateľovi ako zamestnávateľovi (právny následok neplatných dohôd o vykonaní práce). Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca v prospech navrhovateľa riadne vykonal pracovného úlohy zadané mu navrhovateľom predmetnými dohodami o vykonaní prác, práce vykonané odporcom v prospech navrhovateľa na základe predmetných dohôd boli na vysokej kvalitatívnej úrovni v plnom súlade so zadaním obsiahnutým v dohodách a tieto práce boli vykonávané odporcom nad rámec výkonu funkcie člena Rady Fondu. Podľa názoru súdu nemohlo dôjsť zo strany odporcu k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor navrhovateľa, nakoľko odporca za dohodnutú odmenu riadne vykonal navrhovateľom zadanú pracovnú úlohu nad rámec výkonu funkcie. Je nepochybné, že aj keď sú predmetné dohody o vykonaní práce neplatné, a mal by odporca na základe neplatných dohôd vrátiť navrhovateľovi odmenu, ktorú mu navrhovateľ na základe predmetných dohôd vyplatil, v zmysle § 17 ods. 3 veta druhá ZP má odporca právo požadovať od navrhovateľa náhradu škody, ktorá mu na základe predmetných neplatných dohôd vznikla. Škoda v danom prípade predstavuje odmenu, na ktorú má odporca za vykonanú pracovnú úlohu nárok. Ďalej súd poznamenal, že v zmysle čl. 2 Základných zásad Zákonníka práce platí, že výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov. Obdobná zásada je zakotvená aj v ustanovení § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené dospel súd k záveru, že nie je možné od odporcu spravodlivo požadovať vrátenie odmeny vyplatenej mu na základe neplatných dohôd o vykonaní prác, ktorých neplatnosť nespôsobil a na ich neplatnosti sa podieľal predovšetkým navrhovateľ, ak odporca navrhovateľovi na základe takýchto dohôd pracovné úlohy riadne vykonal, a to podľa názoru súdu nad rámec výkonu čestnej funkcie člena Rady fondu, čím mu vzniklo právo požadovať za vykonanú prácu odmenu. Nie je možné, aby súdy poskytovali súdnu ochranu účastníkovi právneho vzťahu, ktorý podľa všetkých okolnosti prípadu sám spôsobil neplatnosť dohodnutého právneho úkonu, keď si zvolil nesprávnu právnu formu na dosiahnutie želaného výsledku, a pritom protistranu ubezpečoval, že predmetný právny úkon je v poriadku, keďže ide o dlhodobú prax, ktorá bola odobrená nezávislým audítorom a plénom NR SR. Súd mal nad všetky pochybnosti preukázanú dobromyseľnosť odporcu pri uzatváraní predmetných dohôd a preberaní dohodnutej odmeny za vykonanú prácu. Teda na predmetný vzťah účastníkov konania považoval súd za potrebné aplikovať základnú zásadu platnú tak v pracovnoprávnych vzťahoch ako aj občianskoprávnych vzťahoch, že výkon práv a povinností vyplývajúci z týchto vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi a nikto tieto práva a povinnosti nesmie zneužívať na škodu druhého účastníka. Teda ani navrhovateľ sa nemôže domáhať práv vzniknutých z neplatnej dohody tak, že ich zneužije na škodu odporcu, ak odporca bol vo vzťahu dobromyseľný. Vzhľadom na tieto závery súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie o náhrade trov konania si súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil na dobu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Podľa neho súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, nedostatočne a neúplne zistil skutkový stav, nevykonal všetky navrhnuté dôkazy a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ sa naďalej domnieva, že dohody o vykonaní práce, ktoré boli uzatvorené s odporcom sú pre rozpor so zákonom neplatné. Nemôže sa stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať podľa Zákonníka práce. Medzi účastníkmi konania platný pracovnoprávny vzťah nikdy
nevznikol, sporné dohody o vykonaní práce sú neplatné a takýto vzťah nemohli založiť. Súd prvého stupňa tak odporcovi priznal ochranu právneho predpisu, ktorá mu poskytnutá nemôže byť. Ak by sa aj podľa Zákonníka práce mal vzťah účastníkov posúdiť, nie je možné aplikovať ustanovenia § 222 Zákonníka práce. V zmysle § 223 ods. 2 zákonníka práce sa na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru vzťahujú ustanovenia prvej časti, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti. Ustanovenia § 222 Zákonníka práce preto nemôžu byť aplikované na pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce. Rovnako nebola ani splnená hypotéza ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka práce. Odporca totiž dobrovoľným vstupom do zmluvného vzťahu neplatnosť dohôd o vykonaní práce sám spôsobil. Tiež nebol naplnený predpoklad vzniku škody na strane odporcu ako zamestnanca. Ohľadne existencie škody súd prvého stupňa nevykonal žiadne dokazovanie a to napriek tomu, že navrhovateľ poukázal na to, že odporca práce, ktoré boli predmetom dohôd nevykonal, výstupy odporcu ako zamestnanca boli nepreukázateľné a nepodložiteľné a predmet sporných dohôd sa opakoval u rôznych členov Rady Fondu. Navrhovateľ sa ďalej nestotožňuje s tým, že činnosti, ktoré odporca vykonal na podklade dohôd o vykonaní práce boli činnosťami nad rámec člena Rady Fondu, ani že ich odporca riadne vykonal. Tiež nesúhlasí s tým, že by údajná škoda spôsobená odporcovi zodpovedala v plnej miere hodnote odmien, ktoré boli odporcovi na základe dohôd vyplatené a tiež nebolo bez pochybností preukázané, že odporca bol vo svojom konaní dobromyseľný. Navrhovateľ preto žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že navrhovateľovmu návrhu na začatie konania v plnom rozsahu vyhovie alebo aby tento zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca. Podľa neho je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa správny a odvolanie navrhovateľa nedôvodné. Aj v prípade, že člen Rady Fondu uzatvoril neplatnú dohodu o vykonaní práce, nadobudol status zamestnanca a na jeho postavenie v tomto vzťahu je potrebné aplikovať Zákonník práce. Takisto bolo dôvodné aplikovať na vzťah medzi účastníkmi ustanovenia § 222 Zákonníka práce, pretože podpísaním dohôd o vykonaní práce došlo k uzatvoreniu zmluvy v zmysle § 18 Zákonníka práce a na vzťah z tejto zmluvy možno aplikovať uvedené ustanovenie § 222 Zákonníka práce. Okrem toho by súd k rovnakému výsledku dospel aj v prípade, že by na vzťah účastníkov aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Dôvodne bol tiež aplikovaný § 17 ods. 3 Zákonníka práce, pretože odporca pri uzatváraní dohôd o vykonaní práce bol dobromyseľný a svojím konaním nemal v priamom úmysle porušiť ustanovenia § 5 ods. 4 zákona o pôžičkovom fonde pre začínajúcich pedagógov a jeho konanie bolo v súlade s rokmi ustálenou, nikým nespochybnenou praxou u navrhovateľa. Okrem toho, ak by odporcovi boli odňaté prijaté odmeny, bolo by to porušenie zásady rovnosti v zmysle § 13 Zákonníka práce oproti iným členom Rady Fondu, ktorý svoju funkciu vykonávali už pred odporcom a takisto prijali od navrhovateľ v dobrej viere odmenu za vykonanie práce. Práce, na vykonanie ktorých sa odporca zaviazal v dohodách o vykonaní práce, odporca skutočne vykonal, čo potvrdili aj v konaní vypočutí svedkovia a prvostupňový súd ani nepochybil, keď tieto práce považoval za také, ktoré nemožno subsumovať pod úlohy Rady Fondu. Odporca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné z väčšej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť a v časti zasa podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa bol odporca v období rokov 2008 až 2012 členom Rady Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, právneho predchodcu navrhovateľa. Menovaný právny predchodca navrhovateľa uzavrel s odporcom v uvedenom období viaceré dohody o vykonaní práce, predmetom ktorých bolo vykonanie rôznych činností. Na základe týchto dohôd právny predchodca navrhovateľa vyplatil odporcovi odmeny dohodnuté za vykonanie práce v predmetných dohodách a to 1. odmenu 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenú dňa 15.12.2009, 2. odmenu 3000,- eur brutto (netto 2430,- eur) vyplatenú dňa 16.12.2009, 3. odmenu 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenú dňa 23.03.2010, 4. odmenu 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenú dňa 09.06.2010, 5. odmenu 2000,- eur brutto (netto 1620,- eur) vyplatenú dňa 29.06.2010, 6. odmenu 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenú dňa 12.10.2010, 7. odmenu 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenú dňa 15.12.2010, 8. odmenu 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenú dňa 29.04.2011. Uzatvorením týchto dohôd o vykonaní práce by vznikol medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa pracovnoprávny vzťah /§ 1 ods. 5 Zákonníka práce/, čo predstavuje porušenie ustanovenia § 5 ods. 4 vtedy platného a účinného zákona č. 471/2002 Z.z. o Pôžičkovom
fonde pre začínajúcich pedagógov, ktorý stanovoval, že zamestnanci fondu nesmú byť členmi rady fondu a dozornej rady. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav okresný súd dospel k správnemu právnemu záveru, že uvedené dohody sú absolútne neplatné právne úkony podľa § 39 Občianskeho zákonníka pre ich rozpor so zákonom.
Čo sa týka dôsledkov vyplývajúcich zo záveru o neplatnosti dohôd o vykonaní práce, ktoré spolu uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a odporca, tieto okresný súd nesprávne právne posúdil, pretože ich posudzoval podľa nesprávneho právneho predpisu - Zákonníka práce. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom vyjadreným navrhovateľom, že ak pre absolútnu neplatnosť dohôd o vykonaní práce nevznikol medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom pracovnoprávny vzťah, nemožno nároky vyplývajúce z neplatnosti právneho úkonu posudzovať podľa Zákonníka práce, teda ani podľa ustanovení § 222 Zákonníka práce upravujúceho bezdôvodné obohatenie v pracovnoprávnych vzťahoch. Na posúdenie nárokov vyplývajúcich z neplatných dohôd o vykonaní práce je preto potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovenia § 451 až § 459 o bezdôvodnom obohatení. Tu odvolací súd ešte dodáva, že ani opačný právny záver, že by nároky z neplatných dohôd o vykonaní práce mali byť posúdené podľa ustanovení Zákonníka práce nemôže viesť k aplikácii ustanovení § 222 Zákonníka práce o bezdôvodnom obohatení v pracovnoprávnych vzťahoch, pretože podľa v zmysle ustanovení § 223 ods. 2 Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru /teda aj dohodou o vykonaní práce/ sa vzťahujú len ustanovenia prvej časti Zákonníka práce, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až 95, § 98, § 119 ods. 1 a šiestej časti Zákonníka práce /§ 146 až § 150 o ochrane práce/. Takto zákonom vymedzená pôsobnosť Zákonníka práce na pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce potom opätovne musí nutne viesť k aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení na nároky účastníkov z neplatnej dohody o vykonaní práce.
Za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa možno ďalej označiť aj aplikáciu ustanovenia § 17 ods. 3 Zákonníka práce okresným súdom na danú vec. Ako už bolo uvedené, medzi účastníkmi pracovnoprávny vzťah nevznikol, a preto nebol žiadny dôvod aplikovať na ich nároky z neplatných dohôd o vykonaní práce ustanovenia Zákonníka práce, vrátene § 17 ods. 3. Okrem toho ak okrem navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu z neplatných dohôd o vykonaní práce niečo plnil aj odporca, teda vykonal dojednanú činnosť a výsledok odovzdal do dispozície právneho predchodcu navrhovateľa, nejedná sa o škodu odporcu ale o bezdôvodné obohatenie, ktoré získal právny predchodca navrhovateľa na úkor odporcu plnením z neplatnej dohody. Synallagmatický záväzok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatných dohôd, ktorý vznikol medzi oboma účastníkmi, by bolo potrebné posúdiť podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ktorý stanovuje, že ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Všetky vyššie uvedené úvahy odvolacieho súdu sú relevantné len pokiaľ ide o tú časť návrhu navrhovateľa na začatie konania, kde navrhovateľ požaduje od odporcu vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mu vzniklo prijatím 7. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenej dňa 15.12.2010 a 8. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) vyplatenej dňa 29.04.2011. V zostávajúcej časti totiž návrhu navrhovateľa nemožno vyhovieť pre odporcom vznesenú námietku premlčania, ktorú odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa považuje za dôvodnú. Keďže navrhovateľ sa domáha zaplatenia finančných prostriedkov titulom vydania bezdôvodného obohatenia, bolo potrebné aj otázku premlčania riešiť podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Uvedené ustanovenie prvostupňový súd pri skúmaní dôvodnosti námietky premlčania odporcu použil, avšak jeho aplikácia bola nesprávna. Ustanovenie § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné vykladať v tom zmysle, že oprávnený sa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvie vtedy, keď má objektívne k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú podať žalobu na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, teda keď nadobudol vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného. Odvolací súd nesúhlasí s názorom súdu prvého stupňa, že subjektívna premlčacia doba práva na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného plnením z neplatnej zmluvy začína plynúť v deň, kedy účastník zistil neplatnosť zmluvy a že v tomto prípade subjektívna premlčacia doba začala plynúť najskôr dňa 05.10.2011, kedy právny zástupca navrhovateľa vypracoval pre Študentský pôžičkový fond, ktorého riaditeľom bol Ing. Zburín, ktorý bol zároveň aj riaditeľom Pôžičkového fondu pre začínajúcich pedagógov, Memorandum k problematike uzatvárania dohôd o vykonaní práce členom Rady Fondu a dozornej rady Fondu.
Odvolací súd je toho názoru, že ak je dôvodom absolútnej neplatnosti dohôd o vykonaní práce ich rozpor so zákonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, museli právny predchodca navrhovateľa ako aj odporca, v zmysle základného právneho princípu slovenského právneho poriadku „ingnorantia iuris non excusat“ - neznalosť zákona neospravedlňuje, vedieť od samotného počiatku, teda od uzatvorenia týchto dohôd, že konajú protiprávne a ich právne úkony sú neplatné. Ak sa potom u právneho predchodcu navrhovateľa pridala k vedomiu si tejto skutočnosti i vedomosť o tom, že odporcovi skutočne na základe týchto neplatných dohôd boli vyplatené dojednané odmeny, nadobudol právny predchodca navrhovateľa vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia i o tom, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil a začala tak plynúť subjektívna premlčacia doba jeho práva na vydanie bezdôvodného obohatenia. Keďže právny predchodca navrhovateľa okrem toho, že uzatváral s odporcom predmetné dohody o vykonaní práce aj následne tomuto vyplácal v týchto dohodách dojednané odmeny, dňom vyplatenia jednotlivých odmien začala právnemu predchodcovi navrhovateľa plynúť subjektívna premlčacia doba jeho práva na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia od odporcu. Takto začala u 1. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) začala subjektívna premlčacia doba práva navrhovateľa plynúť dňa 15.12.2009 a uplynula dňa 15.12.2011, u 2. odmeny 3000,- eur brutto (netto 2430,- eur) začala plynúť dňa 16.12.2009 a uplynula dňa 16.12.2011, u 3. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) začala plynúť dňa 23.03.2010 a uplynula dňa 23.03.2012, u 4. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) začala plynúť dňa 09.06.2010 a uplynula dňa 09.06.2012, u 5. odmeny 2000,- eur brutto (netto 1620,- eur) začala plynúť dňa 29.06.2010 a uplynula dňa 29.06.2012 a u 6. odmeny 132,09 eur brutto (netto 107,- eur) začala plynúť dňa 12.10.2010 a uplynula dňa 12.10.2012. Pretože navrhovateľ svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil na súde návrhom na začatie konania podaným dňa 13.12.2012, stalo sa tak až po márnom uplynutí uvedených subjektívnych premlčacích dôb a preto nebolo možné navrhovateľovi priznať premlčané právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré odporca na jeho úkor získal vyplatením uvedených odmien na základe neplatných dohôd o vykonaní práce /§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka/. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je preto v časti o zamietnutí návrhu navrhovateľa o zaplatenie sumy 5.528,36 eur /1. odmena 132,09 eur + 2. odmena 3000,- eur brutto + 3. odmena 132,09 eur brutto + 4. odmena 132,09 eur brutto + 5. odmeny 2000,- eur brutto + 6. odmena 132,09 eur brutto/ vecne správny, aj keď z iných právnych dôvodov ako to uviedol prvostupňový súd. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Hoci odvolací súd potvrdil ako vecne správny rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietavej časti o zaplatenie sumy 5.528,36 spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia z iných právnych dôvodov ako prvostupňový súd /z dôvodu premlčania práva navrhovateľa podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka/, nebolo potrebné podľa § 213 ods. 2 O.s.p. vyzvať účastníkov aby sa vyjadrili k možnému použitiu „ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité“, pretože už súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní použil ustanovenie § 107 ods. 1 O.s.p. len ho nesprávne interpretoval.
Čo sa týka zostávajúcej časti predmetu konania, zaplatenie 264,18 eur s príslušným úrokom z omeškania /7. a 8. odmena po 132,09 eur brutto/, tak v tejto časti bolo potrebné napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti je založený na nesprávnom právnom posúdení veci /viď. vyššie uvedené/ a odporcom vznesená námietka premlčania sa tejto časti predmetu konania netýkala. Dokazovanie vykonané pred súdom prvého stupňa neposkytuje podľa záverov odvolacieho súdu nateraz ani dostatočný podklad pre záver, že činnosti, na vykonanie ktorých sa odporca zaviazal na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 13.12.2010 a 29.04.2011 boli aj skutočne odporcom vykonané a odovzdané do dispozície navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu. Rovnako ani závery prvostupňového súdu o hodnote týchto plnení / ktoré prvostupňový súd nesprávne právne posúdil ako škodu/ neboli ničím preukázané. Bez dôsledného zistenia týchto skutočností pritom nie je možné o návrhu navrhovateľa rozhodnúť, keď v danej veci, ako už bolo povedané, prichádza do úvahy synalagmatický záväzok oboch účastníkov na vrátenie plnení, ktoré boli podľa neplatných dohôd o vykonaní práce poskytnuté.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil rozsudok okresného súdu v často o zaplatenie 264,18 eur spolu s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 19.10.2012 do zaplatenia a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. mu túto vec vrátil na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu riadne vykonať dokazovanie za účelom zistenia, či činnosti, na vykonanie ktorých sa odporca zaviazal na základe dohôd o vykonaní práce zo dňa 13.12.2010 a 29.04.2011, boli aj
skutočne odporcom vykonané a odovzdané do dispozície navrhovateľa, resp. jeho právneho predchodcu a prvostupňový súd tiež posúdi, či tieto činnosti nepredstavovali plnenie povinností člena Rady Fondu a skutočne boli plnením nad rámec funkcie vykonávanej odporcom. Ak tomu tak bolo, okresný súd musí vykonať dokazovanie aj na zistenie výšky peňažnej náhrady, ktorá odporcovi za takéto plnenia v zmysle § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí.
V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .