Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/55/2014

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matka L. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom A., M. č. XX, a otec T. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom A., A. č. XXX, o zníženie výživného, v konaní o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -139 zo dňa 22. apríla 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu č. k. -139 zo dňa 22. apríla 2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Okresný súd napadnutým rozsudkom podľa § 62, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine znížil výživné otca na maloletého R. Q., a to zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu 75,- Eur mesačne s účinnosťou od 1.4.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. Vo zvyšnej časti návrh otca zamietol. Prvostupňový súd zároveň konštatoval, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. -86 zo dňa 8.9.2010 v časti o určenom výživnom na maloletého R. Q.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal okresný súd na zmenu pomerov, ku ktorej došlo u všetkých účastníkov konania. Matka ukončila rodičovskú dovolenku, je zamestnaná, jej príjmy sa zvýšili. Otec musel opustiť pôvodné zamestnanie zo zdravotných dôvodov, začal vykonávať živnosť, pričom došlo k poklesu jeho príjmov. Zmena nákladov na výživu maloletého nastala v súvislosti s jeho celkovým rastom.

Proti rozsudku okresného súdu podala v zákonnej lehote odvolanie matka, ktorá sa domáhala jeho zrušenia. Poukázala na to, že náklady na maloletého sa zvyšujú. Len na stravu pre dieťa vynakladá 190,- až 200,- Eur mesačne, po pripočítaní najnutnejších nákladov sú náklady na dieťa 285,- Eur mesačne. V uvedenej sume nie sú zarátané náklady na oblečenie a obuv a na školu a školské pomôcky. Náklady vznikajú aj v spojitosti so zdravotnou starostlivosťou (okuliare 85,- Eur, zubné strojčeky 100,- Eur). Finančná situácia jej neumožňuje, aby maloletý navštevoval viaceré krúžky. Nechodia na žiadne dovolenky, výlety, do reštaurácií, kina či divadla, s výdavkami jej pomáhajú rodiča, príbuzní, prípadne aj známi. V júni 2014 nastupuje na materskú dovolenku, jej príjem sa výrazne zníži a pribudne jej ešte jedna vyživovacia povinnosť. Odvolateľka poukázala na potrebu podrobného preskúmania príjmovej situácie otca, ako aj na fakt, že otec dobrovoľne odišiel z predchádzajúceho zamestnania, kde dosahoval čistý mesačný príjem v sume 700,- Eur mesačne. Otec sa inak na úhrade nákladov na maloletého nepodieľa.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že je samostatne zárobkovo činná osoba ako finančný sprostredkovateľ pre spoločnosti Fincentrum. Z Hasičského záchranného zboru v Žiline odišiel na základe zdravotných dôvodov, a tým aj nesplnenia fyzických testov. Neodišiel dobrovoľne. Jeho súčasná manželka je na úrade práce od júla 2014, z dôvodu, že pracovala na polovičný úväzok, nebude mať nárok ani na dávky v nezamestnanosti. Nesúhlasil s tvrdením, že výživné platí nepravidelne. Mal záujem

stretávať sa s dieťaťom, avšak matka nesúhlasila. Matka neuviedla novú skutočnosť, ktorou sa mení jej situácia - vydala sa dňa 15.2.2014.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k podanému odvolaniu súhlasil s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 tento rozsudok v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ a h/O.s.p. zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu.

Základné kritéria pre zistenie skutkového stavu v konaní určujú ustanovenia § 120 a nasl. O.s.p. V sporovom konaní je vždy na účastníkovi, aby označil relevantné skutočnosti odôvodňujúce uplatňovanie, resp. bránenie jeho práva a následne aj tieto skutočnosti zodpovedajúcim spôsobom preukázal (označením príslušného dôkazného prostriedku). V konaní vo veci starostlivosti o maloleté deti tieto pravidlá neplatia, súd je povinný zisťovať skutkový stav bez ohľadu na procesnú aktivitu, či pasivitu toho ktorého účastníka. Dôkazy vyhľadáva a vykonáva aj vtedy, ak tieto neboli v konaní navrhnuté (§ 120 ods. 2 O.s.p.). Uvedený princíp sa prejavuje následne aj v odvolacom konaní, kedy druhostupňový súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p.) a možno tu prihliadať aj na skutočnosti a dôkazy doposiaľ netvrdené a neuplatnené (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

V posudzovanej veci sa otec domáhal zníženia výživného na maloleté dieťa s odôvodnením, že musel odísť z predchádzajúceho zamestnania pre nepriaznivý zdravotný stav a jeho príjem sa znížil. Otec aktuálne pracuje ako finančný sprostredkovateľ s deklarovaným priemerným mesačným príjmom 446,- Eur. Poukazoval na výdavky na dve jeho maloleté deti, ktoré má so svojou manželkou, v sume 232,- Eur mesačne, výdavky na domácnosť (kde zahrnul aj platené výživné a exekúcie) v sume 557,- Eur mesačne a výdavky spojené s jeho prácou v sume 406,- Eur mesačne. Súčasťou spisu je aj daňové priznanie podané otcom (predložené v nekvalitnej fotokópii).

Krajský súd mal za to, že dokazovanie vykonané súdom prvého stupňa nebolo realizované spôsobom, ktorý by postačoval na vytvorenie uceleného obrazu o aktuálnej majetkovej a príjmovej situácii otca. Tento je v súčasnosti podnikateľom, ktorého príjmy nie sú pravidelné. Doklady o prijatých odmenách v čase od novembra 2012 do novembra 2013 nedokladujú skutočný stav financií otca. K objasneniu spomínaných skutočností neprispelo ani daňové priznanie, z ktorého súd nemohol detailne definovať príjmy a výdavky otca na živobytie. Uvedené platí najmä preto, že otec sám v konaní deklaroval vysoké mesačné výdavky (takmer 1200,- Eur mesačne), ktoré by pri ním prezentovanom príjem 446,- Eur mesačne nebolo možné uhrádzať. Otec má novú rodinu, dve ďalšie maloleté deti a nepracujúcu manželku, ktoré okolnosti si zjavne vyžadujú významnú aktivitu otca s cieľom zabezpečiť životný štandard pre seba i ďalšie vyživované osoby. Odvolací súd považoval zistený skutkový stav vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti za pochybný. Ak je otec podnikateľ, je povinný viesť účtovníctvo, disponuje dokladmi, ktoré umožňujú preskúmať stav jeho majetku, záväzkov i bežný tok finančných prostriedkov (súvaha, peňažný denník, daňové priznania) a ktoré si mal súd vyžiadať. V prípade nepredloženia potrebných listín by mohol súd vychádzať z fikcie príjmu otca (§ 63 ods. 1 Zákona o rodine). Pri hodnotení pomerov otca bolo podstatné aj zistenie, aké konkrétne dôvody viedli k ukončeniu jeho pracovného pomeru v predchádzajúcom zamestnaní, za predpokladu, že by aktuálny príjem otca bol nižší. Otec totiž tvrdil, že z Hasičského a záchranného zboru musel odísť zo zdravotných dôvodov. V konaní neboli zisťované skutočnosti, ktoré by preukazovali tvrdenia otca, že jeho zdravotný stav mu neumožňoval pokračovať v predchádzajúcej práci.

Krajský súd mal za to, že v danom prípade nebol skutkový stav dostatočne zistený, čo sa zároveň prejavilo v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Z tohto dôvodu bol krajský súd nútený prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k odstráneniu vytknutých pochybení a k riadnemu vykonaniu dokazovania v nadväznosti na vyššie formulovaný právny názor odvolacieho súdu a k zhodnoteniu všetkých zistených skutočností, pričom výsledné úvahy súdu sa v celej komplexnosti prejavia v novom rozhodnutí vo veci samej.

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.