Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-105-2014.pdf
PDF · 120.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8C/105/2014
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s. r. o., Karadžičova 10, 821 08 Bratislava, IČO: 36 049 581, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, proti žalovanej: F. D., rod. S., N.. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX R. Č.. XXX, zastúpenej JUDr. Ivetou Lenčéšovou, advokátkou, Farská 28, 949 01 Nitra, o zaplatenie 296,75 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie sa z a s t a v u j e .
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia bude v e c p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25.
Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcu z návrhy trov právneho zastúpenia v sume 109,75 eur na účet právnej zástupkyne žalovanej JUDr. Ivety Lenčéšovej, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, M. M. L., P.. B.., W. N., do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Topoľčany dňa 27.05.2014 domáhal od žalovanej zaplatenia 296,75 eur titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania, t. j. 0,2% denne zo sumy 296,75 eur odo dňa 09.07.1999 do zaplatenia, v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení účinnom do 31.12.2004 (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z. z.“). Aktívnu vecnú legitimáciu v konaní odôvodnil tým, že žalobca, ako postupník, uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa - úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005, na základe ktorej žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto nároku, spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Právomoc okresných súdov na rozhodovanie o uplatňovanom nároku odvodil žalobca poukázaním na rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k. 12C/119/2011-170 zo dňa 12.09.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/180/2011-55 zo dňa 29.07.2011, a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/102/2001. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia v sume 278,34 eur.
V predmetnej veci bol vydaný Okresným súdom Topoľčany platobný rozkaz č. k. 7RO/468/2014-18 zo dňa 06.06.2014, v ktorom súd uložil žalovanej, aby zaplatila žalobcovi do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu sumu 296,75 eur s 0,2% poplatkom z omeškania denne zo sumy 296,75 eur od
09.07.1999 do zaplatenia a nahradila trovy konania vo výške 278,34 eur (pozostávajúce z trov právneho zastúpenia), alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.
Z dôvodu podania odôvodneného odporu v zákonnej lehote žalovanou, bol platobný rozkaz zrušený v plnom rozsahu v súlade s § 174 ods. 2 veta prvá zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V odpore namietla miestu príslušnosť Okresného súdu Topoľčany, dôvodila nedostatkom aktívnej legitimácie žalobcu, pre ktorý žiadala žalobu zamietnuť, a vzniesla námietku premlčania celého nároku. Z týchto dôvodov navrhla, aby súd žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania.
Súd pred tým, než by sa začal zaoberať meritom súdenej veci, skúmal splnenie podmienok konania v súlade s § 103 OSP. Pri tomto skúmaní (§ 7 OSP) zistil, že predmetná vec nespadá do právomoci súdov, ale iného orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Právomoc sa všeobecne posudzuje ako oprávnenie určitého štátneho orgánu riešiť otázky, ktoré sú zákonom zverené do jeho kompetencie.
Občiansky súdny poriadok vymedzuje právomoc súdov v ustanoveniach § 7. V odseku 1 tohto paragrafu určuje, že v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci (nároky), ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov. Takto ohraničený súbor sa týka vzťahov súkromného práva, ktoré sa spravujú princípmi právnej rovnosti a vôľovej autonómie účastníkov. Veci, zaradené do tohto súboru, prejednávajú a rozhodujú prevažne súdy; len výnimočne, ak to ustanovuje zákon, prejednávajú ich a rozhodujú o nich iné orgány. Podľa § 7 ods. 2 OSP, v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený uvedenými súbormi vzťahov, súdy podľa § 7 ods. 3 OSP v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa už, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vždy len vtedy, ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 8a OSP, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy.
Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť vždy už v návrhu (žalobe) rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods.1 OSP). Tie majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a
zdôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa len v žalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.
Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý žalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či žalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý možno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods. 1 OSP.
Žalobca v žalobe o splnenie povinnosti žalovanou (§ 80 písm. b/ OSP) zaplatiť mu 296,75 eur titulom neuhradeného dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania, t. j. 0,2% denne zo sumy 296,75 eur odo dňa 09.07.1999 do zaplatenia, ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 07.07.2005 uzatvorenej medzi správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa
- úpadcu PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962, ako postupcom, a žalobcom, ako postupníkom, nadobudol žalobca aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie a pohľadávku na poplatku z omeškania, ktoré pohľadávky je žalovaná povinná zaplatiť. Žalobca pritom uviedol, že na zaplatenie dlžného poisteného na zdravotné poistenie bola žalovaná povinná v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z., pritom nekonkretizoval, o aké ustanovenia zákona č. 273/1994 Z. z. ide. Nárok na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,2% z dlženej sumy poistného za každý kalendárny deň žalobca vyvodil z ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z..
Podľa § 2 zákona č. 273/1994 Z. z., povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi.
Podľa § 18 ods. 9 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 273/1994 Z. z., ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 273/1994 Z. z., príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z. z.“) zdravotné poistenie je
a) povinné verejné zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom verejného zdravotného poistenia (ďalej len „poistenec“) za podmienok ustanovených týmto zákonom zdravotná
starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zdravotná starostlivosť“) v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom,
b) individuálne zdravotné poistenie, na základe ktorého sa poskytuje poistencom individuálneho zdravotného poistenia zdravotná starostlivosť v rozsahu určenom v zmluve podľa osobitného predpisu.
Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z. z., vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.
Podľa § 77a ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z. z.“) na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 77a ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., ustanovenie odseku 1 sa použije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa § 77a ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., nárok na pohľadávky podľa odsekov 1 a 2 môže zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je možné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náležitosti elektronickej formy podania určí úrad. (v zmysle § 1 písm. c/ tohto zákona sa úradom rozumie Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou - poznámka súdu).
Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu38), úroky z omeškania38a) a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu38b) (podľa poznámok 38, 38a a 38b osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 580/2004 Z. z. - poznámka súdu).
Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 2 zákona č. 581/2004 Z. z., zdravotný poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa zrušovacieho ustanovenia § 87 bod 1. zákona č. 581/2004 Z. z., zrušujú sa: zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z. v znení zákona č. 437/2004 Z. z..
Podľa Čl. VIII zákona č. 581/2004 Z. z., tento zákon (zákon č. 581/2004 Z. z. - poznámka súdu) nadobúda účinnosť 1. novembra 2004 okrem ustanovení uvedených v čl. I § 1 až 6, § 7 ods. 1 až 3, ods. 4 písm. a) prvom a druhom bode, ods. 4 písm. b) a c), §7 ods. 5 až 18, § 8 až 15, § 16 ods. 1 až 3, ods. 5 a 6, § 18 ods. 1 písm. f), § 43 až 67 a § 87 a v čl. II až VII, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2005, a ustanovení uvedených v čl. I § 7 ods. 4 písm. a) treťom bode a § 16 ods. 4, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2006.
Vychádzajúc zo žalobcom vymedzeného rozhodujúceho skutkového stavu, je zrejmé, že žalobca vyvodzuje svoj nárok z právneho vzťahu, ktorý:
a) vznikol medzi ním, ako postupníkom pohľadávky poistného na zdravotné poistenie, a platiteľom poistného, predmetom ktorého je platenie poistného a poplatku z omeškania z neodvedeného, resp. oneskorene odvedeného, poistného na zdravotné poistenie žalovanou vzniknutých v období august až december 1997, január až december 1998 a január až jún 1999, tzn. ešte za účinnosti zákona č. 273/1994 Z. z. Právny rámec, v ktorom vzniklo ním uplatnené právo, vymedzil sám žalobca svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu; tým zároveň (nepriamo) vylúčil, že k nemu došlo v inom právnom vzťahu;
b) netýkal sa niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby a nevyplýval zo súkromného práva. Išlo o verejnoprávny vzťah sledujúci zabezpečenie riadneho fungovania verejného zdravotného poistenia, teda cieľ, odlišný od tých, pre ktoré fyzické a právnické osoby vstupujú do vzťahov občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych. Účastníci v danom vzťahu nemali autonómne a rovnoprávne postavenie, charakteristické pre tie právne vzťahy založené na súkromnom práve, ktoré vypočítava § 7 ods. 1 OSP, naopak, ich odlišné postavenie v tomto právnom vzťahu vykazovalo znaky odzrkadľujúce osobitný význam zdravotného poistenia, na základe ktorého sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi;
c) je upravený právnym predpisom, samostatne riešiacim dôsledky nezaplatenia, resp. oneskoreného zaplatenia poistného na zdravotné poistenie, osobitným postupom zákonom na to určeného orgánu.
Tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo 07.07.2005 došlo k postúpeniu pohľadávok poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania na žalobcu, ako postupníka, nedošlo k zmene povahy pohľadávok a ich príslušenstva.
Z vyššie citovaných prechodných ustanovení zákona č. 581/2004 Z. z. vyplýva, že nárok na dlžné poistné a nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a že rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci tohto úradu ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti. Predpokladom vzniku oprávnenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (a žiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Vychádzajúc z uvedených charakteristických znakov predmetného právneho vzťahu dospel súd k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom, ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, a žalovanou, ako platiteľkou tohto poistného a poplatku z omeškania, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 OSP (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, obchodný ani hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 OSP (žiaden zákon neustanovuje, že o nároku na dlžné poistné a nároku na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti OSP neprejednávajú a nerozhodujú.
Podporne súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 6Rks/1/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým NS SR v obdobnej veci rozhodol spor o právomoc (negatívny kompetenčný konflikt) podľa § 8a OSP medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou tak, že na rozhodnutie o nároku žalobcu na zaplatenie poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z. je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Na strane 6 odseku treťom tohto uznesenia NS SR konštatuje, že: „...Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správny na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.“.
Na margo verejnoprávnej povahy predmetného vzťahu súd argumentuje jednak ustálenou judikatúrou NS SR: R 8/2005, z ktorého druhej právnej vety vyplýva, že: „Nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah vecí verejných na základe zákonného zmocnenia...“, a jednak odkazom na názor vyslovený vo vyššie citovanom uznesení NS SR, s ktorým sa stotožňuje, kde na strane 6 odsek posledný až strana 8 odsek druhý NS SR uviedol: „Účelom vyberania týchto poplatkov je realizácia politiky vlády v oblasti zdravotného poistenia a ochrany zdravotnej starostlivosti. Tieto poplatky predstavujú zdroj príjmov príslušnej zdravotnej poisťovne, podobne ako aj iné odvody, pokuty, penále, dane, zvýšenia dane, úroky alebo exekučné náklady tvoriace zdroj príjmov štátneho rozpočtu, štátnych fondov a rozpočtov obcí. Ich spoločnou črtou je však to, že vo vzájomnom vzťahu vždy dominuje štát ako subjekt, ktorý povinnosť platiť poplatok ukladá adresátovi tejto povinnosti zákonom. Ukladanie povinnosti platiť poplatky a podobné odvody formou zákona a metódy a spôsoby ich vynútenia si tejto povinnosti sú prejavom mocenského oprávnenia štátu a tohto postavenia sa štát za súčasného právneho stavu nemôže zbaviť. V jeho mene „vo veciach poplatkov“ a v danom prípade poplatku z omeškania, uplatňovaný v tomto konaní z oneskorene zaplateného poistného, rozhoduje príslušný orgán štátnej správy, ktorým je v danom prípade Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Vychádzajúc z tohto jeho postavenia, ktorému zodpovedá právna úprava ustanovená v § 85h ods. 3 v spojení s § 18 ods. 1, písm. a/ bod. 3/ zákona č. 581/2004 Z. z. nemožno vylúčiť jeho právomoc rozhodovať „vo veciach poplatkov z omeškania z oneskorene zaplateného poistného“, ktorá je výlučne v jeho dispozícii ako orgánu štátnej správy na úseku ochrany zdravotnej starostlivosti obsiahnutá. ... pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán (úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento nárok uplatnil. ... účelom každej právnej úpravy v konkrétnej oblasti verejnej správy je vytvoriť zákonný rámec verejným subjektívnym právam a verejným povinnostiam vyplývajúcich z verejnoprávnych vzťahov. Obsah verejných práv je preto jedným z kritérií legality verejnej správy. ... výkon verejnej správy nie je možné prerušiť alebo ukončiť a preto v súlade s princípom kontinuity verejnej správy, orgán, ktorému zákon zveril úlohy na danom úseku verejnej správy, musí túto funkciu v plnom rozsahu plniť, z ktorých dôvodov, ak orgán zákonom určený na výkon dohľadu nad verejným zdravotným poistením, by nekonal v rozsahu zákonom vymedzených oprávnení, porušoval by nielen princíp kontinuity a legality verejnej správy, ale najmä ústavou zaručené práva osôb, ktorých záležitosti je povolaný riešiť. Vyberaním poplatkov sa realizuje verejnoprávny nárok štátu ustanovený na základe zákona a medzi účastníkmi konania teda nejde o občianskoprávne, prípadne obchodné, vzťahy, z ktorých prípadné spory by v rámci svojej právomoci (§ 7 O. s. p.) riešil súd v občianskom súdnom konaní.“.
Správnosť a zákonnosť rozhodnutia o zastavení predmetného konania a postúpení veci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou rezultuje taktiež z uznesenia NS SR sp. zn. 6Cdo/102/2011 zo dňa 18. apríla 2012, kde bola predmetom konania pred prvostupňovým súdom skutkovo a právne podobná vec, a na strane žalobcu vystupovala obchodná spoločnosť ZH Kredit, s. r. o., so sídlom v Bratislave.
V súvislosti s poukázaním žalobcu na právny názor vyslovený v uznesení Krajského súdu v Nitre č. k. 5Co/180/2011-55 zo dňa 29.07.2011, podľa ktorého je právomoc súdu daná, pretože v spoločných,
prechodných a záverečných ustanoveniach zákona č. 581/2001 Z. z. sa nenachádzajú ustanovenia, ktoré by upravovali všeobecný postup pri predpisovaní poistného alebo poplatku z omeškania vzniknutého na základe zrušeného zákona č. 273/1994 Z. z., je žiaduce uviesť, že takýto názor je názorom ojedinelým. Podľa názoru súdu, si túto skutočnosť uvedomoval aj sám žalobca, nakoľko v žalobe upriamil pozornosť len na takéto ojedinelé právne názory na otázku právomoci, pričom zámerne opomenul poukázať na vyššie uvedené rozhodnutia občianskoprávneho kolégia alebo správneho kolégia NS SR, riešiace právomoc v skutkovo a právne podobných veciach, či už z pozície súdu dovolacieho alebo súdu rozhodujúceho o negatívnom kompetenčnom konflikte podľa § 8a OSP, z ktorých jednoznačne vyplýva právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Z hľadiska princípu právnej istoty podliehajú ochrane aj legitímne očakávania účastníkov konania vo vzťahu k rozhodnutiam súdov, že o ich veci bude rozhodnuté obdobne ako vo veci skutkovo a právne podobnej. S týmto legitímnym očakávaním úzko súvisí zákaz prekvapivých rozhodnutí, keď sa súdy nemôžu, bez náležitého odôvodnenia, odchýliť od doterajšej rozhodovacej praxe.
Na základe všetkých uvedených skutočností, dospel súd k záveru, že v predmetnej veci nie je daná právomoc súdu konať vo veci. Vzhľadom na to, že nedostatok právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania, súd konanie zastavil podľa § 104 ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 104 ods. 1 veta druhá OSP postúpil vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, 829 24 Bratislava 25, do ktorého právomoci prejednávanie a rozhodovanie o nej patrí.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že úspešnej žalovanej ich náhradu priznal v sume 109,75 eur. Podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. V danom prípade žalobca nesprávnym podaním žaloby na súd, ako orgán, do ktorého právomoci nepatrí prejednávanie a rozhodovanie o žalobcom uplatnenom nároku, procesne zavinil, že konanie sa muselo zastaviť.
Súd priznal žalovanej náhradu trov konania pozostávajúcu z náhrady trov právneho zastúpenia v sume 109,75 eur, nakoľko žalovaná podala návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP obsiahnutý v odpore proti platobnému rozkazu a na základe výzvy súdu v zmysle § 151 ods. 4 OSP ich vyčíslila v zákonom stanovenej lehote troch pracovných dní od doručenia výzvy správne a v súlade s ustanoveniami Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška MS SR č. 655/2004 Z. z.“).
Žalovanej vznikol nárok na odmenu v sume 46,48 eur za dva úkony právnej služby (ďalej len „ÚPS) 1. prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 16.06.2014, do ktorej zahrnula aj nahliadnutie do spisu dňa 25.06.2014 v sume 23,24 eur podľa § 13a ods. 1 písm. a/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. a 2. písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - podanie odporu proti platobnému rozkazu dňa 27.06.2014 v sume 23,24 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ v spojení s § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z.. + režijný paušál v sume 16,08 eur za dva realizované ÚPS (2 x 8,04 eur) podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. + náhradu za stratu času v sume 26,80 eur za čas strávený cestou z Nitry do Topoľčian a späť za účelom nahliadnutia do spisu dňa 25.06.2014 vo výške 1/60-iny výpočtového základu (13,40 eur) za každú aj začatú polhodinu, t. j. 2 začaté polhodiny x 13,40 eur podľa § 15 písm. b) a § 17 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. + náhradu cestovných výdavkov v sume 19,09 eur podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov a opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z.. Náhrada cestovných výdavkov predstavuje náhradu za spotrebované pohonné látky na jednej realizovanej ceste dňa 25.06.2014 a základnú náhradu za každý kilometer jazdy na tejto realizovanej ceste. Cesta bola uskutočnená osobným motorovým vozidlom vo vlastníctve právnej zástupkyne žalovanej s evidenčným číslom NR750GE a s priemernou spotrebou paliva 5,4 l/100 km. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané z predloženého technického preukazu vozidla. Právna zástupkyňa žalovanej realizovala cestu dňa 25.06.2014 (Nitra - Topoľčany a späť): spolu 72 km pri cene benzínu 1,521 eur/liter a priemernej spotrebe 5,4 l/100 km, t. j. náhrada za spotrebované pohonné látky činí 5,91 eur (žalovaná predložila,
ako dôkaz svedčiaci o cene pohonných hmôt v čase realizovanej cesty, doklad o priemerných cenách PHM na Slovensku z web stránky auto.sme.sk). Základná náhrada za každý 1 km jazdy predstavuje sumu 13,18 eur (72 km x 0,183 eur/1 km) v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 632/2008 Z. z., podľa ktorého je základná náhrada za použitie motorového vozidla v období od 01.01.2009 až doteraz stanovená sumou 0,183 eur. Žalovanej preto vznikol nárok na náhradu cestovných výdavkov celkovo v sume 19,09 eur pozostávajúci z náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 5,91 eur a zo základnej náhrady za každý 1 km jazdy v sume 13,18 eur. + hotové výdavky v sume 1,30 eur podľa § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. za vyhotovenie fotokópií z predmetného súdneho spisu sp. zn. 7RO/468/2014, o čom žalovaná predložila ako dôkaz Príjmový pokladničný doklad č. 60/14 zo dňa 25.06.2014 vystavený Okresným súdom Topoľčany na sumu 1,30 eur. O vynaložených hotových výdavkoch svedčí aj Úradný záznam Okresného súdu Topoľčany o vyhotovení fotokópií zo súdneho spisu sp. zn. 7RO/468/2014 zo dňa 25.06.2014 založený v súdnom spise na č. l. 22 a identický príjmový pokladničný doklad, ktorý predložila žalovaná, založený v súdnom spise na č. l. 23.
Celkovo vznikol žalovanej nárok na náhradu trov konania spočívajúci v náhrade trov právneho zastúpenia v sume 109,75 eur (odmena 46,48 eur + režijný paušál 16,08 eur + náhrada za stratu času 26,80 eur + náhrada cestovných výdavkov 19,09 eur + náhrada hotových výdavkov 1,30 eur), na ktorej uhradenie súd zaviazal neúspešného žalobcu na účet právnej zástupkyne žalovanej uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia v súlade s § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.
V zmysle § 205 ods. 1 OSP, sa v odvolaní má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.