Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoP/96/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Urbanovej a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti o maloleté deti: P. P., nar. XX.XX.XXXX, (t. č. plnoletá) a maloletého H. P., nar. XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky O. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. č. XXX, XXX XX Q. a otca H. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. P. XXXX, XXX XX M., právne zastúpeného Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so sídlom J. XXXX, XXX XX M., v konaní o zníženie výživného na maloleté deti, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. -114 zo dňa 02.07.2013, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -114 zo dňa 02. 07. 2013 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh otca, aby výživné, určené pôvodným rozsudkom Okresného súdu Čadca, v konaní vedenom pod sp. zn. , bolo od 01.10.2012 znížené na maloletú P. P., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 50,00 eur mesačne a od 01.10.2012 na maloletého H. P., nar. XX.XX.XXXX, na sumu 50,00 eur mesačne, zamietol. Súčasne vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ (otec maloletých detí) sa podaným návrhom zo dňa 20.08.2012, doplneným podaním zo dňa 21.09.2012 domáhal zníženia výživného na maloletú P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, tak, že počnúc dňom 01.10.2012 bude prispievať na výživu maloletej P. P., sumou 50,00 eur s tým, že výška výživného na maloletého H. bude tiež znížená na sumu 50,00 eur mesačne, počnúc dňom 01.10.2012. Svoj návrh odôvodnil tým, že prerušil živnosť z dôvodu nedostatku pracovných ponúk, podarilo sa mu zamestnať aspoň na Dohodu o pracovnej činnosti v prepravnej spoločnosti v Kysuckom Novom Meste, kde momentálne nemá žiaden príjem, nakoľko má zdravotné problémy. Naposledy bolo určované výživné na obidve maloleté deti rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp.zn. zo dňa 25.06.2010, právoplatným 25.11.2010, v ktorom súd určil výživné na maloletú P. vo výške 120,00 eur mesačne a maloletého H., vo výške 90,00 eur mesačne, s účinnosťou od 10.03.2010. V uvedenom konaní súd konštatoval, že matka s maloletými deťmi žila v tom čase v dvojizbovom byte, patriacom do jej vlastníctva, ktorý nadobudla z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov s otcom detí. Matka nevlastní žiaden ďalší majetok a nemá ani žiadne ďalšie vyživovacie povinnosti. Aj v tom čase matka pracovala v spoločnosti Bukovina Šport, s. r. o. a jej príjem predstavoval okolo 300,00 eur mesačne. Jej príjem dopĺňali prídavky na dve maloleté deti. Otec maloletých detí, v čase ostatného rozhodovania o výživnom, žil spolu so svojou matkou v rodičovskom byte, rovnako nevlastnil žiaden iný majetok a jeho zdravotný stav bol v tom čase dobrý. Jeho príjem pozostával z príjmu z podnikateľskej činnosti, kedy príjem za rok 2009 vykazoval

vo výške 7.180,00 eur a výdavky vo výške 3.207,32 eur, vykonával murárske práce a práce v súvislosti so zavedením armatúr. Daňové výdavky otca pozostávali z výdavkov na ubytovanie v ubytovniach, v závislosti od rôznych zákaziek na území Slovenska, zakupovania pracovného náradia a odvodov do štátnych fondov. K ďalším výdavkom otca, ktoré si neuplatňoval ako výdavky na účely podnikateľskej činnosti, patrila splátka 150,00 eur mesačne spotrebiteľského úveru, čerpaného za účelom splácania lízingu osobného automobilu, ktorý používal na podnikateľské účely, na dochádzanie do práce vo výške 20,00 eur mesačne a splátka JUDr. Miroslavovi Stopkovi za poskytnuté právne služby, v súvislosti s vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bežné výdavky na stravu a ošatenie a v roku 2010 uhradil trovy exekúcie vzniknuté v súvislosti s jeho vymáhaním nedoplatku na vyživovacej povinnosti na maloleté deti.

Matka je aktuálne zamestnaná ako čašníčka na chate Bukovina v Turzovke, s priemerným hrubým príjmom 327,00 eur mesačne. Okrem toho poberá prídavky na deti v sume 45,00 eur mesačne. Matka s maloletými deťmi býva v dvojizbovom byte, kde mesačné náklady na bývanie predstavujú okolo 150,00 eur mesačne. Platby za energie a nájom sa teda u nej zvýšili, pričom jej bytové pomery sa nezmenili. Otec v súčasnej dobe od 01.11.2012 pracuje u zamestnávateľa Kysucká dopravná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Štúrova 543/15, Kysucké Nové Mesto, ako vodič medzinárodnej kamiónovej prepravy s tým, že tento zamestnávateľ špecifikoval exekučné zrážky, ktoré sú na základe exekúcií vedených viacerými exekútorskými úradmi, zrážané z príjmu otca a predložil aj mzdový list za rok 2013, z ktorého vyplýva, že priemerný čistý príjem otca maloletých detí predstavuje okolo 345,00 eur mesačne. Okrem toho však v mzdovom liste odporcu zamestnávateľ uviedol pohyblivé zložky mzdy, najmä diéty, ktoré sú otcovi vyplácané pri jazdách do zahraničia, resp. ich pracovných cestách vo vnútrozemí. Zamestnávateľ otca, na základe výzvy súdu, oznámil súdu cestovné náhrady, ktoré predstavovali v mesiaci február 2013 sumu 1.064,60 eur, v mesiaci marec 2013 sumu 765,55 eur a v mesiaci apríl 2013 sumu 429,00 eur, t. j. za 4 mesiace predstavovali príjmy otca na diétach sumu 2.274,45 eur, čo v priemere za uvedené obdobie predstavuje mesačne čiastku 568,60 eur. Otec býva v súčasnej dobe so svojou matkou v jej trojizbovom byte a prispieva jej sumou 70,00 eur mesačne na bývanie a matka hradí ďalších 70,00 eur. Na pracovné oblečenie vynakladá mesačne sumu okolo 30,00 až 33,00 eur, čo však v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal. Okrem toho uviedol, že matka maloletých detí nechala exekučne zrážať výživné určené súdom, a preto mesačné zrážky predstavujú sumu, ktorá mu bráni prispievať na výživu maloletých detí určenú súdom. Navyše si otec platí životné poistenie, nevyhnutné v takomto druhu zamestnania, vo výške 36,50 eur mesačne. Otázku zmeny zamestnania, keď z pôvodného stavu osoby samostatne zárobkovo činnej, otec prešiel pracovať do vyššie uvedenej dopravnej firmy, zdôvodňoval tým, že sa mu dlhodobo v podnikaní nedarilo a vytváral dlžoby na odvodoch do sociálnej a zdravotnej poisťovne, ktoré sú teraz predmetom exekučného konania. Pomery na strane otca maloletých detí sa od ostatnej úpravy výživného zmenili v tom smere, že dobrovoľne ukončil živnostenskú činnosť a zamestnal sa u dopravnej firmy Kysucká dopravná spoločnosť, s. r. o.. Zo správy Kysuckej nemocnice s poliklinikou, chirurgickej ambulancie MUDr. H. R., mal prvostupňový súd preukázané, že pre problémy so zažívaním bolo doporučené otcovi maloletých detí obmedzenie fajčenia, alkoholu, diétny režim a telesné šetrenie s tým, že on sa mal podrobiť ďalšiemu kontrolnému vyšetreniu. Z uvedenej správy teda vyplýva, že otec detí fajčí sa požíva alkoholické nápoje.

Zhodnotením terajších pomerov na strane otca, ako aj v čase posledného rozhodovania o výške výživného, okresný súd dospel k záveru, že v otázke bývania a nákladov s tým spojených, sa pomery u otca nezmenili. Zmenili sa jeho pomery týkajúce sa pracovného zaradenia, a to porovnaním vtedajších príjmov a príjmu v súčasne dobe, keď u otca došlo k miernemu zvýšeniu príjmov, a nie naopak, a splácanie dlžôb, (vrátane exekúcie, jeho nedoplatku výživnom na deti, splácania poskytovania právnych služieb pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov advokátovi) možno považovať za výdavky, ktoré žiadnym zásadným spôsobom neboli vyššie ako sú v súčasnej dobe. Otec maloletých detí zrejme neúčelne hospodáril so svojím príjmom, keď v prvom rade si neuhrádzal výživné na maloleté deti a odvody do fondov, čím mu vznikli nedoplatky a takéto jeho správanie možno považovať za riziko, ktoré spôsobil vlastným zavinením. Za takéto nezodpovedné správanie by nemali trpieť maloleté deti, ktoré od ostatnej úpravy výživného majú podstatne vyššie nároky, sú vyspelejšie, potrebujú viacej peňazí na ošatenie, stravu a v nemalej miere aj na ďalšiu záujmovú a športovú činnosť, ktorú nemožno vylúčiť iba preto, že otec nie je ochotný prispievať na výživu detí vyššou sumou. Okresný súd zhodnotil, že otec maloletých detí nemal objektívny dôvod na zmenu zamestnania, resp. nepreukázal ním tvrdenú skutočnosť, že jediným dôvodom, pre ktorý zanechal živnostenské podnikanie bolo, že nebol úspešný a v súčasnej dobe sa bráni tým, že jeho príjem u súčasného zamestnávateľa je nízky. Zo strany otca tak

ide podľa názoru súdu o nie celkom zodpovedný spôsob a postoj k zamestnaniu, ktoré je jeho zdrojom príjmov, a tiež zdrojom poskytovania primeraného výživného pre jeho dve maloleté deti. Matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči deťom plní aj výkonom osobnej starostlivosti (§ 62 ods. 4 zákona o rodine) a pri jej príjme nemožno požadovať, aby sama hradila podstatnú časť nákladov na potreby maloletých detí, keďže po uhradení nákladov spojených s uspokojovaním bytovej potreby maloletých jej zostáva nepomerne nižšia suma pokrytie ďalších potrieb vlastných, ako aj vyživovacej povinnosti voči deťom. Splácanie zameškaného výživného otcom nemôže byť dôvodom, pre ktorý súd zníži výživné na maloleté deti, pretože ide o konanie zavinené otcom. Z hľadiska kritérií uvedených v ust. § 75 ods. 1 zákona o rodine, musí súd prihliadať na odôvodnené potreby oprávnených, teda maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca), a to aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný berie na seba. Uvedenú skutočnosť už konštatoval aj súd prvého stupňa v konaní vedenom pod sp. zn. . S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, okresný súd návrh otca na zníženie výživného v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec (v tom čase ešte obidvoch maloletých detí), ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Zdôraznil, že jeho právny zástupca predložil súdu na pojednávaní dňa 06.06.2013 doplnenie návrhu na zníženie výživného pre maloleté deti, v ktorom preukázal svoje majetkové a zárobkové pomery, pričom navrhoval upraviť výšku výživného tak, že od 01.10.2012 bude otec prispievať na maloletú P. sumou 80,00 eur mesačne a 20,00 eur mesačne na tvorbu úspor a od toho istého dátumu na maloletého H. sumou 50,00 eur mesačne a sumou 20,00 eur mesačne na tvorbu úspor, nakoľko otec detí chce, aby mali deti nasporené nejaké finančné prostriedky, ktoré matka neminie. Odôvodňoval to tým, že maloletá P. by chcela ísť ďalej študovať, a za tým účelom by mala vytvorenú určitú finančnú rezervu. Týmto návrhom sa súd nezaoberal a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súčasná finančná situácia otca mu nedovoľuje prispievať výživné na deti v takej výške, ako bolo určené rozsudkom Okresného súdu Čadca, č. k. -63 a v dôsledku nej podal dňa 21.09.2012 svoj návrh na zníženie výživného. Okresný súd sa nezaoberal mierou zmenených pomerov na strane otca, keďže mal preukázané, že jeho pomery sa nezmenili, a dokonca, že došlo k miernemu zvýšeniu príjmov. Súdom uvádzané tvrdenia vychádzajú z neúplného zistenia skutkového stavu. Odvolateľ citoval ust. § 78 ods. 1 zákona o rodine. Konštatoval, že v návrhu zo dňa 21.09.2012 uviedol, že dňa 14.08.2012 prerušil živnosť z dôvodu nedostatku pracovných ponúk, a nie preto, že by bol so svojou činnosťou neúspešný. Napriek vykonanej práci u objednávateľa mu totiž neboli uhradené vystavené faktúry. V súčasnosti pracuje otec ako vodič u prepravnej spoločnosti Kysucká dopravná spoločnosť, s. r. o., so sídlom Štúrova 543/15, 024 04 Kysucké Nové Mesto, ktorá prevádzkuje dopravu v rámci Ruska a SR, a ako zamestnanec je vysielaný na pracovného cesty podľa dopytov zamestnávateľa. Na úhradu odôvodnených potrieb zamestnanca uhrádza zamestnávateľ cestovné náhrady, diéty v súvislosti s pracovnými cestami. Keďže zamestnávateľ nemôže naplánovať termíny jázd mimo SR, sú aj čiastky cestovných náhrad v súvislosti s pracovnými cestami pohyblivé a každý mesiac sa vypočítavajú v zmysle Opatrenia Ministerstva financií SR, ktorým sa ustanovujú sadzby stravného v eurách, alebo v inej cudzej mene pri zahraničných pracovných cestách a opatrenia MPSVaR o sumách stravného pri tuzemských pracovných cestách. Navrhovateľ predložil súdu mzdové listy za roky 2012 a 2013, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb za rok 2012, ako aj potvrdenie príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti. V prípade príjmov otca označených ako príjmy nepodliehajúce zdaneniu, ide o príjmy zodpovedajúce podľa slovenských právnych predpisov, náhrada mzdy a výdavkov v súvislosti s výkonom práce (tzv. diét), predstavujúcich pri výkone zamestnania vodiča nákladnej medzinárodnej kamiónovej dopravy podstatnú zložku príjmu i v podmienkach slovenských zamestnávateľov a zamestnancov. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že takéto príjmy do značnej miery prevyšujú skutočnú výšku výdavkov, na ktoré sú určené (cestovné, ubytovacie, stravné výdavky). V prípade, ak ide o zamestnanca nemožno prehliadať účelové určenie týchto príjmov, pri výkone daného povolania, rovnako v značnej miere nevyhnutých na zabezpečenie základných potrieb (z toho hľadiska vzhľadom na odlúčenie od rodiny pri výkone povolania, opodstatnené sú výdavky otca na stravu, prípade ubytovanie v zahraničí). Odvolateľ poukázal na prepúšťaciu správu Kysuckej nemocnice s poliklinikou Čadca, z ktorej vyplýva, že v období od 24.08.2012 do 01.09.2012 bol hospitalizovaný v nemocnici, kde absolvoval operáciu žalúdka. Tieto zdravotné problémy ovplyvnili jeho rozhodnutie

podať návrh na zníženie výživného. V možnostiach, schopnostiach a majetkových pomeroch otca nie je prispievať na výživu maloletých detí tak, ako je aktuálne určená rozsudkom v konaní vedenom pod sp. zn. . Poukázal pritom na ust. § 62 ods. 2 zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že vodiacou mierou na strane povinného pri určení výživného na maloleté deti je miera schopností, možností a majetkových pomerov.

Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že maloletý H. začal od mesiaca september 2012 navštevovať SOU v Krásnej nad Kysucou, s čím jej vznikli ďalšie náklady na štúdium, dopravu a ostatné veci, ktoré sú s tým spojené. Navyše zdôraznila, že ak otec maloletých detí chce dcére P. a synovi H. sporiť, nebráni mu v tom, môže tak učiniť z peňazí, ktoré mu boli matkou vyplatené z titulu vyporiadania BSM, v celkovej sume 197.000,- Sk. Keďže je však nezodpovedný, všetko už minul. On sám dobre vie, že náklady na deti sa zvýšili a jeho návrh smeruje len k tomu, aby matka nepodávala návrh na zvýšenie výživného.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p., za použitia ust. § 156 ods. 3 O.s.p.) podľa § 219 ods. 1 O.s.p., ako vecne správny potvrdil.

Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené § 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, (ďalej len „zákon o rodine“). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii, a to jednak na strane osôb výživou povinných, tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktorému predchádzalo, dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a návrh otca na zníženie výživného aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O.s.p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.

Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky otca obidvoch detí uvedené v jeho opravnom prostriedku, a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť (či už schválením novej dohody, alebo autoritatívnym rozhodnutím) je zmena pomerov. Zákon o rodine, ani Občiansky súdny poriadok nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho, ako aj nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Je pravdou, že pri poslednom určení výživného bol príjem otca z jeho podnikateľskej činnosti vo výške 7.180,00 Eur a výdavky vo výške 3.207,32 Eur, pričom vykonával aj murárske práce a práce v súvislosti so zavedením armatúr. K ďalším jeho výdavkom patrila lízingová splátka v sume 150,00 Eur mesačne a náklady na jeho dochádzku v sume 20,00 eur a tiež splácanie právnych služieb poskytnutých JUDr. Stopkom pri vyporiadaní BSM. V súčasnosti však nemožno opomenúť fakt, že otec má priemerný mesačný zárobok v sume 343,00 eur, ako aj skutočnosť, že na diétach a cestovných náhradách v mesiacoch február až apríl 2013 mu v priemere bola vyplácaná suma 568,60 eur mesačne.

Odvolací súd nespochybňuje účel, na aký sú tieto finančné prostriedky vodičom kamiónovej dopravy vyplácané. Súčasne však z rozhodovacej činnosti súdu v zmysle ust. § 121 O.s.p. je známa skutočnosť, že všetky tieto vyplatené finančné prostriedky zamestnanci neminú, práve naopak zamestnávatelia im trvalo vyplácajú minimálnu mzdu a pohyblivé zložky mzdy tvoria prevažnú časť ich príjmu, ktoré však zamestnanci neminú. Odvolací súd preto do výšky príjmu otca zohľadnil jeho príjem na diétach vo výške 1/3 zo sumy 568,60 eur mesačne t.j. sumu 189,53 eur. Po zrátaní mesačnej mzdy v sume 345,00 eur + sumy 189,53 eur predstavuje tak celkový mesačný príjem otca vo sumu 534,53 eur. Príjem matky sa od posledného určenia výživného podstatným spôsobom nezmenil. Zvýšili sa však jej náklady na úhradu platieb spojených s bývaním. Je pritom potrebné zohľadniť, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči obidvom deťom plní aj výkonom osobnej starostlivosti a tiež aj uspokojovaním ich bytovej potreby. U obidvoch rodičov sa od posledného určenia výživného nezmenil počet vyživovacích povinností. Aktuálne je už dcéra P. plnoletá, ktorá sa však sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania. Je nepochybné, že od posledného určenia výživného sa zvýšili aj odôvodnené potreby obidvoch detí s ohľadom na to, že odvtedy už uplynuli 4 roky. Okrem toho je potrebné zohľadniť pri rozhodovaní v súdenej veci aj rast životných nákladov. Ak aj u otca vznikol zdravotný problém a potreba diétneho stravovania, s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti t.j. vzrast odôvodnených potrieb obidvoch detí od posledného určenia výživného, nebol dôvod na zmenu výšky výživného na deti. Tak ako správne konštatoval prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí, exekúcia a nedoplatky otca na výživnom nemôžu byť dôvodom na zníženie výživného, pretože výživné na maloleté deti má prednosť pred inými výdavkami, ktoré nie je nutné vynaložiť. Pri posudzovaní potencionality príjmov povinného rodiča (v prejednávanej veci otca) musí súd postupovať veľmi prísne a zhodnotiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré sa v konaní preukážu. Snaha povinného znížiť vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je zo zákona eliminovaná tým, že sa pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti (akejkoľvek) neprihliada len na jeho skutočné príjmy, ktoré v čase vyhlásenia rozhodnutia dosahuje, ale vychádza sa z jeho potenciálnych príjmov, teda príjmov, ktoré by mal, resp. mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností (vek, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zameranie, zdravotný stav, schopnosti, prax, dopyt na trhu práce a podobne). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Z dokazovania vykonaného okresným súdom vyplýva, že otec má síce zdravotné problémy, ktoré mu však nebránia vykonávať zamestnanie, je v produktívnom veku a v záujme zabezpečenia výživy svojich maloletých deti je v jeho schopnostiach a možnostiach nájsť si i ďalší pracovný pomer, napr. založený na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - brigádu a pod., z ktorého by mal dostatočný príjem. Jeho nezodpovedný postoj pri výkone podnikateľskej činnosti SZČO, keď si bral na seba neprimerané riziká, nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti, ktorú má voči obidvom svojim deťom. Okresný súd teda v prejednávanej veci správne ustálil odôvodnené potreby obidvoch (vtedy ešte) maloletých deti, ako aj osobné, majetkové a zárobkové pomery otca a na základe toho dospel k správnemu právnemu záveru, že nie je dôvod meniť výšku výživného otca na deti. Pokiaľ odvolateľ poukazoval na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 06.06.2013 doplnil návrh na zníženie výživného v ktorom preukázal svoje majetkové a zárobkové pomery a navrhoval upraviť výšku výživného s účinnosťou od 01.10.2012 tak, že na mal. P. bude prispievať k rukám matky sumou 80,00 eur mesačne a na tvorbu úspor v sume 20,00 eur mesačne a na mal. H. sumou 50,00 eur mesačne a na tvorbu úspor v sume 20,00 eur mesačne, ktorým sa prvostupňový súd nezaoberal, odvolací súd poznamenáva, že konanie o určenie výživného na mal. deti je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu (§ 81 O.s.p.), a preto súd v ňom nie je viazaný návrhmi účastníkov a nemusí o nich osobitne rozhodovať ako v sporovom konaní (§ 153 ods. 2 O.s.p.). Okresný súd v prejednávanej veci komplexne zhodnotil odôvodnené potreby obidvoch v tom čase maloletých detí a ako aj osobné, zárobkové a majetkové pomery povinného rodiča t.j. otca. Na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku. Rovnako vecne správny je aj výrok o trovách prvostupňového konania, ktorý plne zodpovedá ust. § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny p o t v r d i l .

O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu k malol. H.. Tento výrok zahŕňa v sebe aj ust. § 142 ods. 1 vety prvej

O.s.p. § 224 ods. 1 O.s.p., a zodpovedá neúspechu odvolateľa v tomto konaní s prihliadnutím na úspech t. č. už plnoletej P. v konaní.

Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.