Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/55/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti G.: D., nar. XX.XX.XXXX a N., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: matky F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. D. č. XXX, právne zastúpená Centrom právnej pomoci so sídlom Tvrdošín, Školská č. 165/2 a otca F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., O. č. XXX/XX, maloleté deti zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní návrhu matky na určenie výživného pre maloleté deti, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. -102 zo dňa 8. apríla 2014, takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil otcovi maloletých detí G. povinnosť platiť na výživu mal. D., nar. XX.X.XXXX, sumou 100,- eur mesačne a na výživu mal. N., nar. XX.X.XXXX, sumou 100,- eur mesačne, vždy do každého 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí počnúc od 1.3.2013. Zameškané výživné na mal. D. G., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.3.2013 do 8.4.2014 v celkovej výške 1.400,- eur a zameškané výživné mal. N. G., nar. XX.X.XXXX, za obdobie od 1.3.2013 do 8.4.2014 v celkovej výške 1.400,- eur uložil otcovi maloletých detí povinnosť zaplatiť matke maloletých detí do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku návrh matky zamietol. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 62 Zákona o rodine a vykonané dokazovanie, na základe ktorého mal preukázané, že návrh navrhovateľky je dôvodný. Aj napriek tomu, že sa odporca snažil prezentovať, že sa podieľa na zabezpečovaní potrieb pre maloleté deti tým, že im dáva mesačne 100,- eur, najmä výsluchom maloletých svedkov bolo zistené, že im síce dáva dva razy za mesiac po 10,- eur na krúžok florbalu, avšak všetky ostatné náklady hradí ich mama. Taktiež sa obaja zhodne vyjadrili, že peniaze im dáva vždy vtedy, keď prebieha súdne konanie, ktoré keď sa skončí, tak im prestane dávať. V podstate ani odporca nepoprel, že sa nepodieľa na financovaní domácnosti. Uviedol, že nie je ochotný dávať manželke peniaze. Ohľadom svojho mesačného príjmu sa vyjadril, že občas si privyrobí u svojho brata a telefóny spolu s ostatnými nákladmi, ktoré má, mu platí jeho mama a bratia. Súd však vyhodnotil toto jeho tvrdenie ako účelové, v snahe zatajiť skutočný pôvod jeho príjmu. Naopak zo strany navrhovateľky bolo preukázané, že všetky náklady na domácnosť ako aj náklady spojené s výchovou maloletých detí platí ona za pomoci svojej rodiny. Súd je toho názoru, že aj napriek nezhodám, ktoré majú rodičia maloletých detí, je povinnosťou každého z nich podieľať sa na výchove a výžive maloletých detí. Suma 20,- eur, ktorú poskytuje odporca mesačne

každému synovi, je určená iba na úhradu voľno časových aktivít a neslúži na úhradu potrieb dieťaťa tak, ako to má na mysli zákon o rodine. Z uvedeného dôvodu preto súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľky a zaviazal odporcu platením výživného a to na maloletého D., sumou 100,- eur mesačne a na výživu maloletého N., sumou 100,- eur mesačne. Súd je toho názoru, že takto určená výška výživného zodpovedá veku a potrebám maloletých detí. Súd určil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloleté deti počnúc od 1.3.2013, nakoľko od tejto doby sa odporca prestal úplne podieľať na financovaní spoločnej domácnosti. S poukazom na túto skutočnosť mu preto vzniklo zameškané výživné na maloletého D. G., za obdobie od 1.3.2013 do 8.4.2014 v celkovej výške 1.400,- eur a na maloletého N. G., za to isté obdobie celkovej výške 1.400,- eur, ktoré mu súd uložil ako povinnosť zaplatiť matke maloletých detí do 12 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Vzhľadom na to, že navrhovateľka žiadala vyššie výživné, súd vo zvyšku jej návrh zamietol . O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec maloletých detí. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na opätovné konanie a rozhodnutie. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že nemá také finančné prostriedky, aby mohol platiť výživné vo výške určenej súdom. Jeho momentálny príjem nie je stabilný, zarába len príležitostne, niekedy 300,- eur a niekedy 50,- eur. Je nezamestnaný a nepoberá žiadnu dávku v nezamestnanosti, o čom svedčí doklad - kontrolný preukaz ÚPSVaR Námestovo. Na úrade práce je evidovaný od 1.7.2011 a nemôže nájsť prácu, preto si príležitostne privyrába tým, že pomáha bratovi v autobazáre. Snaží sa synom prispievať v rámci svojich finančných možností a keď má peniaze, tak im vždy dá. Súd sa pri svojom rozhodovaní zaoberal len dôkazmi, ktoré predložila matka maloletých detí a nie skutočnosťami, ktoré on uvádzal. Vyhodnotili jeho tvrdenia ako účelové, v snahe zatajiť svoj skutočný príjem. On naozaj nemá iný príjem okrem príležitostných brigád a peňazí, ktoré mu požičia matka alebo brat. Poukázal na to, že rozsudok by mal preukazovať a podporovať predpoklady jeho vykonateľnosti.

K odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa podala písomné vyjadrenie matka maloletých detí prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení navrhovala rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. V celom rozsahu sa pridržiavala svojich doterajších vyjadrení, pričom uviedla, že otec maloletých detí nespochybňuje fakt, že je v jeho možnostiach a schopnostiach si privyrábať, čo fakticky aj robí a je schopný podľa jeho vyjadrení na pojednávaniach dosiahnuť mesačný príjem až 300,- eur, z čoho je možné usúdiť, že neexistuje žiadna prekážka, ktorá by mu bránila vykonávať zárobkovú činnosť aj na pracovnú zmluvu, živnosť, či dohodu. Okrem toho poukázal na to, že nezamestnanosť otca maloletých detí je len prechodného charakteru, keďže sám uviedol na pojednávaní konanom dňa 25.2.2014, že v máji 2014 si chce obnoviť živnosť a robiť napríklad zásobovača. Z toho vyplýva, že otec maloletých detí plánuje podnikať, dosahovať pravidelný príjem, a preto by pre neho nemal byť problém v budúcnosti prispievať súdom určenou sumou na výživné maloletým deťom. V skutočnosti, že výška výživného zodpovedá možnostiam otca svedčí aj to, že sám uznal, že deťom v podstate prispieva sumou 100,- eur mesačne a hoci sa tieto skutočnosti dokazovaním nepotvrdili, nepopiera to fakt, že uznáva výšku výživného v sume 100,- eur za opodstatnenú a že predmetnými financiami mesačne disponuje a môže nimi prispievať na výživu maloletých.

Kolízny opatrovník maloletých detí vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca maloletých detí proti rozsudku súdu prvého stupňa uviedol, že odporúča odvolaciemu súdu rozhodnúť o vyživovacej povinnosti v súlade s možnosťami a schopnosťami rodičov, s prihliadnutím na odôvodnené potreby detí.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p.

V zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

V zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania otec maloletých detí, konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. § 219 ods. 2 O.s.p., keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.