Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Er-828-2009.pdf
PDF · 73.73 KB
Case nature
Subarea
14Er/828/2009
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného 1. O. Š., D.. XX.XX.XXXX a 2. U. Š., D.. XX.XX.XXXX, P. N. U., V.. M. XXXX/X, zast. C. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. U.I., V.. M. XXXX/X proti povinnému O. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. S., R. XX, o vymoženie výživného s prísl., takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom pod sp. zn. EX 1083/09 s a z a s t a v u j e .
Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie vo výške 27,99 eura v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávneným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Podaním zo dňa 25.02.2014 podali oprávnení v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou C. Š. návrh na zastavenie exekúcie s odôvodnením, že im bolo všetko vyplatené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec.
Podľa § 57 ods.1 písm. c) EP, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
Oprávnení navrhli exekúciu v celosti zastaviť, súd preto v zmysle hore uvedeného zákonného ustanovenia exekúciu zastavil.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 16, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej výške 65,80 eura, spočívajúce v minimálnej odmene podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v znení neskorších predpisov vo výške 33,19 eura, v hotových výdavkoch na poštovnom v sume 21,64 eura a v 20 % DPH z odmeny a z hotových výdavkov vo výške 10,97 eura. Exekútor uviedol, že povinný už uhradil na trovy exekúcie 37,81 eura, preto požadoval nahradiť trovy exekúcie v sume už len 27,99 eura.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách exekútorov v znení neskorších predpisov, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 citovanej vyhlášky v znení neskorších predpisov, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky v znení neskorších predpisov, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 citovanej vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 25 citovanej vyhlášky v znení v znení neskorších predpisov, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Vyhláškou č. 141/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.05.2008 bola novelizovaná vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, vrátane § 14. V zmysle tejto novely a vyhlášky č. 569/2008 z.z., ktorou sa v súvislosti so zavedením meny euro opäť novelizovala vyhláška č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, sa odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti vo výške 3,32 eura najmenej však 33,19 eura, bez ohľadu na počet účelne vykonaných úkonov, avšak za predpokladu, že súdny exekútor vykonal aspoň jeden z úkonov predpokladaných v §15 ods. 1 vyhlášky. Uvedené znenie vyhlášky je potrebné aplikovať aj na danú právnu vec, nakoľko exekúcia sa začala dôjdením návrhu na vykonanie exekúcie exekútorovi, t.j. dňa 14.08.2009. Nakoľko súdny exekútor v danej veci získal poverenie na vykonanie exekúcie, v zmysle vyššie uvedeného mu bezpochybne vznikol nárok na odmenu v sume 33,19 eura v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp. zn. EX/1083/09 a zistil, že súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v správnom rozsahu. Preto mu priznal náhradu trov exekúcie v sume 27,99 eura.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Trovy exekúcie v zmysle § 197 ods. 1 EP v zásade hradí povinný. Len za splnenia podmienok vyžadovaných v § 203 EP môže súd uložiť povinnosť nahradiť oprávnenému trovy exekúcie. Oprávnení síce podali návrh na zastavenie exekúcie, zavinenie zastavenia exekúcie vo vzťahu k povinnosti nahradiť trovy exekúcie však nemožno posudzovať výsostne procesne. Podanie návrhu na zastavenie exekúcie zo strany oprávnených bolo motivované tou skutočnosťou, že im bolo poskytnuté náhradné výživné, avšak návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne. Preto súd uložil povinnému uhradiť exekútorovi trovy exekúcie. Oprávneným žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto im súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.