Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-31-2014.pdf
PDF · 79.98 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/31/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. V. nar. XX.XX.XXXX zast. kolíznym opatrovníkom D. T., L. U. E. C. v V., dieťaťa rodičov F. V. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v V. na C. ulici č. XX zast. JUDr. Ondrejom Lučivjanským advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Vodárenskej ulici č. 2 a I. V. nar. X.XX.XXXX bývajúceho v V. na R. M. č. XX zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Štúrovej ulici č. 20 v konaní o zníženie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 27.11.2013 č.k. 41P 71/2013-145 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. 23P 73/2012-50 zo 6.6.2012 v časti výroku o určení výživného tak, že znížil výživné otca pre mal. I. V. nar. XX.XX.XXXX z 300,- € mesačne na 120,- € mesačne počnúc dňom 1.12.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zníži výživné otca pre maloleté dieťa z 300,- € mesačne na 200,- € mesačne. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Nesúhlasila predovšetkým s konštatovaním a záverom súdu prvého stupňa, ktorý uviedol, že otcovi sa od poslednej úpravy výživného zvýšil príjem o 120,- € mesačne a matka je na približne tej istej úrovni, ani so záverom súdu, že zárobkové možnosti a majetkové pomery otca odôvodňujú zníženie výživného z 300,- € mesačne na 120,- € mesačne aj z dôvodu, že dieťa je v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Poukázala predovšetkým na rozpory preukázané v rámci vykonaného dokazovania, a to predovšetkým týkajúce sa priemerného mesačného zárobku otca, ktorý uviedol, že jeho príjem klesol z 1.200,- € až 1.000,-€ na 700,- € až 600,- € mesačne a na pojednávanie 28.8.2013 uviedol, že jeho príjem v hrubom je 330,- € a ďalej má pohyblivú zložku, ktorá závisí od podielu zo zisku na predaných autách, ktorá má predstavovať k uvedenej mzde 300,- € až 400,- €, teda v čistom by mal predstavovať mesačný príjem otca 500,- € až 700,- €. Spochybnila tvrdenie otca, že z príjmu 432,53 € mu platil zamestnávateľ odvody, a to navyše boli peniaze na ruku, čo sa podľa jej názoru nezakladá na pravde, nakoľko z relevantného dôkazu potvrdenia zamestnávateľa sa jednalo o čistý príjem, ktorý bol poukazovaný otcovi. Ďalej poukázala na to, že prvostupňový súd nebral do úvahy výpoveď svedka C. J., ktorý je konateľom a spoločníkom spoločnosti Y. L., s.r.o., zamestnávateľa otca. Uvedený svedok vypovedal, že priemerný mesačný zárobok otca je síce 330,- € v hrubom, avšak ďalej uviedol, že dostával peniaze na ruku pri každej jednej ceste
do zahraničia, a to vo výške 150,- € až 200,- €. V rámci odvolacích námietok vyslovila presvedčenie, že pokiaľ by bolo pravdou, že otec v súčasnosti zarába minimálnu mzdu a peniaze, ktoré dostáva na ruku závisia od predaja áut, resp. diét, s vysokou pravdepodobnosťou by si hľadal iné zamestnanie s lepším finančným ohodnotením. V neposlednom rade poukázala na nákladný spôsob života, ktorý vedie otec maloletého dieťaťa, oblečenie nakupuje výlučne v značkových obchodoch, absolvuje dovolenky lietadlom a rôzne výlety. Nesúhlasila ani s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že na výdavky matky spojené so splácaním úverov nemôže prihliadnuť, nakoľko obidvaja sú bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu na C. ulici a dlhy, ktoré vznikli obidvom počas trvania manželstva budú predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Uviedla, že pokiaľ by nesplácala tieto dlhy, ohrozila by svojho maloletého syna a dostali by sa do ohrozenia zabezpečenia bývania.
K odvolaniu matky sa písomne vyjadril otec maloletého dieťaťa. Uviedol, že rozhodnutie súdu prvého stupňa považuje za vecne správne tak vo výrokovej časti, ako aj v časti jeho odôvodnenia. Vyslovil presvedčenie, že nie je daný odvolací dôvod v súlade s ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., kedy súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Je presvedčený, že súd zistil a správne konštatoval, že jeho priemerný mesačný čistý príjem, ktorý je uvádzaný na potvrdení od zamestnávateľa Y. L., s.r.o. predstavoval v rozhodnom období 423,50 € ako skonštatoval súd prvého stupňa, došlo k miernemu nárastu jeho čistého priemerného mesačného zárobku, a takisto došlo k nárastu čistého priemerného mesačného zárobku matky. Zdôraznil, že v čase poslednej úpravy výživného, kedy bola schválená rodičovská dohoda bol schopný platiť výživné 300,-€ mesačne, keďže vtedy objektívne existovala lepšia ekonomická situácia týkajúca sa dovozu vozidiel zo zahraničia, ktorá sa neskôr podstatne zmenila ako to vyplynulo aj z rozhodnutia súdu prvého stupňa v dôsledku zmeny legislatívy v oblasti zavedenia vyšších registračných poplatkov na dovážané vozidlá. Aj z výpovede svedka C. J. je zrejmé, že z ciest, na základe ktorých by mohol dosiahnuť vyšší finančný príjem je v porovnaní s rokom 2012 výrazne menej a došlo k všeobecnému poklesu predaja vozidiel o čom v priebehu súdneho konania predložil listinné dôkazy. K odvolacej námietke matky týkajúcej sa jeho nákladného spôsobu života uviedol, že nemá žiadne iné výdavky, ktoré by bolo možné považovať za nadštandardné, keďže zo svojho súčasného príjmu priemerne 650,- € mesačne ani žiadne také výdavky ani mať nemôže, najmä nie v situácii, kedy platil výživné 300,- € mesačne. Zdôraznil, že polovicu mesiaca poskytuje osobnú starostlivosť mal. I. a okrem výživného mu platí výdavky spojené s obedmi v škole, hradil mu výdavky na hokej, a taktiež mu kupuje ošatenie. V roku 2012 bol na dovolenke v Z. a v roku 2013 na dovolenke v F., avšak bol aj s mal. I., pričom nešlo o žiadne luxusné destinácie, ani destinácie nadštandardného charakteru. K užívaniu a predaju osobného motorového vozidla E. uviedol, že predmetné vozidlo predal za takmer identickú sumu aká suma ostávala za lízing tohto vozidla, teda predajom vozidla nezískal žiadne finančné prostriedky, ale vyplatil dlh, ktorý ostával. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny a zákonný potvrdil.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky písomne nevyjadril. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o znížení výživného pre mal. I., v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k záveru, že u otca maloletého dieťaťa došlo k negatívnej zmene pomerov, pretože z listinných dôkazov a výpovede svedka mal za preukázané, že došlo z objektívnych dôvodov k podstatnému zníženiu jeho priemerného mesačného zárobku. Základnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako
aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov, ktoré vždy limitujú uspokojovanie odôvodnených potrieb, to znamená, že potreby dieťaťa môžu byť uspokojované len v rozsahu aký dovoľujú možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Predpokladom pre zmenu súdneho rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena tých okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom prechádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom, preto v konaní o zvýšenie alebo zníženie výživného je potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo prechádzajúce rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmeny výživného. Na zníženie príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného rodiča, ktorým môže byť napríklad výrazne zhoršenie zdravotného stavu, znemožňujúceho doterajší výkon práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov a podobne, teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odvolací súd po dôkladnom oboznámení sa s obsahom spisu dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že v danom prípade došlo k zníženiu priemerného mesačného zárobku otca, a to z dôvodov objektívneho charakteru, ktoré samotný otec nemohol a nemôže ovplyvniť. Odvolací súd sa stotožnil aj s konštatáciou súdu v jeho odôvodnení, keď uviedol, že nemohol zohľadniť námietky matky ohľadom splácania úveru za otca, ktoré vznikli za trvania manželstva týkajúce sa predovšetkým splátok hypoúveru za byt, pretože i keď bytová otázka maloletého je veľmi dôležitá na splácanie úverov vzniknutých za trvania manželstva a hradených po rozvode výlučne matkou prihliadnuť nemohol, nakoľko všetky tieto finančné náležitosti sú predmetom vysporiadania a bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Odvolací súd pre úplnosť tak, ako súd prvého stupňa zdôrazňuje, že maloletý je v striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, kedy mu otec poskytuje osobnú starostlivosť v trvaní dvoch týždňov v kalendárnom mesiaci a priemerné mesačné zárobky oboch rodičov sú približne rovnaké. Na základe všetkých týchto skutočností a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne rozhodol o zníženie vyživovacej povinnosti otca pre mal. I. a správne určil počiatok plnenia zníženia výživného. Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.