Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-16-2014.pdf
PDF · 91.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/16/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa: Secapital S.a.r.L., so sídlom 2 Avenue Charles de Gaulle, L-1653, Luxemburg Luxemburské veľkovojvodstvo, zapísaná v obchodnom registri, oddiel B, vložka 108305, zast. Advokátska kancelária Gallo s.r.o., so sídlom Martin, Jilemnického 30 proti odporcovi: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom B., P. XX, t.č. na neznámom mieste zast. opatrovníčkou N. R., tajomníčkou informačného centra Okresného súdu O. o zaplatenie 386,18 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 386,18 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzavreli dňa 19.11.2008 zmluvu o pôžičke na základe ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička v celkovej výške 457,28 Eur. Odporca sa zaviazal splácať pôžičku v pravidelných 24-tich mesačných splátkach po 19,05 Eur. Do podania návrhu uhradil z tejto sumy iba 95,25 Eur. Do spisu navrhovateľ doložil zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky, všeobecné obchodné podmienky, výzvu pred podaním žaloby, prehľad splátok, výzvu na zaplatenie žalovanej sumy, zmluvu o postúpení pohľadávok.
Na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi pôžičku vo výške 331,94 Eur. Navrhovateľ taktiež podrobne rozpísal z čoho pozostáva žalovaná suma, teda zo sumy 417,04 Eur - istina, zo sumy 64,39 Eur - zmluvná pokuta, mínus prijaté úhrady vo výške 95,25 Eur.
Súd pre odporcu, ktorý sa zdržuje na neznámom mieste ustanovil na zastupovanie opatrovníka podľa § 29 ods. 2 O.s.p.
Opatrovník odporcu sa k podanému návrhu nevyjadril.
Nakoľko predmetom konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 386,18 Eur, ide o drobný spor, preto súd vo veci nenariadil pojednávanie a dňa 29.07.2014 vyhlásil verejne rozsudok.
Z predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:
Právny predchodca navrhovateľa obchodná spoločnosť A. Z. X., D..T.., T. T. Q., X. V. XX uzavrel dňa 19.11.2008 s odporcom zmluvu o pôžičke na základe ktorej poskytol odporcovi pôžičku vo výške
331,94 Eur. Odporca sa zaviazal splatiť predmetnú pôžičku v 24-tich mesačných splátkach po 19,05 Eur mesačne. Počet splátok bol 24. Ročná úroková sadzba 38,30%. Priemerná hodnota RPMN 61,36 %.
Do spisu doložil navrhovateľ všeobecné obchodné podmienky č.l. 4 spisu.
Z prehľadu splátok č.l. 6 spisu vyplýva, že dlžná istina vo výške 417,04 Eur pozostáva zo splátok splatných nasledovne:
- dňa 20.12.2008 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.01.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.02.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.03.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.04.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.05.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.06.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.07.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.08.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.09.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.10.2009 suma 225,33 Eur,
- dňa 31.10.2009 suma 0,05 Eur,
- dňa 30.11.2009 suma 0,30 Eur,
- dňa 31.12.2009 suma 0,31 Eur,
- dňa 31.01.2010 suma 0,27 Eur,
- dňa 28.02.2010 suma 0,28 Eur.
Podľa prehľadu splátok dlžná istina predstavovala sumu 417,04 Eur, zmluvná pokuta 64,57 Eur.
Do spisu navrhovateľ doložil zmluvu o postúpení pohľadávok uzavretú medzi ním dňa 07.12.2012 a obchodnou spoločnosťou A. Z. X., D..T..
Taktiež do spisu doložil prípis právneho predchodcu navrhovateľa - A. Z. X., D..T.., z ktorej vyplýva, že táto spoločnosť ako postupca postúpil zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 07.12.2012 svoju pohľadávku, ktorá vyplýva zo zmluvy č. 7048938 zo dňa 14.11.2008 uzatvorenej medzi odporcom ako dlžníkom a postupcom ako veriteľom na navrhovateľa.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Na tomto mieste považuje súd za potrebné pripomenúť, že rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dokazovaním zistený skutkový stav veci. Pri zistení skutkového stavu súd vychádzal z toho dôkazného materiálu, ktorý účastníci konania svojou aktivitou vniesli do konania. Zároveň súd bol opisom skutku (skutkového deja) tak, ako bol vymedzený zo strany navrhovateľa viazaný (uzavretie zmluvy o pôžičke, výška žalovaného
nároku, z čoho pozostáva uplatnený nárok, splatnosť jednotlivých splátok neuhradenej istiny podľa predloženého prehľadu splátok).
1/ Pokiaľ ide o žalovaný nárok - neuhradený zostatok pôžičky (istina) vrátane prináležiaceho príslušenstva (uplatnených úrokov z omeškania), súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Uzavretú zmluvu o pôžičke č 7048938 zo dňa 19.11.2008 súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú keďže A. Z. X., D..T.. D. právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania pôžičku odporcovi ako fyzickej osobe ktorá nekoná v rámci predmetu svojho zamestnania, povolania alebo podnikania s tým, že táto zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Na túto zmluvu sa okrem ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka vzťahujú aj ustanovenia špeciálnych právnych predpisov a to zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov.
Z predloženej zmluvy o pôžičke vyplýva, že bola uzavretá dňa 19.11.2008 s výškou schválenej pôžičky 331,94 Eur, s povinnosťou ju splatiť v splátkach po 19,05 Eur, s počtom splátok 24.
Z priloženého prehľadu splátok a úhrad č.l. 6 spisu vyplýva, že odporca si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z tejto zmluvy o pôžičke, teda povinnosť riadne a včas splácať dohodnuté splátky.
Ako to vyplýva z predloženého prehľadu splátok a úhrad č.l. 6 spisu, splácanie pôžičky, ktorú poskytol navrhovateľ odporcovi bola dohodnuté v splátkach, ktorých splatnosť bola nasledovná:
- dňa 20.12.2008 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.01.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.02.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.03.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.04.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.05.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.06.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.07.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.08.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.09.2009 suma 19,05 Eur,
- dňa 20.10.2009 suma 225,33 Eur,
- dňa 31.10.2009 suma 0,05 Eur,
- dňa 30.11.2009 suma 0,30 Eur,
- dňa 31.12.2009 suma 0,31 Eur,
- dňa 31.01.2010 suma 0,27 Eur,
- dňa 28.02.2010 suma 0,28 Eur.
V prvom rade, keďže v konaní ide o nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, z dôvodu zásady procesnej ekonómie súd skúmal, či nárok v tejto časti navrhovateľa voči odporcovi nie je premlčaný.
Z ustanovenia § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. v znení z. č. 102/2014 Z.z. vyplýva, že orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Táto norma má aj procesnú povahu a citované ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014 ( čl. XIV ).
Keďže ide o právny predpis, ktorý má charakter špeciálnej právnej úpravy vo vzťahu ku všeobecnej úprave premlčania uvedenej v občianskom zákonníku, súd nepostupoval podľa druhej vety ust. § 100 ods. 1 Obč. zák., ale ex offo prihliadol na premlčanie.
Pre správne posúdenie toho, či právo je premlčané alebo nie, bolo potrebné stanoviť počiatok premlčacej doby. Trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti jednotlivých splátok.
Ako to vyplýva z predloženého prehľadu splátok, č.l. 6 spisu, prvá splátka mala splatnosť dňa 20.12.2008 (19,05 Eur) a posledná splátka mala splatnosť dňa 28.02.2010 (0,28 Eur). Premlčacia doba (prvej) splátky splatnej dňa 20.12.2008 začala plynúť dňa 21.12.2008 a uplynula dňa 21.12.2011 a premlčacia doba (poslednej) splátky splatnej dňa 28.02.2010 začala plynúť dňa 01.03.2010 a uplynula dňa 01.03.2013.
S poukazom na ustanovenie § 101 v spojení s § 103 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého premlčania doba je trojročná a plynie odo dňa kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz (vo vzťahu k premlčaniu k plateniu dlžných splátok pôžičky sa vzťahuje 3 ročná premlčacia doba, nakoľko pre toto právo nie je v zákone upravená osobitná premlčacia doba) a s poukazom na to, že návrh na súd bol podaný až dňa 25.11.2013, súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa bol už v čase jeho podania na súd premlčaný, preto súd návrh v časti o zaplatenie istiny vrátane prináležiaceho príslušenstva
- uplatnených úrokov z omeškania zamietol z dôvodu premlčania žalovaného nároku a už sa ďalej nezaoberal meritom veci.
2/ Pokiaľ ide o žalovaný nárok - zmluvnú pokutu vo výške 64,57 Eur vrátane prináležiaceho príslušenstva (úrokov z omeškania), súd dospel k nasledovným právnym a skutkovým zisteniam:
Zmluvná pokuta nebola medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dojednaná v rámci zmluvy o pôžičke. Ustanovenia o zmluvnej pokute sú obsiahnuté vo všeobecných obchodných podmienkach (č.l. 4 spisu). Tieto podmienky sú vytlačené drobným a voľným okom takmer nečitateľným písmom, pričom vzhľadom na ich podobu je možné dôvodne pochybovať, či sa s nimi mal možnosť odporca reálne oboznámiť a relevantne sa v nich zorientovať, pretože sú koncipované pre bežného spotrebiteľa dosť ťažko pochopiteľným spôsobom a preto tieto úverové zmluvné podmienky nie je možné považovať za individuálnu dohodu zmluvných strán. Vzhľadom na spôsob ich prezentácie a samotný obsah dospel súd k záveru, že tieto Všeobecné obchodné podmienky sú nejasné a nie dostatočne zrozumiteľné, čo v konečnom dôsledku spôsobuje ich neplatnosť s poukazom na ust. § 37 ods. 1 OZ. Ďalej súd poukazuje nato, že úverové podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to čo v nich bude alebo nebude určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tieto podmienky formuluje. Odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom meniť nemôže, ak chce získať spotrebiteľský úver, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať.
Preto potom súd z týchto Všeobecných obchodných podmienok nemohol vychádzať ani pri rozhodovaní o uplatnenom nároku, a to navrhovateľom tvrdenej zmluvnej pokute vo výške 64,57 Eur a návrh ohľadne tohto nároku zamietol, pretože ide o nárok uplatnený z neplatného právneho úkonu.
Tu súd považuje za potrebné uviesť, že uplatnený nárok, a to tvrdená zmluvná pokuta s poukazom na ust. § 544 ods. 2 OZ musí byť dohodnutá v písomnej forme. Nedodržanie tejto písomnej formy je s poukazom na ust. § 40 ods. 1 OZ, dôvodom absolútnej neplatnosti dojednania o zmluvnej pokute, na ktorý súd prihliada z úradnej povinnosti (ex offo), aj keď sa toho nikto nedovoláva. Predložené VOP neboli účastníkmi podpísané, preto potom tento nárok nebolo možné priznať, ani z tohto dôvodu, keďže ide o nárok z neplatného dojednania o zmluvnej pokute. Je nutné podotknúť, že absencia písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute nie je konvalidovaná tým, že odporkyňa podpisom zmluvy o úvere prejavila s týmito VOP, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, súhlas.
Naviac okrem uvedeného zdôvodnenia ohľadne neplatnosti Všeobecných obchodných podmienok súd k nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty Eur uvádza, že z predloženej platobnej histórie vyplýva, že uplatňovaná suma vo výške 64,57 Eur spočíva z položky Pokuta sankcia. Vo Všeobecných obchodných podmienkach sa výslovne neuvádza pojem Pokuty sankcie, ani pokuty za omeškanie, teda možno konštatovať, že tieto nároky ani nemajú oporu vo Všeobecných obchodných podmienkach, pričom navrhovateľ žiadnym iným relevantným dôkazom nepreukázal dôvodnosť uplatnenia týchto nárokov ako ani ich výšku. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Predložené VOP obsahujú čl. 12, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva ohľadne tejto sankcie, ktorá má byť podľa navrhovateľa zmluvnou pokutou, ustanovenie o sankčnom úroku 0,05 % za každý deň omeškania ( čl. 12.3 VOP). Čl. 12, bod 4 VOP obsahuje len dojednanie o pokute za vypovedanie zmluvy.
Teda ide o nároky objektívne neurčiteľné a nepreskúmateľné z hľadiska ich správnosti, čo do dôvodu aj výšky. A pre sporové konanie, ktoré je ovládané tzv. prejednacou zásadou platí, že tvrdiť rozhodné skutočnosti a navrhovať pre ne dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania a nie je povinnosťou súdu po dôkazoch "pátrať". Navrhovateľ ohľadne nárokov, ktoré majú vyplývať z predložených VOP nepreukázal súdu spôsob, resp. postup, na základe ktorého dospel k žalovanej výške zmluvnej pokuty a že skutočne aj došlo k vypovedaniu zmluvy. Dôkazným bremenom je pritom zaťažený navrhovateľ, ktorý tento nárok uplatňuje. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní preukáže svoje tvrdenia, pričom dôsledkom jeho neunesenia je neúspech v konaní.
Z vyššie uvedených dôvodov potom súd návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, pretože nepodal súdu návrh na náhradu trov konania a ani mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.