Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_41Cob-63-2014.pdf
PDF · 83.81 KB
Case nature
Subarea
41Cob/63/2014
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v právnej veci navrhovateľa JUDr. Miroslav Kriška, nar. XX.XX.XXXX, advokát, so sídlom Rázusova 79, 977 01 Brezno, IČO : 22 719 768, zast. Wolf & Linden, s.r.o., so sídlom Astrová 2/A, 821 01 Bratislava, proti odporcovi Nemocnica s poliklinikou Brezno, n.o., so sídlom Banisko 1, 977 42 Brezno, IČO : 31 908 969, o zaplatenie 5.699,43 Eur s prísl.,o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno, č.k. 6Cb 59/2013-90 zo dňa 8. októbra 2013 takto
rozhodol:
Odvolanie odporcu o d m i e t a .
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 250,67 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa.
odôvodnenie:
Okresný súd Brezno rozsudkom č.k. 6Cb 59/2013-90 zo dňa 08.10.2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi 5.699,43 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 24.05.2013 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 201,- Eur na zaplatenom súdnom poplatku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ sa v konaní domáhal zaviazania odporcu zaplatiť navrhovateľovi 5.699,43 Eur spolu s 9,5 % úrokom z omeškania ročne od 24.05.2013 až do zaplatenia, a to na tom skutkovom a právnom základe, že účastníci uzavreli zmluvu o právnej pomoci, na základe ktorej, spolu s doplňujúcom plnomocenstvom
( mandátnou zmluvou), konal navrhovateľ ako splnomocnený zástupca - advokát pred Okresným súdom v Brezne v konaniach č.k. 7Cb 28/2004, 7Cb 66/2004, 7Cb 38/2004, 5C 225/2009 a na Okresnom súde Bratislava II v konaniach pod sp. zn. 11C 110/2008, 13C 98/2008 a 6C 29/2008. Za poskytnutú právnu službu patrí navrhovateľovi odmena a náhrady v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. tak, ako ich vyúčtoval navrhovateľ faktúrou č. 2013013 zo dňa 19.05.2013, splatnou dňa 23.05.2013 na celkovú sumu 5.699,43 Eur. Odporca z vyfakturovanej sumy nič nezaplatil. Súd konštatoval, že vo veci rozhodoval rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p., pretože odporca sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril, čím nesplnil povinnosť mu uloženú v uznesení súdu vydaného podľa § 114 ods. 3 O.s.p. zo dňa 01.08.2013, pričom o možnosti súdu rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie aj bez nariadenia pojednávania bol odporca v uznesení poučený. Uznesenie bolo odporcovi do vlastných rúk doručené dňa 16.08.2013, pričom k veci nezaslal žiadne písomné vyjadrenie. Z uvedeného dôvodu súd vychádzal zo skutkových tvrdení navrhovateľa a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi vyfakturovanú odmenu za poskytované právne služby v celkovej výške 5.699,43 Eur, na základe vystavenej faktúry č. 2013013 zo dňa 19.05.2013. Zároveň navrhovateľovi priznal úroky z omeškania vo výške 5,5 % z dlžnej sumy odo dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry, teda od 24.05.2013 až do zaplatenia, v zmysle § 517 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda vo výške o 5
percentuálnych bodov vyššej, než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v prvý deň omeškania ( dňa 24.05.2013 bola základná sadzba pre hlavné refinančné operácie ECB 0,50 % ročne). V prevyšujúcej uplatňujúcej časti úrokov z omeškania súd návrh zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1,3 O.s.p. tak, že odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 201,- Eur za zaplatený súdny poplatok, lebo navrhovateľ mal neúspech len v nepatrnej časti.
Proti rozsudku podal odvolanie odporca. V odvolaní navrhol vydaný rozsudok pre zmeškanie zrušiť, nakoľko z návrhu navrhovateľa a ním predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľom tvrdený skutkový stav je sporný, nakoľko navrhovateľ si uplatnil od odporcu nároky na základe ustanovení Obchodného zákonníka a Zmluvy o právnej pomoci - Mandátnej zmluvy a na základe jednotlivých ustanovení plnej moci, kde je uvedené, že zmluva sa riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka - článok VI. predmetnej zmluvy. Plynutie lehôt, premlčacia doba je u týchto dvoch právnych predpisov rôzna a návrhy, ktoré si uplatňuje navrhovateľ považuje odporca za premlčané. Poukázal tiež na to, že písomne voči navrhovateľovi akékoľvek záväzky poprel. On si ich napriek tomu uplatňuje nielen v tomto konaní, ale aj v iných konaniach. Tieto premlčané nároky si mal uplatniť navrhovateľ podľa ustanoví Zmluvy o právnej pomoci - Mandátnej zmluvy vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca za dohodnutú právnu pomoc - článok III.- bod 4 predmetnej zmluvy. Na základe uvedeného má odporca za to, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne posúdil navrhovateľom predložený skutkový stav, ako nesporný, a teda neboli splnené zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie a z toho dôvodu navrhol vydaný rozsudok zrušiť a pokračovať v konaní do meritórneho rozhodnutia súdu.
Navrhovateľ podal písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu, v ktorom žiadal, aby odvolací súd podané odvolanie odporcu odmietol. Poukázal na to, že odporcovi zrejme uniklo, že súd v tomto prípade pri vydaní rozsudku pre zmeškanie postupoval podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p.. V tomto prípade sa ust. § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. nepoužijú. Z citovaného ustanovenia je teda zrejmé, že v prípade, ak súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p., tak ako to vyplýva zo zákona a logiky veci ust. § 153b ods. 2 písm. a) a c) O.s.p. sa nepoužijú, teda nemôžu byť tak ako sa mylne domnieva odporca spolu s ust. § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. kumulatívne splnené. Zákon tak upravuje dva druhy rozsudku pre zmeškanie, a to podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p. a podľa ust. § 153b O.s.p.. K ďalšej námietke odporcu navrhovateľ uviedol, že súd pri skúmaní skutkového stavu podľa ust. § 153b ods. 3 O.s.p. prihliada na všetky skutočnosti, na ktoré zo zákona prihliadať má, napr. na preklúziu. Z uvedeného teda vyplýva, že súd určite nemá pri postupe podľa ust. § 153b ods. 3 O.s.p. ex offo povinnosť prihliadať k údajnému premlčaniu hmotnoprávneho nároku. Navrhovateľ tiež poukázal na to, že návrh na zrušenie kontumačného rozsudku musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí aj náležitosti osobitné, tak ako to vyplýva z ust. § 114 ods. 6 O.s.p., pričom uviedol, že v odvolaní zo dňa 22.11.2013 tieto osobitné náležitosti absentujú ( napr. chýba uvedenie ospravedlniteľného dôvodu na základe ktorého odporca zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia). Taktiež poukázal na to, že vyjadrenie k návrhu predstavuje základnú povinnosť tvrdenia odporcu v konaní, ktorej absencia predstavuje porušenie súčinnosti súdu a účastníkov konania tak, aby konanie mohlo byť rýchlo a efektívne skončené. Zákon sankcionuje procesnú pasivitu odporcu postupom súdu podľa ust. § 114 ods. 5 O.s.p., a preto poukázanie odporcu na odňatie možnosti konať pred súdom, nie je v tomto prípade na mieste.
Navrhovateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby spočívajúci v písomnom podaní na súd zo dňa 13.01.2014 v sume 200,85 Eur a z náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné za úkon právnej služby v sume 8,04 Eur. Celkom s DPH si uplatnil trovy právneho zastúpenia v sume 250,67 Eur.
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací postupujúc podľa ust. § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p. odvolanie odporcu odmietol.
Podľa ust. § 218 ods.1 písm. c) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
Podľa § 114 ods. 3 O.s.p., ak to povaha veci alebo okolnosti prípadu vyžadujú, môže súd s výnimkou veci podľa § 120 ods. 2 a § 153b ods. 5 uložiť odporcovi uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu. Ak má odporca bydlisko v cudzine, môže mu súd aj vo veciach uvedených v § 120 ods. 2 uložiť uznesením, aby sa k veci písomne vyjadril.
Podľa § 114 ods. 5 O.s.p., ak odporca bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť uloženú uznesením vydaným podľa odseku 3, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b; o tomto následku musí byť odporca poučený. Ustanovenia § 153b ods. 1 a ods. 2 písm. a) a c) sa nepoužijú.
Podľa § 153b ods. 2 písm. b) O.s.p. rozsudkom pre zmeškanie možno spor rozhodnúť, ak žalovaný sa k žalobe a prílohám písomne nevyjadril do 15 dní odo dňa, keď mu boli doručené, hoci ho súd na to vyzval a poučil ho o následkoch nesplnenia tejto povinnosti ( § 114 ods. 2).
Podľa § 201 O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku vydanému na základe uznania alebo vzdania sa nároku a proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, alebo z dôvodu, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 29.05.2013 domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 5.699,43 Eur s prísl. titulom zaplatenia odmeny za poskytnuté právne služby, ktorých cenu navrhovateľ vyfakturoval faktúrou č. 2013013 zo dňa 19.05.2013. Prvostupňový súd uznesením zo dňa 01.08.2013 č.k. 6Cb 59/2013-83 uložil odporcovi, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadril k návrhu, pričom ho poučil, že ak nesplní túto uloženú povinnosť, môže súd bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa § 153b O.s.p.. Ustanovenia § 153b ods.1 písm. a) a c) O.s.p. sa nepoužijú. Zároveň súd v tomto uznesení poučil odporcu v súlade s § 114 ods. 2 a § 120 ods. 4 O.s.p., ako aj § 120 ods. 1 vety prvej a druhej O.s.p.. Predmetné uznesenie odporca prevzal dňa 16.08.2013, pričom v lehote stanovenej súdom vyjadrenie k návrhu nezaslal. Z uvedeného dôvodu prvostupňový súd dňa 03.10.2013 vydal oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku v súlade s § 115a O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. na deň 08.10.2013 o 10.00 hod.. Dňa 08.10.2013 súd vyhlásil v neprítomnosti účastníkov konania rozsudok, v ktorom návrhu navrhovateľa ohľadne uplatnenej istiny v celom rozsahu vyhovel a zároveň vyhovel návrhu navrhovateľa ohľadne úrokov z omeškania vo výške 5,5 % ročne od 24.05.2013 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti úrokov z omeškania návrh navrhovateľa zamietol. Odporca podal odvolanie len v časti výroku rozsudku, ktorým ho zaviazal prvostupňový súd na zaplatenie istiny spolu s úrokmi z omeškania.
Z ust. § 201 O.s.p. vyplýva, že odvolanie je riadnym opravným prostriedkom, ktorým možno napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa, pokiaľ to zákon nevylučuje. V danom prípade je odvolaním napadnutý rozsudok pre zmeškanie, ktorý prvostupňový súd vyhlásil v súlade s § 114 ods. 5 O.s.p.. Odvolací súd zistil, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici bol vedený obdobný spor, v rámci ktorého Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil v náleze sp.zn. III. ÚS 517/2013-42 zo dňa 04.02.2014 názor, že zákonom ustanovená možnosť vydania meritórneho rozhodnutia v osobitnom druhu skráteného konania spočívajúceho vo vydaní rozsudku pre zmeškanie bez nariadenie pojednávania v prípadoch, keď žalovaná strana nenamieta ( nerozporuje) žalobcom tvrdený skutkový stav ani oprávnenosť ním uplatného práva, sleduje rýchle nastolenie stavu právnej istoty vo vzťahu medzi účastníkmi konania pri
zachovaní procesných oprávnení účastníkov konania, čo je v súlade s obsahom zákonného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy.
V súlade s vysloveným názorom ústavného súdu v citovanom náleze odvolací súd zistil, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre vyhlásenie rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému odvolanie v zmysle § 202 ods. 1 O.s.p. nie je prípustné. Tvrdenia odporcu vyslovené v podanom odvolaní neobstoja, nakoľko súd nie je oprávnený skúmať ex offo premlčanie nároku navrhovateľa, pričom ide o námietku, ktorú musí vzniesť odporca, čo však v danom prípade odporca neurobil a v stanovenej lehote sa písomne napriek všetkým poučeniam a upozorneniam k návrhu navrhovateľa nevyjadril.
Z uvedených dôvodov odvolací súd odmietol odvolanie odporcu, nakoľko smeruje voči rozsudku pre zmeškanie, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( § 218 ods. 1 písm. c) O.s.p.).
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 250,67 Eur, t.j. jeden úkon právnej služby vo výške 200,85 Eur - vyjadrenie k odvolaniu ( § 13a ods. 1 písm. c) Vyhl. č. 655/2004 Z.z.), režijný paušál vo výške 8,04 Eur ( § 16 ods. 3 cit. vyhl.) a DPH vo výške 41,78 Eur ( § 18 ods. 3 cit. vyhl.).
Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.