Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/11/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o mal. D. E. nar. XX.X.XXXX a mal. E. E. nar. X.X.XXXX zast. N. H., J. R. I. S. v P. ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov P. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v P. na Q. J. XXX/X zast. JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Mäsiarskej ulici č. 4 a O.. S. E. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v P. na C. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky aj otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. -74 z 22.11.2013 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom z 22.11.2013 č.k. -74 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp.zn. zo 14.12.2011 tak, že zvýšil výživné otca pre mal. D. nar. XX.X.XXXX zo 60,- € na 70,- € mesačne a na mal. E. nar. X.X.XXXX zo 40,- € na 70,- € mesačne počnúc dňom 22.7.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletých detí. Dlžné výživné na mal. D. 37,30 € a na mal. E. 33,- € za obdobie od 22.7.2013 do 30.11.2013 zaviazal otca uhradiť v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka aj otec maloletých detí. Matka s odôvodnením podľa ust. písm. d/, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa písm. f/, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že i keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že zvýšenie výživného je dôvodné a výživu zvýšil. Nestotožňuje sa s výškou zvýšenia o 10,- € na mal. D., ktorý je vo veku štrnásť rokov a 30,- € na mal. E., ktorý je vo veku jedenásť rokov. Vyslovila presvedčenie, že odôvodnenie zmeny majetkových pomerov na strane rodičov sa nepremietli do adekvátnej výšky výživného pre maloleté deti, ktorá by zodpovedala skutkovým zisteniam a najmarkantnejšej zmene na strane povinného otca, získanie zamestnania s trvalým a pravidelným príjmom, ktorú súd prvého stupňa aj vyhodnotil ako podstatné zlepšenie jeho pomerov. Poukázala na rozsudok o rozvode manželstva, kedy súd schválil rodičovskú dohodu, ktorá v tom čase zodpovedala majetkovej a finančnej situácie otca v tom čase nezamestnaného a evidovaného na úrade práce. Zdôraznila skutočnosti, ktoré podľa jej názoru predstavujú zásadnú zmenu pomerov od poslednej úpravy výživného, a to, že otec maloletých detí má trvalý pracovný pomer, zvýšený príjem, býva v byte svojich rodičov, neplatí žiadnu odmenu za užívanie nehnuteľnosti, platí len štandardné výdavky za služby spojené s užívaním bytu, zaniknutie povinnosti uhrádzať doterajší hypotekárny úver 150,- € mesačne, nie je nútený zabezpečiť si bývanie nákupom nehnuteľnosti čerpaním hypotekárneho úveru, nadobudnutie nového osobného motorového vozidla M. J. za 8.500,- € a platenie lízingu 130,- € mesačne. Poukázala na dobrovoľné vzdanie sa príjmu, nakoľko otec sa nedomáhal nároku na úhradu

mzdy z predchádzajúceho zamestnania, čo podľa jej názoru predstavuje sumu 21.642,48 €. V rámci odvolacích námietok matka vytkla otcovi nedostatočný záujem o maloleté deti, laxný prístup k ich potrebám, zdraviu, škole a záujmom. Na základe uvedených odvolacích námietok navrhla, aby odvolací súd podľa ust. zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II tak, že vyživovaciu povinnosť otca pre mal. D. a mal. E. zvýši na sumu zodpovedajúcu najlepšiemu záujmu maloletých detí.

Proti rozsudku sa v zákonnej lehote odvolal aj otec maloletých detí. Vyslovil presvedčenie, že zo zmeny majetkových pomerov, či už na strane matky, alebo na strane otca, ktoré vznikli po poslednom rozhodnutí súdu, nevyplýva opodstatnenosť zvýšenia výživného na obidve maloleté deti na 140,- € mesačne, čo predstavuje pre neho negatívne ovplyvnenie životných nákladov. Uviedol, že s obidvomi maloletými deťmi udržiava pravidelný styk, je s nimi v každodennom kontakte, preto je toho názoru, že obidve deti sú dostatočne intelektuálne vyspelé, aby ho samé informovali o svojom zdravotnom stave, prospechu v škole, či svojich pocitoch, pretože on má s nimi vytvorený korektný a otvorený vzťah, a nie sú odkázané na to, aby on, ako otec vyvíjal nadštandardnú iniciatívu ohľadom týchto informácií. V tejto súvislosti poukázal na komunikáciu s matkou maloletých detí, s ktorou nie je v bližšom kontakte, nakoľko je to osoba, ktorá ho v živote sklamala a v súčasnej dobe zhadzuje všetku vinu na neho, hľadí len na seba a rieši veci vo svoj prospech odvolávajúc sa pritom na maloleté deti. Zdôraznil, že na výchove a starostlivosti o maloleté deti sa podieľa najlepšie ako vie v rámci svojich možností a vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas. V súvislosti so svojimi súčasnými majetkovými pomermi uviedol, že od právoplatnosti rozsudku od rozvodu manželstva mesačne platil celú sumu hypoúveru 150,- € mesačne na byt, v ktorom nebýval fakticky už šesť mesiacov, ďalej šesť mesiacov platil 20,- € za televíziu K., poistenie deťom 29,- € pre D. a 8,- € pre E., športové aktivity 16,- € pre E., mobil v hodnote 120,- € a paušál 5,- € pre E., čo bolo spolu 208,- € mesačne za obdobie šestnástich mesiacov to predstavuje sumu 3.448,- €. Zdôraznil, že túto finančnú ťarchu mohol ponechať na matku maloletých detí a tváriť sa, že sa ho to netýka, avšak jeho postoj bol podľa jeho názoru poctivý a seriózny. V marci 2012 sa zamestnal ako referent investícii na N. P. J. P. s mesačným priemerným zárobkom 654,88 €. Z uvedeného dôvodu, preto zmenu pomerov týkajúcich sa jeho mesačného príjmu nepovažuje za podstatnú, keďže v čase poslednej úpravy výživného poberal podporu v nezamestnanosti 600,- € mesačne. V tejto súvislosti poukázal na zmenu na strane príjmov matky maloletých detí, u ktorej priemerný mesačný zárobok v čase poslednej úpravy bol 1.562,40 € a v súčasnej dobe je 1.809,- €. V odvolaní konkretizoval svoje mesačné výdavky, ktoré spočívajú predovšetkým v úhrade nájomného 250,- €, zaplatení výživného 100,- €, strava 150,- € (5,- € na deň), strava + výdavky pre maloleté deti ďalších 50,- €, doprava do zamestnania 40,- €, hygiena 150,- €, mobil 40,- €, synov mobil 7,- €, internet a televízia 20,- €, čo predstavuje celkové mesačné výdavky vo výške 672,- €. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa, výživné na mal. D. ponechal v pôvodnej výške 60,- € mesačne a u mal. E. znížil vyživovaciu povinnosť otca na 60,- € mesačne, t.j. celkové 120,- € mesačne.

Otec maloletých detí sa písomne vyjadril aj k odvolaniu matky, konkrétne k námietkam týkajúcich sa vyporiadania bezpodielového vlastníctva a predovšetkým vlastníctva bytu. Vyslovil názor, že vyporiadanie majetku po rozvode manželstva je už uzatvorené a nemá nič spoločné s určením výživného. Predovšetkým uviedol, že sumu, ktorú mu matka vyplatila za spoločný štvorizbový byt nie je možné považovať za súčasť jeho mesačného príjmu, z ktorého sa počíta výživné. Zdôraznil, že rozhodnutie o vyplatení finančnej sumy zo spoločného majetku bolo rozhodnutím samotnej matky, i keď on navrhol, že vyplatí on ju, avšak túto alternatívu matka odmietla. K odvolacej námietke matky poukazujúcej na dobrovoľné vzdanie sa príjmu tým, že si nevymáha vyplatenie mzdy od posledného zamestnávateľa uviedol, že u tohto zamestnávateľa ešte v čase pred rozvodom podal výpoveď. Suma nevyplatenej mzdy, ktorú uviedla matka je vymyslená, nereálna a ničím nepotvrdená. Tak isto, ako aj tvrdenie matky, že sa nesnaží o jej získanie. Zdôraznil, že bol to predovšetkým on, ktorý zabezpečoval finančne rodinu počas manželstva a matka maloletých detí nemala fakticky päť rokov žiaden príjem, on pracoval od rána do noci, pričom ona ako manželka mu bola niekoľkokrát neverná. Aj vďaka jeho pracovnej vyťaženosti a zárobku si mohli dovoliť kúpiť štvorizbový byt a pomerne nadštandardné zariadenie bytu. Vyslovil presvedčenie, že je absurdné žiadať zvýšenie výživného na základe fiktívnych peňazí, ktoré si predstavuje matka, a ktoré on reálne nemá.

K odvolaniu otca podala písomné vyjadrenie aj matka maloletých detí. Vo svojom vyjadrení poukázala predovšetkým na rozdiely týkajúce sa výdavkov otca, ktoré uviedol k návrhu v septembri 2013 a v odvolaní v decembri 2013. Poukázala tiež na nezrovnalosti vyplývajúce z predloženého výpisu banky, z ktorého vyplýva, že otec minul v mesiaci november 2013 o 165,- € viac ako bola jeho čistá mzda a

v mesiaci október 2013 o 143,- € viac ako bola jeho priemerná čistá mzda, pričom medzi mesiacmi november a december 2013, okrem decembrovej výplaty, nie je zrejmý žiaden iný kreditný príjem. Teda do decembrovej výplaty otec minul o 225,- € viac ako bola jeho novembrová mzda. Z porovnania výdavkov uvedených vo vyjadrení k návrhu na zvýšenie výživného a v odvolaní proti rozsudku, preto podľa jej názoru jednoznačne vyplýva fabulácia otca tak čo do priznania svojich skutočných výdavkov, ako aj čo do výšky výdavkov. Vyslovila presvedčenie, že nie je spravodlivé, aby len ona ako matka vzhľadom na výšku svojho príjmu hradila všetky podstatné potreby maloletých detí súvisiacich s bývaním, rastom, školským a sociálnym vývinom, a zároveň aj zabezpečovala každodennú starostlivosť s výnimkou dní realizácie styku maloletých detí s otcom.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a otca písomne nevyjadril.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa v spojení s na základe odvolania otca a matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení zákona o rodine v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vyporiadal s námietkami otca aj matky uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili ich obranu v prevažnej miere už v priebehu konania pred súdom prvého stupňa a ani jeden z rodičov v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantne významné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o zvýšení výživného otca pre maloleté deti. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. , , a a ust. Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je jej zákonná povinnosť trvajúca do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení, resp. zvýšení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, t.j. maloletých detí, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a uvedených úvah je toho presvedčenia, že otec maloletých detí vzhľadom na súčasné majetkové a finančné pomery je schopný prispievať na výživu maloletých detí tak, ako to určil súd prvého stupňa. Odvolací súd je ďalej toho presvedčenia, že otcovi zostane z jeho príjmu aj po zaplatení zvýšeného výživného dostatok finančných prostriedkov na upokojovanie jeho potrieb v rozsahu primeraného životného štandardu. V súvislosti s odvolaním matky odvolací súd zdôrazňuje, že ani odvolací súd nemohol zvýšiť výživné v zmysle jej návrhu, nakoľko dospel k presvedčeniu, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil zák. ustanoveniami Zákona o rodine týkajúcich sa určenia, resp. zvýšenia výživného, zohľadnil predovšetkým obdobie od posledného rozhodnutia o výške výživného ku dňu podania návrhu (1,5 roka) a v tejto súvislosti poukazuje na súdnu prax, ktorá ustálila, že k podstatným zmenám pomerov dieťaťa dochádza spravidla po uplynutí doby približne troch rokov, a to v súvislosti s vekom a rastom dieťaťa, pokiaľ nenastanú iné skutočnosti zvyšujúce

odôvodnené potreby dieťaťa. Tak ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade nenastali žiadne iné mimoriadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného v zmysle návrhu matky a tiež je toho presvedčenia, že konajúci súd dostatočne zohľadnil aj majetkové a finančné pomery na strane otca, predovšetkým jeho príjem, ktorý sa od poslednej úpravy zvýšil o sumu 55,- €, keďže v čase posledného rozhodnutia poberal sociálne dávky 600,- € a súčasne jeho reálny priemerný mesačný zárobok je 654,88 €. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa sa dostatočne vyporiadal so všetkými okolnosťami týkajúcich sa zmeny pomerov, a to tak na strane otca, ako aj maloletých detí, rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca a dlžnom výživnom. Preto odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.