Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-5P/48/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Majerčíkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: X. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov otca X. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ku H. č.XX, E. a matky G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. B. XXXX/ X, Y., maloleté deti bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, o návrhu otca na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

Súd m e n í výrok rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. -40 zo dňa 25.02.2013 v časti o určení vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom X. D., nar. XX.XX.XXXX a S. D., nar. XX.XX.XXXX tak, že matka maloletých detí G. D., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého X. D., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 110 Eur mesačne a na výživu maloletej S. D., nar. XX.XX.XXXX zvýšeným výživným vo výške 110 Eur mesačne, vždy do každého 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca maloletých detí, a to počnúc od 02.07.2014. V ostatnej časti súd návrh otca z a m i e t a. Zameškané výživné za obdobie od 02.07.2014 do vyhlásenia rozsudku vo výške 30 Eur na syna X. D. a vo výške 30 Eur na dcéru Kristínu Chebeňovú je matka maloletých detí p o v i n n á zaplatiť k rukám otca maloletých detí do 30. dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 02.07.2014, otec maloletých detí žiadal, aby súd zvýšil výživné zo sumy 80 Eur mesačne na každé maloleté dieťa na sumu 150 Eur mesačne počnúc od 01.07.2014 z dôvodu, že deti už nie sú maloleté, ale sú mladistvé, začali navštevovať stredné školy, tým sa zvýšili ich náklady na živobytie.

V súlade s ustanovením súd konal a rozhodol v neprítomnosti matky maloletých detí, ktorá svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnila a súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti.

Otec maloletých detí na pojednávaní zotrval na písomne podanom návrhu ako aj na dôvodoch v ňom uvádzaných, pričom na doplnenie uviedol, že žije v rodinnom dome vo svojom vlastníctve s maloletými deťmi S. a X., zdržiava sa u nich aj plnoletá dcéra J., ktorá má na jeho adrese trvalý pobyt, chodieva však aj ku bratovi Q., ktorý býva sám v byte a ktorý v súčasnosti je zamestnaný. Syn X. navštevuje druhý ročník Cirkevného gymnázia v Y. a dcéra S. nastúpi v septembri do prvého ročníka na Obchodnej akadémii v Y.. Dcéra J. je plnoletá, pokračuje v štúdiu na fakulte v O. O. - inžinierske štúdium, ekonómia cestovného ruchu. Otec maloletých detí uhrádza všetky výdavky spojené s chodom domácnosti, H. XX, 64 Eur mesačne, pôžička 114 Eur mesačne, poistky deťom spolu 15 Eur mesačne, telefón pre otca a pre maloletú dcéru 60,87 Eur mesačne, vodné a stočné 85,70 Eur, splátka VÚB úver 55,37 Eur.

Okrem toho sú to poplatky za dane a smeti, celkové jeho mesačné výdavky predstavujú 412,44 Eur. Koncom mesiaca jún deti chodievali po výletoch, bolo im potrebné prispieť finančnými prostriedkami, rovnako aj dcére J., ktorá mala štátnice, s čím boli spojené zvýšené výdavky. Ďalej uviedol, že utrpel úraz, je práceneschopný od 15.07.2014, jeho práceneschopnosť potrvá asi do septembra 2014, v dôsledku čoho jeho príjem poklesne na sumu 350 Eur mesačne z dôvodu, že má veľmi nízky základ, ostatné zložky platu predstavujú rizikové príplatky, príplatky za nočné služby a prácu nadčas. Jeho plnoletý syn Q. má dvadsaťtri rokov, býva sám s tým, že pracuje, jeho príjem predstavuje okolo 350 -400 eur mesačne. Byt v ktorom býva momentálne syn Q. pred uzavretím manželstva bol nájomným bytom, v ktorom bývala bývalá matka maloletých detí s tým, že následne si zobrali úver a kúpili rodinný dom, ktorý otec maloletých detí poprerábal, investoval do domu svoju prácu ako aj peniaze z úveru, po rozvode manželstva sa dohodli na tom, že dom ostane v jeho vlastníctve a matka maloletých detí pôjde do predmetného bytu. Okrem toho jej otec maloletých detí vyplatil z titulu vyporiadania BSM čiastku 15 000 Eur.

Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení k podanému návrhu so zvýšením výživného nesúhlasila. Uviedla, že v decembri 2012 odcestovala do Talianska a z dôvodu veľkých finančných problémov, pričom v čase rozvodu manželstva s otcom maloletých detí pracovala na Gymnáziu sv. Andreja v Y. ako mzdová účtovníčka s mesačným príjmom do 500 Eur. Po rozvode manželstva sa jej finančná situácia výrazne zhoršila, cestou mimosúdnej manželskej dohody prišla o spoločný dom, v ktorom bývali a presťahovala sa so všetkými štyrmi deťmi do panelákového bytu. Finančné náklady na život začali byť pre ňu neúnosné. Okrem maloletých detí X. a S., má dve plnoleté deti Q. vo veku XX rokov a ktorý už pracuje a dcéru XX ročnú, ktorá ukončila bakalárske štúdium a od septembra pokračuje v dvojročnom inžinierskom štúdiu na Univerzite Mateja Bela v O. O.. P. J. od rozvodu manželstva si nepožiadala o výživné na seba. Od 10.januára 2013 začala matka maloletých detí pracovať v hoteli v I. ako chyžná, pracovala do apríla 2013, následne bola dva mesiace bez práce a teda bez akéhokoľvek príjmu, od 16. júla 2013 pracovala do septembra 2013. V mesiacoch október, november a december 2013 bola nezamestnaná. Od decembra 2013 si našla prácu avšak bez pracovnej zmluvy, robí opatrovateľku pre invalidného pána, od ktorého dostáva mesačne 600 Eur, stravu a ubytovanie. Vycestovaním do I. však chcela matka maloletých detí vylepšiť hlavne finančnú situáciu seba ako aj svojich detí. V januári XXXX bola bez príjmu, od februára XXXX doposiaľ jej mesačný príjem predstavuje 600 Eur. Ďalej matka maloletých detí poukázala na bankové výpisy za obdobie mesiacov január 2014 až jún 2014, z ktorých je zrejmé, že má účet s povolením prečerpaním, pričom každý mesiac sa dostáva 300- 400 Eur pod limit, po uhradení výživného vo výške 160 Eur mesačne na obe maloleté deti, poplatkov spojených s užívaním bytu 121 Eur, DIGI TV 10 Eur, Internet 10 Eur, faktúry za mobil pre syna X. 13 Eur, poplatok za elektrinu 30 Eur, zrážky životnej poistky vo VÚB Generali 20 Eur a iné drobné poplatky, jej na účte nezostáva skoro nič. Matka je so všetkými deťmi v pravidelnom kontakte, vedia o jej problémoch s hľadaním si práce ako aj o jej finančných problémoch. Dcéra J. doštudovala bakalára hlavne kvôli finančnej podpore matky maloletých detí a finančnej podpore starého otca, v žiadnom prípade, tak nebolo vďaka finančnej podpore exmanžela, ktorý sa celé tri roky nezaujímal, či dcéra má alebo nemá finančné prostriedky na štúdium. Vzhľadom k tomu, že matka maloletých detí 18 rokov pracovala na cirkevnom gymnáziu, ktoré momentálne navštevuje jej syn X., dôverne pozná výdavky spojené so štúdiom na tejto škole, nie sú také enormné, aby ich jej exmanžel nevedel zvládnuť. Takisto dcéra S. od septembra 2014 začne študovať na Obchodnej akadémii v Ružomberku, v mieste trvalého bydliska, z toho dôvodu nemá ani výrazne zvýšené náklady na cestovanie, výdavky spočívajú hlavne v nakúpení kníh a pracovných zošitov na cudzie jazyka a strava v školskej jedálni. Otec maloletých detí poberá výživné na maloleté deti, daňový bonus od zamestnávateľa a prídavky na tri deti.

Kolízny opatrovník sa pripojil k návrhu otca na zvýšenie výživného z dôvodu, že situácia na strane maloletých detí sa od posledného rozhodovania zmenila, maloleté deti navštevovali základnú školu v Černovej s čím neboli spojené zvýšené výdavky na cestovné na dochádzku do škôl, v súčasnosti X. navštevuje a S. od septembra bude navštevovať strednú školu v Y., s čím budú mať spojené vyššie výdavky. Matka by mohla ušetriť peňažné prostriedky tým, že syn Q., ktorý pracuje a býva v byte by mohol prispievať na nevyhnutné platby spojené s chodom domácnosti.

V rámci dokazovania sa súd ďalej oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. , pričom zistil a ustanovil nasledovný skutkový a právny stav:

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. -48 zo dňa 08.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.01.2011 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, maloleté deti X. a S. boli na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu výživným vo výške 140 Eur mesačne na každé maloleté dieťa.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. -40 zo dňa 25.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom 12.03.2013 bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej sa deti X. a S. zverujú do osobnej starostlivosti otca a matka sa zaväzuje prispievať na ich výživu výživným vo výške 80 Eur mesačne na každé maloleté dieťa. V tom čase maloleté deti navštevovali základnú školu v Černovej, bývali spolu s otcom v rodinnom dome v E.. V čase posledného rozhodovania o výživnom, čistý priemerný mesačný zárobok otca maloletých detí podľa potvrdenia jeho zamestnávateľa Mesto Y., predstavoval 696 Eur. Čistý priemerný zárobok matky maloletých detí podľa potvrdenia jej zamestnávateľa F. sv. U. Y. predstavoval 468 Eur. Od januára 2013 do 30.apríla 2013 matka maloletých detí pracovala v I., kde dostávala príjem v priemere 700 Eur mesačne.

V súčasnosti je otec maloletých detí práceneschopný (od 15. 07.2014), pričom podľa potvrdenia od jeho zamestnávateľa Mesto Y. (č.l. 12 spisu), jeho čistý priemerný mesačný zárobok za posledných dvanásť mesiacov predstavoval 823 Eur (vrátane daňového bonusu, ktorý je vyplácaný vo výške 64,23 Eur mesačne). Otec maloletých detí poberá i prídavky na deti za rok 2014 a to vo výške 70,56 Eur mesačne. Matka maloletých detí od októbra 213 do januára 2014 bola nezamestnaná, v súčasnosti si našla prácu v I., pričom jej príjem predstavuje 600 Eur mesačne, plus strava a ubytovanie. Z predložených výpisov z bankového účtu je zrejmé, že uvedená čiastka 600 Eur je poukazovaná na účet matky maloletých detí, z ktorej čiastky sú vykonávané trvalé príkazy na úhradu poplatkov za televíziu 9,60 Eur mesačne, internet 11,58 Eur mesačne, mobil 13,00 Eur mesačne, byt -nájomné 121 Eur mesačne, SIPO 47,64 Eur mesačne, príspevky pre plnoletého Q. 25 Eur pre dcéru J. 25 Eur (v mesiaci marec 2014), v mesiaci apríl 2014 príspevok pre syna Q. (30 Eur+60 Eur+40 Eur) pre dcéru J. (130 Eur+60 Eur), v mesiaci máj 2014 príspevok pre dcéru J. (120 Eur), v mesiaci jún 2014 príspevok pre dcéru J. (140 Eur), príspevok pre dcéru S. 30 Eur, príspevok pre syna Q. 50 Eur.

Maloletý X. D. od 1. Septembra navštevuje druhý ročník D. gymnázia v Y. a dcéra S. prvý ročník R. akadémie v Y..

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine:

1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Zákon o rodine upravuje zákonné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom ako aj možnosť zmeny stanoveného výživného v prípade, že sa zmenia pomery, či už na strane oprávneného alebo povinného rodiča. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Rozhodujúce sú reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného, môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného. Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca na zvýšenie výživného je z časti dôvodný. Je nepochybné, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. -40 zo dňa 25.02.2013 došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú vekovo staršie, obe navštevujú stredné školy v Ružomberku, s čím sú spojené zvýšené cestovné výdavky z miesta trvalého bydliska v E. do Y..

Zmena pomerov v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je potrebné rozumieť výraznú zmenu takých okolností na jednej alebo druhej strane, to jest na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých s vychádzalo pri poslednom rozhodovaní o výživnom. Preto v konaní o zvýšenie výživného je potrebné vždy poznať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania súdu o návrhu na zmenu výživného.

Pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb maloletých detí, pričom medzi tieto potreby patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, obuv, úhrada za užívanie bytu, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, to jest všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu.

Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby v danom prípade maloletých detí sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že príjem matky maloletých detí od poslednej úpravy výživného stúpol, keď v čase rozhodovania jej príjem nedosahoval ani 500 Eur, v súčasnosti jej príjem podľa tvrdení matky maloletých detí prestavuje 600 Eur mesačne. Z uvedeného príjmu matka nemá výdavky spojené s bývaním a stravovaním, nakoľko tieto sú podľa jej vyjadrenia uhrádzané. Napriek tomu však matka pravidelne zo svojho účtu uhrádza platby spojené s užívaním bytu v Ružomberku, v ktorom byte býva plnoletý syn účastníkov konania Q. vo veku XX rokov, ktorý pracuje, jeho príjem predstavuje 350 -400 Eur mesačne. Z uvedeného vyplýva, že plnoletý syn účastníkov konania Q. je schopný zo svojho príjmu uhrádzať základné životné potreby, teda by sa mal v určitej miere podieľať i on na uhrádzaní výdavkov spojených s užívaním bytu.

Od poslednej úpravy výživného stúpol i príjem otca, ktorý však v súčasnej dobe poklesne a to vzhľadom na dlhotrvajúcu práceneschopnosť otca maloletých detí, ide však len o prechodnú zmenu súvisiacu so zdravotným stavom otca maloletých detí. So zvyšujúcim sa vekom maloletých detí stúpajú i ich náklady a potreby, pokiaľ i matky poukázala na skutočnosť, že náklady maloletých detí v súvislosti so štúdiom nie sú vysoké, je potrebné si uvedomiť, že výdavky maloletých detí pozostávajú nielen zo zakúpenia školských pomôcok a potrieb, ale aj zo stravného, z príspevkov na ich školskú a mimoškolskú činnosť, záľuby, športovanie, aktivity. V neposlednom rade otec maloletých detí musí uhrádzať výdavky spojené

s chodom domácnosti pričom potvrdil, že v jeho domácnosti sa zdržiava i plnoletá dcéra J., ktorej taktiež poskytuje finančné príspevky.

Za daného stavu keďže súd mal za preukázanú zmenu pomerov najmä na strane maloletých detí, súd zvýšil vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým deťom zo sumy 80 Eur mesačne na sumu 110 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, ktoré výživné pokryje odôvodnené potreby maloletých detí a zároveň je v možnostiach a schopnostiach matky poskytovať takto stanovené výživné na výživu svojich maloletých detí. Vzhľadom k tomu, že matka maloletých detí nemá náklady spojené s bývaním a stravovaním, z uvedeného a preukázaného príjmu 600 Eur mesačne je schopná uhrádzať stanovené výživné.

V ostatnej časti pokiaľ otec žiadal zvýšiť výživné na sumu 150 Eur mesačne na každé maloleté dieťa, súd jeho návrh ako nedôvodný zamietol, nakoľko neboli preukázané také odôvodnené potreby maloletých detí , na uspokojenie ktorých by bolo potrebné stanoviť výživné na sumu 150 Eur mesačne, rovnako nebol preukázaný ani príjem matky maloletých detí, z ktorého by bola schopná uhrádzať požadované výživné .

Počiatok platenia výživného súd určil od 01.07.2014, teda od 1. dňa v mesiaci v ktorom bol podaný návrh na zvýšenie výživného (návrh bol podaný 02.07.2014), z toho dôvodu matke maloletých detí vzniklo zameškané výživné za mesiac jún 2014, a to vo výške 30 Eur na každé maloleté dieťa ( stanovené výživné 110 Eur mesačne - uhradené výživné 80 Eur), ktoré zameškané výživné je matka povinná zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti výroku rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach. Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).