Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoE-44-2014.pdf
PDF · 82.43 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoE/44/2014
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so sídlom Bratislava, Bottova č. 7, IČO: 17 324 220, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., so sídlom Bratislava, Partizánska č. 2, proti povinnému: J. W., bytom A., X. XXXX/XX, t.č. T., o vymoženie 1.154,35 eur s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 19. septembra 2013, č.k. 16Er/988/2009-15, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom zo dňa 08.06.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny 1.154,35 eur s prísl., na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej arbitrážnej a mediačnej a.s. so sídlom v Bratislave - spisová značka XXXXXXX zo dňa 19.09.2008. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2008 a vykonateľnosť 28.10.2008. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi X.. Z. H. udelené dňa 09.07.2009. Exekučný súd využil oprávnenie, ktoré mu dáva § 58 ods. 1 Exekučného poriadku a v posudzovanej exekučnej veci preskúmal, či nie je daný niektorý z dôvodov zastavenia exekúcie. Vychádzal pritom aj z právneho názoru obsiahnutého v uznesení Ústavného súdu SR z 9.12.2010 sp. zn. II ÚS 545/2010-15, podľa ktorého exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Súd opätovne preskúmal exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, predloženú zmluvu o pôžičke a vzal do úvahy rozhodovaciu činnosť nadriadených súdov v exekučných veciach, kde je povinným spotrebiteľ a dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť v celom rozsahu. Z predloženého exekučného titulu - vyššie špecifikovaného rozhodcovského rozsudku súd zistil nasledovné skutočnosti. Dňa 22.05.2007 bola medzi oprávneným a povinným uzavretá zmluva o úvere a ďalších úverových produktov č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver výške 31.041,-Sk, ktorý sa povinný zaviazal splácať v 12 mesačných splátkach vo výške 2.898,- Sk. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú „Obchodné podmienky úverových produktov ( verzia 2/2006)“. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sa považuje za spotrebiteľa. Na druhej strane je nepochybné, že oprávnený uzatváral predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov “. Z tohto dôvodu sa oprávnený považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný
nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred pripravené „na predtlačenom formulári“, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Z obsahu zmluvy, s prihliadnutím na právne postavenie účastníkov zmluvy má súd za to, že pôžička bola povinnému poskytnutá ako spotrebiteľovi. Zmluva medzi oprávneným a povinným má charakter spotrebiteľského úveru v zmysle ustanovenia § 2 písm.a) zákona č.258/2001 Z.z.. V danom prípade, a to vzhľadom ku skutočnosti, že povinný si neplnil riadne svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v bode 5.38, kde „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy, predložia na rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná a.s., Bratislava, IČO: 35862882 podľa jeho základných vnútorných predpisov. Zmluvné strany sa podrobia rozhodnutiu tohto súdu . Jeho rozhodnutie bude pre zmluvné strany záväzné. Zároveň sa zmluvné strany môžu písomne dohodnúť v lehote 30 dní od doručenia návrhu niektorej zmluvnej strany na tom, že všetky medzi nimi vzniknuté spory z právnych vzťahov na základe zmluvy alebo s ňou súvisiacich, vrátane sporov o platnosť, výklad alebo zánik zmluvy predložia na rozhodnutie (v zmysle zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní) pred iný rozhodcovský súd.“ Preskúmaním predmetných obchodných podmienok, ako neoddeliteľnej časti zmluvy o úvere, konkrétne bodu 5.38, vzhliadol súd v takto ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku k čomu ho viedli nasledovné dôvody. Rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná. Dlžník ju nemohol ovplyvniť, pretože je inkorporovaná do obchodných podmienok - v prípade, ak chcel zmluvu o úvere uzavrieť, musel ju akceptovať. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Je treba brať na zreteľ ustanovenie § 106 O.s.p., ktoré pri platnej rozhodcovskej zmluve bráni konaniu pred štátnym súdom. Ak aj zmluva o úvere poskytuje spotrebiteľovi možnosť obrátiť sa na všeobecný súd, takáto možnosť je len iluzórna, pretože trvá len do podania návrhu na začatie arbitrážneho konania. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti dlžníkovi - spotrebiteľovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej doložky (jej včlenením do formulára zmluvy alebo do všeobecných obchodných podmienok), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne (rozhodcovský súd v sídle veriteľa, ktorý má navyše logický ekonomický záujem na tom, aby rozhodoval takým spôsobom, aby mu veriteľ predkladal na rozhodovanie čo najviac sporov). Aj z predloženého rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že rozhodcovský súd neposkytol povinnému ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, ktorá mu ex lege patrila. Rozhodcovskú doložku v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ - dodávateľ iniciuje voči spotrebiteľovi rozhodcovské konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne, súd považuje za neprijateľnú (nekalú) podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, súd exekúciu v súlade s § 57 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní ex offo v plnom rozsahu zastavil pre rozpor exekučného titulu so zákonom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd rozhodne o trovách exekúcie.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil. Dal do pozornosti dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorej postup exekučného súdu nie je správny. Cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. V zmysle tejto dôvodovej správy je teda predmetná rozhodcovská doložka v súlade so zákonom a neprieči sa dobrým mravom, keďže nebráni
dlžníkovi, aby si svoje práva voči veriteľovi uplatnil na príslušnom všeobecnom súde a zároveň umožňuje veriteľovi, aby si uplatnil svoje práva voči dlžníkovi na príslušnom rozhodcovskom súde v zmysle tejto rozhodcovskej doložky. Zdôraznil, že v období do 31.12.2007 bola zmluva o úvere upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone č. 258/2001 Z. z. a ustanovenia § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka sa na ňu nevzťahovali. V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vyplývajúca z § 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka dať do súladu svoju zmluvu s ustanoveniami § 53 a § 54 Občianskeho zákonníka v lehote 3 mesiacov od 01.04.2004 a ani sankcia neplatnosti vyplývajúca z odseku 4 tohto ustanovenia. Vzhľadom na uvedené, práva a povinnosti vzniknuté pred dňom 01.01.2008 z uzavretej úverovej zmluvy nie je možné posudzovať podľa ustanovení § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Oprávnený poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 18CoE/924/09, sp. zn. 18CoE/927/09 a sp. zn. 18CoE/954/09. Taktiež zdôraznil rozsudok Súdneho dvora zo dňa 9. októbra 2009 vo veci C-40/08, v ktorom sa uvádza, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu, vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii nevyhnutné informácie o právnom skutkovom stave, aj bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzavretej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obchodných konaní na základe vnútroštátneho práva. Na základe vyššie uvedeného bol presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona, neobsahuje neprijateľnú podmienku, nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom.
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z týchto dôvodov:
Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. zo dňa 19.09.2008, sp. zn. XXXXXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2008 a vykonateľnosť dňa 28.10.2008. Na základe návrhu oprávneného a žiadosti súdneho exekútora súd prvého stupňa vydal dňa 09.07.2009 súdnemu exekútorovi X.. Z. H. poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie 1.154,35 eur s príslušenstvom, zmluvnej pokuty, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie.
V každej fáze exekučného konania je exekučný súd ex offo povinný skúmať, či tu nie je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť. Takýto postup je zákonný a upravený v ust. § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Exekúciu možno zastaviť podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení Exekučného poriadku alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ukladá súdu zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky uvedené v ust. § 45 ods. 1 písm. b) alebo c) citovaného zákona, t. j., ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b), alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.
Skutočnosti, ktoré citované zákonné ustanovenie upravuje ako predpoklady pre tento postup súdu, sú zistiteľné len z kompletnej úverovej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, vrátane všeobecných zmluvných podmienok alebo iných obdobných zmluvných dojednaní. Súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že rozhodcovská doložka inkorporovaná do Obchodných podmienok úverových produktov (verzia 2/2006) je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a preto je absolútne neplatná. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že v spise sa nenachádza príslušná zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom v predmetnej exekúcii. Za týchto okolností je preto záver súdu prvého stupňa o spotrebiteľskom vzťahu medzi účastníkmi konania a
o neprimeranom charaktere rozhodcovskej doložky predčasný a napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.
Úlohou súdu prvého stupňa bude preto v ďalšom konaní vyzvať oprávneného na doloženie konkrétnej zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul tak, aby mohol preskúmať obsah tohto právneho úkonu, spolu s poučením, že predloženie požadovaného dokumentu je podmienkou ďalšieho konania, bez splnenia ktorej súd konanie zastaví podľa § 104 ods. 2 O.s.p. a po predložení zmluvy o úvere následne posúdiť, či je potrebné v zmysle ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov predmetné exekučné konanie čiastočne alebo v celom rozsahu zastaviť.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.).
Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný (§ 226 O.s.p.).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .