Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Trestný_rozkaz_3T-74-2014.pdf
PDF · 73.15 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/74/2014
TRESTNÝ ROZKAZ V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno konajúci samosudcom JUDr. Martinom Ivanom vydáva podľa § 353 odsek 1 Trestného poriadku tento
rozhodol:
D.
E. M., nar. XX.X.XXXX v B., trvale bytom B., O. č. XXX/XX, prechodne bytom C., B. cesta č. XXX, na slobode,
j e v i n n á, že
hoci jej z ust. § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje nezaopatrené maloleté deti X. Q., nar. XX.XX.XXXX a C. Q., nar. XX.XX.XXXX, pričom rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/229/2012-66 zo dňa 06.12.2012, s právoplatnosťou od 21.12.2012, bola zaviazaná prispievať na ich výživu mesačne sumou vo výške 30 % zo sumy aktuálneho životného minima na každé z detí, ktorou sumou bola do 30.06.2013 suma vo výške 26,65 € mesačne na jedno dieťa a do 30.06.2014 je to suma vo výške 27,13 € na jedno dieťa, ktoré výživné mala platiť vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk otca detí M. Q., bytom B., O. ulica číslo XXX/XX, výživné bezdôvodne zavinene neplatí od 01. septembra 2012 až doposiaľ, nakoľko hoci nebola a doposiaľ nie je v žiadnom pracovnom pomere a ani nemá žiadny príjem, ktorý by jej umožňoval výživné na svoje deti platiť riadne, včas a v rámci predbežnej otázky najmenej vo výške súdneho rozhodnutia o výživnom, uspokojila sa len s náhodnými príležitostnými prácami a nevyvinula ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu s dostatočným príjmom našla aspoň prostredníctvom príslušného úradu práce a tým si zvýšila svoju šancu na trhu práce, aby výživné mohla platiť a hoci otec oprávnených detí poberá od 01.07.2013 až doposiaľ od príslušného úradu práce náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obvinenej určenej súdnym rozhodnutím, obvinená v období od 01. septembra 2012 až doposiaľ, teda do 18. júla 2014 s výpočtom zaostalého výživného do 30. júna 2014, zaostala na výživnom v celkovej sume najmenej vo výške 1.184,12 €, ktoré má voči otcovi oprávnených detí M. Q.,
teda
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného, a spáchala taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas,
č í m s p á c h a l a
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b) Trestného zákona.
Za to ju súd
o d s u d z u j e
podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l) Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obvinenú na výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Poučenie:
Proti trestnému rozkazu môžu podať odpor do 8 dní odo dňa jeho doručenia na tomto súde obvinený, osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, prokurátor a poškodený, pokiaľ mu bola priznaná náhrada škody.
Ak proti trestnému rozkazu podala oprávnená osoba v lehote odpor, samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie. Pri prejednávaní veci na hlavnom pojednávaní nie je samosudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom a výmerou trestu, ani výrokom o ochrannom opatrení obsiahnutými v trestnom rozkaze.
Poškodený môže podať odpor len proti výroku, ktorým mu bola priznaná náhrada škody. Ak poškodený podal odpor, trestný rozkaz sa ruší vo výroku o náhrade škody, pričom samosudca odkáže uznesením poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Rovnako sa postupuje aj vtedy, ak odpor proti výroku o náhrade škody podá iná oprávnená osoba.
Zúčastnená osoba môže podať odpor proti výroku, ktorým bolo uložené ochranné opatrenie.
Poškodený môže vziať súhlas s trestným stíhaním vedeným pre prečin uvedený v § 211 Trestného poriadku späť až do času, kým je trestný rozkaz doručený niektorej z osôb uvedených v § 355 odsek 1 Trestného poriadku.
Obvinený a osoby, ktoré sú oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, poškodený, zúčastnená osoba, ako aj prokurátor sa môžu výslovným vyhlásením vzdať práva podať odpor a okrem poškodeného môžu výslovným vyhlásením vziať podaný odpor späť, a to až dovtedy, kým prokurátor neprednesie na hlavnom pojednávaní obžalobu; po tomto vyhlásení už nemôžu odpor podať.
Ak bol odpor podaný v lehote, nebol vzatý späť a prokurátor na hlavnom pojednávaní predniesol obžalobu, trestný rozkaz sa ruší.
Ak odpor nebol podaný v ustanovenej lehote alebo podaný odpor bol vzatý späť alebo sa oprávnená osoba vzdala práva podať odpor a obvinený súčasne vyhlásil, že nesúhlasí, aby odpor podala v jeho prospech iná oprávnená osoba trestný rozkaz sa stane právoplatným a vykonateľným.
V prípade podania odporu sú obvinený, jeho obhajca, poškodený a jeho splnomocnenec, zúčastnená osoba, zákonný zástupca poškodeného alebo zúčastnenej osoby povinní najneskôr s podaním odporu písomne oznámiť súdu návrhy na vykonanie dôkazov. Vykonanie neskôr navrhnutých dôkazov, ktoré týmto osobám boli známe v čase doručenia trestného rozkazu, môže súd odmietnuť. (§240 odsek 3 Trestného poriadku).Ak obvinený navrhuje na hlavnom pojednávaní vypočuť svedkov, ktorých výpovede navrhol prokurátor v obžalobe iba prečítať, je povinný to bez meškania písomne oznámiť súdu, inak
ich súd na hlavnom pojednávaní bude môcť prečítať aj bez jeho súhlasu; to neplatí ak nastala nová okolnosť, ktorá nebola obvinenému známa v čase doručenia tohto trestného rozkazu.
V návrhu na vykonanie dôkazov treba uviesť okolnosti, ktoré sa nimi majú objasniť, a ak ide o svedka, treba uviesť skutočnosti, na ktoré má byť vypočutý. Dôkazy musia byť označené tak, aby ich bolo možné na hlavnom pojednávaní vykonať okrem prípadov, keď vykonanie dôkazu zabezpečí ten, kto jeho vykonanie navrhol.
Ak sa navrhuje výsluch svedka alebo znalca a navrhovateľ oznámi, že nemôže zabezpečiť jeho prítomnosť na hlavnom pojednávaní a žiada preto súd o jeho predvolanie, treba uviesť údaje o jeho totožnosti a bydlisku, inak súd vykonanie tohto dôkazu spravidla odmietne (§240 odsek 4 Tr. por.).