Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-4Cb/7/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľa ROBINCO Slovakia, s.r.o., Dolné Rudiny 1, Žilina, IČO: 31 611 630, zast. JUDr. Alžbetou Skočdopolovou, advokátkou so sídlom Alexandra Rudnaya 23, Žilina, proti odporcovi MC&M Michalek Consulting & Management, a.s., Horná 1073, Čadca, IČO: 36 402 478, v konaní o zaplatenie 2 594,21 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumy 397,71 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 943,72 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právnej zástupkyne navrhovateľa JUDr. Alžbety Skočdopolovej, advokátky AK Žilina, Alexandra Rudnaya 23.

odôvodnenie:

Predmetom sporu bol návrh zo dňa 8.11.2011, v ktorom navrhovateľ žiadal od odporcu zaplatiť sumu 2594,21 € s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne zo súm tam uvedených. Nárok bol uplatnený ako zmluvný nárok o nájme so servisným a materiálovým zabezpečením (s dodávkou papiera) č. NSM 102/2009 na stroj Konica Minolta bizhub C253 s príslušenstvom na dobu 36 mesiacov v znení Dodatku č. 1 zo dňa 30.6.2009, ktorým bol zmenený článok V. Cena predmetu nájmu, výška paušálneho poplatku a splatnosť faktúr. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné zmluvné podmienky. Nájomné bolo vyfaktúrované faktúrou č. 10593/2011 zo dňa 2.6.2011, splatnosť 9.6.2011 vo výške 505,80 € za nájom za mesiac jún 2011, faktúrou č. 10673/2011 zo dňa 1.7.2011, splatnou 8.7.2011 vo výške 505,80 € za nájom za mesiac júl 2011, faktúrou č. 10763/2011 zo dňa 2.8.2011, splatnou 9.8.2011 vo výške 505,80 € za nájom za mesiac august 2011, faktúrou č. 10864/2011 zo dňa 5.9.2011, splatnou 12.9.2011 vo výške 505,80 € za nájom za mesiac september 2011, faktúrou č. 10974/2011 zo dňa 30.9.2011, splatnou dňa 7.10.2011 vo výške 65,21 € poplatok za kópie nad limit farebné za mesiac september 2011, faktúrou č. 10980/2011 zo dňa 4.10.2011, splatnou 11.10.2011 v sume 505,80 € za nájom za mesiac október 2011, spolu 2594,21 €. Odporcovi navrhovateľ doručil upomienky zo dňa 12.8.2011, 19.10.2011 a upomienku č. 2 zo dňa 19.10.2011. Napriek upomienkam odporca dlh nezaplatil. Z toho dôvodu sa dostal do omeškania s platením a navrhovateľ žiadal zaplatiť aj úrok z omeškania v nadväznosti na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka dohodnutý v bode 18 všeobecných zmluvných podmienok vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Ako dôkaz k svojim tvrdeniam pripojil výpis z obchodného registra na navrhovateľa, na odporcu, zmluvu o nájme so servisným a materiálovým zabezpečením čl. 10 súdneho spisu, vrátane všeobecných podmienok čl. 11, dodatok č. 1 k zmluve na čl. 12, faktúry čl. 13, 14, 15, 16, 17, 18 spisu, upomienky čl. 19, 20, 21 súdneho spisu.

Podaním zo dňa 16.11.2011 na čl. 23 súdneho spisu navrhovateľ rozšíril návrh po podaní návrhu, pretože sa stala splatnou faktúra č. 11117/2011 zo dňa 4.11.2011, splatnosť nadobudla dňa 11.11.2011 vo výške 505,80 €. Faktúrované bolo nájomné za mesiac november 2011. Nezaplatená istina tak predstavovala sumu 3100,01 € (2594,21 € + 505,80 €). Faktúra je pripojená na čl. 24 spisu. Súčasťou rozšíreného návrhu bol aj úrok z omeškania v príčinnej súvislosti s touto faktúrou.

Podaním zo dňa 28.12.2011 čl. 28 spisu došlo k opätovnému rozšíreniu návrhu a k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Čiastočné späťvzatie návrhu bolo v príčinnej súvislosti s dohodou o započítaní pohľadávok ku dňu 9.12.2011, započítaním zanikli pohľadávky vo výške 1011,60 €. Nezaplatená istina tak predstavovala 2088,41 €. Dňa 9.12.2011 navrhovateľ zároveň odstúpil od zmluvy o nájme. Odstúpenie je na čl. 30 súdneho spisu. Návrh bol teda vzatý späť v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 1011,60 €. Predmetom ďalšieho konania ostalo zaplatenie sumy 2088,41 € a úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne z celého predmetu sporu.

Na zostávajúci predmet sporu bol vydaný platobný rozkaz dňa 12.1.2012 čl. 33 súdneho spisu. Predmetom platobného rozkazu bola istina, príslušenstvo, náhrada trov konania.

Po vydaní platobného rozkazu dňa 24.1.2012 čl. 37 súdneho spisu došlo k čiastočnému späťvzatiu návrhu. Návrh bol vzatý späť vo zvyšku istiny 2088,41 €, ktorú odporca zaplatil dňa 19.1.2012, teda po vydaní platobného rozkazu. Žiadal konanie čo do zaplatenia istiny 2088,41 € zastaviť, vrátiť súdny poplatok 155,80 € a zaplatiť úrok z omeškania z celého predmetu sporu vo výške 0,1 % denne v celkovej výške 397,71 €.

Uznesením č. konania -45 zo dňa 11.5.2012 bolo konanie v časti 2088,41 € zastavené.

Predmetom sporu tak ostal vyčíslený úrok z omeškania vo výške 397,71 € a náhrada trov konania vo vzťahu k celému predmetu konania.

Súd rozhodol rozsudkom č.k. -78 zo dňa 2.10.2012 tak, že zaviazal odporcu zaplatiť sumu 397,71 € a nahradiť trovy konania jeho právnej zástupkyni vo výške 788,69 €.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. -116 zo dňa 20.11.2013 rozhodol tak, že zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K zrušeniu došlo z procesných dôvodov. Uviedol, že odporcovi bolo odňaté právo konať pred súdom, ako aj právo obhajoby, resp. právnej pomoci. Poukázal na článok 47 ods. 2 Ústavy SR.

Procesná situácia ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu (prvým rozsudkom v poradí) bola taká, že odporca na aktuálnej adrese podľa výpisu z OR zásielky nepreberal a to dlhodobo (čl. 35, 36, 42, 47 súdneho spisu). Predvolanie na termín pojednávania dňa 2.10.2012 prevzal odporca 24.9.2012 riadne a včas, lehota podľa § 115 ods. 2 OSP v rozsahu 5 dní bola dodržaná. Všetky listiny boli súbežne doručované aj odporcovi. Bez vedomia sudkyne sa odporca vyjadril pred navrhovateľom a jeho právnou zástupkyňou, že na 100% bude pojednávanie odročené. Sudkyňa nemala vedomosť o tom, kto mu takú informáciu poskytol. Považovala takú informáciu za zavádzajúcu. Neoznámila odporcovi podľa § 119 ods. 4 OSP, že pojednávanie odročuje. Sudkyňa mala za to, že lehota sa počíta podľa § 115 ods. 2 OSP vo vzťahu k účastníkovi konania, teda odporcovi a nie vo vzťahu k jeho právnemu zástupcovi, ktorého si zvolil oneskorene a z tohto dôvodu žiadal pojednávanie odročiť. Ku dňu pojednávania nedoručil ani originál plnej moci a preto sudkyňa nemohla konštatovať, že bol odporca právne zastúpený ku dňu pojednávania, že právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania. Tvrdené dôvody odročenia nespĺňali náležitosti podľa § 119 ods. 1 OSP.

Odvolací súd sa s týmito dôvodmi prvostupňového súdu nestotožnil. Poukázal na odňaté právo konať pred súdom, aj na právo obhajoby a článok 47 ods. 2 ústavy. Ustálil, že ide o procesný postup, ktorý má vady. Poukázal aj na to, že dňa 23.1.2013 došlo k pozastaveniu činnosti právnej zástupkyne odporcu JUDr. Jany Zlochovej.

Na základe záverov odvolacieho súdu sudkyňa, cítiac sa viazaná týmito závermi podľa § 226 OSP, výzvou zo dňa 10.1.2014 na čl. 120 spisu vyzvala odporcu: „Pokiaľ sa chcete dať v konaní právne

zastúpiť, doručte v lehote 10 dní plnú moc, aby vám nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Po uplynutí stanovenej lehoty súd vytýči termín pojednávania.“

Dňa 20.3.2014 čl. 121, 122 doručil odporca plnú moc JUDr. Alexandra Kasatkina, advokáta AK Bratislava. Súd vytýčil termín pojednávania na deň 29.5.2014, pričom odporca prevzal predvolanie dňa 16.4.2014, jeho právny zástupca rovnako 16.4.2014, teda viac ako 1 mesiac pred termínom pojednávania.

22.5.2014 na čl. 126 spisu požiadal JUDr. Kasatkin, advokát odporcu, o odročenie pojednávania. Za dôležitý dôvod považoval pretrvávajúci nepriaznivý zdravotný stav, pripojil nález čl. 128 spisu. Sudkyňa oznámila mailovou poštou 23.5.2014 na čl. 129 spisu odročenie pojednávania z tohto dôvodu. Zároveň uviedla: „Pri opakovaní práceneschopnosti v príčinnej súvislosti s vytýčeným termínom pojednávania súd požiada o spoluprácu revízneho lekára sociálnej poisťovne a úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.“

Dňa 28.5.2014 na čl. 133 spisu vyzvala sudkyňa právneho zástupcu odporcu, aby ihneď po ukončení PN doručil dôkaz o dátume ukončenia PN a to bez ďalšej výzvy súdu. Dôkaz doručil na čl. 137 spisu. Od 12.6.2014 bol zdravotný stav právneho zástupcu odporcu dobrý.

V príčinnej súvislosti s tým súd vytýčil 1.7.2014 termín pojednávania na deň 29.7.2014. Odporca prevzal predvolanie 7.7.2014, jeho právny zástupca 4.7.2014, teda v dostatočnom časovom predstihu, lehota podľa § 115 ods. 2 OSP bola dodržaná.

Odporca doručil súdu 24.7.2014 žiadosť o odročenie pojednávania. Odvolal plnú moc JUDr. Alexandrovi Kasatkinovi, svojmu advokátovi. Závažnosť dôvodu odvolania plnej moci nekonkretizoval, ani nepreukázal. Súd preto vychádzal zo záveru, že nie je preukázaný závažný dôvod odvolania plnej moci a tým pádom nie je preukázaný ani závažný dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 OSP a § 119 OSP. Mailovou poštou dňa 25.7.2014 informoval právneho zástupcu odporcu, že pojednávanie v deň 29.7.2014 sudkyňa neodročuje (čl. 146), nejde o závažný dôvod podľa § 101 ods. 2 a § 119 OSP, pretože nebol konkretizovaný a preukázaný dôvod pre výpoveď plnej moci. Podľa § 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka ak splnomocniteľ zomrie alebo ak splnomocnenec vypovie plnomocenstvo, je splnomocnenec povinný urobiť ešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich právach. Úkony takto urobené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo, pokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia.

Z uvedeného je zrejmé, že právny zástupca odporcu bol povinný uskutočniť neodkladný úkon - oznámiť odporcovi, že pojednávanie nie je odročené. Na strane odporcu nebol tvrdený a preukázaný závažný dôvod pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 OSP, § 119 OSP. Odporcovi nič nebránilo, aby sa na termín pojednávania dostavil. Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Z uvedeného postupu odporcu súd mal preukázané, že postup odporcu je účelový, procesnými obštrukciami chce dosiahnuť, aby vo veci nebolo rozhodnuté, pretože nesúhlasí s návrhom, nechce platiť úrok z omeškania a trovy konania, čo vyplynulo z výsledkov dokazovania.

Je pravdou, že odporca má podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi a podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR vec na verejné prerokovanie. Je však pravdou, že podľa článku 47 ods. 3 Ústavy SR sú všetci účastníci v konaní rovní a podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR má navrhovateľ právo ústavné, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Pri aplikácii logického výkladu a rovnosti účastníkov konania je potom treba ustáliť, že ústavné právo účastníka konania končí tam, kde začína ústavné právo druhého účastníka konania. Inými slovami, nemožno zneužívať ústavné právo jedného účastníka konania na úkor ústavného práva druhého účastníka konania. Takýmto spôsobom, takými účelovými obštrukciami by odporca zmaril ústavné právo navrhovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, pokiaľ by tak postupoval naďalej, čo je zrejmé z doterajšieho procesného postupu. Súd poukazuje na to, že konanie prebieha od 8.11.2011 a rozhodnuté bolo 29.7.2014. Uvedený časový úsek je viac ako dostatočný na to, aby odporca realizoval svoje práva. Za celý čas bol nečinný. Jediná jeho činnosť smerovala k procesným obštrukciám. Nielenže sa nedostavil ani na jedno z pojednávaní, ale za celý uvedený časový úsek neprodukoval vo veci predmetu sporu žiadne skutkové tvrdenia, nedoložil žiadne dôkazy. V odvolaní na čl. 86 spisu je len procesná obrana smerujúca k odňatiu

možnosti odporcovi konať pred súdom. Jediné tvrdenie smerujúce k predmetu sporu je tvrdenie o ústnej dohode o urovnaní, ktorú však v konaní nekonkretizoval, nepreukázal. Navrhovateľ uzavretie takejto dohody o urovnaní spochybnil. Za celý časový úsek od 8.11.2011 do rozhodnutia dňa 29.7.2014 iné skutkové tvrdenia a dôkazy, než horeuvedené, k veci samej neuviedol. Súd má za to, že tento časový priestor bol dostatočný na to, aby produkoval konkrétne tvrdenia, konkrétne dôkazy. Ústavné práva má nielen odporca, ale aj navrhovateľ a taktiež navrhovateľ má právo sa vyjadriť ku konkrétnym tvrdeniam a konkrétnym dôkazom, pretože v opačnom prípade aj navrhovateľovi by bolo odňaté právo konať pred súdom tým, že sa nemôže vyjadrovať ku konkrétnym tvrdeniam a konkrétnym dôkazom.

Z uvedených dôvodov súd konal a rozhodol v neprítomnosti odporcu.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor. V danom prípade v priebehu sporu výška predmetu sporu dosiahla sumu 397,71 €, vyčíslený úrok z omeškania, teda išlo o drobný spor. Podľa § 115a ods. 2 OSP: „Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.“ Z uvedeného je zrejmé, že súd mal právo rozhodnúť drobný spor aj v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu. Vzhľadom k záväznému vyjadreniu odvolacieho súdu, že odporcovi bolo odňaté právo konať pred súdom, odňatá možnosť vyjadriť sa, súd napriek tomu, že predmetom sporu je drobný spor, vytýčil opakovane termíny pojednávania, aby odporcovi neodňal právo konať pred súdom, aby odporca produkoval tvrdenia a dôkazy, ktoré počas niekoľkých rokov neprodukoval. Vzhľadom k uvedenému ide o ďalší dôvod, pre ktorý súd mohol konať a rozhodnúť v neprítomnosti odporcu, pretože súd poskytol odporcovi rovnaký rozsah práv, aby sa mohol na pojednávaní zúčastniť a produkovať tvrdenia a dôkazy.

Podľa § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

Podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

Súd mal zato, že záväzok bol zo zmluvy, v ktorej bola jasným a určitým spôsobom vydefinovaná výška nájomného, ktorú odporca bez výhrad zaplatil. Nespochybnil platnosť zmluvy o nájme, ani výšku dohodnutého nájomného. Tým nespochybnil ani všeobecné zmluvné podmienky, kde v bode 18 bol zmluvne dohodnutý úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej sumy denne, čo z celého predmetu sporu po výpočte predstavuje 397,71 €. Súd mal zato, že zaplatením istiny vyplývajúcej z písomne uzavretej zmluvy zároveň odporca uznal aj zmluvne dohodnutý úrok z omeškania, pretože z nijakých okolností v čase platby nevyplývalo, že by spochybňoval výšku dohodnutého úroku z omeškania. Skutočnosť, že sa snažil o to, aby mu navrhovateľ úrok z omeškania odpustil, resp. znížil, neznamená, že spochybňoval dohodnutú výšku úroku z omeškania. Súd preto zaviazal odporcu k zaplateniu dohodnutej výšky úroku z omeškania 0,1 % z dlžnej sumy denne po vyčíslení vo výške 397,71 €, a to na základe uznania prostredníctvom zaplatenia istiny, ale aj na základe toho, že výška zaplatenej istiny, doba splatnosti, doba omeškania v konaní bola nesporná, počas celého konania odporcom nebola spochybnená a nebola spochybnená ani platnosť uzavretej zmluvy, vrátane všeobecných podmienok. Na základe platného právneho úkonu navrhovateľ plnil a odporca svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy nesplnil. Preto v nadväznosti na uvedené ustanovenia, ako aj § 365 Obchodného zákonníka súd zaviazal odporcu k zaplateniu úroku z omeškania v celom rozsahu.

Celkovým predmetom sporu tak bola istina 3100,01 € a vyčíslený úrok z omeškania 397,71 €. Istinu 3100,01 € zaplatil odporca po podaní návrhu a k zaplateniu úroku vo výške 397,71 € bol zaviazaný rozsudkom súdu. Tým je daná dôvodnosť podaného návrhu v celom rozsahu. Čo do istiny bolo v dôsledku zaplatenia dlhu po podaní návrhu konanie zastavené, pre túto časť predmetu sporu súd aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Mal zato, že v tejto časti návrh bol podaný dôvodne a analogicky v tejto časti pri aplikácii § 142 ods. 1 OSP ide o úspech navrhovateľa.

Na tú časť predmetu sporu, týkajúcu sa vyčísleného úroku z omeškania vo výške 397,71 €, k zaplateniu ktorej zaviazal odporcu súd, aplikoval pre účely náhrady trov konania § 142 ods. 1 OSP, kedy úspešný bol navrhovateľ a neúspešný odporca.

Vo vzťahu k celému predmetu sporu bol teda úspešný navrhovateľ a neúspešný odporca. Navrhovateľovi patrí náhrada trov konania v celom rozsahu vo výške vyúčtovanej v súlade s platnými právnymi predpismi a vo výške účelne vynaložených nákladov.

Súčasťou náhrady trov konania bol aj súdny poplatok. Predmetom sporu čo do istiny bola suma 3101,01 €, ktorá bola späťvzatá a zastavená pred prvým pojednávaním. Podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov súdny poplatok z tejto sumy vo výške 6 % by predstavoval sumu 186 €. V skutočnosti bol zaplatený súdny poplatok 186 € pod D10b-313/11 dňa 21.12.2011 na čl. 27 súdneho spisu. V dôsledku späťvzatia a zastavenia konania pred prvým pojednávaním v nadväznosti na § 11 ods. 3 Poplatkového zákona bol tu zákonný dôvod na vrátenie kráteného súdneho poplatku. Podľa § 11 ods. 4 Poplatkového zákona poplatok sa kráti o 1 %, najmenej o 6,63 €. 1 % zo 186 € = 1,86 €, čo je menej ako minimálna platba súdneho poplatku. Pre účely krátenia bolo preto potrebné vychádzať z minimálnej sadzby súdneho poplatku 6,63 €. 186 € - 6,63 € = 179,37 € prichádzalo do úvahy vrátiť z titulu súdneho poplatku za návrh.

Súd však poukazuje na tú skutočnosť, že podľa § 7 ods. 2 Poplatkového zákona cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.

Po späťvzatí návrhu čo do istiny príslušenstvo - úrok z omeškania sa stal samostatným predmetom poplatkového úkonu, samostatným predmetom konania. Súd samostatne rozhodol o úroku z omeškania. Vyčíslený úrok z omeškania predstavoval sumu 397,71 €, 6 % predstavuje sumu 23,82 € podľa položky 1 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, minimálna sadzba je 16,50 €. Súdny poplatok z príslušenstva je preto 23,82 €.

Z uvedeného vyplýva, že k vráteniu súdneho poplatku ostáva len rozdiel medzi súdnym poplatkom, ktorý bolo potrebné vrátiť 179,37 € za návrh a súdnym poplatkom, ktorý bol povinný navrhovateľ zaplatiť z úroku z omeškania, ktorý už tvoril samostatný predmet sporu vo výške 23,82 €. 179,37 - 32,82 = 155,55 € je potrebné vrátiť navrhovateľovi. Súdny poplatok súd vrátil osobitným uznesením.

Vynaložený súdny poplatok pre účely konania zo strany navrhovateľa ako trovy konania je preto súdny poplatok vo výške krátenej časti 6,63 + 23,82 € = 30,45 €. V takejto výške súd uznal navrhovateľovi právo na náhradu súdneho poplatku v rámci trov konania.

Okrem uvedeného súdneho poplatku súd titulom trov konania priznal navrhovateľovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia v nasledovnej výške. Právna zástupkyňa navrhovateľa vykonala 6 úkonov právnej pomoci v celkovej výške 758,24 € podľa nasledovnej špecifikácie. Jeden úkon právnej pomoci zo sumy 2594,21 € = 101,25 €, zo sumy 3100,01 € = 121,17 €, zo sumy 2088,41 € = 91,29 €, zo sumy 397,71 € (súčet vypočítaných úrokov z omeškania) = 29,88 €. Úkony právnej pomoci, ktoré právna zástupkyňa vykonala v rozsahu 6 úkonov, sú nasledovné: 1/, 2/ prevzatie a príprava + podanie žaloby 7.11.2011, 2 úkony po 101,25 €, spolu 202,50 €. Rozšírenie žaloby 17.11.2011 1 úkon 121,17 €, čiastočné späťvzatie zo dňa 22.12.2011 1 úkon 91,29 €, druhé čiastočné späťvzatie zo dňa 20.1.2012 1 úkon 91,29 €, účasť na pojednávaní pred Okresným súdom v Čadci dňa 2.10.2012 1 úkon 29,88 €. Náhrada za stratu času v roku 2012 1,5 hodiny 12,71 €, v skutočnosti predstavovala náhrada za stratu času za 4 polhodiny po 12,71 € = 50,84 €. Režijný paušál v roku 2011 7,41 €, v roku 2012 7,63 €. V roku 2011 išlo o 4 režijný paušály = 4-krát 7,41 € = 29,64 €, v roku 2012 2-krát 7,63 € = 15,26 €. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 631,87 € + 20 % DPH 126,37 €, spolu 758,24 €, k tomu súdny poplatok 30,45 € = 788,69 €. Ďalej súd priznal úkon vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 2.11.2012 vo výške 29,88 € a režijný paušál vo výške 7,63 €, úkon účasti na pojednávaní dňa 29.7.2014 vo výške 29,88 € a režijný paušál 8,04 €. Priznal náhradu za stratu času za 4 polhodiny po 13,40 € za účasť na pojednávaní dňa 29.7.2014 vo výške 53,60 € + 20% DPH 26,- €, spolu 129,03 € + 26,- €. 788,69 + 129,03 + 26,- = 943,72 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.