Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-2384-2000.pdf
PDF · 75.02 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-1Er/2384/2000
Uznesenie
Okresný súd Považská Bystrica v exekučnej veci oprávneného CWS Slovensko, s.r.o., Svätopeterská 17, Hlohovec, IČO: 36814326 právne zast. JUDr. Danielom Pavelkom, advokátom, Pribinova 46, Hlohovec, proti povinnému: PS Manet, a.s., IČO: 31602614, o vymoženie 576,02 Eur s príslušenstvom, vedenej na Exekútorskom úrade JUDr. Zita Leváková, Františkánska 2, Trnava, takto
rozhodol:
I. Súd v y h l a s u j e exekúciu za neprípustnú.
II. Súd exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súdnemu exekútorovi súd trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného a vykonateľného exekučného titulu sa dňa 13.9.2000 začalo exekučného konanie proti povinnému za účelom vymoženia 17.353,10,- Sk/576,02 Eur.
Súd vydal dňa 19.10.2000 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie v zmysle návrhu oprávneného.
Dňa 28.7.2014 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie súdneho exekútora zo dňa 11.6.2014 označené ako podnet na zastavenie exekúcie, ktorým súdu oznámil, že pri vykonávaní exekúcie zistil, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor žiadal zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. por. a zároveň si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 88,18 Eur.
Podľa § 240 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Ex. por.) konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 a 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 238 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.
Podľa § 235 ods. 2 Ex. por. exekučné konania, ktoré začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Súd mal za preukázané z Obchodného registra, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra dňa 28.2.2006. Povinný zanikol v priebehu konania bez právneho nástupcu, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania v zmysle § 19 O.s.p. a § 37 ods. 1 Ex. por. a tým je daný dôvod, pre ktorý je exekúcia proti nemu neprípustná. Preto súd podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. túto vyhlásil proti povinnému za neprípustnú a zastavil ju.
Podľa § 196 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 203 Ex. por. účinného v čase začatia exekúcie ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 88,18 Eur.
Súdny exekútor má v zmysle uvedeného právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času, teda trovy exekúcie. V zásade platí, že trovy exekúcie znáša povinný. V danom prípade však povinný bol vymazaný z obchodného registra, teda zanikol bez právneho nástupcu, preto nemôže byť zaviazaný na úhradu trov exekúcie.
Na druhej strane, súd môže oprávneného zaviazať na zaplatenie trov exekúcie len z dôvodov uvedených v citovanom zákonnom ustanovení § 203 Ex. por. S poukazom na znenie ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002 v spojení s § 235 ods. 2 Ex. por. súd môže uložiť oprávnenému nahradenie nevyhnutných trov exekúcie v prípade, že oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v priebehu konania predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Toto zákonné ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady, že náklady exekúcie uhrádza povinný. Jeho použitie však prichádza do úvahy iba po splnení zákonných predpokladov, teda ak exekúcia bola zastavená a oprávnený mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie pri náležitej opatrnosti.
Po preskúmaní veci súd dospel k záveru, že oprávnený v priebehu konania nemohol pri vynaložení náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie, ex offo výmaz obchodnej spoločnosti, povinného z obchodného registra ku ktorému došlo dňa 28.2.2006. Súd poukazuje i na dikciu zákonného ustanovenia § 203 Ex. por. v znení účinnom do 31.1.2002, ktoré predpokladá možnosť, nie povinnosť súdu uložiť povinnosť zaplatiť trovy exekúcie oprávnenému, a teda obsahuje aj zákonnú možnosť nepriznať exekútorovi trovy zastavenej exekúcie. Súd nezistil ani procesnú zodpovednosť oprávneného za zastavenie exekúcie, ktorá by v zmysle § 203 ods. 1 Ex. por. odôvodňovala jeho zaviazanie na zaplatenie trov exekúcie. Po vyhodnotení uvedených okolností mal súd za to, že nie sú dané zákonné dôvody na to, aby súd zaviazal oprávneného na zaplatenie trov exekúcie.
Z dôvodu, že Najvyšší súd už opakovane judikoval (napr. spis. zn. 3MCdo 10/2011), že v prípade, ak dôjde k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie a následne jej vymazaniu z Obchodného registra, je potrebné zastaviť exekúciu pre nemajetnosť povinného, keďže v čase zrušenia spoločnosti bez likvidácie, táto nemala žiaden majetok, súd preskúmal túto okolnosť, ktorá by mohla mať význam z hľadiska možnosti zaviazania na úhradu trov exekúcie oprávneného. Súd zistil, že podľa vyššie uvedenej súčasnej praxe nemožno v tomto prípade postupovať z dôvodu, že exekučné konanie začalo v roku 2000 a v zmysle § 235 ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002 sa dokončia podľa doterajších predpisov. V ustanovení § 57 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.1.2002 neexistovala možnosť zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného, preto súd musel v tomto prípade vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju a nie zastaviť ju pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) v znení účinnom od 1.2.2002.
Okrem uvedeného súd prihliadol aj na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku zo dňa 23.11.1983, v ktorom bolo zdôraznené, že riziká podstupované v súvislosti s výkonom určitej profesie (v danej veci išlo o profesiu advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za vykonanú prácu, sú vyvažované výhodami súvisiacimi s touto profesiou (profesijný monopol na obhajovanie v súdnom konaní). Tieto závery možno bez ďalšieho aplikovať i na činnosť a postavenie exekútora ako činnosti vykonávanej v rámci slobodného povolania. Skutočnosť, že exekútor vykonáva slobodné povolanie pritom konštatoval i Súdny dvor ES vo svojom uznesení zo dňa 21.5.2008 vo veci C8209456/07. Z uvedeného možno vyvodiť, že riziko, ktoré exekútor nesie, je kompenzované v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcií. Exekútor svojim návrhom na zápis do zoznamu exekútorov a jeho vykonaním dáva súhlas s vykonávaním činnosti exekútora a s tým spojeným rizikom, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov.
Vzhľadom na skutočnosť, že na zaplatenie trov exekúcie nemožno zaviazať povinného a ani oprávneného, súd súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznal a nezaoberal sa potom ani správnosťou ich vyúčtovania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o zastavení konania je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne v dvoch vyhotoveniach.
Proti tomuto uzneseniu čo do výroku o trovách exekúcie odvolanie nie je prípustné. Podľa § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa § 42 ods. 3 O. s. p. musí byť z podaného odvolania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.