Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_32P-27-2014.pdf
PDF · 97.97 KB
Case nature
Area
Subarea
32P/27/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci navrhovateľky Y. W., rod. X., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U. - G., G. X, t.č. bytom X. X., T. X, zast. AK Kucek, Havlík & Partners, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 12, proti odporcovi N.. Y. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. X., T. X, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom W., T., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX, obe bytom u rodičov, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny v Banskej Bystrici, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 22. 01. 2014 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom W., T., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX. Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzatvorili z lásky a s presvedčením jeho celoživotného trvania. Po uzavretí manželstva medzi nimi začali vznikať problémy. Počas trvania manželstva ani nevytvorili nevyhnutý predpoklad fungujúceho vzťahu a to vzájomné pochopenie a porozumenie. Ich záujmy sa stali diametrálne odlišné. Napriek jej snahe sa s odporcom nevedeli dohodnúť na základných otázkach vzájomného spolužitia. Hoci bola presvedčená, že svojho partnera počas doby pred uzavretím manželstva dostatočne spoznala, ich spoločný život jej objasnil niektoré povahové vlastnosti odporcu, ako aj jeho nedostatky, ktorých dôsledkom bola skutočnosť, že s odporcom takmer úplne prestali komunikovať. Životné situácie rodiny a problémy s nimi spojené odporca nemal záujem riešiť spoločne s ňou. O záchranu manželstva sa pokúšala 10 rokov a má za to, že vykonala všetko, čo mohla v záujme zachovania manželstva a rodiny. Napriek jej mnohonásobným pokusom o obnovenie manželského spolužitia však k opätovnému fungovaniu nedošlo. O obnovenie vzájomnej komunikácie s odporcom vyvíjala snahu, avšak bez pozitívneho výsledku. Odporca nemá záujem s ňou komunikovať, čo vytvorilo stav, kedy spolu s odporcom vedú v zásade 2 samostatné životy a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. Odporca je absolútne uzavretý a utiahnutý do seba. Absencia schopnosti a vôle odporcu diskutovať a komunikovať za účelom udržiavania manželstva s ňou je zrejme dôsledkom jeho povahových čŕt. Čas trávený za účelom navrátenia zmyslu spoločného spolužitia ju utvrdil v názore, že sa vzájomne natoľko odcudzili, že ich manželstvo je vo svojom závere. Ostatné 4 roky sa snažila manželstvo udržať kvôli deťom, ale dôsledkom uvedeného formálneho zväzku je naopak citový diskonfort v rodine a permanentný stres detí, ktorý sa u malol. H. prejavil až do tej miery, že musela absolvovať psychiatrické vyšetrenie u psychológa a psychiatra. Po zvážení všetkých okolností nemá už žiadnu nádej na obnovení ich manželského spolužitia a to najmä s ohľadom na skutočnosť, že o uvedené sa pokúšala vytrvalo a dlhodobo. Uvedený formálnym stav trval už takmer 4 roky a pozitívne výsledky sa nedostavili. Takmer 4 ročný oddelený a samostatný život a skutočnosť, že sa vzájomná láska
dôvera medzi nimi úplne vytratila sú dôvodom, prečo sa manželstvo stalo len formálnym zväzkom. Má preto zato, že manželstvo s odporcom je tak vážne narušené, že jeho ďalšia existencia nie je možná. Ich vzájomný vzťah je trvalo rozvrátený a manželstvo nemôže ďalej plniť svoj účel a je preto presvedčená, že sú splnené predpoklady na zrušenie manželstva rozvodom.
Odporca vo svojej výpovedi s rozvodom manželstva nesúhlasil, pretože dôvody uvedené v návrhu nie sú také, aby sa nedali prekonať a manželstvo zachrániť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa so sobášnym listom, potvrdením o poslednom spoločnom bydlisku, správou z poradensko-psychologického procesu, úradným záznamom z pohovoru s maloletými deťmi, psychologickým a psychiatrickým vyšetrením maloletej H. a zistil nasledovný skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 29. 04. 2000. Z manželstva pochádzajú 2 malol. deti a to maloletý T. a malol. H.. U oboch sa jedná o prvé manželstvo. Posledné trvalé spoločné bydlisko účastníkov bolo v obvode Okresného súdu Banská Bystrica.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárala asi po 2-ročnej známosti, z toho 1,5 roka žili v spoločnej domácnosti. Ich spolužitie bolo uspokojivé, aj keď už vtedy sa začali prejavovať znaky odporcových čŕt, ktoré sa jej nepáčili, nepozdávali a to konkrétne ohľadom dôvery. Z týchto dôvodov sa s odporcom 2× rozišla, ale spolužitie vždy opätovne obnovili. Manželstvo s odporcom uzatvárala, pretože bola tehotná a tiež, že si myslela, že manželstvo bude uspokojivé. Pred uzavretím manželstva svoj zdravotný stav a povahy navzájom poznali dostatočne. Odporcu si brala, aj keď jej vadilo a mala pochybnosti ohľadom dôvery. V ich manželstve od počiatku nebola na 100 % spokojná, mala pocit, že odporca ju nemá rád, chýbala jej jeho dôvera. K priebehu manželstva uviedla, že v čase jeho uzavretia bola v 4. mesiaci tehotenstva. Počas jej prvého tehotenstva boli v manželstve chvíle uspokojivé, ale aj chvíle, kedy sa s odporcom hádali. Vadilo jej, že odporca povedal, že zo služobnej cesty príde o 17.00 h a prišiel o 22.00 h a jej nedal vedieť, že príde neskôr, nezavolal. Uspokojivé chvíle boli vtedy, keď trávili spoločne čas výletmi, boli na návštevách rodičov, lyžovať, prípadne na prechádzkach. Po narodení ich prvého dieťaťa bola polroka na materskej dovolenke. Situácia v ich manželstve sa počas jej materskej dovolenky nejako extra nezmenila, nebolo horšie, ani lepšie. V tomto období sa nemohla na odporcu spoľahnúť a to najmä v jeho príchodoch z práce, keď povedal čas kedy príde, avšak vtedy neprišiel. Kvôli tomu, aj keď to vyzerá ako detail, sa hádali. Po polroku ako nastúpila do práce, začali stavať dom. Odporca už vtedy všetky veci ohľadom výstavby rodinného domu s ňou neriešil, nebola o všetkom informovaná. Rodinný dom stavali 3 roky a nasťahovali sa doň v decembri 2004. Počas druhého tehotenstva, ktoré bolo plánované, ich manželstvo bolo rovnaké ako predtým. S druhým tehotenstvom váhala, pretože si uvedomovala v akom stave je ich manželstvo, verila však, že sa upraví a chcela, aby ich syn mal súrodenca a aby to bolo lepšie. Ich manželstvo vtedy plnilo funkcie. S druhým dieťaťom bola po dobu 1 roka na materskej dovolenke. Ich manželstvo bolo nezmenené, plnilo svoje funkcie. V septembri 2006 po materskej dovolenke nastúpila do práce. Jej nedôvera k manželovi sa začala prehlbovať, pretože už musela začať riešiť veci na dome. Ohľadom detí sa však na odporcu mohla spoľahnúť. Výraznejšie problémy v ich manželstve sa vyostrili rok pred prepustením odporcu z práce, čo bolo v r. 2009. Odporca nielenže mal pracovný pomer, ale aj podnikal. Odporca jej nehovoril všetky skutočnosti spojené s podnikaním, postupne sa dostával do finančných strát, o čom ona ako manželka nevedela. To, že odporca s ňou neriešil otázku jeho podnikania, ju ponížilo, pretože ju nebral ako rovnocenného partnera. Celkovo mala pocit, že odporca si žije svoj život a ona je len jeho doplnok. Odporca jej neposkytoval informácie a prípade, že ich poskytol, neboli stopercentné alebo pravdivé. V manželstve jej chýba dôvera, pochopenie, možnosť spoľahnúť sa na odporcu. Návštevu manželskej poradne neriešila, pretože si myslí, že keď dvaja partneri si veria, komunikujú spolu, nepotrebujú ju. S odporcom po dobu 4 rokov vôbec nekomunikujú. Jej pokusy o rozprávanie sa k ničomu neviedli. Snažila sa ich manželstvo dostať do normálnych koľají v tom, aby bola medzi nimi dôvera, komunikácia. Odporca sa nepýtal na jej názor. S odporcom žijú v spoločnej domácnosti, ale po dobu 4 rokov ju spoločne nevedú. V období pred 4 rokmi a počas nich sa ohľadom vedenia spoločnej domácnosti nič nezmenilo. Po dobu 4 rokov spoločne nehospodária. Pred 4 rokmi hospodárili tak, že odporca aspoň niečo platil, teraz si platia veci každý sám za seba. Nikdy spoločný účet nemali. Po dobu 4 rokov spoločne nezabezpečujú chod
domácnosti. Pred 4 rokmi sa aspoň rozprávali ohľadom financií. Ohľadom vykonávania domácich prác v ich domácnosti sa nič nezmenilo, je to rovnaké ako pred 4 rokmi. S odporcom spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti a to po dobu 4 rokov. Pred 4 rokmi jej odporca aspoň niečo povedal, aj keď nešlo o stopercentne pravdivú informáciu. Spoločnú výchovu, výživu detí nezabezpečujú 4 roky. Na 80 % zabezpečuje výchovu detí sama. Hlavná starostlivosť o deti vždy bola na nej. Po dobu 4 rokov spoločne netrávia čas, pred 4 rokmi aspoň spoločne išli na dovolenku, návštevu, podujatie s deťmi. Po dobu 4 rokov si s odporcom ako manželia nepomáhajú. 4 roky intímne spolu s odporcom nežijú. Odporcovi nedôveruje, jej city k nemu od uzavretia manželstva sa zmenili, v súčasnosti k nemu nič necíti a to potom ako si uvedomila, že ohľadom ich komunikácie, dôvery sa nič nezmení. Známosť s iným mužom nemá. Vo svojej výpovedi vyjadrila svoj nezáujem na obnovení spolužitia a návšteve poradne. Ďalej vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom je 4 roky nefunkčné, len formálne. Po podaní návrhu odporca svoje postoj v manželstve nezmenil, ich malol. deti o konaní vedia, nevplýva to na nich asi veľmi pozitívne, maloletá H. sa na jeseň r. 2013 psychicky zrútila. Rozvod manželstva pre ňu znamená šanca začať znova, v kľude. Má tiež vyriešenú bytovú otázku, bude bývať u rodičov na U. v rodinnom dome, keďže zo strany odporcu nevidí záujem odísť zo spoločnej domácnosti. V januári 2014 absolvovala operáciu, o ktorej odporca nevedel, neinformovala ho o nej.
Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že manželstvo s navrhovateľkou uzatváral po viac ako 2-ročnej známosti, z čoho viac ako jeden rok žili v spoločnej domácnosti. Počas spolužitia v jednej domácnosti neeviduje, že by sa s navrhovateľkou rozišli. Potvrdil však, že boli medzi nimi aj vtedy výmeny názorov. Pred uzavretím manželstva navzájom poznali svoj zdravotný stav, povahy dostatočne. Navrhovateľku si bral z lásky, videl perspektívu žitia spolu s ňou. V manželstve bol spokojný, šťastný, až na 4 roky spätne, kedy to nie je v ich manželstve dobré. Problémy v manželstve začali preto, že nemá prácu, stabilný príjem, sám má z toho psychické problémy. Podľa jeho vyjadrenia ich manželstvo plní funkcie ohľadom chodu domácnosti, výchovy detí. V tomto smere považuje ich manželstvo za funkčné. S navrhovateľkou žije v spoločnej domácnosti, vedú spoločnú domácnosť. V tomto smere sa nič nezmenilo, chod domácnosti s navrhovateľkou zabezpečujú spoločne. V tomto smere sa u nich nič nezmenilo. S navrhovateľkou spoločne nehospodária, ale od začiatku manželstva každý hospodáril sám. Potvrdil vo svojej výpovedi, že po dobu 4 rokov spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny, domácnosti, 3 roky spoločne netrávia čas, po dobu 4 rokov intímne spolu nežijú a ako manželia si po dobu 2 rokov nepomáhajú. Navrhovateľke však dôveruje. K intímnemu spolužitiu uviedol, že sa ho nedomáhal posledné 4 roky, lebo bol predtým z jej strany odmietnutý a to dosť rázne. Jeho city k navrhovateľke sa nezmenili, cíti k nej to isté ako pred uzavretím manželstva. K svojej povahe uviedol, že je viac introvert, možno svoje pocity nedáva najavo. Jeho komunikácia s navrhovateľkou je bode mrazu. Navrhovateľka s ním nechce komunikovať. Navrhovateľke prejavuje úctu, rešpekt. Pri príležitosti sviatkov jej zakupuje kvety, na Vianoce od neho dostala darčeky, ktorý aj prijala. Odporca vo svojej výpovedi prejavil záujem o obnovenie spolužitia, návšteve poradne. Od doručenia návrhu na rozvod sa snažil zachrániť manželstvo tým, že chcel dostať veci pod kontrolu, chcel obnoviť spolužitie s navrhovateľkou, ktorá však o to nemá záujem, je ochotná s ním komunikovať prostredníctvom SMS. Záchrana manželstva sa mu preto nedarí. V ich manželstve mu chýba obnovenie dôvery zo strany navrhovateľky voči nemu.
Súd vzhľadom na vyjadrenie navrhovateľky a odporcu im uložil povinnosť absolvovať poradensko- psychologický proces, z ktorého súdu bola doručená správa datovaná dňom 24. 07. 2014 z ktorej vyplýva, že s účastníkmi konania boli uskutočnené 3 spoločné stretnutia a 1 individuálne stretnutie s odporcom. Navrhovateľka pri prvom stretnutí veľmi rozhodne označila otázku manželstva za uzavretú, súhlasila však s niekoľkými stretnutiami, ktoré by sa venovali téme rodičovskej starostlivosti po rozvode. Zo správy z poradensko-psychologického procesu ďalej vyplýva, že účastníci konania riešili len alternatívy úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode.
Zo záznamu z pohovoru s maloletými deťmi vyplynulo, že obe maloleté deti majú vzťah k obidvom rodičom. K vzťahu rodičov sa vyjadrila len malol. H., ktorá uviedla, že rodičia majú problém, trvá to celkom dlho, zvyknú sa hádať, hrozné je, že sa nerozprávajú, na čo si už zvykla, ale na začiatku jej to vadilo.
Zo správy z psychologického vyšetrenia maloletej H. vyplýva zvýšená úzkosť a neurotizácia maloletej, aktuálne s reaktívnymi prejavmi do obrazu školskej fóbie. Tú konštatuje aj pedopsychiatrické vyšetrenie maloletej.
Po absolvovaní poradensko-psychologického procesu navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a odporca s rozvodom manželstva nesúhlasil.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19, ods. 1,2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.
Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.
Podľa § 23 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahu medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Vyššie uvedené zákonné ust. § 23 Zákona o rodine vymedzuje podmienky pre rozvod manželstva a to v nadväznosti na ust. § 22 Zák. o rodine. Na zrušenie manželstva rozvodom nie je právny nárok. Súd skúma, či existuje objektívny, kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý je daný takou intenzitou a dĺžkou jeho trvania, že ich manželstvo neplní a do budúcna už nemôže plniť svoj spoločenský účel vyplývajúci z jeho základných funkcií a to funkcie biologickej, výchovnej, vzájomnej pomoci a hospodárskej.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že manželstvo účastníkov konania trvá 14 rokov. Podľa vyjadrenia navrhovateľky po dobu 4 rokov je jej manželstvo s odporcom v kríze potom ako odporca prišiel o prácu. Z dôvodu, že s ňou nekomunikoval, jej snaha o spoločnú komunikáciu sa minula účinkom. Nadobudla pocit, že ju odporca nebral ako rovnocenného partnera, žije si svoj život a ona je len jeho doplnok. V jej manželstve jej začala chýbať dôvera, pochopenie, možnosť spoľahnúť sa na odporcu. Súd podrobným výsluchom účastníkov zistil priebeh manželstva, ako aj to, že účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti, ohľadom zabezpečovania chodu domácnosti, rodiny, výchovy, výživy maloletých detí, hospodárenia nedošlo k zmenám takého rozsahu a intenzity, že by súd mohol konštatovať trvalé a vážne narušenie ich vzťahu. Príčiny krízy a dôvodu rozvratu súd vidí v subjektívnom hodnotení vzájomného správania sa manželov, ako aj ich nekomunikáciu. Súd preto účastníkom konania uložil povinnosť absolvovať poradensko-psychologický proces, ktorý mohol posúdiť vážnosť a trvalosť rozvratu vzťahov v manželstve. Navrhovateľka však bola práve tá, ktorá svojim postojom nariadenému poradensko-psychologickému procesu zmarila takýto dôkaz. Súd má preto zato, že nateraz nie sú splnené podmienky pre rozvod manželstva, pričom formalisticky neuplatňoval jednotlivé ustanovenia zákona o rodine. Súd vychádzal z morálnych hodnôt a neakceptoval snahu navrhovateľky vykresliť ich vzťah za tak vážne rozvrátený. Z ust. § 18 Zák. o rodine jednoznačne vyplýva, že manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé prostredie. Účastníci konania žijú v spoločnej domácnosti, od uzavretia manželstva majú zaužívaný spôsob hospodárenia, starostlivosti o domácnosť, jeho chod, deti, ktorý sa výrazným spôsobom nezmenil. Neveru manželov súd preukázanú nemal. Manželia sú povinní si navzájom pomáhať, avšak zo samotného postoja
navrhovateľky vyplýva, že o pomoc od odporcu nemá záujem. Súd mal však preukázané, že manželstvo účastníkov konania neplní svoju biologickú funkciu, ale v tejto súvislosti poznamenáva, že podľa vyjadrenia odporcu bola práve navrhovateľka tá, ktorá odmietala intímne spolužitie, čo vo svojej výpovedi nepoprela. Názor navrhovateľky, že otázka rozvodu je pre ňu uzavretá súd neakceptoval, ale považoval ho za ľahkovážny prístup k manželstvu. Súd tiež poznamenáva, že pokiaľ by jej vzťah k odporcovi bol tak zlý ako sa ho snažila opísať, nič jej nebránilo v tom, aby spoločnú domácnosť opustila, resp. požiadala o to odporcu.
Súd má zato, že v danom prípade intenzita rozvratu manželstva účastníkov konania nie je tak závažná, aby ich manželstvo bolo trvalo a vážne rozvrátené a že by nemohlo plniť svoj účel, pri ochote a snahe obidvoch manželov začať viesť vecnú, konštruktívnu komunikáciu. Súd nemal tak splnené podmienky uvedené v ust. § 23 ods. 1 Zák. o rodine a preto návrh navrhovateľky zamietol ako nedôvodný.
Vzhľadom na skutočnosť, že súd návrh na rozvod manželstva zamietol, nerozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 144, prvá veta O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho
doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí - odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.