Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9CoP-14-2014.pdf
PDF · 110.36 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/14/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti Q.: A., narodenú XX.XX.XXXX, J., narodenú XX.XX.XXXX a C., narodeného XX.XX.XXXX, všetky bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa, deti matky: S. Q., narodenej XX.XX.XXXX, bytom I., W. XXXX a otca: C. Q., narodeného XX.XX.XXXX, bytom H. V. XXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. 24P/27/2014-47 zo dňa 14. apríla 2014 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že z v y š u j e výživné otca na maloletú A. zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu 60,- eur mesačne, na maloletú J. zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu 50,- eur mesačne, na maloletého C. zo sumy 30% životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov na sumu 40,- eur mesačne s účinnosťou od 04.02.2014, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 04.02.2014 do 29.07.2014 a to na maloletú A. v sume 194,47 eura, na maloletú J. v sume 135,54 eura a na maloletého C. v sume 82,50 eura odvolací súd otcovi p o v o ľ u j e splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- eur na každé dieťa do zaplatenia spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok.
Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 16P/166/2011-48 zo dňa 09.01.2012 v časti výšky výživného otca.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca, ktoré bolo naposledy stanovené rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 16P/166/2011-48 zo dňa 09.01.2012 v rozsahu 30% životného minima a to u maloletej A. na sumu 100,- eur, u maloletej J. na sumu 80,- eur a u maloletého C. na sumu 60,- eur mesačne s účinnosťou od 04.02.2014. Súčasne rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom za čas od 04.02.2014 do 14.04.2014 na maloletú A. vo výške 137,93 eura, na maloletú J. vo výške 100,08 eura a na maloletého C. v sume 62,22 eura, ktoré je otec povinný zaplatiť na každé
dieťa po 10,- eur do zaplatenia spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku pod hrozbou straty výhody splátok. Naposledy bolo výživné stanovené na každé dieťa vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, keď v čase tohto rozhodnutia bola matka zamestnaná s príjmom vo výške 408,- eur mesačne, otec bol vo výkone trestu odňatia slobody v Hrnčiarovciach nad Parnou, kde nebol pracovne zaradený. Maloleté deti navštevovali základnú školu, maloletá A. bola žiačkou siedmej triedy, maloletá J.iestej triedy a maloletý C. druhej triedy. V súčasnosti matka bola do 31.03.2014 zamestnaná ako kuchárka s čistým príjmom vo výške 400,- eur a bol jej vyplácaný daňový bonus. Okrem toho si na brigádach privyrobila 350,- eur mesačne. Od 01.04.2014 je nezamestnaná, keďže skončila pracovný pomer výpoveďou z dôvodu prísľubu lepšieho zamestnania, ktoré sa však nezrealizovalo. Matka je evidovaná na úrade práce a zamestnanie si hľadá. Býva s deťmi v podnájme, za ktorý platí 400,- eur mesačne. Otec maloletých detí je čiastočne invalidný a poberá invalidný dôchodok 127,- eur mesačne, je dlhodobo liečený na psychiatrii, nie je zamestnaný ani nevidovaný na úrade práce. Do 26.09.2013 bol vo výkone trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, kde nebol pracovne zaradený. Otec v konaní nepreukázal, že si hľadá prácu. Naposledy pracoval v spoločnosti N., s.r.o., kde mal príjem 332,- eur mesačne a v minulosti tiež v spoločnosti I. v R., kde mal v roku 2008 príjem vo výške 280,- eur, pričom pracovný pomer skončil z dôvodov na jeho strane, keďže sa nepohodol so zamestnávateľom. Býva s rodičmi, ktorí sú starobní dôchodcovia, matka opatruje bezvládneho otca a aj s bratom a jeho rodinou, brat je zamestnaný ako mestský policajt a má tri deti. Súd považoval za preukázané, že na strane otca maloletých detí ako povinného prišlo od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov. Po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sa mohol zamestnať a zvýšiť si svoju životnú úroveň a tým i životnú úroveň maloletých detí, keď jeho diagnóza ho úplne nevylučuje z možnosti vykonávať zamestnanie a otec sa nezaevidoval na úrade práce, aktívne si zamestnanie nehľadá, nevyužíva možnosti privyrobiť si v obci na sezónnych prácach. Vyživovaciu povinnosť si dobrovoľne neplní a to ani v období, keď bol zamestnaný a dosahoval príjem. O výživu detí sa dlhodobo stará najmä matka, ktorá si pri riadnom zamestnaní privyrábala a snažila sa zvýšiť svoj nízky príjem a domôcť sa aj nároku na maloleté deti na výživné od otca. Otec sa s deťmi nestretáva, mimo určeného výživného na ne nijak neprispieva. Potreby maloletých detí sú bežné, od poslednej úpravy sú staršie o dva roky, aj keď k zmene ich pomerov príde u maloletej A. a maloletého C. až v septembri 2014, ich potreby sa od posledného rozhodnutia nepochybne zvýšili. Preto súd vyhovel návrhu a od 04.02.2014 zvýšil otcovi výživné na všetky tri maloleté deti z minimálneho výživného u A. na sumu 100,- eur, u J. na sumu 80,- eur a u C. na sumu 60,- eur mesačne a takto vzniknuté nedoplatky i spôsob ich zaplatenia presne špecifikoval. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 163 ods. 1 OSP, § 78 ods. 1 veta prvá, § 62 ods. 1 až 5, § 63 ods. 1 až 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí, ktorý s rozsahom jemu stanovenej vyživovacej povinnosti nesúhlasil. Poukázal na to, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku v sume 127,- eur a z tejto sumy má exekučné zrážky, preto mu zostáva 87,50 eura a z tejto sumy si plní vyživovaciu povinnosť, keďže matke zasiela pravidelne 80,- eur mesačne, na živobytie mu preto veľa nezostáva. Jeho zdravotný stav si vyžaduje neustále liečenie, sám sa nedokáže postarať ani o to, aby zabezpečil z tohto príjmu pre seba základné hygienické potreby a stravu. Považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za likvidáciu jeho osoby, pretože výživné stanovené súdom prvého stupňa platiť nedokáže. Uviedol, že s jeho diagnózou je veľmi ťažko sa presadiť či zamestnať. Matka detí mu sťažuje postavenie voči maloletým deťom a bráni mu s nimi sa kontaktovať, či k nim sa priblížiť. Už pri jeho prepustení z väzenia sa vyjadrila tak, že bude od neho požadovať výživné a opäť docieli, aby bol vo výkone trestu.
Kolízny opatrovník i matka maloletých detí sa k podanému odvolaniu písomne vyjadrili. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhli ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je dôvodné zmeniť podľa § 220 OSP. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom tohto konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 24P/27/2014 je návrh matky maloletých detí na zvýšenie výživného poskytovaného zo strany otca, podaný Okresnému súdu Galanta dňa 04.02.2014. Súd prvého stupňa návrhu vyhovel, otcovi stanovil výživné na maloletú A. sumou 100,- eur mesačne, na maloletú J. sumou 80,- eur mesačne a na maloletého C. sumou 60,- eur mesačne od 04.02.2014, spolu v sume 240,- eur mesačne, rozhodol o nedoplatku na zročnom výživnom, ktorý povolil otcovi splácať v splátkach.
V odvolacom konaní sa otec domáha zmeny prvostupňového rozhodnutia tak, aby jemu stanovená vyživovacia povinnosť zodpovedala jeho majetkovým pomerom, keď ním navrhovanú výšku výživného bližšie nešpecifikoval, ale poukázal na to, že zo svojho nízkeho invalidného dôchodku platí matke výživné 80 eur mesačne.
Poskytovanie výživy rodičov voči mal. deťom je v rodine celkom samozrejmé a aj dobrovoľné. Rodina žijúca s mal. deťmi hospodári z práce či podnikania nadobudnutými finančnými prostriedkami podľa svojho uváženia tak, aby si pre svoje potreby zabezpečila bývanie, stravovanie, ošatenie členov rodiny a tiež kultúrne, športové či spoločenské uplatnenie. Možnosti rodiny sú pritom závislé od zárobkových a majetkových pomerov, za ktorej situácie sa potom prednostne zabezpečujú bežné každodenné potreby a pokiaľ zostanú finančné prostriedky, je možné pristúpiť k zabezpečovaniu širších pre zdravý rozvoj každého člena domácnosti prospešných potrieb. Iná je situácia, ak manželia spoločne nežijú a tak dochádza k rozdeleniu rodiny, pričom mal. deti zostávajú v bezprostrednej výchove a opatere jedného z rodičov. Tu nastupuje vyživovacia povinnosť druhého rodiča, preto jej úprava súdnym rozhodnutím býva následkom nezhôd ich rodičov, pričom je potrebné vychádzať z jeho zákonom stanovenej povinnosti, aby rodič prispieval na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností a schopností, pričom sa prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa stará o spoločnú domácnosť. Prihliadne sa tiež na odôvodnené potreby dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom ako ich zákonná povinnosť trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine).
Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi
povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, kedy súd nie je viazaný požiadavkou na úpravu konkrétneho výživného, preto skúmanie pomerov účastníkov i detí vykonáva bez ohľadu na návrhy účastníkov aj sám ex offo.
Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania boli manželia, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené a maloleté deti sa nachádzajú v starostlivosti matky.
Maloletá A., narodená XX.XX.XXXX, je dieťaťom vo veku 16 rokov, ktorá ukončila základnú školskú dochádzku, od 01.09.2014 začne navštevovať strednú školu, je v období prudkého duševného i telesného rastu, pretože dospieva a na jej výživu je potrebné nepochybne vynaložiť okrem starostlivosti i značné finančné prostriedky.
Maloletá J., narodená XX.XX.XXXX, je dieťaťom vo veku 15 rokov, navštevuje základnú školu, i ona je v období prudkého duševného i telesného rastu, v období dospievania a i jej odôvodnené výdavky v súvislosti so školou a starostlivosťou sú vysoké.
Maloletý C., narodený XX.XX.XXXX, je dieťaťom vo veku 11 rokov, navštevuje základnú školu a od 01.09.2014 jej druhý stupeň. Jeho odôvodnené potreby sú primerané veku.
Všetky tri maloleté deti majú predovšetkým základné bežné potreby na ich výchovu i živobytie, zo strany matky neboli uvádzané žiadne osobitné zdravotné či iné výdavky. Je však potrebné u všetkých troch detí zohľadniť náklady, ktoré matke bežne vznikajú okrem nákladov na bývanie, vedenie domácnosti, náklady na stravu, a to aj školské potreby, kultúrne či športové vyžitie a všetky s tým súvisiace potreby detí tohto veku.
Matka maloletých detí je živiteľkou tejto rodiny, musí zabezpečiť všetky potreby domácnosti, predovšetkým bývanie, stravovanie, prevádzku domácnosti. Matka je toho času z vlastného rozhodnutia nezamestnanou, pretože si hľadá lepšie platené zamestnanie, u posledného zamestnávateľa zarábala priemerne mesačne 400,- eur mesačne netto, okrem toho si privyrábala 350,- eur mesačne na brigádach.
Otec maloletých detí je čiastočný invalidný dôchodca a poberá invalidný dôchodok vo výške 127,- eur mesačne, je dlhodobo liečený na psychiatrii. Po prepustení z výkonu trestu odňatia dňa 26.09.2013 sa nikde riadne nezamestnal, nevedel sa preukázať ani skutočnosťami, že si zamestnanie hľadá, nehľadá si v obci ani príležitostné sezónne práce, nie je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadne sociálne či iné dávky, keďže sa o ich priznanie doposiaľ nezaujímal. Ako súd prvého stupňa konštatoval, otec naposledy pracoval v spoločnosti N., s.r.o. s príjmom 330,- eur mesačne a predtým v spoločnosti I. v R. (v roku 2008) so zárobkom v sume 280,- eur mesačne.
V rozhodnutí o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom bude vyjadrená zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa, životnej úrovni rodičov, zabezpečená výživným stanoveným v zodpovedajúcej miere. Pre určenie výšky výživného k maloletému dieťaťu sú rozhodné reálne
zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, vzdelaním, pracovnou skúsenosťou a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho rázu (najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných uvažovaným vlastnostiam rodičov). Pri hodnotení schopností a možností rodičov prispievať na výživu detí, pokiaľ došlo k zmene zamestnania niektorého z rodičov, znamenajúcej pokles jeho zárobku, je potrebné zistiť aj dôvody takejto zmeny.
V zmysle § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, veta druhá, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného sa prihliada aj vtedy, keď sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu.
Pretože otec maloletých detí je čiastočný invalidný dôchodca a aj nezamestnaný, bolo potrebné skúmať dôvody takéhoto stavu, situáciu na trhu práce, jeho aktivitu smerujúcu k získaniu zamestnania, dôvod ukončenia posledného pracovného pomeru (či už objektívny, napr. v dôsledku organizačných zmien, alebo subjektívny, napr. v dôsledku porušovania pracovnej disciplíny, resp. bezdôvodné ukončenie pracovného pomeru). Súd pritom môže vychádzať z možnosti pracovného uplatnenia a priemerného príjmu povinného rodiča podľa stavu v danom regióne so zreteľom na kvalifikáciu, vek, získanú prax a ďalšie charakteristiky povinného.
V danom prípade súd prvého stupňa správne zohľadnil skutočnosť, že otec z vlastného rozhodnutia nepracuje, po príchode z výkonu trestu odňatia slobody sa nezaevidoval na úrade práce, nepreukázal, že by si hľadal zamestnanie. Preto bolo potrebné prihliadnuť na to, aký zárobok by otec mohol dosiahnuť v prípade, ak by bol pri hľadaní zamestnania v evidencii na úrade práce medzi nezamestnanými, či ak by sa riadne zamestnal, prípadne aký príjem by mohol dosiahnuť výkonom brigádnických či iných prác.
Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí tento príjem nevyčíslil, nekonštatoval, z akého príjmu stanovil výživné v celkovej sume 240,- eur mesačne, iba uviedol, že kolízny opatrovník navrhol zohľadniť priemernú mesačnú mzdu zistenú štatistickým úradom SR, ktorá bola ku koncu minulého roku vo výške 805,- eur mesačne.
V súdenom prípade ale z takéhoto príjmu nie je možné vychádzať, takýto príjem otec nikdy nedosahoval, nezarábal tak ani v čase svojho riadneho zamestnania, takýto príjem nikdy nedosahovala ani matka maloletých detí u svojho zamestnávateľa, nedosahovala ho osobitne ani v rámci svojej brigádnickej činnosti. Na ťarchu otca preto nie je možné zohľadniť skutočnosť, že by bol spôsobilý zarábať 805,- eur mesačne, keďže jednak je čiastočným invalidným dôchodcom a výška jeho invalidného dôchodku je preukázaná a na druhej strane u svojich posledných zamestnávateľov dosahoval podstatne nižší príjem. Preto odvolací súd vychádzal pri zohľadnení zárobkových možností a schopností otca z priemerného príjmu, ktorý by otec mohol dosiahnuť, ak by sa popri poberaní čiastočného invalidného dôchodku i riadne zamestnal a zohľadnil príjmy, ktoré dosiahol u posledných zamestnávateľov, ktoré boli približne v sume 280 až 320,- eur pri plnom pracovnom úväzku, t.j. pri plnom pracovnom úväzku by išlo o príjem cca 300,- eur, pri čiastočne krátenom úväzku by mohlo ísť o sumu 230,- až 250,- eur a po pripočítaní poskytovaného invalidného dôchodku by mohlo ísť o sumu cca 380,- eur mesačne. Tento konečný príjem otca odvolací súd považuje za korektne stanovený i po zohľadnení, že vždy pracovne aktívna matka u posledného zamestnávateľa dosahovala príjem cca 400,- eur mesačne netto.
Vychádzajúc z uvedeného príjmu otca preto odvolací súd stanovil výživné novým spôsobom a to na maloletú A. v sume 60,- eur mesačne, na maloletú J. v sume 50,- eur mesačne a na maloletého C. v sume 40,- eur mesačne, t.j. spolu 150 eur mesačne. Za týchto okolností, prihliadnuc na zárobkové možnosti a schopnosti povinného rodiča - otca, ktoré sú ovplyvnené jeho preukázateľným zdravotným stavom a možnosťami na trhu práce odvolací súd dospel k záveru, že aj keď si odôvodnené potreby všetkých troch maloletých detí vyžadujú stanovenie vyššieho výživného, napríklad i výživného stanoveného súdom prvého stupňa, nie je možné vychádzať z fiktívneho príjmu otca, ktorý nikdy nedosahoval, ale z reálnych zárobkových možností a schopností otca, z jeho uplatnenia na trhu práce, ktoré skutočnosti sa preukázali i u jeho posledných zamestnávateľov, u ktorých pracoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
Na základe týchto skutočností odvolací súd v zmysle § 220 OSP napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť s účinnosťou od 04.02.2014, t.j. od podania návrhu na maloletú A. sumou 60,- eur mesačne, na maloletú J. sumou 50,- eur mesačne, na maloleté C. sumou 40,- eur mesačne, ktoré výživné bude otec platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred.
S prihliadnutím na počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca od 04.02.2014, otcovi vznikol nedoplatok na zročnom výživnom, bolo potrebné pristúpiť k uloženiu povinnosti otca uhradiť nedoplatok na každé z detí primeranou sumou. Pretože v konaní nezostalo sporné, že otec na všetky tri deti posiela matke výživné po 80,- eur mesačne a nie je stanovené, aká suma pripadá na to-ktoré dieťa, odvolací súd stanovil rovnakým podielom výživné na maloletú A. a J., t.j. v sume 27,- eur a 26,- eur mesačne na maloletého C.(spolu 80 eur).
Od 04.02.2014 tak mal otec platiť na maloletú A. mesačne po 60,- eur, keď za mesiac február 2014 patrí výživné za 25 dní a od marca do júla 2014 vrátane (výživné za júl 2014 sa stalo zročné 15.07.2014), t.j. za 5 mesiacov. Výživné potom predstavuje alikvotnú časť za mesiac február (60:28x25) 53,57 eura + 5x60=300,- eur, t.j. spolu 353,57 eura.
Na maloletú J. má otec platiť výživné po 50,- eur mesačne, potom za mesiac február 2014 je to alikvotná povinnosť 44,64 eura a za 5 mesiacov od marca do júla vrátane je to 250,- eur, t.j. výživné spolu 294,64 eura.
Na maloletého C. má otec povinnosť platiť výživné v sume 40,- eur mesačne, potom za mesiac február mu patrí alikvotná časť výživného 35,71 eura a za 5 mesiacov roku 2014 po 40,- eur je to 200,- eur, t.j. výživné spolu 235,71 eura. Od nedoplatku na výživnom pre maloleté deti bolo potrebné odpočítať to, čo otec na každé z nich zaplatil.
Z otcom hradeného výživného na maloletú A. pripadá mesačne suma 27,- eura, potom alikvotná časť za mesiac február predstavuje 24,10 eura a za 5 mesiacov roku 2014 po 27,- eur, ide o sumu 135,- eur, t.j. spolu 159,10 eura. Od nedoplatku na výživnom 353,57 eura je potrebné odpočítať sumu 159,10 eura, takže celkový nedoplatok na výživnom pre maloletú A. predstavuje sumu 194,47 eura.
Rovnakú sumu zaplatil otec za sledované obdobie od 04.02.2014 do 31.07.2014 na maloletú J., teda od pre ňu vyčísleného nedoplatku 294,64 eura je potrebné odpočítať sumu 159,10 eura, takže celkový nedoplatok pre maloletú J. je 135,54 eura.
Na maloletého C. otec prispieval v jednotlivých mesiacoch sledovaného obdobia po 26,- eur, pričom na mesiac február pripadá alikvotná časť za 25 dní, t.j. 23,21 eura, k čomu je potrebné pripočítať 5x po 26,- eur, t.j. spolu 130,- eur, teda celkom sa zohľadní otcovi suma 153,21 eura. Otec mal na maloletého zaplatiť 235,71 eura, zaplatil 153,21 eura, takže u maloletého C. ide o nedoplatok 82,50 eura.
Nedoplatok u maloletej A. predstavuje 194,47 eura, u maloletej J. 135,54 eura a u maloletého C. 82,50 eura, ktorý nedoplatok bude otec splácať na každé z detí po 10,- eur mesačne až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok, teda ak otec nebude tieto splátky dodržiavať a platiť nedoplatok na zročnom výživnom do samotného zaplatenia riadne a včas, stane sa celý dlh zročný a matka bude mať možnosť vymáhať ho od otca naraz.
O trovách tohto konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 s použitím § 146 ods. 1 písm. a) s použitím § 151 ods. 1 OSP, keď vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto celého konania, pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.