Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6T/87/2022

Zmenené rozhodnutím 4Nt/8/2024
„Uznesenie - 2 - 4Nt/4/2019 Samosudca Okresného súdu Martin Ing. Mgr. Martin Bekeš v trestnej veci povinného A. B., o návrhu ošetrujúceho lekára na zmenu spôsobu výkonu uloženého ochranného liečenia u povinného, dňa 23.02.2024 na verejnom zasadnutí v Psychiatrickej liečebni Sučany, takto rozhodol: - 2 - 4Nt/4/2019 Súd podľa § 446 ods. 1 Tr. por., z dôvodu uvedeného v § 74 ods. 1 Tr. zák. mení spôsob výkonu ochranného protialkoholického liečenia u povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom C. XXX/ X, D., E. F., t. č. v G. H. I., uloženého mu rozsudkom Okresného súdu Námestovo sp. zn. 6T/87/2022 zo dňa 16.02.2023, z formy ústavnej na formu ambulantnú."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Danielou Pilarčíkovou, v trestnej veci proti obžalovanej K. H., nar. XX.XX.XXXX v Trstenej a spol., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.02.2023 v Námestove, takto

rozhodol:

Obžalovaná K. H., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom Z., prechodne bytom X. XXX/X, Z., rozvedená, nezamestnaná, na slobode,

Obžalovaný O. G., nar. XX.XX.XXXX v G., trvale bytom X. XXX/X, Z., ženatý, dôchodca, na slobode,

u z n á v a j ú s a v i n n ý m i , ž e

- v presne nezistenej dobe, pravdepodobne v marci roku 2022, v priestoroch rodinného domu na adrese Z., X. XXX/X, K. H. ako matka a O. G. ako starý otec maloletého L. C., nar. XX.XX.XXXX, sa pod vplyvom alkoholu navzájom intímne bozkávali za prítomnosti maloletého L.C

- v presne nezistenej dobe, pravdepodobne v marci roku 2022, v priestoroch rodinného domu na adrese Z., X. XXX/X, K. H., matka maloletého L.C., pod vplyvom alkoholu orálne sexuálne uspokojovala svojho otca O. G., a to v prítomnosti maloletého L.C,

t e d a

spoločným konaním vydali úmyselne osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že ju zvádzali k nemravnému životu,

t ý m s p á c h a l i

prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa spáchaný formou spolupáchateľstva podľa .

Z a t o s a o d s u d z u j ú:

Obž. K. H.

Podľa , , , na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa obžalovanej u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Obž. O. G.

Podľa , na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa výkon trestu podmienečne odkladá.

Podľa určuje skúšobnú dobu na 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Námestovo podal dňa 03.08.2022 obžalobu č. -21 zo dňa 18.10.2022. Obžaloba bola podaná proti obvineným K. H. a O. G. preto, že v presne nezistenej dobe, pravdepodobne v marci roku 2022, v priestoroch rodinného domu na adrese Z., X. XXX/X, K. H. ako matka a O. G. ako starý otec maloletého L. C., nar. XX.XX.XXXX, sa pod vplyvom alkoholu navzájom intímne bozkávali za prítomnosti maloletého L.C. a taktiež v kotolni rodinného domu na adrese Z., X. XXX/X, K. H. orálne sexuálne uspokojovala svojho otca O. G., a to za prítomnosti maloletého L.C, čím mali spoločne spáchať -prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona.

Prokurátor v obžalobe navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní viaceré dôkazy, medzi navrhovanými dôkazmi bolo vypočutie obžalovaných, oboznámiť s obrazovo-zvukový záznam, resp. písomný prepis výsluchu maloletého svedka - poškodeného L. C., prečítať výpovede svedkov a prečítať závery znaleckého posudku č. 143/2022, č. l. 95-140 a závery znaleckého posudku č. 50/2022 č. l. 143/161. Prečítať a oboznámiť: lekárske správy č.l. 162-165, správy na ml. Y. H. č.l. 166-171, Uznesenie Okresného súdu Námestovo č.l. 172-179, listiny Úradu práce, sociálnych veci a rodiny v Námestove č.l. 180-213, správy o povesti č.l. - 215, výpisy z evidencie priestupkov č.l. 216-219, odpismi z registra trestov č.l. - 223, výpisy z evidencie zbraní č.l. 224-227, záznam dychovej skúšky a ostatný spisový materiál.

Súd vo veci nariadil hlavné pojednávanie na deň 16.02.2023, na ktoré sa nedostavili obžalovaní, ktorí mali vykázané doručenie predvolania a svoju neúčasť neospravedlnili. Hlavné pojednávanie bolo vykonané dňa 16.02.2023 v neprítomnosti obžalovaných, keďže súd mal za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaných, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, obžaloba im bola riadne doručená a na pojednávanie boli riadne a včas predvolaní a tiež boli upozornení na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v ich neprítomnosti. Obž. K. H. prevzala predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 23.01.2023 (a tiež aj cestou polície dňa 06.02.2023) a obž. O. G. prevzal predvolanie na hlavné pojednávanie dňa 23.01.2023 a na hlavné pojednávanie sa nedostavili, svoju neprítomnosť súdu nijakým spôsobom neospravedlnili.

Prokurátor na pojednávaní predniesol obžalobu v súlade s obžalobným návrhom a následne súd podľa na návrh prokurátora pristúpil k čítaniu výpovede obžalovanej zo dňa 03.05.2022 z č. l. 24 až 28 a obžalovaného zo dňa zo dňa 03.05.2022 z č. l. 30-34.

Obžalovaná K. H. k veci v prípravnom konaní vypovedala, že býva v rodinnom dome spolu s oboma rodičmi a do 11.04.2022 s nimi v spoločnej domácnosti býval aj jej syn Y., ktorého jej odobrali a už s nimi nebýva. K vyjadreniam syna Y. uviedla, že s otcom O. G. (obžalovaným) sa nikdy nebozkávali, iba mu natierala kĺb. Otca neuspokojila rukou ani ústami a nemala s ním intímny vzťah a ani pohlavný styk. Ak sa predtým vyjadrila inak, bolo to pod vplyvom liekov a nehovorila pravdu.

Obžalovaný O. G. v prečítanej výpovedi z prípravného konania poprel, že by s bozkával s dcérou K. H., prípadne by mal s ňou intímny vzťah, nikdy ho dcéra sexuálne neuspokojovala rukou a ani ústami.

Podľa súd vykonal na technickom zariadení oboznámenie sa so zvukovo obrazovým záznamom výpovede svedka poškodeného Y. H. na č. l. 55-67. Výsluchu maloletého sa v prípravnom konaní zúčastnili okrem maloletého aj poverený príslušník PZ, opatrovník maloletého, prokurátor, sociálna pracovníčka a psychologička, výsluch sa viedol s prihliadnutím na vek maloletého vo výsluchovej miestnosti v priestoroch objektu Náruč v Žiline. Maloletý počas výsluchu uviedol a zároveň aj za použitia bábik, ktoré boli použité počas výsluchu aj ukazoval, ako a kde spávali s mamou a kde spával dedko. Uviedol, že spával na jednej posteli s mamou, keď bola mama opitá spadla a spala aj na zemi. Odmietol, že by mama spala v jednej posteli s dedkom a jednoznačne uviedol, že mama spala v posteli iba s ním, alebo na zemi. Aj za pomoci bábik ukazoval, že mama spala s ním, alebo na zemi a dedo na inej posteli v tej istej izbe spolu s nimi. Zároveň uviedol, že babka s nimi v jednej izbe nespávala. Zároveň uviedol, že videl ako sa mama s dedkom váľali po zemi v kuchyni a bozkávali sa na ústa, čo názorne ukázal s bábikami, pričom boli aj oblečení a boli aj nahí. Uviedol, že oni sa neváľali na zemi preto, že by spadli, ale vyvalili sa na zem sami, lebo sa zamilovali, nevie čo to je. Maloletý tiež uviedol, že obžalovaní sa bozkávali nahí, pričom znova použil bábiky. Poverený príslušník bábiky vyzliekol, pričom im nechal oblečené spodné prádlo, na čo mal. svedok sám upozornil, že nemali na sebe oblečené ani spodné prádlo a keď už boli bábiky vyzlečené, svedok názorne ukázal, ako sa navzájom bozkávali a následne povedal, že mama bozkávala dedka na pipíka, pričom zobral bábiky a hlavu bábiky, ktorá znázorňuje mamu dal k pohlavnému orgánu bábiky dedka a hýbal s ňou.

Postupom podľa , so súhlasom prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne T. G. (matky obžalovanej a manžela obžalovaného) zo dňa 12.05.2022 z č. l. 42-47, svedkyne T. U. (sestra obžalovanej a dcéra obžalovaného) zo dňa 11.05.2022 z č.l. 37-39, svedkyne W. L. zo dňa 23.05.2022 z č. l. 49-50 a svedkyne W.. W. X. zo dňa 11.07.2022 z č. l. 79-80.

Svedkyňa T. G. v prípravnom konaní vypovedal, že chce mať kľud, a preto spáva sama v jednej izba a v druhej izbe na gauči spáva obžalovaná so synom Y. a tiež s nimi v izbe spáva obžalovaný. Nikdy nepovedala dcére T., že v minulosti videla ležať v posteli nahú dcéru K. s otcom - obžalovaným. Medzi obžalovanými je normálny vzťah, ako medzi dcérou a otcom. Vnuk Y. jej nikdy nepovedal, že by mal vidieť bozkávať sa obžalovaných.

Svedkyňa T. U. vypovedala, že niekedy v roku 2008 - 2009, keď mala obžalovaná 20 rokov, tak jej vtedy mama T. G. povedala, že videla obžalovaných nahých spolu v posteli. Tiež potvrdila, že má vedomosť o tom, že obžalovaní spolu doma popíjajú alkohol a tiež, že s obžalovanou má lepší vzťah, ale nebola svedkom intímnych aktivít medzi nimi.

Svedkyňa W. L. vypovedala, že rodinu H. majú v sledovaní od roku 2018, odvtedy ako sa obžalovaná so synom Y. vrátili bývať na Oravu. Ešte predtým na podnet obžalovaného boli prešetrené pomery, v ktorých obžalovaná bývala so synom Y. v X. pri G., kde sa potvrdilo, že tam bývajú v zlých hygienických podmienkach. V roku 2018 sa preto dcéra vrátila bývať k jej rodičom, kde bývali len chvíľu o odišli bývať do obce L. - H. K.. V júli 2018 sa vrátili bývať do Z., kde im bol mali pridelený sociálny byt, pričom starosta obce signalizoval požívanie alkoholu obžalovanou, bola zistená znížená hygiena a tiež, že matka so synom trávili celé dni u rodičov, do bytu chodili iba prespávať. V máji 2021 im bol doručený anonymný list o možnom pedofilnom správaní obžalovaného na dieťati a podnet na prešetrenie starostlivosti o dieťa pri požívaní alkoholu obžalovanou. Obžalovaná so synom bola na základe podnetu umiestnená do CDR Náruč Žilina, robila sa diagnostika mal. dieťaťa Y., podnet sa nepotvrdil. Po návrate matky z CDR Náruč do obce Z., v rámci vykonávaných sociálnych terénnym prác v rodine, maloletý syn obžalovanej Y. H. mal sociálnej pracovníčke uviesť, že jeho matka K. sa má bozkávať so starým otcom O. a váľať sa po zemi v kuchyni, k času sa vyjadriť nevedel. Ďalej uviedla, že dňa 30.03.2022 bola vykonaná ďalšia kontrola u obžalovaných, kedy mal maloletý Y. uviesť, že videl ako mama bozkáva „pipíka“ starému otcovi a že hovorí pravdu, že sa majú opýtať mamy. S týmto tvrdením syna bola následne konfrontovaná obžalovaná, ktorá uviedla, že svojho otca uspokojila rukou, ale bozkávanie pohlavného údu nepotvrdila.

Tiež im uviedla, že k tomu došlo v miestnosti kde bol syn Y., ktorý vtedy nespal, pričom ona tak konala pod vplyvom alkoholu a dobrovoľne. Dňa 01.04.2022 podali podnet na Okresný súd Námestovo, ktorý neodkladným opatrením vyňal maloletého z rodinného prostredia matky a dňa 12.04.2022 bol maloletý Y. umiestnený do CDR Istebné a ešte toho istého dňa do profesionálnej rodiny.

Z prečítanej výpovede svedkyne Mgr. W. X. vyplynulo, že ako pracovníčka ÚPSVR sa dňa 10.03.2022 vykonávala sociálnu prácu v rodine H. v Z., kde sa zhovárala s mal. Y., pričom maloletý spontánne prišiel bližšie k nej a do ucha jej zašepkal, že videl maminu váľať sa po zemi s dedkom, následne s touto skutočnosťou konfrontovala matku, ktorá uviedla, že dedkovi len masírovala kĺb. Na ďalšej sociálnej práci dňa 30.03.2022, ktorú absolvovala s pani L., maloletý pani L. uviedol, že mama dedkovi bozkávala pipíka, preto matku konfrontovali s tvrdeniami maloletého, načo matka nakoniec uviedla, že O. G. uspokojila rukou a ho tiež hladkala, pri tejto činnosti bol prítomný aj maloletý, lebo nespal. Následne bol maloletý odobratý z rodinného prostredia a bol umiestnený do profesionálnej rodiny.

Súd následne na návrh a so súhlasom prokurátora prečítal znalecký posudok č. 143/2022 z odvetvia psychiatria a sexuológia, vypracovaný MUDr. Stanislavom Kollárom z č. l. 95-140, predmetom znaleckého posudku bolo vyšetrenie duševného stavu a sexuologické vyšetrenia obžalovanej K. H.. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaná chápe zmysel trestného konania, a to aj napriek tomu, že dlhodobo a nadmerne pije alkohol. K schopnostiam obžalovanej vnímať správne prežité udalosti a následne ich správne reprodukovať znalec uviedol, že pod vplyvom alkoholu býva jej schopnosť správne vnímať, zapamätať si a reprodukovať vo všeobecnosti narušená v rôznej miere, pričom konkrétna miera už závisí od stupňa opitosti a súvisiacich okolností, z medicínskeho hľadiska má v záťažových a frustrujúcich situáciách sklony aj k nepravdivému a alibistickému spracovaniu udalostí. Znalec v posudku konštatoval, že je závislá od alkoholu, jedná sa o viacročné kombinovanú telesnú aj psychickú závislosť s denným pitím, nachádza sa v tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu podľa klasifikácie Jellineka (ide o III zo IV stupňov alkoholizmu). Znalec za predpokladu, že sa vyšetrované skutky stali a zároveň sa obžalovaná bude starať o maloleté dieťa, tak z medicínskeho hľadiska pri pokračujúcom pití alkoholu považuje jej pobyt na slobode za nebezpečný pre spoločnosť a preto navrhol uložiť jej protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Na návrh a so súhlasom prokurátora bol tiež prečítaný znalecký posudok č. 50/2022 z č. l. 143-161, ktorý vypracovala znalkyňa z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia MUDr. Danica Caisová - Škultétyová. Zo záverov znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaný nadmerné užívanie alkoholu popiera, užívanie alkoholu bagatelizuje a objektívne údaje o pravidelnom konzume alkoholu a jeho vplyve na jeho správanie odmieta. V klinickom obraze sú u neho zistené známky nadmerného užívania alkoholu - jemný tremor horných končatín, denný konzum alkoholu, nekritičnosť k pitiu, neschopnosť abstinovať, podráždenosť, konfliktnosť. Znalkyňa ďalej konštatovala, že u obžalovaného ide o syndróm závislosti od alkoholu, chronické, recidivujúce ochorenie. Pod vplyvom alkoholu aj v minulosti aj aktuálne sa prejavujú poruchy sociability - agresivita a vzhľadom na zistenú závislosť od alkoholu odporúča protialkoholické liečenie ústavnou formou. Znalkyňa uviedla, že obžalovaný netrpí sexuálnou deviáciou v najvlastnejšom slova zmysle. Vrodené averzívne sexuálne systémy, ktoré v norme pokrvných príbuzných vylučujú u obžalovaného chýbajú, preto navrhla, aby sa podrobil ochrannej sexuologickej liečbe ústavnou formou. U sexuálneho správania obžalovaného sa vyskytuje žiarlivosť na partnerov dcéry, výlučná pozornosť k dcére, svedčí to nielen o sexuálnej/telesnej príťažlivosti dcéry ale aj o jeho ,, zamilovanosti“ do dcéry.

Súd na pojednávaní oboznámil navrhované listinné dôkazy, lekárske správy evidované na č. l. 162-165, správy na mal. L.C. evidované na č. l. 166-171, uznesenie Okresného súdu Námestovo č. l. 172-179, listiny ÚPSVR Námestovo evidované na č. l., správu od centra Náruč evidované č. l. 202-210, správy o povesti obžalovaných evidované na č. l. 214-215, výpisy z evidencie zbraní evidované na č. l. 224-227, záznam dychovej skúšky evidovanej na č. l. 228, odpis z registra trestov obžalovaných, lustráciu centrálnej evidencie priestupkov a správnych deliktov na oboch obžalovaných. Z oboznámených listinných dôkazov, najmä písomných záznamov z vykonávania terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí mal. L.C., ktoré vykonávali sociálne pracovníčky Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, súd zistil, že k ich obsahu boli vypočuté svedkyne W. L. a W.. W. X., pričom ich výpovede korešpondujú zo závermi uvedenými v týchto správach. Zo správy z pobytu mal. L.C. v DKC Náruč zo dňa 10.08.2021 vyplynulo, že v prípade mal. L.C. sa nejdená o dieťa so syndrómom CSA, ale v správaní a návykoch dieťaťa prevažujú príznaky a symptómy jeho dlhodobého zanedbávania. Užívanie alkoholu matkou má výrazný negatívny dopad na zabezpečenie starostlivosti o maloletého a ohrozuje jeho zdravý psychosociálny vývin. Na základe zistených skutočností bolo navrhnuté pokračovať v intenzívnej práci s rodinou mal. L.C. terénnou formou, a to aj po návrate do domáceho prostredia z dôvodu rizika ohrozenia zdravého psychosociálneho vývinu o maloleté dieťa v domácom prostredí.

Podľa súd môže rozhodovať len o skutku, ktorý je uvedený v obžalobnom návrhu.

Podľa ak nejde o prípad podania obžaloby po konaní návrhu na dohodu o vine a treste podľa alebo 5 , súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní, a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.

Podľa súd hodnotí dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán.

Podľa § 211 ods. 1 písm. a) Tr. zákona kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu.

Podľa § 15 písm. b) Tr. zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 20 Tr. zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Na naplnenie skutkovej podstaty trestného činu ohrozenia mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d) Tr. zákona postačuje aj nedbanlivostné konanie, v tomto prípade išlo o úmyselné spoločne konanie dvoch osôb, ktoré v prítomnosti osoby mladšej ako 18 rokov, vedome vykonávali takú činnosť, ktorá mohla ohroziť mravnú výchovu tejto maloletej osoby.

Vyhodnotením dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnom súhrne, súd bez akýchkoľvek vážnejších pochybností dospel k záveru, že obžalovaní svojím protiprávnym konaním popísaným vo výrokovej časti tohto rozsudku úmyselne vydali osobu mladšiu ako 18 rokov, teda mal. L.C., nar. 26.03.2015, nebezpečenstvu spustnutia tým, že ho spôsobom svojho života zvádzali k nemravnému životu, čím naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. d) Tr. zákona.

Obžalovaní tak porušili objekt chránený , ktorým je mravná výchovu osôb mladších ako 18 rokov. Obžalovaní konali v nepriamom úmysle s poukazom na Tr. zákona, pretože vedeli, že svojím konaním môžu také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobia, boli s tým uzrozumení.

Objektom tohto trestného činu je mravná výchova osôb mladších ako 18 rokov.

Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia niektorou z foriem uvedených v ustanovení § 211 ods. 1 Tr. zákona.

Hmotným predmetom útoku môže byť len osoba mladšia ako 18 rokov, ak u nej vzhľadom na dosiahnutý stupeň duševného vývoja môže vzniknúť nebezpečenstvo, že jej budúci život bude nepriaznivo ovplyvnený konaním páchateľa.

Pojem „ zvádza “ je širším pojmom ako pojem „ navádza“, pretože vo vzťahu k § 211 Tr. zákona zahŕňa nielen priame navádzanie na záhaľčivý alebo nemravný život slovom alebo skutkom, ale aj také aktivity páchateľa pred osobou mladšou ako 18 rokov, ktoré u nej môžu, a to aj pri jej pasívnom správaní, vyvolať také záujmy a návyky, ktoré môžu viesť takúto osobu k záhaľčivému alebo nemravnému životu. Spravidla pôjde o pôsobenie trvajúce dlhší čas, prípadne o pôsobenie prejavujúce sa opakovaným konaním. V konkrétnom prípade však nemožno vylúčiť ani krátkodobé pôsobenie alebo jednorazové konanie, ktoré je mimoriadne závažné a na zvádzanú osobu negatívne zapôsobilo a zásadne ovplyvnilo jej ďalší vývoj smerom k nemravnému životu.

Nemravný život je v porovnaní s pojmom záhaľčivý život širším pojmom a zahŕňa aj rôzne vonkajšie prejavy a návyky, ktoré sú v rozpore so základnými morálnymi pravidlami, mimo rámec slušnosti, usporiadaného života, riadnych rodinných a sexuálnych vzťahov a pod.

Z pojmu nebezpečenstvo spustnutia vyplýva, že spustnutie nemusí nastať. Na vyvodenie trestnej zodpovednosti páchateľa postačuje, ak tento stav hrozí. Tento pojem napĺňa úmyselné konanie páchateľa, ktoré môže ovplyvňovať osobu mladšiu ako osemnásť rokov, aby viedla uvedený nesprávny spôsob života.

Znak vydanie nebezpečenstvu spustnutia je naplnený, ak si taká osoba v dôsledku konania páchateľa osvojuje škodlivé návyky, povahové črty alebo sklony a záujmy, ktoré spravidla vedú k morálnemu úpadku; ten však v konkrétnom prípade nemusí nastať.

K vine obžalovaných súd uvádza, že obaja obžalovaní spáchanie skutkov tak, ako im to obžaloba kládla za vinu, popreli. Obžalovaná uviedla, že ak sa predtým k týmto skutočnostiam vyjadrila inak, bolo to pod vplyvom liekov a nehovorila pravdu. Obrana obžalovaných bola spoľahlivo vyvrátená predovšetkým výpoveďou svedka mal. L.C, ktorý bol v prípravnom konaní k súdenej trestnej činnosti vypočutý podrobne, bol vypočutý pri zachovaní zásad kontradiktórnosti procesu. Jeho výpoveď bola zaznamenaná nielen písomne, ale bol vyhotovený aj zvukovo obrazový záznam z jeho výsluchu (ktorý bol prehratý na hlavnom pojednávaní) a súd mal možnosť oboznámiť sa nielen s tým, čo maloletý v prípravnom konaní vypovedal, ale mal možnosť sledovať aj správanie maloletého počas výsluchu. Maloletý presvedčivým spôsobom usvedčil obžalovaných zo spáchania trestného činu, opakovane potvrdil, že bol očitým svedkom toho, ako sa obžalovaní bozkávali na ústa, tiež sa nahí váľali po zemi a obžalovaná bozkala obžalovanému pohlavný úd. Maloletý pri výsluchu aj názorne za pomoci bábik, ktoré boli použité pri výsluchu, ukázal, ako sa obžalovaní navzájom bozkávali a doslovne uviedol, že mama bozkávala dedka na „pipíka“, pričom zobral bábiky a hlavu bábiky, ktorá znázorňovala mamu, dal k pohlavnému orgánu bábiky dedka a hýbal s ňou. Zároveň jeho výpoveď bola presvedčivá a vierohodná aj s poukazom na to, že maloletý svedok, po tom, ako vypočúvajúci orgán vyzliekol bábiky a nechal im spodné oblečenie, svedok sám a spontánne upozornil a uviedol, že obžalovaní vtedy na sebe nemali ani spodné prádlo a boli úplne nahí. Aj táto skutočnosť svedčí o tom, že svedok vypovedal pravdivo a pri výpovedí bol sústredený a orientovaný. V kontexte s výpoveďami aj ostatných svedkov a aj obžalovaných, popísal ako v rodinnom dome spávali, kto s kým spával a pod. Zároveň súd uvádza, že výpoveď svedka mal. L.C. nebola jediným usvedčujúcim dôkazom, k skutočnostiam, ku ktorým vypovedal mal. L.C. Vypovedali aj svedkyne pracovníčky ÚPSVR W. L. a W.. W. X., ktorým mal. L.C. počas rozhovoru opísal podstatné udalosti, sám a spontánne začal rozrozprávať o tom, že videl ako sa obžalovaní bozkávajú a váľajú po zemi a že mama dedkovi bozkávala „pipíka“. Tieto skutočnosti sú uvedené v písomných záznamoch a správe ÚPSVaR Námestovo z 23.05.2022, ktorá bola tiež podkladom pre rozhodnutie Okresného súdu Námestovo na vydanie neodkladného opatrenia z 08.04.2022, ktorým bol mal. odňatý zo starostlivosti matky a bol mu nariadený pobyt v zariadení Centra pre deti a rodinu Istebné. Obe vypočuté svedkyne W. L. a W.. W. X. potvrdili, že s tvrdeniami mal. L.C. konfrontovali matku - obžalovanú, ktorá vtedy priznala, že obžalovaného uspokojila iba rukou a tiež ho hladkala, pričom potvrdila, že pri tejto činnosti bol prítomný aj mal. L.C., ktorý vtedy nespal. Aj tieto vykonané dôkazy (výsluchy svedkýň a listinné dôkazy) vo svojom súhrnne potvrdzujú pravdivosť tvrdení mal. L.C. Obžalovaní sú zo súdenej trestnej činnosti nepriamo usvedčovaní aj závermi znaleckého posudku č. 50/2022 z odboru psychiatria, drogové závislosti a alkoholizmus a sexuológia, z ktorého bolo zistené, že obž. O. G. síce netrpí sexuálnou deviáciou v najvlastnejšom slova zmysle, v jeho prípade však chýbajú vrodené averzívne sexuálne systémy u pokrvných príbuzných. V sexuálnom správaní obžalovaného sa vyskytuje žiarlivosť na partnerov dcéry, výlučná pozornosť k dcére, svedčí to nielen o sexuálnej/telesnej príťažlivosti dcéry, ale aj o jeho ,,zamilovanosti“ do dcéry. Zároveň pravdivosť tvrdení mal. L.C. vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku č. 143/2022 z odvetvia psychiatria a sexuológia z ktorého v súlade s tvrdeniami mal. L,C. vyplynulo, že obžalovaná je závislá od alkoholu, jedná sa o viacročné kombinovanú telesnú aj psychickú závislosť s denným pitím, nachádza sa v tzv. rozhodujúcom štádiu alkoholizmu podľa klasifikácie Jellineka (ide o III. zo IV stupňov alkoholizmu). Zároveň znalec uviedol, že v záťažových a frustrujúcich situáciách má sklony aj k nepravdivému a alibistickému spracovaniu udalostí, čo by korešpondovalo s tým, že obžalovaná pred svedkyňami potvrdila, že obžalovaného uspokojila rukou a tiež ho hladkala, čoho svedkom bol maloletý L.C., ktorý vtedy nespal a následne, po vznesení obvinenia sa bránila, že k týmto skutočnostiam nehovorila pravdu. Obrana obžalobnej v kontexte s výpoveďou mal. L.C. vyznela ako zjavne účelová, urobená v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za svoje konanie.

Na hlavnom pojednávaní tak bolo vykonaných viacero dôkazov, ktoré obžalovaných usvedčili zo spáchania skutkov, obžalovaní sú usvedčovaní predovšetkým výpoveďami mal. svedka L.C., výpoveďami svedkýň W. L., W.. W. X., znaleckými posudkami vypracovanými na obžalovaných, ako aj prečítanými listinnými dôkazmi, predovšetkým správou z DKC Náruč, správami a záznamami z vykonávania terénnej sociálnej práce v rodinnom prostredí mal. L.C., ktoré vykonávali sociálne pracovníčky ÚPSVaR Námestovo, tiež v neposlednom rade aj výpoveďou T. G., ktorá v zhode s výpoveďou mal. L.C. potvrdila, že obžalovaní spávali spolu s mal. L.C. v jednej miestnosti a tiež výpoveďou svedkyne T. U. (dcéra obžalovaného a sestra obžalovanej), ktorá uviedla, že niekedy v roku 2008 - 2009 jej mama (svedkyňa T. G.) povedala, že videla obžalovaných nahých spolu v posteli. Za popísanej dôkaznej situácie súd nemal ani najmenšie pochybnosti o tom, že obžalovaní sa súdenej trestnej činnosti dopustili tak, ako to súd popísal vo výrokovej časti, pričom upravil znenie skutkovej vety tak, že v danom prípade išlo o dva čiastkové útoky, ktorých sa obžalovaní dopustili, vyplynulo to z formulácie skutkovej vety v obžalobe, kde jeden zo skutkov sa podľa obžaloby mal stať v priestoroch rodinného domu, kde došlo k intímnemu bozkávaniu a druhý skutok už bol formulovaný konkrétne v kotolni rodinného domu, kde obžalovaná orálne uspokojovala obžalovaného. Keďže išlo o čiastkové útoky pokračovacieho trestného činu, tieto mali byť už v obžalobe popísané ako dva samostatné skutky - čiastkové útoky, a to aj pre prípad, že ak by niektorý zo skutkov nebol preukázaný, súd by musel pristúpiť k oslobodzujúcemu verdiktu, čo pri popise skutku uvedeného v obžalobe, by to nebolo možné. Súd preto vykonal nápravu a skutky preformuloval tak, aby identita skutkov ostala zachovaná, pričom oba skutky označil miestom spáchania tak, že oba skutky situoval iba do priestorov predmetného rodinného domu bez bližšieho určenia, keďže ani z výpovede mal. svedka L.C. nebolo preukázané, že jeden zo skutkov sa mal stať práve v kotolni predmetného rodinného domu tak, ako to uvádzala obžaloba.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zákona základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie, či konanie nesie nielen všetky formálne znaky trestného činu - prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách § 10 ods. 2 Tr. zákona to znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, je jeho závažnosť nie nepatrná (materiálny korektív). V súdenej veci mal súd preukázané naplnenie materiálneho korektívu hroziacim a aj vzniknutým následkom konania obžalovaných, objektom súdeného trestného činu, ktorým je mravná výchova osôb mladších ako 18 rokov a tiež predmetom útoku, ktorým je osoba mladšia ako 18 rokov, v tomto konkrétnom prípade osoba vo veku 6 rokov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd vychádzal najmä zo zásad upravených v § 34 ods. 1, 4 Tr. zákona, pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti ich nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchaniu trestného činu (zásada proporcionality trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu , čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším občanom potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostaných členov spoločnosti). Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

Podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Tr. zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 Tr. zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona pri povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určí súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Skúšobná doba neplynie počas výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Podľa § 73 ods. 1 Tr. zákona súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.

Podľa § 73 ods. 2, 4 Tr. zákona súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný, c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním. (4) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno dosiahnuť.

V prípade obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona t.j. obžalovaná pred spáchaním skutku viedla riadny život. Priťažujúca okolnosť u nej zistená nebola žiadna. Pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol 1 : 0, čo u obžalovanej odôvodňovalo ukladanie trestu s použitím . Súd preto znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu a vzhľadom na zníženie hornej hranice trestnej sadzby mohol uložiť trest odňatia slobody až na 8 mesiacov.

Súd pri ukladaní výšky trestu prihliadal, že u obžalovanej ide o prvé takéto previnenie, nebola do dnešného dňa odsúdená, ani nemá záznam v evidencii priestupkov, a preto jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovanej, skutok ktorý spáchala a život ktorý vedie, nie je potrebné, aby na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa bolo potrebné nariadiť výkon trestu odňatia slobody a po zistení, že sú u nej splnené zákonné podmienky uvedené v § 49 Tr. zákona, súd výkon tohto trestu podmienečne odložil a zároveň obžalovanej určil v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu na 18 mesiacov. Súd dĺžku trvania skúšobnej doby v trvaní 18 mesiacov považuje vzhľadom na spáchaný trestný čin a osobu obžalovanej za primeranú. Pri ukladaní trestu súd prihliadal aj na skutočnosť, že popri treste súd zároveň uložil obžalovanej aj ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, keďže obžalovaná spáchala trestný čin pod vplyvom alkoholu a súd je presvedčený, že práve dlhodobé požívanie alkoholu sa podstatným spôsobom podpísalo pod jej protiprávne konanie. Uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou súd zároveň odôvodňuje závermi znaleckého posudku, z ktorého vyplýva, že obžalovaná je závislá na požívaní alkoholu a samotné ochranné liečenie jej odporučil znalec, ktorý zároveň uviedol, že v jej prípade je postačujúci výkon ochranného liečenia ambulantnou formou.

V prípade obžalovaného súd konštatoval, že u neho neboli zistené poľahčujúce a ani priťažujúce okolnosti, u obžalovaného eviduje staršie odsúdenia, v prípade ktorých však zároveň platí fikcia neodsúdenia. Naposledy bol odsúdený Okresným súdom Dolný Kubín sp. zn. z 10.10.1994 pre trestný čin krádeže na podmienečný trest odňatia slobody, v rámci skúšobnej doby sa osvedčil.

Pri ukladaní trestu súd rovnako prihliadal na skutočnosť, že u obžalovaného ide o prvé takéto previnenie, všetky staršie odsúdenia má už zahladené, odsúdený nemá záznam v evidencii priestupkov, preto mu uložil trest odňatia slobody rovnako vo výmere 2 mesiace. Súd má za to, že vzhľadom na osobu obžalovaného, skutok ktorý spáchal a život ktorý vedie, nie je potrebné, aby na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa bolo potrebné nariadiť výkon trestu odňatia slobody a po zistení, že sú u obžalovaného splnené zákonné podmienky uvedené v § 49 Tr. zákona, podmienečne odložil výkon tohto trestu a zároveň určil v súlade s § 50 ods. 1 Tr. zákona skúšobnú dobu na 24 mesiacov, pričom takúto dĺžku trvania skúšobnej doby považuje vzhľadom na spáchaný trestný čin za primeranú. Súd pri ukladaní trestu obžalovanému uložil mierne dlhšiu skúšobnú dobu ako tomu bolo v prípade spoluobžalovanej za rovnaké skutky, pričom pri ukladaní dĺžky skúšobnej doby prihliadal na skutočnosť, že v prípade obžalovaného, na rozdiel od spoluobžalovanej nezistil žiadne poľahčujúce okolnosti. Pri ukladaní trestu súd tiež prihliadal, že obžalovanému popri treste uložil aj ochranne protialkoholické liečenie ústavnou formou, keďže spáchal trestný čin pod vplyvom alkoholu, dlhodobé požívanie alkoholu sa podstatným spôsobom podpísalo pod jeho protiprávne konanie a znalkyňa v znaleckom posudku odporučila, s poukazom na zistenú závislosť na alkohole, uložiť mu ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný nadmerné užívanie alkoholu popiera, užívanie alkoholu bagatelizuje a objektívne údaje o pravidelnom konzume alkoholu a jeho vplyve na jeho správanie odmieta, vzhľadom na postoj obžalovaného k svojej závislosti navrhol uložiť mu výkon ochranného protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Pokiaľ súd obžalovanému neukladal ochranné sexuologické liečenie napriek tomu, že znalkyňa v znaleckom posudku uloženie ochranného liečenia navrhla, bolo tomu tak z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na jeho uloženie a takýto návrh nebol podaný ani zo strany obžaloby. V tejto súvislosti súd uvádza, že ochranné liečenie ukladá obligatórne len z dôvodu v § 73 ods. 1 Tr. zákona, čo nebol tento konkrétny prípad. Ochranné liečenie môže súd uložiť už iba za splnenia zákonných dôvodov uvedených v § 73 ods. 2 písm. a/ až d/ Tr. zákona, ktoré v tomto prípade rovnako počas celého trestného stíhania splnené neboli. Podľa § 73 ods. 2 písm. a/, b/ Tr. zákona ochranné liečenie môže súd uložiť len za súčasne splnenej podmienky, že pobyt obžalovaného pre spoločnosť je nebezpečný. Zo znaleckého posudku naopak vyplynulo, že obžalovaný O. G. netrpí sexuálnou deviáciou v najvlastnejšom slova zmysle, v jeho prípade chýbajú vrodené averzívne sexuálne systémy u pokrvných príbuzných. Znalkyňa navrhla ochranné sexulogické liečenie ústavnou formou iba preto, lebo očakáva uvedomenie si svojej sexuálnej poruchy, poznanie jej zákonitosti a posilnenie mechanizmov. Znalkyňa v znaleckom posudku ani v jeden jeho časti ani len nenaznačila, že by v dôsledku sexuálnej poruchy bol jeho pobyt pre spoločnosť nebezpečný, v tomto smere nebol navrhnutý ani výsluch znalca, súd mal z to, že prokurátor v tomto konaní rezignoval od takéhoto návrhu. Nebezpečnosť pobytu páchateľa na slobode je potrebné posudzovať (na rozdiel od stavu nepríčetnosti) podľa stavu existujúceho v čase rozhodovania súdu o ochrannom liečení. Len v prípade, že pobyt páchateľa na slobode je nebezpečný v čase, keď súd rozhoduje o uložení ochranného liečenia, súd ukladá ochranné liečenie. Skutočnosť, či pobyt páchateľa na slobode je nebezpečný, nemožno vyvodzovať iba z jeho konania, ktoré inak vykazuje znaky trestného činu. Pre záver o pravdepodobnosti možného opakovania takéhoto inak trestného konania sa musí obligatórne zisťovať stupeň duševnej poruchy páchateľa, prípadne jeho doterajšie recidivistické prejavy, ktoré môžu vytvárať stav nebezpečenstva pre spoločnosť pri jeho ponechaní na slobode. Uvedené otázky zodpovedajú znalci z odboru psychiatrie a následne sa posúdi zistené skutočnosti na základe všetkých dostupných dôkazov v čase jeho rozhodovania o ochrannom liečení. Až po kompletnom posúdení všetkých uvedených skutočností možno ukladať ochranné liečenie. Zároveň súd dopĺňa, že neboli splnené ani zákonné podmienky na uloženie ochranného sexuologického liečenia podľa § 73 ods. 2 písm. c/ a d/ Tr. zákona, keďže v tomto prípade nebol spáchaný násilný trestný čin a síce bol spáchaný pod vplyvom alkoholu v súvislosti s čim bolo obžalovanému uložené ochranné liečenie protialkoholické, čo nemá súvis s ochranným liečením sexuologickým.

O nároku na náhradu škody súd nerozhodoval, nárok na náhradu škody uplatnený nebol.

Vzhľadom na uvedené, súd potom rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2).

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaného pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.