Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-107-2022.pdf
PDF · 120.5 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/107/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaného v parížskom Registri obchodu a spoločností pod číslom 542 097 902, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547, proti žalovanej: I. Q., T.. XX.XX.XXXX, U. H. XXX XX K. R.M. XXX, o zaplatenie sumy 335,54 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 206,28 EUR spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 137,52 EUR od 3.4.2020 do zaplatenia, zo sumy 34,38 EUR od 16.4.2020 do zaplatenia a zo sumy 34,38 EUR od 16.5.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,96 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.11.2022 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 335,54 EUR spolu s úrokmi vo výške 23,56 % ročne zo sumy 280,30 EUR od 3.4.2020 do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 315,54 EUR od 3.4.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.6.2019 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere, obsahom ktorej bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej viazaný spotrebiteľský úver vo výške 343,82 EUR na financovanie kúpy spotrebného tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý revolvingový úver spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, a to formou 10 mesačných splátok vo výške 40,22 EUR. Tvrdil, že peňažné prostriedky boli žalovanej s jej súhlasom poukázané na účet dňa 31.7.2019. V žalobe uviedol, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas žalovaná neplnila, keď napriek zmluvne dohodnutým splátkam uhradila doposiaľ len časť dlžnej sumy vo výške 80,44 EUR a nereagovala ani na predžalobné výzvy. Žalobca v žalobe citoval okrem iných aj bod 3.1 zmluvy o podmienkach, za ktorých mohol vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež bod 6 časti 3 zmluvy upravujúci spôsob komunikácie s klientom a doručovanie. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo strany žalovanej žalobca vyhlásil dňa 2.4.2020 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej splatný v celom rozsahu. Podľa špecifikácie v žalobe žalovaná suma predstavuje neuhradené záväzky žalovanej po lehote splatnosti v celkovej výške 335,54 EUR a pozostáva zo zvyšku dlžnej úverovej istiny vo výške 280,30 EUR, z dlžných úrokov z úveru vo výške 23,12 EUR, z dlžného poistného z úveru vo výške 12,12 EUR a z nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- EUR.
2. Žalovaná sa k žalobe, ktorá jej bola riadne doručená dňa 19.12.2022, nevyjadrila a nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.
3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.
4. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
5. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
6. V zmysle citovaných zákonných ustanovení súd nenariadil na prejednanie veci samej ústne pojednávanie, keďže hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR, ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán sa považujú za nesporné. Súd preto v súlade s § 297 CSP vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17.2.2023. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu dňa 12.1.2023, t.j. najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (čl.9-12), spracovaním osobných údajov a informácií tvoriacich bankové tajomstvo (čl.13-14), kópiou občianskeho preukazu (čl.15), splátkovým kalendárom (čl.16), výpisom z úverového účtu (rub čl.16), oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru s doručenkou (čl.17), prekladom výpisu z obchodného registra (čl.18-24), vyjadrením žalobcu zo dňa 2.12.2022 (čl.41), výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky úveru s poštovým podacím hárkom (čl.42) s potvrdením o doručovaní (čl.43), ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca predložil ako dôkaz tlačivo označené ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb“. V ňom sú ako zmluvné strany označení žalobca (banka) a ako dlžník je označená žalovaná. Pod týmto označením zmluvných strán je predtlačené prehlásenie, cit. časť 1, „Zmluvné strany uzatvárajú spolu Zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení“ s tým, že predmetom zmluvy je poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru bankou dlžníkovi vo výške a za podmienok dohodnutých v zmluve s tým, že klient je povinný poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Ďalej je uvedené, že cena tovaru alebo službe je 382,02 EUR, priama platba predajcovi 38,20 EUR, výška úveru je 343,82 EUR, výška mesačnej splátky je 40,22 EUR, počet mesačných splátok 10, splatnosť mesačnej splátky 15. deň v mesiaci, splatnosť 1. mesačnej splátky 15.7.2019, konečná splatnosť 15.4.2020. Ročná percentuálna miera nákladov uvedená v zmluve je 26,25 %, ročná úroková sadzba je 23,56 % s tým, že ide o sadzbu fixnú, odplata 23,56 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov 17,45 % a celková čiastka 382,- EUR. V ďalšej časti formulára bod 2 („Trvanie ZoRSÚ“) je uvedené, že zmluva je uzatvorená na dobu určitú, po dobu trvania záväzkov zo zmluvy a je platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom poskytnutia úveru dlžníkovi.
9. Podľa bodu 3.1. časť 3 zmluvy v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver/revolvingový úver riadne a včas, ak klient poskytol banke nepravdivé údaje, ak bolo na majetok klienta alebo manžela/manželku klienta začaté exekučné konanie, ak klient riadne a včas nespláca svoje ďalšie záväzky voči banke alebo iným veriteľom, je banka oprávnená: a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru/revolvingového úveru, t.j. požadovať splatenie úveru vrátane príslušných úrokov a poplatkov v lehote a s účinnosťou, ktorú banka určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, b) odstúpiť od úverovej zmluvy s okamžitou platnosťou, c) vypovedať úverovú zmluvu; výpovedná doba je dva mesiace a začína plynúť v 1. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola klientovi výpoveď zaslaná, d) pozastaviť ďalšie čerpanie úveru.
10. Z prehľadu splátok - výpisu z úverového účtu žalovanej bolo zistené, že žalovanej bola titulom úveru dňa 31.7.2019 poskytnutá suma 343,82 EUR na úhradu poskytnutej sumy titulom úveru bola žalovanou zaplatená suma spolu 80,44 EUR, tak ako je to vo výpise uvedené v položke „celkom uhradené“.
11. Výzvou zo dňa 2.1.2020 bola žalovaná vyzvaná na okamžitú úhradu dlžnej čiastky úveru 140,66 EUR a zároveň bola upozornená na možnosť zosplatnenia celej časti neuhradeného úveru. Podľa pripojeného podacieho hárku a potvrdenia o doručení bola uvedená výzva doručená žalovanej dňa 9.1.2020.
12. Z predloženého Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 2.4.2020 adresovaného žalovanej súd zistil, že s poukazom na omeškanie so splácaním spotrebiteľského úveru a po neúspešných opakovaných výzvach na úhradu žalobca žalovanej oznámil, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktorý sa tak stal splatným v celom rozsahu dňa 2.4.2020 a vyzval ju na úhradu dlžnej sumy vo výške 335,54 EUR s tým, že táto dlžná suma pozostáva z úverovej istiny vo výške 280,30 EUR, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 35,24 EUR a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 20,- EUR. Podľa pripojenej doručenky uvedené oznámenie bolo žalovanej doručované, avšak zásielka sa vrátila späť ako neprevzatá v odbernej lehote.
13. Žalobca na základe predchádzajúcej výzvy súdu vo vyjadrení zo dňa 2.12.2022 v súvislosti s overovaním bonity poukázal na to, že schopnosť klienta splácať úver žalobca posudzoval samostatne na základe informácii o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii (príjmy, výdavky, rodinný stav, spôsob bývania, počet vyživovaných osôb a iné) uvádzaných pri žiadosti o úver. Každá takáto žiadosť o poskytnutie úveru bola vyhodnocovaná individuálne a na základe všetkých údajov uvedených v zmluve, a to automatizovaným systémom posúdenia žiadosti, ktoré je nastavené tak, aby boli preverené všetky informácie prostredníctvom internetových stránok, pričom sa využívajú najmä stránky telekomunikačných spoločností, obchodný register, živnostenský register, kontrola OP na stránke Ministerstva vnútra SR, či nie je evidovaný ako stratený alebo odcudzený, v úverovom registri SOLUS, NRKI a overenie v Sociálnej poisťovni. V registri SOLUS sa zhromažďujú informácie o klientoch neplniacich si svoje záväzky. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď, či má nesplatené záväzky v iných spoločnostiach, ktoré prispievajú do tohto registra. Pri žiadosti o úver na základe dopytu klientovho rodného čísla dostávame odpoveď o pozitívnych aj negatívnych existujúcich záväzkoch klienta. Žalobca pred poskytnutím úveru požadoval od žalovanej, aby mala dostatočné zabezpečenie úveru, teda trvalý zdroj príjmu, z ktorého môže následne úver splácať. Pri schvaľovaní úveru sa posudzovalo okrem iných kritérií najmä zamestnanie a bonita klienta, ktorý musel mať v príjme obsiahnuté životné minimum v danom období a mesačnú splátku v stanovenej výške spolu s ďalšími jeho záväzkami. Žalobca už v konaní predložil súdu súhlas so spracovaním osobných údajov žalovaného v súvislosti s overením jeho bonity, ktorý obsahuje predmetné údaje.
14. Žalobou uplatnený nárok na vrátenie úveru poskytnutého žalobcom ako bankou- právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov vrátane spotrebiteľských úverov žalovanej ako fyzickej osobe nie na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ale na osobnú spotrebu je vzhľadom na zákonné kritéria obsiahnuté v § 1 ods. 2 a § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenie zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010Z.z.) potrebné právne posúdiť podľa ustanovení uvedeného zákona a nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, tak aj podľa relevantných zákonných ustanovení o postavení a ochrane spotrebiteľa, čo koniec koncov zodpovedá aj tvrdeniu žalobcu v žalobe, že poskytnutý bol žalovanej spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
16. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
17. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
18. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
19. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a limit na podiel výšky celkovej zadlženosti k príjmu.
21. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z., na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
22. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku 19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.
23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
25. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
27. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
28. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
29. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistených a vykonaných dôkazov.
30. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, považoval súd žalobu za čiastočne dôvodnú. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá dňa 25.6.2019 zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol veriteľ žalovanému ako dlžníkovi úver prevodom peňažných prostriedkov vo výške 343,82 EUR na jeho účet. Tieto skutočnosti neboli sporné. V spore nebolo spochybnené ani to, že žalovaný nesplácal úver riadne, keď vykonal iba úhrady spolu v sume 80,44 EUR.
31. Súd sa prvotne zaoberal otázkou premlčania (§ 54a Občianskeho zákonníka - ďalej len „OZ“). Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby bolo potrebné vyriešiť otázku, či je zročný celý dlh, alebo iba jednotlivé splátky (§ 103 OZ). V bode 3.1 časti 3 zmluvy je uvedená možnosť banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru v prípade, ak klient nespláca poskytnutý úver riadne a včas. Žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru 2.4.2020. Žalobca však ani po výzve súdu nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. V prípade spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ uplatniť právo podľa § 565 OZ len v prípade dodržania postupu ustanoveného v § 53 ods. 9 OZ, a teda len v prípade: 1/ ak je spotrebiteľ v omeškaní so zaplatením niektorej splátky, 2/ omeškanie s touto splátkou trvá viac ako 3 mesiace a 3/ v súvislosti s touto splátkou bol súčasne veriteľom upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom 4/ právo na zosplatnenie musí veriteľ uplatniť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V danej veci žalobca nepreukázal, že by žalovaného upozornil na uplatnenie práva úver zosplatniť v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalobca síce predložil výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 2.1.2020 avšak táto výzva neobsahovala zákonom požadovanú lehotu „lehotu nie kratšiu ako 15 dní“. Súd teda musí konštatovať, že zosplatnenie nebolo uskutočnené v súlade so zákonom, a teda žalovanej zostalo právo splácať poskytnutý úver v splátkach v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy. Vzhľadom k uvedenému súd pri posudzovaní premlčania vychádzal z toho, že premlčacia doba plynie pri jednotlivých splátkach samostatne, odo dňa ich zročnosti. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Zročnosť prvej splátky nastala podľa zmluvy dňa 15.8.2019 a zročnosť poslednej splátky dňa 15.5.2020. Žaloba bola podaná na súd 28.11.2022. Z uvedeného je zrejmé, že u splátok splatných od 15.10.2019 do 15.11.2019 (t.j. u 2 splátok) došlo k premlčaniu, a teda nie je možné ich žalobcovi priznať.
32. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že nenastal žiadny dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva má písomnú formu a to aj s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z.
33. Súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. pre nedostatočné overenie bonity žalovanej. Postup žalobcu bol iba formálny a nezodpovedal odbornej starostlivosti pretože, žalobca nemal preukázaný príjem a výdavky žalovanej hodnovernými dokladmi, napriek tomu jej poskytol úver. Žalobca sa síce zaujímal (dôkaz čl.13), aký má žalovaná príjem a výdavky na živobytie a či jej zostáva dostatok finančných prostriedkov na splácanie úveru, ale to bez ich preukázania a bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
34. Súd teda v danom prípade dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, aby pri uzavretí predmetnej zmluvy postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou. Napriek výzve súdu totiž nepreukázal, aby nejakým spôsobom aj preveroval príjem žalovanej, keďže zo zmluvy ani z iného dôkazu nevyplýva, že by žalovaná predkladala nejaký doklad o svojom príjme. Zákonodarca pritom jasne uložil veriteľovi povinnosť zistiť sociálnoekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda žalovanej, čo znamená povinnosť zistiť nielen jej príjem, ale aj pravidelné výdavky. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti klienta je totiž kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať. Z textu zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť, ale aj overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný zistiť objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Odborná starostlivosť totiž predpokladá, že údaje, ktoré dlžník veriteľovi uvedie, si veriteľ aj overí. Tieto závery napokon vyplývajú aj z rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-449/13 (Consumer Finance SA proti Ingrid Bakkaus a ďalší) zo dňa 18.12.2014, keď európsky súd uviedol, že poskytovateľ úveru nesie dôkazné bremeno ohľadom posúdenia úveryschopnosti spotrebiteľa na základe dostatočných informácii, pričom na informácie podané len spotrebiteľom sa môže spoliehať len vtedy, ak sú dostatočné a podložené dokladmi. Tieto závery napokon vyplývajú aj z nálezu Ústavného súdu ČR III.ÚS 4129/18 zo dňa 26.2.2019 a rozsudkov Najvyššieho súdu ČR 33Cdo/2178/2018 zo dňa 25.7.2018 a 33Cdo/201/2018 zo dňa 20.3.2019. Poukázať možno aj ma rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-679/18 z 5.3.2020, podľa ktorého články 8a 23 Smernice 2008/48/ES z 23.4.2008 sa
majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzatvorením zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve. Žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti, ktorá mu vyplývala z § 7 ods. 19 a násl. zákona č. 129/2010 Z.z. V zmysle nich bol totiž povinný vypočítať ukazovateľ schopnosti žalovanej ako spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver postupom, ktorý je upravený predovšetkým v § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. a mal mať tiež určený limit pre ukazovateľ tejto schopnosti ako to vyplýva z § 7 ods. 19 citovaného zákona. Nesplnenie týchto povinností je sankcionované fikciou o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a považuje sa za hrubé porušenie povinností podľa § 7 ods. 1 tak ako to jasne je uvedené v § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
35. Keďže súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a k neplatnému zosplatneniu predmetného, žalovaná by mala žalobcovi vrátiť len splátky, ktoré nadobudli zročnosť a nedošlo k ich premlčaniu, t.j. 6 splátok od 15.12.2019 do 15.5.2020. Žalovaná v konaní nijako nespochybnila, že jej bola poskytnutá suma 343,82 EUR a na úver zaplatila do podania žaloby sumu 80,44 EUR. Pričom veľkosť jednej splátky súd ustálil na sumu 34,38 EUR (343,82 EUR : 10 splátok). Preto súd žalobcovi priznal len sumu vo výške 206,28 EUR, ktorá suma prestavuje 6 splátok splatných odo dňa 15.12.2019 do dňa 15.5.2020 a v prevyšujúcej časti pre konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.
36. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
37. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
38. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
39. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ako už bolo uvedené, nie sú premlčané splátky od 15.12.2019. Dlžnú sumu súd určil ako súčin nepremlčaných splátok t.j. splatných 12/2019, 1/2020, 2/2020, 3/2020, 4/2020, 5/2020 a ich výšky. Súd nemohol žalobu prekročiť a priznať úrok z omeškania aj za predchádzajúce obdobie. Preto bol úrok z omeškania z takto určenej dlžnej sumy 137,52 EUR (4 x 34,38 EUR) žalobcovi priznaný až od 3.4.2020 do zaplatenia a pri ďalších dvoch splátkach odo dňa nasledujúceho po ich splatnosti t.j. 16.4.2020 a 16.5.2020 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
40. Súd nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo výške 20,- EUR, vo vzťahu ku ktorým si žalobca nesplnil dôkaznú povinnosť. Keďže nebolo preukázané to, či tieto tvrdené náklady boli reálne vynaložené.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,96 %. Náhradu trov konania si uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku, a to v rozsahu 61,48 %. Žalovaná mala úspech v rozsahu 38,52 %, a preto súd priznal žalobcovi pomernú náhradu trov konania vo výške 22,96 % (61,48 % - 38,52 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.