Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_3C-74-2014.pdf
PDF · 121.43 KB
Case nature
Area
Subarea
3C/74/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: BL Telecom collection, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 47 150 513, zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej: A. X., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX R. J. Č.. XXX, o zaplatenie sumy 294,24 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 70,74 eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,34 eur od 18.5.2011 až do zaplatenia, 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,34 eur od 18.6.2011 až do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 23,34 eur od 18.8.2011 až do zaplatenia, 9,50 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 0,72 eur od 18.9.2011 až do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd žalobu žalobcu čo do zvyšku zamieta.
Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 12.5.2014 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 294,24 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 26,84 eur od 18.5.2011 do zaplatenia, zo sumy 23,34 eur od 18.6.2011 do zaplatenia, vo výške 9,50 % ročne zo sumy 23,34 eur od 18.8.2011 do zaplatenia, zo sumy 220,72 eur od 18.9.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanej. Žalovaná ako záujemca uzavrela s právnym predchodcom žalobcu ako poskytovateľom v zmysle ust. § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZEK“) Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu (ako podnikom v zmysle ust. § 4 ods. 8 ZEK) žalovanej (ako účastníkovi v zmysle ust. § 5 ods. 7 ZEK). Na základe predmetnej Zmluvy poskytoval právny predchodca žalobcu od účinnosti Zmluvy žalovanej služby elektronickej komunikácie, najmä umožnil žalovanej uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla, udržiaval telekomunikačnú sieť nepretržite v prevádzkovom stave, poskytoval žalovanej servisné služby a ďalšie služby v zmysle Zmluvy a Všeobecných podmienok. Žalovaná sa zaviazala riadne odoberať služby elektronickej komunikácie, a to najmä uskutočňovať a prijímať hlasové hovory prostredníctvom prideleného telefónneho čísla a platiť za ne riadne a včas poplatky dohodnuté v aktuálnom Cenníku podľa zvoleného programu služieb. Právny predchodca žalobcu riadne poskytoval žalovanej vyššie uvedené služby a ich cenu vyčíslil v
zmysle Zmluvy a aktuálneho Cenníka faktúrami s vyznačeným zúčtovacím obdobím a splatnosťou nasledovne: faktúra č. 57268931651, splatná dňa 17.5.2011, znejúca na sumu 26,84 eur, faktúra č. 7729856569, splatná dňa 17.8.2011, znejúca na sumu 23,34 eur, faktúra č. 9730860133, splatná dňa 17.9.2011, znejúca na sumu 220,72 eur, faktúra č. 7727846533, splatná dňa 17.6.2011, znejúca na sumu 23,34 eur. Žalovaná nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu jej zo Zmluvy a cenu riadne poskytnutých služieb žalobcovi nezaplatila, resp. nezaplatila pomernú časť, čím porušila povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy v spojení so Všeobecnými podmienkami. Dlh žalovanej voči žalobcovi, ktorý vznikol na základe vyššie uvedených skutočností, predstavuje sumu 294,24 eur. V prípade, ak je žalovaná suma nižšia ako suma na vystavenej faktúre, žalovaný vykonal čiastočnú úhradu u právneho predchodcu žalobcu. Nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaná vo vzťahu k žalobcovi dostala v zmysle ust. § 517 ods. 2 a nasl. Občianskeho zákonníka do omeškania a žalobca má teda nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy vo výške podľa platných právnych predpisov za každý deň omeškania až do jej zaplatenia.
Žalovaná vo veci uviedol, že so žalobcom mala uzavreté 2 zmluvy, prvou zmluvou mala zapojenú telefónnu linku + internet a všetko bolo v poriadku. Potom uzavrela druhú zmluvu už iba na internet s tým, že internet jej neišiel a tak vznikli problémy s platením. Niekoľkokrát žalobcu telefonicky kontaktovala, urgovala ho aj písomne, že platí internet a on nejde. Odpovedali jej, že si to má nastaviť sama a k nej domov žalobca neposlal žiadneho servisného technika, aby jej internet nastavil. Tak to trvalo asi pol roka, kým všetko prestalo. Ona žalobcovi krabičku na internet môže vrátiť, má ju doma. Nikto ju od nej nepýtal.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou o pripojení zo dňa 19.8.2010, zmluvou o pripojení zo dňa 1.4.2009, dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 12.8.2010, faktúrami č. 5726831651, č. 7727846533, č. 7729856569, č. 9730860133, Tarifou na poskytovanie verejnej elektronickej komunikačnej služby internet, Cenovým výmerom č. 30513/2010, písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 15.7.2014, výpoveďou žalovanej a zistil nasledujúci skutkový stav:
Právny predchodca žalobcu so žalovaná uzavreli dňa 1.4.2009 Zmluvu o pripojení Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu VRI Plus - vysokorýchlostný internet Plus a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa platnej Tarify. Žalovaná si zvolila program služby pri viazanosti 18 mesiacov.
Dňa 19.8.2010 právny predchodca žalobcu so žalovaná uzavreli Zmluvu o pripojení Na základe tejto zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť a poskytovať žalovanej službu Smart - Mini internet a žalovaná sa zaviazala zaplatiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa platnej Tarify. Žalovaná si zvolila program služby pri viazanosti 24 mesiacov.
K vyššie uvedenej zmluve o pripojení bol dňa 19.8.2010 uzavretý dodatok, predmetom ktorého bol vysokorýchlostný internet Solo - Turbo 2 Solo, s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov. Akciová cena platná počas 1.-6. mesiaca pri tomto programe bola 8,95 eur s DPH, platná počas 7.-30. mesiaca bola 19,94 eur s DPH. Pre prípad porušenia zmluvného záväzku doby viazanosti 24 mesiacov bola žalovaná v zmysle bodu 2. časti tohto dodatku označenej ,, Akciová cena za používanie Magio internet Turbo a Magio internet Solo podľa tabuľky č. 1 CV 30513/2010“, povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 220,- eur.
Súčasťou dodatku bol aj cenový výmer č. 30513/2010, podľa ktorého cena programu Magio Internet Turbo 2 Solo počas 1.- 6. mesiaca pri 24- mesačnej viazanosti bola 7,52 eur bez DPH, 8,95 eur s DPH, počas. 7.-30. mesica bola 16,76 eur bez DPH, 19,94 eur s DPH, zmluvná pokuta za porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti pri tomto programe bola vo výške 220,- eur.
Žalobca vystavil žalovanej za poskytnuté služby faktúru č. 5726831651 splatnú dňa 17.5.2011 na sumu 26,84 eur (z toho 3,50 eur zmluvná pokuta za nedodržanie doby splatnosti), faktúru č. 7727846533 splatnú dňa 17.6.2011 na sumu 23,34 eur , faktúru č. 7729856569 splatnú dňa 17.8.2011 na sumu 23,64
eur a faktúru č. 9730860133 splatnú dňa 17.9.2011 na sumu 220,72 eur ( z toho 220,- eur pokuta Magio internet Solo).
Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 15.7.2014, doručenom súdu dňa 17.7.2014, uviedol, že zmluvná pokuta nezabezpečuje dlh žalovanej, ale zabezpečuje benefity, ktoré poskytol žalobca žalovanej. Na základe Zmluvy o pripojení zo dňa 3.8.2010 sa právny predchodca žalobcu so žalovanou dohodli, že v prípade 24 mesačnej viazanosti žalovanej, žalobca poskytne žalovanej program služieb vysokorýchlostný internet 4G Turbo 2 Solo za zľavnený mesačný paušálny poplatok v prvých šiestich mesiacoch v sume 8,95 eur s DPH, za ďalšie obdobie vo výške 19,94 eur mesačne, pričom štandardná cena uvedeného programu služieb bola 29,07 eur s DPH. V uvedenom prípade teda žalovaná nebola sankcionovaná len za to, že nezaplatila splatné faktúry, ale predovšetkým aj za to, že tým, že nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, bolo jej koncové zariadenie vypojené z prevádzky, čim žalovaná porušila jej povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu po dohodnutú dobu viazanosti, keby by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby po dobu viazanosti postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu žalobcu poskytnúť žalovanej program služieb za zľavnenú cenu. Zmluvná pokuta v tomto prípade plní aj funkciu preventívnu. Pri neexistencii zmluvnej pokuty za porušenie povinností zo strany zákazníka, v dôsledku ktorého dochádza k vypojeniu koncového zariadenia z prevádzky a teda k prerušeniu využívania a tým aj platenia za služby zo strany zákazníka, by podnik nemohol zákazníkom poskytnúť benefit v podobe zľavnenej ceny za program služieb, ale musel by programy služieb poskytovať za plné neakciové ceny. Ak má zmluvná pokuta plniť prevenčnú funkciu jej výška musí byť do určitej miery vyššia ako je skutočná hodnota výhody, ktorú zákazník z toho získava. Funkcia zmluvnej pokuty, ako zabezpečovacieho prostriedku, spočíva predovšetkým v tom, že hrozbou majetkovej ujmy núti dlžníka, aby sa včas a riadne pripravil na splnenie zmluvnej povinnosti a potom včas a riadne splnil. Táto hrozba pritom musí byť dostatočne kvantifikovaná na to, aby svoj účel splnila.
Pohľadávka voči žalovanej bola na žalobcu postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 24.6.2013, registrovanej aj na tunajšom súde pod 1 SprO/758/2013, čím je preukázaná legitimácia žalobcu v tomto konaní.
Podľa § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“), záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.
Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov ( ďalej len ,, Zákon o elektronických komunikáciách“), zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách, podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.
Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 19.8.2010 uzavretá podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená odkazom na všeobecné podmienky a že právny predchodca žalobcu vystavil žalovanému vyššie uvedené faktúry
Predmetnú zmluvu je potrebné považovať aj za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral právny predchodca žalobcu
ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy bol daný žalobcom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 Občianskeho zákonník).
V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách .
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.
Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o pripojení uzavretej dňa 19.8.2010 a nesplnila svoju povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktoré jej pôvodný veriteľ vyúčtoval jednotlivými vyššie uvedenými faktúrami.
Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré mu právny predchodca žalobcu poskytol - pravidelné poplatky Magio Internet Turbo 2 Solo v celkovej výške 70,74 eur. Povinnosti žalobcu poskytovať žalovanej telekomunikačné služby zodpovedá povinnosť žalovanej riadne a včas zaplatiť úhradu za poskytnuté služby. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a výsledky vykonaného dokazovanie súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny poskytnutých služieb v sume 70,74 eur je dôvodný a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
Žalovanú zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 23,34 eur od 18.5.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 5726831651) až do dňa zaplatenia, zo sumy 23,34 eur od 18.6.2011(dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7727846533) až do zaplatenia a vo výške 9,50 % zo sumy 23,34 eur od 18.8.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7729856569) až do dňa zaplatenia a zo sumy 0,72 eur od 18.9.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 9730860133) až do zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 1,25% p.a. a vo výške 1,50% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania, predstavujú výšku 9,25 % a 9,50% ročne.
Faktúrou č. 9730860133 s žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvne pokuty vo výške 220,- eur.
Spotrebiteľ obsah samotnej zmluvy o pripojení a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, žalovaná mohla iba podpísať resp. nepodpísať zmluvu o pripojení, resp. dodatok k zmluve o pripojení, ktorej súčasťou bolo aj dojednanie o zmluvnej pokute. Žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatvárala ako fyzická osoba. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.
Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
S ohľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 220,- eur je potrebné považovať za neprijateľné ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy a tým zároveň neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Viacerými právoplatnými rozhodnutiami súdov vrátane súdov odvolacích bolo rozhodnuté, že takto dojednaná zmluvná pokutu je absolútne neplatná. Spôsob dojednania o zmluvnej pokute je absolútne neplatný aj z toho dôvodu, že nerozlišuje závažnosť jednotlivých druhov porušenia ani obdobie, resp. časový okamih kedy k prípadnému porušeniu došlo. Stanovuje jednotnú sadzbu 220,- eur za akékoľvek nedodržanie doby viazanosti bez zohľadnenia ďalších skutočností v akomkoľvek časovom období odo dňa uzavretia zmluvy do konca viazanosti. Nerozlišuje najmä, či došlo k porušeniu časového záväzku 24 mesačnej doby viazanosti na začiatku právneho vzťahu medzi účastníkmi, alebo pred koncom doby viazanosti.
Napriek vyššie uvedenému súd ohľadom skutočností uvádzaných žalobcom v ostatnom písomnom vyjadrení poznamenáva, že skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zľavnené telekomunikačné zariadenie, resp. že jej umožnil využívať služby za zvýhodnený mesačný poplatok, považuje za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, za takýchto podmienok nebol dodávateľ nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Z rovnakých dôvodov neobstojí preto ani tvrdenie žalobcu o preventívnej funkcii dojednanej zmluvnej pokuty a prijateľnosti výšky zmluvnej pokuty.
Ďalej poukazuje, že vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. (Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino)
Tunajší súd preto nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne neplatného zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 494 Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej podoby potvrdzuje aj vyššie cit. rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo,
že ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.
Vo faktúre č. 5726831651 si žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie sumy 3,50 eur z titulu zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti. Aj pri tomto nároku súd je toho názoru, že medzi účastníkmi konania nedošlo k platnému dojednaniu tejto sankcie pre prípad nedodržania doby splatnosti v zmysle § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, medzi účastníkmi nebol takýto nárok žalobcu písomne dojednaný.
Zmluvné strany si môžu pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti dohodnúť zmluvnú pokutu. Strana, ktorá zmluvnú pokutu požaduje, však musí v právnom úkone, ktorým túto zmluvnú pokutu žiada, uviesť určite a zrozumiteľne za ktoré konkrétne porušenie zmluvných povinností si zmluvnú pokutu uplatňuje.
V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. (nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011)
Pre úplnosť, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ešte uvádza, že v danom prípade žalobca nepreukázal, žeby pre prípad nedodržania doby splatnosti bola so žalovanou dohodnutá povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutou vo výške 3,50 eur.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zamietol žalobu žalobcu v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvných pokút v sume 223,50 eur s prísl.
Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,, O.s.o.“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie zmluvných pokút vo výške 223,50 eur s prísl. zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu pokiaľ ide o sumu 70,74 eur s príslušenstvom vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku bol úspešný žalobca.
Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnil. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 92,57 eur pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 17,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 75,07 eur. V predmetnej veci mala žalovaná úspech v rozsahu 76 % a žalobca v rozsahu 24 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej ( 76 % - 24 %), žalovanej vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 52 % z jeho celkových trov konania. Nakoľko si žalovaná nárok na náhradu trov konania neuplatnila a ani zo súdneho spisu jej žiadny nárok na náhradu trov nevyplýva, súd jej nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.