Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoE/24/2014

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., H. XXX/XX, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 6521/13, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.182,23 EUR s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č. k. -34 zo dňa 8. 11. 2013, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, sp. zn. II/2012-1079 zo dňa 18. 9. 2012. Podkladom pre vydanie rozhodcovského rozsudku bola zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu (ďalej aj „Zmluva“) , ktorú dňa 12. 9. 2006 uzatvoril právny predchodca oprávneného s povinným. Z priložených listinných dôkazov mal okresný súd za preukázané, že rozhodcovský súd založil svoju právomoc spor medzi povinným a oprávneným rozhodnúť na existencii rozhodcovskej doložky, obsiahnutej vo Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s. pre depozitné produkty (ďalej aj „VOP“). Preto exekučný súd v prvom rade skúmal, či bola rozhodcovská doložka platne uzavretá. Vyslovil právny názor, že základnou podmienkou existencie rozhodcovskej doložky je jej písomná forma, ktorá je však zachovaná len v prípade, ak je táto doložka obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, prípade vo vzájomne vymenených listoch. Preskúmaním listinných dôkazov následne zistil, že nie je zrejmé, že by boli VOP (obsahujúce rozhodcovskú doložku) zmluvnými stranami podpísané alebo by sa jednalo o vzájomne vymenené listy . Na základe uvedeného konštatoval, že rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku toho okresný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Uviedol, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok, čo je prekážkou pre opätovné prejednanie veci. Poukázal tiež na niektoré nálezy Ústavného súdu SR, na judikatúru Nejvyššího soudu ČR a na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, na základe ktorých sa domnieval, že právo Spoločenstva neprikazuje vnútroštátnemu súdu, aby neuplatnil vnútroštátne procesné normy, na základe ktorých získava rozhodnutie právoplatnosť, aj keby to umožnilo napraviť porušenie akéhokoľvek ustanovenia práva Spoločenstva predmetným rozhodnutím. S poukazom na judikatúru Súdneho dvora a európske

právo oprávnený zhrnul, že nemožno vyvodiť povinnosť exekučného súdu preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce v danom prípade vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípu právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a povinnému, ako strane ktorá porušila zmluvu, je poskytovaná ochrana na úkor práv oprávneného. Oprávnený taktiež poukázal na skutočnosť, že v období do 31. 12. 2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v VIII. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a tak právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s ustanovením § 261 ods. 1 písm. b/ Obchodného zákonníka spravujú len Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. V závere svojho odvolania vyjadril presvedčenie, že rozhodcovská doložka v prejednávanej veci bola uzavretá platne, keď boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na jej uzavretie. Na základe uvedeného oprávnený navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“) bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka. Zákonný sudca predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. s vyjadrením, že odvolaniu účastníka konania nemieni vyhovieť. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), po preskúmaní uznesenia prvostupňového súdu, aplikujúc ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p., sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia a konštatuje správnosť dôvodov a právnych úvah, na podklade ktorých prvostupňový súd rozhodol. Na zdôraznenie jeho správnosti navyše dodáva :

Z predloženého spisu mal odvolací súd preukázaný skutkový stav tak, ako ho uviedol súd prvého stupňa. Okresný súd vec správne právne posúdil, keď vychádzal pri rozhodovaní z relevantnej skutočnosti, že daný zmluvný vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je nutné posudzovať ako spotrebiteľský vzťah a následne vychádzajúc z príslušných ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) a zákona č. 244/2002 Z. z. svoje rozhodnutie náležite zdôvodnil. Odvolací súd poznamenáva, že vyslovené stanovisko je plne konformné a v súlade s početnou judikatúrou Súdneho dvora EÚ (napr. C-240/98 až C-244/98, C-473/00, C-168/05, C-243/08, C-40/08, C-227/08, C- 76/10) dotýkajúcou sa problematiky spotrebiteľského práva a ochrany práv spotrebiteľa.

Pokiaľ odvolateľ polemizuje o správnosti právneho posúdenia Zmluvy ako spotrebiteľskej zmluvy podľa ustanovení § 52 až 54 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, odvolací súd poznamenáva, že spotrebiteľská zmluva je inštitút, ktorý je treba vnímať komplexne a ktorý sa nesporne týka viacerých typov zmlúv. Pri posúdení charakteru posudzovanej Zmluvy je nutné vychádzať z právnej úpravy platnej v čase uzavretia tejto zmluvy. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Aj do slovenskej legislatívy sa prebrali (aproximovali) viaceré smernice Európskej rady a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Spotrebiteľské zmluvy možno rozlišovať jednak v užšom a jednak v širšom ponímaní. Aj keď je možné pripustiť, že ustanovenie § 52 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia Zmluvy, ustanovovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, teda definoval spotrebiteľské zmluvy bez odkazu na , iba z tejto skutočnosti nie je možné vyvodiť, že posudzovaná Zmluva nie je (nemôže byť) spotrebiteľskou zmluvou. Vychádzajúc z európskej legislatívy, ako aj zásad a pojmových znakov z ktorých pri definícii spotrebiteľskej zmluvy je nevyhnutné vychádzať, nemožno úpravu v Občianskom zákonníku považovať za taxatívnu, ide len o užšie vymedzenie pojmu spotrebiteľských zmlúv. Je totiž nutné v širšom kontexte vychádzať i z ustanovení osobitnej právnej úpravy zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia posudzovanej Zmluvy, predovšetkým z ustanovení § 2 ods. 1 písm. a/ a b/ definujúcich zmluvné strany a z ustanovenia § 6, zakotvujúceho zákaz diskriminácie spotrebiteľa, ako aj z § 23a, kde je stanovené, že spotrebiteľskými

zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vychádzajúc z ustanovenia § 6 ods. 3 citovaného zákona, je zakázané konanie v rozpore s dobrými mravmi, pričom konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, prípadne môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Zmluvu uzavretú dňa 12. 9. 2006 možno nesporne považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzavretia danej zmluvy, preto je na ňu vzťahujú tak ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS. Je však potrebné zdôrazniť, že rozhodnutie okresného súdu primárne nebolo založené na aplikácií § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ale na skúmaní, či rozhodcovská doložka medzi účastníkmi konania bola v zmysle § 4 zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní vôbec uzatvorená a pri uvedenom skúmaní je v zásade povaha zmluvných strán irelevantná.

V preskúmavanej veci bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané v štádiu exekučného konania, v ktorom exekučný súd posudzoval splnenie zákonom stanovených procesných predpokladov pre udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie exekučný súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul z hľadiska ich súladu so zákonom. Pri tom medziiným skúma, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený potvrdením (doložkou) o vykonateľnosti, či je exekučný titul materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a či sú splnené všeobecné podmienky konania v zmysle § 103 O. s. p.. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavajú vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizujú svoje oprávnenie (a zároveň povinnosť) vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu, ani rozsudku rozhodcovského súdu tak, ako na to správne poukázal odvolateľ a ako to vyplýva aj z ním citovaného uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu (porovnaj tiež R 47/2012). Na druhej strane ale nemožno prehliadnuť, že ak oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok, je exekučný súd - tak v prípade rozsudku všeobecného súdu, ako aj v prípade rozsudku rozhodcovského súdu - povinný skúmať, či ide o rozsudok vykonateľný (§ 39 ods. 2 a § 41 Exekučného poriadku); v rámci toho exekučný súd skúma, či rozsudok vydal orgán s právomocou vydať takýto rozsudok. Prípadný nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má totiž za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Takúto interpretáciu ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyžaduje účel právnej úpravy chrániacej dotknuté osoby pred negatívnymi následkami výkonu rozhodnutia vydaného orgánom v rozpore so zákonným zmocnením. Správnosť uvedeného záveru je podporená i ustálenou judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej republiky, keď tento napr. v uznesení sp. zn. -19 z 23. novembra 2011 uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“.

Odvolací súd preskúmaním listinných dôkazov obsiahnutých v spise zistil, že v texte Zmluvy je o. i. uvedené, že časť jej obsahu je určená VOP a cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Zmluvy. Dlžník ďalej vyhlasuje, že sa s uvedenými dokumentmi oboznámil, porozumel im a súhlasí s ich obsahom. Text rozhodcovskej doložky v Zmluve uvedený nie je. K fotokópii Zmluvy, na ktorej je podpis povinného, pripojil oprávnený fotokópiu VOP, v ktorých článku XX. bod 9 je uvedené, že „zmluvné strany sa dohodli, že prípadné spory vzniknuté z platobného styku budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní prostredníctvom stáleho rozhodcovského súdu v zmysle zákona č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. V prípade ak klient alebo oprávnený držiteľ nesúhlasí s riešením sporu prostredníctvom stáleho

rozhodcovského súdu, musí byť toto ustanovenie v zmluve vylúčené.“ Na VOP nie je podpis povinného ako žiadateľa o úver a ani podpis právneho predchodcu oprávneného.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZRK“) rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

Zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli (§ 4 ods. 2 ZRK).

Podľa § 4 ods. 3 ZRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Rozhodcovský súd v rozhodcovskom rozsudku na strane č. 2 uviedol, že má právomoc o žalobe doručenej žalobcom rozhodovať. Poukázal pritom na obsah rozhodcovskej doložky obsiahnutej vo VOP. Rozhodcovská doložka však (aj) podľa názoru odvolacieho súdu nebola v danom prípade platne uzavretá.

Z ustanovenia § 4 Zákona o rozhodcovskom konaní je zrejmé, že na platnú existenciu rozhodcovskej doložky je potrebné splniť okrem iných, podmienku písomnej formy. Písomná forma rozhodcovskej doložky v Zmluve, uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, nie je splnená. V zmysle ustanovenia § 4 ZRK zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne výmenných listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V konaní nebola zo strany účastníkov doložená rozhodcovská zmluva vo forme osobitnej zmluvy, preto bolo potrebné, aby súd na základe VOP ustálil, či možno dojednanie o rozhodcovskej doložke uvedenej v článku XX. bod 9 týchto všeobecných dojednaní považovať za rozhodcovskú doložku k zmluve. Úprava obsiahnutá v zákone o rozhodcovskom konaní o úprave formy rozhodcovskej zmluvy v § 4 je striktná, bez možnosti extenzívneho výkladu. Formálna podmienka písomnej formy rozhodcovskej zmluvy v danom prípade dodržaná nebola. Ako vyplýva z obsahu Zmluvy a z pripojených VOP, nie je zrejmé, že by spĺňali náležitosti, ktoré vyžaduje zákon, teda že by došlo k podpisu uvedených všeobecných podmienok obidvoma sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka nie je obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, keď podpis zmluvných strán na VOP absentuje. Rovnako nie je zachytená vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Časť obsahu zmluvy možno podľa § 273 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Ak je však obsahom týchto všeobecných obchodných podmienok rozhodcovská doložka, vzhľadom na jej značný význam pre účastníkov zmluvy a zmysel kogentnej a pomerne striktnej právnej úpravy § 4 ZRK, je nutné, aby uvedené všeobecné obchodné podmienky obsahujúce rozhodcovskú doložku boli osobitne zmluvnými stranami podpísané. Správnosť uvedeného názoru možno oprieť o skutočnosť, že ZRK vychádza z Modelového zákona Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo o medzinárodnej komerčnej arbitráži (UNCITRAL), ktorý však podľa dôvodovej správy k zákonu o rozhodcovskom konaní, bol prevzatý do slovenského právneho poriadku s určitými odlišnosťami. Uvedeným odlišným spôsobom bol do slovenského právneho poriadku prebratý článok 7 UNCITRAL, ktorý vo všeobecnosti našiel svoje vyjadrenie v znení § 4 ZRK. Kým však čl. 7 UNCITRAL v ods. 5 stanovuje: „the reference in a contract to any document containing an arbitration clause constitutes an arbitration agreement in writing, provided that the reference is such as to make that clause part of the contract“, teda, že i odkaz v zmluve na akýkoľvek iný dokument obsahujúci rozhodcovskú doložku (napríklad na všeobecné zmluvné podmienky) predstavuje rozhodcovskú doložku v písomnej forme, ust. § 4 ZRK dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na iný dokument (napr. všeobecné obchodné podmienky) neupravuje. Z uvedeného dôvodu je odvolací súd názoru, že zákonodarca nemal v úmysle umožniť dojednanie rozhodcovskej doložky odkazom na iný dokument, rozhodcovskú doložku obsahujúci, ak tento iný dokument nebol zmluvnými stranami podpísaný. Možno teda zhrnúť, že pokiaľ osoba, ktorá návrh rozhodcovskej doložky druhej zmluvnej

strane predkladá, hodlá dohodnúť rozhodcovskú doložku nie priamo v zmluve, ktorú zmluvné strany podpisujú, ale len odkazom na všeobecné obchodné podmienky rozhodcovskú doložku obsahujúce, je povinná uvedené všeobecné obchodné podmienky svojmu kontrahentovi predložiť na podpis. Uvedenej povinnosti sa pritom nemožno zbaviť skrz všeobecné, veriteľom predtlačené, vyhlásenia žiadateľa o úver obsiahnuté v zmluve o úvere, že sa oboznámil s VOP, porozumel im a súhlasí s nimi. Nie je totiž obvyklé a ani v súlade s účelom § 4 ZRK uzatvárať rozhodcovskú doložku, obsah ktorej je obsiahnutý len v prílohe vo VOP, bez jednoznačnej zmienky v hlavnej zmluve. Uvedený postup potom evokuje úmysel strany, ktorá zmluvu i VOP vypracovala, založiť právomoc konkrétneho rozhodcovského súdu bez toho, aby o tejto skutočnosti mala druhá zo zmluvných strán vedomosť. Navyše je možné konštatovať, že oprávnený nepreukázal, že ním predložené VOP obsahujúce v čl. XX. bod 9 rozhodcovskú doložku boli súčasťou zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným, keď oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie okresnému súdu predložil Zmluvu zo dňa 12. 9. 2006 spolu s VOP účinnými od 20. 4. 2006, ktoré VOP však rozhodcovskú doložku neobsahovali. Až na dopyt okresného súdu oprávnený predložil aj VOP rozhodcovskú doložku obsahujúce, avšak ktoré nadobudli účinnosť už dňa 1. 1. 2004. Ak je však predmetom oboch VOP (t. j. účinných od 1. 1. 2004 aj účinných od 20. 4. 2006) všeobecná úprava depozitných produktov VÚB, a. s., možno takmer s istotou tvrdiť, že uvedené VOP nemohli existovať popri sebe, a teda pokiaľ bola Zmluva uzatvorená dňa 12. 9. 2006 boli s najväčšou pravdepodobnosťou účinné VOP od 20. 4. 2006 rozhodcovskú doložku neobsahujúce.

Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým okresný súd žiadosť súdneho exekútora o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zamietol, je vecne správne, preto ho podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.