Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_64CbZm-14-2013.pdf
PDF · 108.79 KB
Case nature
Area
Subarea
64CbZm/14/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc samosudkyňou Mgr. Miriam Kamenskou, v právnej veci navrhovateľa CD Consulting, s. r. o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi E. M., L.. XX. XX. XXXX, P. J. K.Á. XXX/X, XXX XX G., o zaplatenie zmenkovej sumy 1 047,13 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 210,56 Eur.
V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.
Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom zo dňa 28. 03. 2013 si navrhovateľ proti odporcovi, ktorým bol B. M., J. K. XXX, XXX XX G., uplatnil právo na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 1 047,13 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1 118,13 Eur od 28. 02. 2010 do 15. 02. 2011 čo predstavuje sumu 986,74 Eur, zo sumy 1 088,13 Eur od 16. 02. 2011 do 15. 03. 2011 čo predstavuje sumu 76,17 Eur a zo sumy 1 047,13 Eur od 16. 03. 2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy 1 118,13 Eur od 03. 06. 2010 do 15. 02. 2011 čo predstavuje sumu 47,55 Eur, zo sumy 1 088,13 Eur od 16. 02. 2011 do 15. 03. 2011 čo predstavuje sumu 5,02 Eur a zo sumy 1 047,13 Eur od 16. 03. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, teda v sume 3,73 Eur. Uviedol, že navrhovateľ ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 25. 08. 2009 na zmenkovú sumu 1 118,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 28. 02. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 25. 08. 2009 na sumu 1 118,13 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť na túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 28. 02. 2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 71,-- Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 71,-- Eur a na úroky uhradil 0,-- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.
Navrhovateľ návrh podal na vzorovom tlačive „A“ Návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Ako písomné dôkazy na podporu svojej pohľadávky navrhovateľ uviedol a predložil Originál zmenky, výpis z obchodného registra navrhovateľa a plnomocenstvo pre právneho zástupcu, vrátane osvedčenia na registráciu na daň z pridanej hodnoty. Súčasne navrhovateľ uviedol, že nechce, aby sa nariadilo pojednávanie.
Keďže účastníkom konania na strane navrhovateľa je zahraničná právnická osoba právomoc súdu Slovenskej republiky v tejto veci je daná s poukazom na článok 2 bod 1 Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 a keďže sa jedná o cezhraničné konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica je daná podľa článku 11 Preambuly, článku 4 bod 1 a článku 25 bod 1 písm. a) Nariadenia č. 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, pretože Slovenská republika ako zmluvná strana Nariadenia č. 861/2007/ES Komisii oznámila, že príslušnými súdmi na vydanie rozsudkov v Európskom konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu budú v Slovenskej republike okresné súdy, pričom navrhovateľ si príslušnosť okresného súdu v Slovenskej republike vybral podľa bydliska odporcu.
Dňa 15. 04. 2013 súd v zmysle článku 4 ods. 4 Nariadenia 861/2007/ES doručoval navrhovateľovi tlačivo B za účelom, aby doplnil tlačivo na uplatnenie pohľadávky a vyzval ho, aby vzhľadom na ním uplatnený zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne a 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy predložil súdu listinné dôkazy preukazujúce všetky úhrady vykonané odporcom. Na základe predmetnej výzvy predložil navrhovateľ súdu dňa 17. 06. 2013 podanie označené ako prehľad platieb na zmenku č. 615600116.
Dňa 24. 06. 2013 súd v zmysle článku 5 ods. 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivom na odpoveď.
Predmetnú zásielku sa odporcovi doručiť nepodarilo, preto súd vykonával šetrenie za účelom zistenia pobytu odporcu a zistil, že odporca dňa 21. 04. 2013, teda po začatí tohto súdneho konania, zomrel. Dňa 17. 10. 2013 súd navrhovateľovi oznámil, že odporca dňa 21. 04. 2013 zomrel, pričom dedičské konanie ešte nie je skončené a súčasne žiadal navrhovateľa oznámiť, či vzhľadom na túto skutočnosť na podanom návrhu trvá s tým, že ak na návrhu trvá, konanie bude prerušené do skončenia dedičského konania.
Podaním zo dňa 31. 10. 2013 navrhovateľ oznámil, že žiada, aby súd konanie prerušil a v konaní pokračoval s dedičmi po odporcovi po skončení konania o dedičstve.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 107 ods. 1 O.s.p. ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 3 O.s.p konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.
Dňa 18. 02. 2014 notárka JUDr. Tatiana Mensatorisová ako súdny komisár vydala v dedičskej veci po poručiteľovi - odporcovi Osvedčenie o dedičstve č. k. 24D 285/2013-122, Dnot 71/2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18. 02. 2014 a z ktorého súd zistil, že všeobecná cena majetku poručiteľa - odporcu bola 8 000,-- Eur, výška dlhov 7 789,44 Eur a čistá hodnota dedičstva 210,56 Eur. Ako dedičia zo zákona v prvej dedičskej skupine prichádzali do úvahy dcéra E. K., dcéra S. J., syn B. M. a manželka E. M.,
každý v 1. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej nehnuteľnosti uvedené v súpise aktív a pasív dedičstva nadobudla manželka E. M. v podieloch poručiteľa, bez povinnosti úhrady dedičských podielov ustupujúcim dedičom, nakoľko úhrada nebola žiadaná a súčasne nadobudla aj pasíva dedičstva.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.
Podľa § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.
Podľa § 470 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Vychádzajúc zo skutočnosti, že dedičstvo sa nadobúda poručiteľovou smrťou, okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto a stáva sa subjektom všetkých práv poručiteľa, ako aj povinností poručiteľa, ktoré smrťou nezanikajú. Rozsah dedičovej zodpovednosti za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou, je však upravený v § 470 Občianskeho zákonníka tak, že táto zodpovednosť je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva, pričom ak je dedičov viac, zodpovedajú podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu. Za poručiteľove dlhy teda nezodpovedá každý dedič, ktorému svedčí niektorý z dôvodov dedenia, ale len ten z potencionálnych dedičov, ktorý sa stal skutočným právnym nástupcom poručiteľa ohľadne jeho majetku, prípadne jednotlivých častí tohto majetku. Dedič teda zodpovedá za poručiteľove dlhy len vtedy, ak z dedičstva niečo nadobudol, a to len do výšky takto nadobudnutého dedičstva.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, súd považoval za preukázané, že hoci v danom prípade zo zákona ako dedičia odporcu prichádzali jeho deti a manželka, dedičstvo po odporcovi nadobudla len manželka, teda dedičom sa stala a za dlhy odporcu zodpovedá len jeho manželka E. M., preto súd po skončení dedičského konania podľa jeho výsledku pokračoval v konaní ako s dedičom odporcu len s jeho manželkou E. M., ktorá sa tak stala účastníkom konania na strane odporcu.
Dňa 06. 05. 2014 súd v zmysle článku 5 bod 2 Nariadenia 861/2007/ES doručoval právnej nástupkyni odporcu (ďalej len „odporca“) kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s vyplneným „C“ Tlačivo na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 09. 05. 2013 a do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď, neodpovedal.
Podľa článku 7 bod 3 Nariadenia č. 861/2007/ES ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 ods. 3 alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa článku 19 Nariadenia č. 861/2007/ES pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Keďže toto súdne konanie sa vedie v Slovenskej republike, riadi sa Zákonom
č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd vyhlásil rozsudok vo veci dňa 29. 07. 2014, bez nariadenia pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 03. 07. 2014.
Pri rozhodovaní o uplatnenom nároku súd ako rozhodné právo aplikoval právo Slovenskej republiky, keďže pôvodným majiteľom zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Bratislava ako slovenská právnická osoba a prípadná voľba iného právneho poriadku súdu tvrdená, ani preukázaná nebola.
Podľa článku I. § 48 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boly dojednané;
2. šesťpercentové úroky odo dňa sročnosti;
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa článku I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj sročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť;
6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.
Podľa článku I. § 76 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa článku I. § 76 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja sročnosti, platí, že je sročná na videnie.
Podľa článku I. § 5 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, vo zmenke sročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa článku I. § 5 ods. 3 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa článku I. § 34 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, zmenka na videnie je sročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboly dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa článku I. § 11 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
V danom prípade si navrhovateľ uplatnil svoje právo z indosovanej zmenky, a to právo na zaplatenie zostatku zmenkovej sumy, dojednaného úroku, zákonného úroku a zmenkovej odmeny, keď časť zmenkovej sumy vo výške 71,-- Eur pôvodne označený odporca zaplatil.
V zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Banskej Bystrici v skutkovo a právne obdobných veciach (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 10/2013 zo dňa 21.11.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm/18/2013-64 zo dňa 28. 11. 2013 uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 20/2013-52 zo dňa 28. 11. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 1/2014-77 zo dňa 27. 02. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 44/2013-61 zo dňa 04. 03. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 43CoZm 31/2013-70 zo dňa 19. 12. 2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 45/2013-93 zo dňa 29. 01. 2014, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41CoZm 24/2013-52 zo dňa 29. 01. 2014) navrhovateľ, ktorý si ako indosatár uplatnil právo zo zmenky, nie je povinný v konaní preukazovať existenciu žiadneho záväzkového vzťahu a ani žiadne ďalšie skutočnosti, pretože to Zákon č. 191/1950 Sb. od nadobúdateľa zmenky, ktorý sa nestáva právnym nástupcom pôvodného majiteľa, v žiadnom svojom ustanovení neukladá. Zmenka, ktorá prípade aj mala zabezpečovací charakter, sa v dôsledku indosácie stala zmenkou na platenie, čím zabezpečovací charakter zmenky stratila. V prípade, že odporca ako dlžník v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa článku I. § 17 Zákona č. 191/1950 Sb. voči terajšiemu majiteľovi zmenky, a teda že navrhovateľ konal pri indosácii zmenky na škodu odporcu ako dlžníka, nie je súd oprávnený bez takýchto námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu.
Pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť. Pri posudzovaní nároku zo zmenky je preto potrebné vyhodnotiť platnosť zmenky ako cenného papiera a posúdiť, či obsahuje všetky zákonné formálne náležitosti v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb.. Vystavením platnej zmenky totiž vznikne pre zmenkového dlžníka záväzok, ktorý predstavuje bezpodmienečný sľub zaplatenia zmenkovej sumy tomu, kto je majiteľom zmenky. Zmenka môže byť vystavená aj ako blanko zmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. Vyplnením blanko zmenky sa z nej stáva zmenka úplná a dňom vyplnenia vyplňovacie právo zaniká. V dohode o vyplňovacom práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blanko zmenka vyplnená, musí z nej vyplývať zámer podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné, a teda na jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Preto ak zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, nebola vyplnená tak, ako to bolo dojednané, zákonná úprava článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb. umožňuje dlžníkovi napadnúť nedodržanie vyplňovacieho práva pri vydaní neúplnej zmenky, a to vtedy, ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky
previnil hrubou nedbanlivosťou a v prípade postúpenia zmenky zákonná úprava článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb. zachováva možnosť pre dlžníka uplatniť voči majiteľovi zmenky námietky založené na vzťahu dlžníka s prvým majiteľom zmenky. V oboch týchto prípadoch však musí dlžník tieto svoje práva uplatniť vznesením námietok a preukázaním namietaných skutočností, teda že majiteľ, ktorý si zmenku voči nemu uplatňuje, ju nadobudol zlomyseľne alebo sa previnil hrubou nedbanlivosťou alebo pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vo všetkých ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník nemôže vedieť, kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.
Vzhľadom na konštantnú rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo totožných veciach, vychádzal súd potom pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa len z toho, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť a osoba povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku, ona nesie dôkazné bremeno a pokiaľ ho neunesie, musí majiteľovi zmenky plniť to, čo zo zmenky vyplýva.
Odporca v tomto súdnom konaní na svoju obranu žiadne skutočnosti neuviedol, neuplatnil žiadne námietky.
Potom, keďže zmenka obsahuje všetky formálne aj materiálne požiadavky tak, ako to stanovuje článok I. § 75 Zákona č. 191/1950 Sb. a keďže odporca nevzniesol žiadne námietky v zmysle článku I. § 17 ods. 1 Zákona č. 191/1950 Sb., ani v zmysle článku I. § 10 Zákona č. 191/1950 Sb, pôvodne označený odporca časť zmenkovej sumy aj uhradil, posúdil súd nárok navrhovateľa čo do základu ako dôvodný. Čo do výšky súd posúdil nárok navrhovateľa ako dôvodný len v sume 210,56 Eur, keďže po zohľadnení aktív a pasív dedičstva dedič nadobudol dedičstvo v cene 210,56 Eur, a teda len do tejto výšky zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na neho poručiteľovou smrťou.
Vychádzajúc z konštatovaných skutočností, vydal súd o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o zaplatenie zmenkovej sumy 210,56 Eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol, keďže za tieto dlhy poručiteľa už dedič nezodpovedá.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 2 a § 151 ods. 1 O.s.p. a keďže odporca, ktorý mal vo veci prevažný úspech, si náhradu trov konania neuplatnil, súd vyslovil, že odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tohto súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. (rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, iba že namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. Toto rozhodnutie je vykonateľné bez ohľadu na akýkoľvek možný opravný prostriedok (čl. 15 ods. 1 Nariadenia 861/2007/ES, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu).