Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Er-172-2013.pdf
PDF · 84.13 KB
Case nature
Area
Subarea
20Er/172/2013
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a. s., Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnému: X. V., nar. X. X. XXXX, O. XX, W., t. č. na adrese: L. XX, U., K. G., o vymoženie 448,22 EUR a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Sokolom, pod sp. zn. EX 3991/2012, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu zastavuje.
II. Povinnému ukladá povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,45 €, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 19. 12. 2012, doručeného exekútorovi dňa 21. 12. 2012 a poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX * XXXXXX, vydaného Okresným súdom Košice I dňa 6. 2. 2013, bol vykonaním exekúcie v prospech oprávneného poverený súdny exekútor JUDr. Ján Sokol.
Dňa 11. 7. 2014 bol súdu doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 23. 6. 2014, podaný z dôvodu, že oprávnený v priebehu exekúcie zistil nové skutočnosti ktoré viedli k zrušeniu exekučných titulov - výkazov nedoplatkov č. 1243987113, ktorý vydala Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., dňa 11. 7. 2012, a č. 1269627413, zo dňa 15. 11. 2012, v súlade s § 17a a nasl. zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhuje, aby súd uznesením zastavil exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. b) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa ust. § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súd mal za preukázané, že oprávnený, ktorý exekučné tituly vydal a na ich podklade navrhol vykonanie exekúcie voči povinnému, postupom podľa zákona č. 580/2004 z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, exekučné tituly zrušil, čím došlo k naplneniu zákonného predpokladu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 psím. b) Exekučného poriadku. Súd preto exekúciu v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zastavil v celom rozsahu. V nadväznosti na uvedený dôvod zastavenia exekúcie súd ďalej rozhodoval o otázke, kto a v akej výške bude platiť trovy exekúcie.
V podaní zo dňa 3. 7. 2014, ktoré bolo doručené spolu s návrhom oprávneného na zastavenie exekúcie, súdny exekútor uviedol, že si trovy exekúcie súdnou cestou uplatňuje a vyčíslil ich na sumu 52,16 €, pričom navrhuje, aby na ich úhradu bol zaviazaný povinný.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).
Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že trovy exekúcie hradí oprávnený v prípade, ak je exekúcia zastavená z dôvodu jeho procesného zavinenia, inak hradí trovy exekúcie zásadne povinný. Z návrhu oprávneného zo dňa 23. 6. 2014 vyplýva, že oprávnený zrušil exekučné tituly na základe údajov, ktoré mu preukázal povinný oneskorene, teda po začatí exekúcie (21. 12. 2012, s poukazom na § 36 ods. 2 Exekučného poriadku). Ak by si povinný splnil oznamovaciu povinnosť včas tak, ako mu to ukladá § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov, neexistoval by dôvod na začatie exekúcie. Súd teda dospel k záveru, že povinný neplnením si zákonných povinnosti spôsobil začatie predmetnej exekúcie, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o trovách exekúcie a povinného zaviazal na ich úhradu. Súd podotýka, že konanie oprávneného nepovažoval za úmyselné konanie, ktorým by zavinil zastavenie exekúcie, nakoľko ten konal v súlade so zákonom a po tom, ako povinný oznámil údaje preukazujúce skutočnosti, s ktorými zákon spája zánik verejného zdravotného poistenia. Exekučný titul zrušil postupom podľa § 17a ods. 8 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov. Vzhľadom na zistené skutočnosti, súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by na úhradu trov exekúcie mal zaviazať oprávneného.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len vyhláška) v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:
a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,
b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,
c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,
d) doručenie exekučného príkazu,
e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,
f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,
g) každé zisťovanie bydliska povinného,
h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,
i) každé zisťovanie účtu povinného,
j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhlášky, náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 23 ods. 2 vyhlášky, náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eur za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 14 ods.1 citovanej vyhlášky si exekútor uplatňuje minimálnu odmenu, ktorá podľa tohto ustanovenia vyhlášky predstavuje sumu 33,19 €. Súd teda priznal exekútorovi odmenu vo výške, v akej si ju uplatňoval a ktorá exekútorovi patrí bez ohľadu na počet vykonaných úkonov exekučnej činnosti.
Ako vyplýva z § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, iba ak boli vynaložené účelne v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súdny exekútor teda musí preukázať, že hotové výdavky skutočne vynaložil a na aký účel ich musel vynaložiť. Súd však nemôže priznať hotové výdavky, ktoré exekútor nevynaložil, ale ešte len vynaloží, čo vyplýva aj zo samotného znenia ust. § 22 ods. 1 vyhlášky, ktoré hovorí o hotových výdavkoch, ktoré už boli vynaložené, inak by sa nemohlo jednať o výdavky. Exekútor vyčíslil náhradu hotových výdavkov vo výške 10,28 € (8,70 € za poštovné, 1,58 € náklady zo zavedením spisu, medzi ktoré patrí spis. obal, kan, papier, obálky).
Z hotových výdavkov bolo súdu preukázané iba vynaloženie poštovného vo výške 0,45 € a 1,65 € za doručenie námietok povinného súdu. V prípade doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (2,10 € /2) súd krátil poštové na polovicu, nakoľko v jednej poštovej obálke boli doručované povinnému dve rôzne upovedomenia o začatí exekúcie. Oprávnenému upovedomenie nebolo doručované prostredníctvom pošty, o čom svedčí kópia doručenky s odtlačkom podateľne oprávneného bez odtlačku pečiatky dodacej pošty. Obdobne súd postupoval aj v prípade doručenia návrhu na zastavenie súdu, nakoľko ho exekútor poslal v jednej obálke s iným podaním, ktoré sa týkalo iného exekučného konania (1,40 € /2). V ostatných prípadoch vynaloženie poštovného nebolo žiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, preto súd priznal exekútorovi jeho náhradu vo výške 3,85 €.
Z exekútorom predložených listín súd nemal napokon preukázané, z čoho pozostáva suma vo výške 1,58 €, ktorú exekútor označil ako „náklady so zavedením spisu“. Vo vyúčtovaní exekútor iba uviedol, že náklady predstavujú 1x obal, kan. papier, obálky. Z ustanovení vyhlášky nevyplýva, že by exekútor mal nárok na paušalizovanú náhradu výdavkov spojených so založením exekučného spisu. Aj v tomto prípade musí byť preukázané, že hotové výdavky boli vynaložené účelne a v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti. Súd však nemal zo strany exekútora žiadnym spôsobom preukázané, že výdavky vo výške 1,58 €, vynaložil na obstaranie materiálu potrebného pre vedenie exekučného spisu, ani spôsob výpočtu uvedenej sumy, preto mu súd nemohol priznať ich náhradu.
Trovy exekúcie, ktoré súd priznal súdnemu exekútorovi, predstavujú sumu vo výške 44,45 €, ktorá pozostáva z odmeny vo výšky 33,19 €, náhrady hotových výdavkov vo výške 3,85 € a z 20 % DPH vo výške 7,41 €, v súlade s § 196 Exekučného poriadku, nakoľko súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ktoré je potrebné podať na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.