Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9C-278-2010.pdf
PDF · 92.8 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/278/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou v právnej veci navrhovateľa: E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X. L., P.Á. XXXX/XX, proti odporkyni: H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., P. XX/ X, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Čiernym, advokátom so sídlom v Martine, Holubyho 51, v konaní o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva, takto
rozhodol:
Do výlučného vlastníctva odporkyne súd prikazuje zostatkovú hodnotu členského podielu k družstevnému bytu nachádzajúceho sa v H., na ulici P. X, a to v hodnote 20 100,- €.
Navrhovateľ zodpovedá za zostatok pôžičky vedenej v R. R., C..R.., Martin, číslo úveru: XXXXXXXXXX/ XXXX zo stavom ku dňu 11.12.2007 vo výške 5 374,- €.
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi na vyrovnanie vzájomných podielov sumu 4 241,- €, a to v pravidelných mesačných splátkach po 100,- €, pričom prvá splátka bude vykonaná do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, ďalej vždy do každého 30. dňa nasledujúceho mesiaca až do úplného vyrovnania pod následkom straty výhody splátok.
O trovách konania súd rozhodne v zákonnej lehote po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 25.11.2010 žiadal o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode s tým, že manželstvo bolo právoplatne rozvedené právoplatným rozhodnutím tunajšieho súdu. Za trvania manželstva nadobudli hnuteľné veci, ktoré v návrhu vyšpecifikoval a za trvania manželstva na základe písomnej zmluvy získali úver v celkovej výške 180 000,- Sk. Uvedený úver ku dňu zániku BSM nebol vyplatený a tento úver spláca sám. Navrhoval, aby všetky hnuteľné veci, ktoré sú bez hodnoty, neboli predmetom vyporiadania BSM a tieto ponechá bývalej manželke a deťom. Požadoval vyplatenie sumy 4 970,- €. Finančné prostriedky, ktoré získali ako doplatok za výmenu bytu v celkovej sume 350 000,- Sk po vzájomnej dohode s odporkyňou boli vyplatené na jeho účet a tieto finančné prostriedky použil na uhradenie spoločných dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Predmetný návrh podal z toho dôvodu, že nemal vedomosť o všetkých existujúcich dlhoch, ktoré musel zaplatiť a ktoré narobila počas ich spolužitia odporkyňa. Tak isto zostal nevyporiadaný spoločný dlh na úvere, ktorý ku dňu zániku BSM existoval a existuje. Požadoval polovicu z tohto nesplateného úveru.
Odporkyňa navrhovala, aby do jej vlastníctva bola prikázaná zostatková hodnota členského podielu. Pokiaľ ide o úver, nepopierala tú skutočnosť, že bol získaný počas trvania manželstva, ale krátko pred samotným rozvodom s uvedeným úverom disponoval len navrhovateľ, ktorý ho sám pre svoju potrebu využil. Navyše jej tvrdenie si môže súd overiť tým spôsobom, že v banke navrhovateľ zrušil jej dispozičné
právo k uvedenému úveru, z ktorého nerobila žiadne výbery. Poukázala na dohodu o vyporiadaní BSM (aj keď nešlo o platne uzatvorenú dohodu, pretože bola urobená za trvania manželstva) a ktorá svedčí o tom, že peniaze získané za doplatok z výmeny väčšieho bytu za menší dostal navrhovateľ, ktorý taktiež peniaze spotreboval. Navrhovala, aby táto suma bola predmetom vyporiadania BSM, ktorá vo vzťahu k aktuálnej mene je vo výške 11 618,- €.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného súdu Martin, sp. zn. 10C/65/2009, 8C/32/2009, listinnými dôkazmi v spise sa nachádzajúcimi, a to znaleckým posudkom A.. A. F., stanoviskami realitných kancelárií ohľadne trhovej ceny členského podielu v stavebnom bytovom družstve a ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú trvalou súčasťou súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Manželstvo účastníkov bolo rozvedené rozsudkom pod sp. zn. 10C/244/2006 zo dňa 03.10.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.12.2007 s tým, že dve maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke. K zániku BSM došlo dňom 11.12.2007.
Zo súhlasných výpovedí oboch účastníkov súd zistil, že za trvania manželstva nadobudli zariadenie do domácnosti, ktoré obaja považovali za majetok, ktorý je bez hodnoty ku dňu vyporiadania BSM vzhľadom na dĺžku užívania a dohodli sa na tom, že tento nebude predmetom vyporiadania BSM a naďalej zostane vo vlastníctve odporkyne bez povinnosti akéhokoľvek finančného vyrovnania.
Taktiež nebolo medzi účastníkmi sporné, že za trvania manželstva nadobudli spoločné práva k družstevnému bytu, nachádzajúceho sa v H. na ulici P. č. X. Právoplatným rozhodnutím Okresného súdu Martin, sp. zn. 8C/32/2009, bol zrušený spoločný nájom k predmetnému bytu a výlučnou nájomníčkou a členkou družstva sa stala odporkyňa. Z uvedeného spisu vyplynulo, že tento účastníci nadobudli výmenou za väčší byt, ktorý vlastnili, a to na základe zmluvy o prevode členských práv a získali touto výmenou výplatok kúpnej ceny vo výške 11 618,- €.
Dňa 22.02.2006 uzatvorili účastníci konania zmluvu o spotrebiteľskom úvere v R. R. a.s. s číslom úveru XXXXXXXXXX vo výške 180 000,- Sk, so stavom ku dňu zániku BSM bol dlh na poskytnutom úvere vo výške 5 373,76 €, zaokrúhlene 5374,- €.
Odporkyňa tvrdila, že peniaze, ktoré získali ako doplatok za kúpnu cenu vo výške 11 618,- €, spotreboval sám navrhovateľ. Tak isto aj finančné prostriedky, ktoré boli získané úverom.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v bezpodielovom spoluvlastníctve je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe, alebo výkonu povolania len jednému z manželov, a veci vydaných v rámci predpisov reštitúcii majetkov jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva, alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Podľa § 149 ods. 1, 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 prvá veta OZ pri vyporiadaní sa vychádza z tohto, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení súd na návrh niektorého z účastníkov vykoná vyporiadanie BSM na čas po rozvode za predpokladu, že nedošlo k uzatvoreniu dohody podľa § 143a OZ. Do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí uvedených už v citovanom ustanovení § 143 OZ.
V konkrétnej prejednávanej veci predmetom vyporiadania je hodnota členského podielu družstevného bytu, zostatok dlhu na spoločnom úvere, ktorého výška bola ustálená ku dňu zániku BSM a ktorý dlh trvá. Medzi účastníkmi bola nesporná hodnota členského podielu k družstevnému bytu. Tak isto bola nesporná finančná hotovosť získaná za trvania manželstva ako doplatok kúpnej ceny za výmenu
spoločného bytu, ktorá bola vyplatená na účet navrhovateľa vo výške 11 618,- €. Spornou zostala skutočnosť, ktorú tvrdil navrhovateľ, že uvedená suma bola použitá na vyplatenie spoločných dlhov, a to pôžičky, ktorú mali od jeho matky vo výške 140 000,- Sk, dlh voči spoločnosti W. a ďalšie dlhy. Súd neuveril tvrdeniam navrhovateľa o vyplatení spoločných dlhov, na ktoré poukazoval. Zo spisu 8C/32/2009 mal súd preukázané, že táto suma skutočne ako doplatok kúpnej ceny bola vyplatená na účet navrhovateľovi, čo aj sám v rámci uvedeného konania potvrdil. Aj v tom konaní tvrdil, že peniaze nespotreboval sám, ale použil ich na vyplatenie dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Bolo povinnosťou, aby navrhovateľ tvrdenie o existencii spoločných dlhov preukázal a preukázal zároveň aj to, kedy a z akých finančných prostriedkov alebo z akého účtu tieto spoločné dlhy vyplatil. Samotné jeho tvrdenie nie je dostatočným dôkazom. Súd danú situáciu, keďže neuniesol dôkazné bremeno, vyhodnotil tak, že uvedené finančné prostriedky použil pre svoju potrebu, a preto súd v rámci finančného vyrovnania v rámci vyporiadania BSM túto sumu 11 618,- € považoval za aktívum na strane navrhovateľa.
Aktívum na strane odporkyne je hodnota členského podielu 20 100,- €, pretože na základe súdneho rozhodnutia 8C/32/2009 sa stala výlučnou nájomníčkou a členkou v stavebnom bytovom družstve.
Pasívum na strane oboch účastníkov, teda navrhovateľa i odporkyne, je spoločný dlh na úvere so zostatkom ku dňu zániku BSM vo výške 5 374,- €.
Zo znaleckého posudku A.. A. F. súd zistil všeobecnú hodnotu bytu - garsónky č. XX v podkroví bytového domu s. č. XX, ulica P. X, H., vo výške 20 100,- €. Znalec v závere uvedeného posudku uviedol, že VŠH bola stanovená podľa vyhlášky MS SR č. 492/04 a ide o znalecký odhad najpravdepodobnejšej ceny, ktoré nehnuteľnosti by tieto mohli dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou. Všeobecnou cenou členského podielu v bytovom družstve je cena, za ktorú je možné v danom mieste a čase nadobudnúť členské práva a povinnosti a zisťuje sa v porovnaní s už zrealizovanými predajmi v danom čase a mieste.
Podľa oznámenia spoločnosti REMAX Reality Brokers zo dňa 14.08.2013, ktorá podala informáciu o trhovej cene členského podielu v bytovom družstve, a to formou metódy zjednodušeného odhadu s tým, že stav bytového domu je neznámy, stav bytu prípadná rekonštrukcia a jej rozsah je neznámy, stav rozvodov a inžinierskych sietí je neznámy a predmetný byt nie je vo vlastníctve, ocenili hodnotu členského podielu v bytovom družstve, za ktorú je ochotný tento podiel odkúpiť reálne kupujúci za peňažnú čiastku 15 000,- €.
Podľa oznámenia spoločnosti Realityalpia, s.r.o., ktorá bola súdu doručená 30.10.2013, uviedla, že pokiaľ ide o odhad trhovej ceny členského podielu garsónky na ulici P. X v k. ú. H., obhliadky bytového domu na mieste samom, z výpisu katastra nehnuteľností s tým, že neboli priamo v garsónke, cenu určili od 20 000,- € do 27 000,- €. Uviedli, že presnejšia výška by sa odvíjala od stavu bytu - rekonštrukcie, výšky mesačného nájmu a výšky anuity.
Súd pri určení hodnoty členského podielu aplikoval tzv. všeobecnú cenu, ktorá nevyjadruje len cenu nehnuteľnosti v závislosti od druhu stavby, použitých materiálov, konštrukcií a pod., ale aj situáciu na trhu s nehnuteľnosťami v danom mieste a čase. Z uvedených získaných podkladov tak, ako boli konštatované vyššie, súd dospel k záveru, že všeobecná hodnota ustálená znaleckým posudkom v danom čase po zohľadnení skutočností tak, ako boli v závere znaleckého posudku uvedené a zohľadnené, za použitia tzv. porovnávacej metódy, znalec zohľadňoval aj skutočnosti cien obdobných nehnuteľností v konkrétnom mieste a čase a určil tak najpravdepodobnejšiu reálnu všeobecnú hodnotu podielu, ktorý by bolo možné za objektívnu všeobecnú trhovú cenu získať.
Pri samotnom vyporiadaní sa súd riadil zásadou, že podiely oboch účastníkov na spoločne nadobudnutom majetku, či už aktívnom alebo pasívnom, sú rovnaké. Z masy, ktorá tvorí BSM, ktorá bola predmetom súdneho sporu, súd prikázal odporkyni všeobecnú hodnotu členského podielu, ktorá bola ustálená ku dňu zániku BSM vo výške 20 100,- €.
Súd na základe vykonaného dokazovania s finančnou čiastkou, ktorú získali za trvania manželstva účastníci predmetného sporu ako doplatok ku kúpnej cene za predaj väčšieho bytu vo výške 11 618,- €, bolo nesporne preukázané, že uvedené finančné prostriedky boli poukázané na účet, ktorý patril
navrhovateľovi a ktorú skutočnosť ani on sám nepopiera. Súd konštatoval, že v rámci vykonávaného dokazovania navrhovateľ súdu nepredložil presvedčivé dôkazy o tom, že uvedené peniaze, ktoré boli spoločné, boli použité na zaplatenie konkrétnych dlhov, ktoré účastníci mali za trvania manželstva. Taktiež nepreukázal, kedy a akým spôsobom bola jeho matke za jej života vrátená ňou poskytnutá pôžička vo výške 140 000,- Sk tak, ako to vyplynulo z vyhlásenia, ktoré navrhovateľ ako dôkaz o poskytnutí pôžičky súdu predložil (č. l. 99 súdneho spisu) a je zo dňa 10.10.2007 napísané vlastnoručne jeho matkou, ktorá okrem iného uviedla, že poskytovala finančné prostriedky v hotovosti, ktorú výšku však nemôže preukázať, ale pokiaľ ich poskytovala poukážkami cez účet, žiada, aby jej boli vrátené s tým, že apeluje na navrhovateľa ako syna, ako si svoj dlh voči jej osobe splniť. S týmto dôkazom sa súd nemohol vyporiadať prípadným výsluchom, pretože podľa vyjadrenia je uvedená osoba po smrti. Z týchto dôvodov uvedená suma, o ktorej navrhovateľ tvrdil, že bola ako pôžička vrátená matke, nebola jednoznačne preukázaná, kedy a akým spôsobom ju vrátil a eventuálne, či v rámci vyporiadania dedičského konania bola uvádzaná ako pohľadávka po poručiteľke.
Súd prikázal navrhovateľovi dlh, ktorý spoločne obom účastníkom tohto sporu vznikol, a to na základe písomnej zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2006 (č. l. 22 až 24 súdneho spisu), z ktorej súd konštatoval, že navrhovateľ a odporkyňa uzatvorili zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve na sumu 180 000,- Sk za podmienok v zmluve uvedených. Z uvedeného vyplýva, že obaja zodpovedajú za dlh voči veriteľovi. Vzhľadom k tomu, že v rámci konania bolo preukázané, že uvedená finančná hotovosť bola na základe zmluvy uzatvorenej dňa 22.02.2006, teda v čase, keď už bol podaný návrh na rozvod manželstva a uvedené finančné prostriedky, ktoré boli vyplatené, použil len navrhovateľ. Odporkyni bolo zrušené právo disponovania s účtom, na ktorom boli finančné prostriedky, a to dňom 06.03.2006. Pri rovnosti podielov by inak patrilo navrhovateľovi právo na vyplatenie polovice dlhu, ktorý ku dňu zániku BSM existoval a ktorý spláca sám aj za odporkyňu. Bolo by však v rozpore s dobrými mravmi, aby odporkyňa, i keď je spoludlžníčkou, zodpovedala za finančné prostriedky, ktoré ona nespotrebovala, resp. nemohla s nimi disponovať a toto právo mal len navrhovateľ. O tom, že reálne s finančnými prostriedkami nedisponovala, svedčia aj výpisy, ktoré boli súdu zaslané z R. R., C..R.., a z ktorých nevyplynuli také finančné operácie, z ktorých by bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky používala aj odporkyňa (č. l. 170 až 278 súdneho spisu). Preto za takto konštatovaného stavu uvedený dlh preberá navrhovateľ spolu so zodpovednosťou voči R. R. bez povinnosti vyplatenia povinnosti z dlhu zo strany odporkyne.
Predmetom vyporiadania bola tak hodnota členského podielu 20 100,- € a suma 11 618,- €, ktoré hodnoty spolu tvoria masu BSM vo výške 31 718,- €. Pri zachovaní zásady rovnosti podielov by mal mať každý účastník hodnotu 15 859,- € (31 718,- : 2).
Navrhovateľ má aktívum 11 618,- € a odporkyňa má aktívum 20 100,- €. Rozdiel predstavuje sumu 4 241,- € (15 859, ktoré by mal mať navrhovateľ a má 11 618) a o uvedenú sumu 4 241,- €, ktorú má odporkyňa vyplatiť navrhovateľovi, o túto sumu má viac ako navrhovateľ.
Podľa § 160 ods. 1, druhá veta O.s.p. súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Súd zaviazal odporkyňu na vyrovnanie vzájomných podielov v prejednávanom spore čiastkou 4 241,- €. Vzhľadom na jej sociálne pomery, ktoré sú súdu známe a zo súdneho spisu vyplývajú, jej neumožňujú, aby uvedenú sumu navrhovateľovi vyplatila v zákonnej lehote a nie je ani objektívne možné reálne očakávať, že by finančné prostriedky na jej vyplatenie mohla získať požičaním si prostriedkov z peňažného ústavu. Preto jej súd povolil splátky vo výške 100,- € mesačne, prostredníctvom ktorých si svoj dlh bude voči navrhovateľovi postupne plniť s tým, že v prípade nedodržania čo i len jednej zročnej splátky stráca právo na výhodu poskytnutých splátok a zvyšok neuhradeného dlhu sa stáva následne splatným.
O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd Žilina prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo). Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).