Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-57-2014.pdf
PDF · 89.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RA-3C/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Revúcej samosudcom JUDr. Petrom Csankom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi: Š. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. X/ XX o zaplatenie 144,56 Eur s prísl. takto
rozhodol:
Návrh navrhovateľa sa zamieta.
Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal na odporcovi zaplatenia sumy 144,56 Eur s príslušenstvom. Uviedol, že jeho právny predchodca X. Ú. V., R..F.. uzatvorila s odporcom dňa 30.05.2007 zmluvu, na základe ktorej postupca poskytol odporcovi peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov a ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinností, sú upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 08.12.2011 medzi X. Ú. V., a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa pohľadávku voči odporcovi, ktorú si uplatňuje v tomto konaní. V návrhu navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka upravujúceho zmluvu o úvere.
Súd konštatuje, že návrh navrhovateľa na začatie konania zo dňa 14.10.2013, ktorým bola uplatnená žalovaná suma bol vypracovaný tak, že obsahuje veľmi všeobecne a vágne formulované pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, na základe ktorých mal súd rozhodnúť. Návrh na začatie konania, tak ako bol podaný, nebol zo strany súdu prejednateľný a preskúmateľný, preto bolo potrebné výzvami navrhovateľa vyzvať, aby pravdivo opísal rozhodujúce skutočnosti a na svoje tvrdenia navrhol a doplnil dôkazy, aby mohol byť jeho návrh prejednateľný a uplatnený nárok súdom preskúmateľný.
Až z doplnení návrhu sa stalo zrejmým, že predmetom konania je zaplatenie žalovanej sumy titulom nepovoleného prečerpania na účte. Čo sa týka uplatnenia poplatkov za spracovanie exekúcie navrhovateľ súdu poukázal na bod 22 sadzobníka poplatkov X., a.s. (právneho predchodcu navrhovateľa), z ktorého vyplýva, že tento poplatok zahŕňa poplatok za poskytovanie správ o záležitostiach týkajúcich sa klienta pre potreby súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie podľa osobitného zákona. Súd na tomto mieste konštatuje, že zo spisového materiálu nevyplýva, že by bola vedená voči odporcovi akákoľvek exekúcia, súd taktiež konštatuje, že ani mu nie je celkom zrejmé,
na základe akej skutočnosti vyrubil právny predchodca navrhovateľa odporcovi poplatky za spracovanie exekúcie.
Návrh na začatie konania bol spolu s prílohami odporcovi doručený. Ten sa však k podanému návrhu nevyjadril.
Nakoľko ide v danej veci o zaplatenie sumy nižšej ako 1 000,- Eur súd konštatuje, že ide o drobný spor, preto súd vo veci pojednávanie nenariadil a dňa 29.07.2014 verejne vyhlásil rozsudok.
Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa X. Ú. V., R..F.., U. O. X, V., C.: XX XXX XXX uzavrela s odporcom dňa 30.05.2007 zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb I. účtu. Predmetom zmluvy je otvorenie a vedenie bežného účtu v zmysle zvoleného účtu a možnosť zriadenia a používania produktov a služieb I. účtu podľa výberu v zmysle platného cenníka X., a.s. Zmluva obsahuje aj ustanovenie o nastavení limitu prečerpania, teda povoleného prečerpania na účte s tým, že to bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou.
Nakoľko návrh nebol celkom určitý a zrozumiteľný, čo sa týka pravdivého opísania rozhodujúcich skutočností, teda skutku, resp. skutkového deja, z ktorého odvodzuje navrhovateľ voči odporcovi žalovaný nárok, na základe výzvy navrhovateľ uviedol, že vzhľadom na to, že odporca v priebehu zmluvného vzťahu splnil stanovené podmienky pôvodný veriteľ mu poskytol povolené prečerpanie na účte (č.l. 30 spisu). Žalovaná suma predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácii vo výške 144,56 Eur, čo predstavuje nepovolené prečerpanie na účte. Ku nepovolenému prečerpaniu na účte podľa vyjadrenia navrhovateľa došlo dňa 30.11.2007.
V tejto časti odôvodnenia súd konštatuje, že zmluva o bežnom účte, čo sa týka dojednania povoleného prečerpania účtu, obsahuje veľmi všeobecné ustanovenia, kde sa nastavenie limitu prečerpania povoľuje s tým, že bude automaticky nastavené po splnení kritérií stanovených bankou. Stanovuje sa úroková sadzba. V záverečných ustanoveniach zmluvy sa taktiež deklaruje, že X., a.s. je oprávnená po splnení ňou stanovených kritérií klientovi zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. V ďalšom je potrebné nachádzať odpoveď na to aké konkrétne práva a povinnosti majú účastníci konania pri povolenom a nepovolenom prečerpaní na účte klienta vo všeobecných podmienkach X., a.s. v článku 4.10 a 4.11 (ďalej len „VOP“).
Pre posúdenie žalovaného nároku zo strany súdu je dôležitý
-článok 4.10.1 VOP veta tretia a štvrtá, podľa ktorého „povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte; o výške začiatku povoleného prečerpania Vás budeme informovať“.
-článok 4.11.3 VOP, podľa ktorého „v prípade vzniku nepovoleného prečerpania Vám pošleme upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečrpania. Ak nepovolené prečerpanie nevyrovnáte v nami stanovenej lehote, naša pohľadávka z nepovoleného prečrpania sa stane okamžite splatnou vrátane príslušenstva a uplatníme si svoje práva so zabezpečenia pohľadávky, alebo ju budeme vymáhať mimosúdnou alebo súdnou cestou. Za poslanie upomienky podľa tohto bodu si účtujeme poplatok podľa cenníka“.
Súd pripomína, že zmluva o bežnom účte upravuje iba možnosť zriadiť odporcovi k bežnému účtu povolené prečerpanie.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávky medzi X. Ú. V., a.s. a navrhovateľom vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola postúpená na navrhovateľa.
Do spisu bolo doložené aj oznámenie o postúpení pohľadávky, ktoré malo byť adresované odporcovi. Súd konštatuje, že nie je preukázané, že toto oznámenie o postúpení pohľadávky bolo doručené odporcovi.
Do spisu doložil navrhovateľ pokus o zmier. Z pokusu o zmier č.l. 23 vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa vyzval odporcu na zaplatenie sumy 168,70 Eur s tým, že uviedol, že dňa 15.11.2010 bola pôvodným veriteľom X., a.s. vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru, ktorá skutočnosť mala byť odporcovi oznámená.
Do spisu navrhovateľ doložil aj cenník X., a.s., z ktorého má vyplývať podľa bodu 22.1, že za poskytovanie správ o záležitostiach týkajúcich sa klienta pre potreby súdneho exekútora (ako aj pre iné potreby) klient má platiť sumu 16,60 Eur.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 79 ods. 1 O.s.p. konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.
Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Úvodom právneho zhodnotenia zisteného skutkového stavu súd musí pripomenúť, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. Podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci samej je dokazovaním zistený skutkový stav veci. Pri zistení skutkového stavu súd vychádza iba z toho dôkazného materiálu, ktorý účastníci konania svojou aktivitou vnesú do konania. Zároveň je súd opisom skutku, skutkového deja tak ako je vymedzený zo strany navrhovateľa viazaný.
V tomto prípade sa teda navrhovateľ domáhal na odporcovi zaplatenia žalovanej sumy titulom toho, že odporca sa dostal do nepovoleného debetu na svojom bežnom účte dňa 30.11.2007. Ide o neuhradenú istinu úveru vo výške 144,56 Eur (rozdiel medzi istinou úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu - č.l. 2 spisu), ktorá suma pozostáva aj z tzv. poplatkov za spracovanie exekúcie.
Ak je teda súd viazaný skutkovým vymedzením žalovaného nároku zo strany navrhovateľa, musí konštatovať, že:
-ak sa malo povoliť odporcovi zriadiť na jeho bežnom účte povolené prečerpanie, mal byť o tejto významnej právnej skutočnosti odporca zo strany X., a.s. (právny predchodca navrhovateľa) písomne informovaný, čo však preukázané v konaní nebolo,
-ak sa odporca dostal do nepovoleného prečerpania, podľa bodu 4.11.3 VOP mala X., a.s. (právny predchodca navrhovateľa) zaslať upomienku odporcovi s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania. Ak nepovolené prečerpanie odporca nevyrovnal v lehote stanovenej upomienkou právneho
predchodcu navrhovateľa, pohľadávka z nepovoleného prečerpania sa stane okamžite splatnou, vrátane príslušenstva a bude uplatnená súdnou alebo mimosúdnou cestou; za poslanie upomienky si mal právny predchodca navrhovateľa účtovať poplatok podľa cenníka.
Súd konštatuje, že zo spisového materiálu vôbec nevyplýva, že by právny predchodca navrhovateľa X., a.s. informoval písomne odporcu o zriadení povoleného prečerpania na bežnom účte odporcu (je teda otázne či bolo vôbec zriadené povolené prečerpanie na bežnom účte odporcu) a že zaslal odporcovi akúkoľvek upomienku s požiadavkou o zaplatenie nepovoleného prečerpania, čím by zosplatnil svoju pohľadávku z nepovoleného prečerpania, súd teda konštatuje, že aj keby došlo k zriadeniu povoleného prečerpania na bežnom účte odporcu, pohľadávka právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi z nepovoleného prečerpania na účte odporcu sa nestala splatnou vrátane príslušenstva (nebola zosplatnená postupom upraveným vo vyššie uvedenom článku 4.11.3 VOP).
Súd teda konštatuje, že nárok navrhovateľa voči odporcovi dôvodný nie je, lebo v konaní nebolo preukázané, že by došlo zo strany právneho predchodcu navrhovateľa ku zosplatneniu pohľadávky z nepovoleného prečerpania na účte odporcu vrátane jej príslušenstva, nárok navrhovateľa voči odporcovi je teda podaný nedôvodne, predčasne.
Čo sa týka uplatnenia tzv. poplatkov za spracovanie exekúcie, súd považuje uplatnený nárok v tejto časti za nedôvodný. V konaní nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by voči odporcovi bola vedená akákoľvek exekúcia. Súdu ani nie je zrejmé na základe akej skutočnosti bol vyrubený odporcovi zo strany právneho predchodcu navrhovateľa predmetný poplatok. Daný poplatok považuje súd za poplatok nejasne určený, nedôvodne vyrubený, ktorý nemá žiadnu oporu v hmotnom práve, resp. v zmluve o bežnom účte, ktorú uzavreli účastníci konania.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods.1 O. s. p. tak, že odporcovi i keď bol v spore procesne úspešný náhradu trov konania nepriznal nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli ani si ich náhradu neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.