Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/18/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na neverejnom zasadnutí konanom 16. februára 2023 v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudkýň JUDr. Moniky Liptákovej a JUDr. Eriky Bebčákovej, prejednal sťažnosť C. R. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. zo 4.1.2023 a takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť C. R. z a m i e t a ako nedôvodnú.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd podľa a Tr. zák. uložil C. R. ústavné ochranné psychiatrické liečenie.

Proti uzneseniu okresného súdu podal sťažnosť C. R., ktorú odôvodnil tak, že zistený skutkový stav nezodpovedá skutočnosti, súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Súd môže prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebrané na verejnom zasadnutí a opierať sa o dôkazy na ňom vykonané. Tieto musí hodnotiť sám a nesmie ich hodnotenie prenechať znalcom, ani orgánom činným v trestnom konaní. Na pojednávaní bol vypočutý znalec MUDr. Stanislav Kollár, ktorý uviedol, že napísal to, čo mu on povedal, ale nevie to dokázať, lebo nemá výpoveď podpísanú ním a nemá ani nahrávku. Takto vytvorený znalecký posudok nemôže byť podkladom pre rozhodnutie. Poukázal na zaujatosť znalca MUDr. Stanislava Kollára, pretože už v minulosti vyhotovil znalecký posudok U. V., v ktorom uviedol veci, ktoré on nikdy nepovedal. Znalecký posudok teda sfalšoval a zmanipuloval. Súčasný znalecký posudok má slúžiť na jeho diskreditáciu a zbavenia ho svojprávnosti. Na znalca podal aj trestné oznámenie pre falšovanie znaleckého posudku. Znalec mu kládol otázky na základe toho, čo mu povedali policajti. V súčasnej dobe sa dobrovoľne podrobuje ambulantnej liečbe. Pre spoločnosť nepredstavuje žiadnu hrozbu. U psychiatričky bol v minulosti asi trikrát a nechodil tam pravidelne, ako to podotýka sudkyňa v napadnutom uznesení. Dobrovoľne sa podrobuje ambulantnej liečbe, aj keď mu nebola nariadená súdom. Od skutku z 5.9.2021 nespáchal žiadny trestný čin a ani priestupok. Ambulantné liečenie preto považuje za postačujúce, keďže pre spoločnosť nepredstavuje žiadne riziko a ani nebezpečenstvo. Poukázal, že v prípravnom konaní boli porušené jeho ústavné práva. Okresný súd rozhodol o uložení liečby bez toho, aby vypočul nejakých svedkov ku skutku, pre ktorý bol stíhaný. Pokiaľ ide o jeho duševnú chorobu, túto si vymysleli psychiatri. Otázkou spáchania trestného činu sa nedostatočne zaoberal okresný súd. V tomto smere nevykonal dokazovanie. Chápe zmysel trestného konania a je schopný plnohodnotne vypovedať. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia neuviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Prvostupňový súd pri rozhodnutí postupoval v rozpore so zásadou „in dubio pro reo“ a prihliadal na dôkazy, o ktorých sú pochybnosti. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby vo veci sám rozhodol.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť bola podaná v zákonom stanovenej lehote, oprávneným subjektom, avšak táto nie je dôvodná.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že prvostupňový súd vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, ktorý mu umožňoval vo veci aj objektívne a spravodlivo rozhodnúť. V odôvodnení napadnutého uznesenia dostatočne vyložil, ktoré dôkazy vykonal, akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení a na základe akých skutočností dospel k výroku o uložení ochranného liečenia C. R.. Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním stotožňuje, preto v zásade naň v celom rozsahu odkazuje.

V tomto smere nepovažuje krajský súd sťažnostné námietky C. R. za opodstatnené, že odôvodnenie napadnutého uznesenia je nedostatočné, nezodpovedá zákonu a nie je z neho zrejmé, na základe akých dôkazov, resp. úvah dospel prvostupňový súd k svojmu rozhodnutiu.

Pokiaľ C. R. namieta, že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal dôkaznou situáciou - najmä výpoveďami svedkov vo veci trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., v ktorej bolo jeho trestné stíhanie zastavené pre nepríčetnosť, krajský súd poznamenáva, že rozhodnutie o zastavení trestného stíhania je právoplatné a nebol dôvod, aby v konaní o uložení ochranného liečenia C. R. vykonával prvostupňový súd dokazovanie v súvislosti so skutkom, pre ktorý bol stíhaný.

Krajský súd sa nestotožňuje ani so sťažnostnou námietkou, že prvostupňový súd ponechal hodnotenie vykonaných dôkazov znalcovi. Zo spisu vyplýva, že znalecký posudok bol len jedným z dôkazov, na ktoré prihliadal prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní. Pokiaľ C. R. namieta, že znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, bol zaujatý, krajský súd poznamenáva, že zo spisu nevyplývajú také skutočnosti, ktoré by objektívne spochybňovali nezaujatosť znalca, resp. na základe ktorých by bolo možné pochybovať o správnostiach záveru znaleckého posudku. Námietku C. R. o zaujatosti znalca preto považuje krajský súd za nedôvodnú, nakoľko tvrdenie o zaujatosti znalca nebolo objektívne žiadnym dôkazom preukázané.

Pokiaľ C. R. konštatuje, že nepredstavuje žiadne riziko, resp. nebezpečenstvo pre spoločnosť, ani s touto námietkou sa krajský súd nestotožňuje, keďže z vykonaných dôkazov vyplýva, že trestného činu sa mal dopustiť počas doby, keď absolvoval ambulantnú psychiatrickú liečbu. Možno teda konštatovať, že ambulantný spôsob liečby C. R. nie je dostatočný, keďže v podmienkach, hoci aj dobrovoľnej ambulantnej liečby, nebol schopný viesť riadny život, ale dopustil sa trestnej činnosti.

Krajský súd sa nestotožnil ani so sťažnostnou námietkou C. R., že netrpí a nikdy netrpel duševnou chorobou, ktorú si vymysleli psychiatri, nakoľko z vykonaných dôkazov vyplýva pravý opak, keďže aj sám C. R. potvrdil, že dobrovoľne sa podrobuje u psychiatričky ambulantnej liečbe.

Z vykonaných dôkazov nepochybne vyplýva, že C. R. sa v dôsledku duševnej choroby podroboval a podrobuje ambulantnej psychiatrickej liečbe, počas ktorej sa dopustil úmyselnej trestnej činnosti. Z posudku znalca nepochybne vyplýva, že prognóza ďalšieho vývoja osobnosti C. R. vo vzťahu k protispoločenskému konaniu je nepriaznivá a keďže jeho pobyt na slobode je nebezpečný, navrhol uložiť C. R. ústavnú psychiatrickú liečbu. Záverom krajský súd poznamenáva, že výrok napadnutého uznesenia zodpovedá zákonu a zákonu zodpovedá aj konanie, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo. Pre uloženie ústavnej ochrannej psychiatrickej liečby boli aj podľa názoru krajského súdu splnené všetky zákonné podmienky, nakoľko z vykonaných dôkazov možno dospieť k bezpečnému záveru, že len ochranné liečenie ústavnou formou je dostatočne účelným ochrániť spoločnosť od prípadného ďalšieho páchania trestnej činnosti C. R.. Z posudku znalca psychiatra jednoznačne vyplýva, že prípadná ambulantná liečba u C. R. nie je dostatočná z hľadiska naplnenia účelu ochrannej liečby.

Keďže krajský súd považuje uznesenie prvostupňového súdu za zákonné a so sťažnostnými námietkami C. R. sa nestotožnil, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a sťažnosť C. R. podľa ako nedôvodnú zamietol.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.