Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-88-2014.pdf
PDF · 78.67 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/88/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej
a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu:
Rudolf Hodas - GRAFIKA, podnikateľa s miestom podnikania Zakvášov 1518/49, 017 07 Považská Bystrica, IČO: 46 482 598, právne zastúpený Mgr. K.. Y. F., advokátom so sídlom Z. XX/XX, XXX XX T. Bystrica proti žalovanému: POVAŽSKÁ TLAČIAREŇ, s.r.o., so sídlom Slovenských partizánov 14, 017 01 Považská Bystrica,
IČO: 31 599 044, právne zastúpený spoločnosťou L. o zaplatenie 1.033,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č.k. 14Cb/104/2013-49 zo dňa 19.decembra 2013 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Považská Bystrica rozsudkom č.k. 14Cb/104/2013-49 zo dňa
19.decembra 2013 zaviazal žalovaného k zaplateniu 461,04 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 441,40 eur od 20.12.2012 do 17.12.2012, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 41,40 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 419,64 eur od 15.01.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, vo zvyšnej časti návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške 10,82 % trov potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalobcovi.
Z vykonaného dokazovania prvostupňový súd zistil, že medzi účastníkmi bolo nesporné, že žalobca ako zhotoviteľ uzatvoril so žalovaným ako objednávateľom zmluvu o dielo, v ktorej sa účastníci dohodli na tom, že žalovaný bude platiť žalobcovi 4 eur za hodinu práce. Žalobca v decembri 2012 pre žalovaného odpracoval 104,91 hodín a súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca má právo na 419,64 eur (104,50 x 4 eur). Evidencia dochádzky za december 2012 bola podpísaná osobou, ktorú konateľ žalovaného poveril na vykonávanie kontroly dochádzky a súd považoval túto evidenciu za hodnovernú. Strany si dojednali odmeňovanie na hodinovej báze a preto ako podklad na výpočet odmeny slúži výlučne iba údaj o odpracovanom čase, ktorý sa vynásobí dohodnutou odmenou. Pokiaľ si žalobca za december vyfakturoval aj 5,50 eur za telefón, 100 eur ako prémiu a 20 eur ako bonus, žalobca nepreukázal, že žalovaný mal právnu povinnosť platiť mu náhradu hotových výdavkov, „prémiu“ a
„bonus“; súd prvého stupňa návrh čo do sumy 63,86 eur zamietol. Pokiaľ ide o faktúru za november 2012, žalobca v prílohe tejto faktúry uviedol, že pre žalovaného odpracoval 228 hodín (v tejto súvislosti súd považuje za vhodné poukázať na to, že ak by žalobca skutočne odpracoval takýto počet hodín, mohol by si vyfakturovať iba 912 eur a nie 950,40 eur). Žalobca však v konaní nepreukázal (napríklad predložením evidencie dochádzky, ktorej správnosť bolo overená povereným pracovníkom odporcu alebo iným dôkazom), že skutočne v novembri 2012 odpracoval 228 hodín a teda v zásade by do úvahy prichádzala možnosť návrh v tejto časti zamietnuť. Súd prvého stupňa prihliadol na to, že žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru žalobca pre neho vykonal v novembri 2012 práce v rozsahu 441,40 eur - a teda vo vzťahu k faktúre za november 2012 je medzi účastníkmi nesporná suma 441,40 eur; vzhľadom na nespornosť tejto sumy súd dospel k záveru, že žalobca má nárok na 441,40 eur. Sporných ostalo 509 eur a keďže žalobca nepreukázal, že vykonal práce nad rámec nesporného rozsahu, súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok na 509 eur. navrhovateľ má nepochybne nárok na 861,04 eur. Žalovaný už žalobcovi uhradil 400 eur, súd žalovaného zaviazal na doplatenie zvyšných 461,04 eur. Podľa názoru súdu prvého stupňa nie je možné považovať zaplatenie sumy 400 eur za úkon, ktorým bol uznaný aj zvyšok dlhu. Žalobca sa po tom, ako žalovanému doručil predmetnú faktúru dozvedel, že konateľ žalovaného spochybňuje výšku fakturovanej sumy; z čiastočnej úhrady teda nemožno usudzovať, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Žalovaný je v omeškaní so splnením peňažného záväzku, súd prvého stupňa priznal žalobcovi aj úrok z omeškania. Súd pritom vychádzal z toho, že k omeškaniu došlo 20.12.2012 a 15.01.2013, žalobcovi patrí 8%-ný úrok z omeškania zvýšený o základnú úrokovú sadzbu ECB uplatňovanú k týmto dátumom - t.j. o 0,75%.
Proti rozsudku prvostupňového súdu v časti, v ktorej súd zaviazal žalovaného k zaplateniu 461,04 eur, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 441,40 eur od 20.12.2012 do 17.12.2012, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 41,40 eur od 18.12.2012 do zaplatenia, úroku z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 419,64 eur od 15.01.2013 do zaplatenia, podal žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní okrem iného uviedol, že zmluvné strany si v zmluve dohodli odmenu vo výške 4 eur za každú hodinu reálnych vykonaných činností žalobcom pre žalovaného ako objednávateľa. Na vznik nároku žalobcu na odmenu nestačila len jeho prítomnosť v prevádzke žalovaného, ale bol potrebný kontrolný lístok a denný výkaz o práci, ktoré mali zabezpečiť, aby fakturácia žalobcu korešpondovala s vyššie uvedenou dohodou. Rovnako bolo dohodnuté, že uvedené doklady budú tvoriť prílohu faktúr, ktoré bude žalobca vystavovať za účelom úhrady odmeny. Žalobca nepredložil dohodnuté doklady k faktúram č. 2012020 a č. 2012024. Podľa žalovaného z tohto dôvodu žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odmeny vo fakturovanej výške. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti prvého výroku a to tak, že žalobu zamieta a v napadnutej časti tretieho výroku tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa 11.03.2014, v ktorom okrem iného uviedol, že dôvody, ktoré uvádza žalovaný v odvolaní sú totožné s dôvodmi, ktoré už uvádzal v odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný neustále tvrdí, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie odmeny za poskytnuté služby a to preto že nemal predložiť predmetným faktúram kontrolné lístky a denné výkazy o práci. Konateľ žalovaného však nepoprel, že žalobca prácu pre žalovaného vykonával aj v mesiacoch November a December 2012. Žalobca v konaní preukázal, že žalovanému predložil dňa 29.12.2012 denný výkaz práce za November 2012, denný výkaz práce za December 2012 a kontrolný lístok za December 2012. Žalobca svoje povinnosti zo zmluvy o poskytovaní služieb riadne splnil a preto oprávnene požadoval v konaní zaplatenie dohodnutej odmeny.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v zmysle § 219 ods. 1 OSP je potrebné ho potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním veci v rozsahu podaného odvolania zistil, že prvostupňový súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah z titulu uzavretej zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný v zmysle uzavretej zmluvy je povinný zaplatiť za vykonané dielo dohodnutú cenu. Žalobca preukázal v konaní oprávnenosť žalovanej sumy len do výšky 861,04 eur, z čoho žalovaný pred podaním návrhu uhradil sumu 400 eur.
Čo sa týka tvrdenia žalobcu, že zaplatením sumy 400 eur žalovaný uznal aj zvyšok dlhu odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že k uznaniu zvyšku dlhu nedošlo. Čiastočné plnenie záväzku má účinky uznania zvyšku dlhu len v prípade, pokiaľ je možné usudzovať, že týmto plnením dlžník uznáva aj zvyšok dlhu (§407 ods. 3 Obchodného zákonníka). V danom prípade, dlžník (žalovaný) vzniesol námietky voči výške fakturovanej sumy a preto čiastočné plnenie nie je možné považovať za uznanie aj zvyšku dlhu.
Ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 142 ods. 1 OSP. Žalobca ako úspešný účastník má právo na náhradu trov konania proti žalovanému ako neúspešnému účastníkovi. Žalobcovi nevznikli žiadne trovy a preto súd rozhodol, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.