Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Ro-382-2014.pdf
PDF · 84.15 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-11Ro/382/2014
Uznesenie
Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 36 049 581, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, proti odporcovi: V. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. Y. E., N. XXX, v konaní o zaplatenie 110,50 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Konanie z a s t a v u j e .
Po právoplatnosti uznesenia bude vec p o s t ú p e n á Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellova 2.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 26.05.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie dlžného poistného vo výške 110,50 eura a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 110,50 eura od 09.07.1999 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z. z. v príslušnom znení. Keďže sa dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného, v zmysle § 23 ods. 2 citovaného zákona je odporca zároveň povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania. Ďalej uviedol, že navrhovateľ ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného veriteľa PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31 629 962 ako postupcom dňa 7.7.2005 zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej nadobudol pohľadávku voči odporcovi, ktorá je predmetom tohto návrhu, a to spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámením o postúpení pohľadávky zo strany postupcu bolo postúpenie oznámené odporcovi. V ďalšom poukázal navrhovateľ na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003, v ktorom navrhovateľ vyššie uvedeným spôsobom preukázal svoju aktívnu vecnú legitimáciu na vymáhanie postúpenej pohľadávky.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej iba „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné
konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa § 7 ods. 1 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 2 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 7 ods. 3 O.s.p., iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.
Podľa § 18 ods. 9 zák. č. 273/1994 Z. z. účinného v čase vzniku povinnosti zaplatiť dlžné poistné, príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 až 3) platobným výmerom dlžné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti podľa odsekov 1 až 4.
Podľa § 23 ods. 1 zák. č. 273/1994 Z. z., ak platiteľ poistného zistil, že poistné nebolo uhradené včas a v správnej výške, je povinný zaplatiť poplatok z omeškania vo výške 0,1% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 2 zák. č. 273/1994 Z. z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
Podľa § 23 ods. 4 zák. č. 273/1994 Z. z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
Podľa § 18 ods. 1 písm. a/ bod 3 zák. č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach v platnom znení, podľa ktorého Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, úroky z omeškania a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa § 85h ods. 1 zák. č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa § 85h ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa § 85g ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z. úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Predmetom tohto konania je nárok navrhovateľa na zaplatenie dlžného poistného a poplatku z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení. Zákon o zdravotnom poistení je normou verejného práva a vzťahy týkajúce sa platenia poistného na zdravotné poistenie, teda nemožno zahrnúť pod vymedzenie uvedené v § 7 ods. 1, 3 O.s.p. Tak ako to vyplýva aj z uznesenia Krajského súdu v Prešove 2Cob/25/2009- 178, nároky na poistné na zdravotné poistenie, ako aj nároky na poplatky z omeškania s platbami poistného majú charakter pohľadávok vyplývajúcich z verejného práva a nie sú nárokmi z práva súkromného a ich charakter sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. Sž-o-KS 87/03 (publikovaný v Zbierke pod číslom 8/2005) nedoplatok na poistnom na zdravotné poistenie je dlhom z práva verejného, pri ktorom poisťovňa vykonáva určitý rozsah správy vecí verejných na základe zákonného zmocnenia. Pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z omeškania za jeho nezaplatenie nie je s platiteľom poistného v súkromnoprávnom (obchodnom alebo občianskoprávnom) vzťahu. Skutočnosť, že sporné pohľadávky vznikli ako nedoplatky na plneniach z práva verejného a nie ako pohľadávky z práva súkromného spôsobuje, že ich charakter zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť. Postúpením pohľadávky sa nemení dlžníkovo postavenie, jej účelom je, aby došlo k zmene na strane veriteľa a nie, aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky. Charakter pohľadávky z práva verejného sa teda nezmenil tým, že sa pohľadávky postúpili na iný subjekt.
Zákon č. 273/1994 Z. z. bol s účinnosťou od 1. 11. 2004 zrušený a nahradený zákonom č. 581/2004 Z .z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o zdravotných poisťovniach"), ktorý vo svojom ustanovení § 18 oprávnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vykonávať dohľad nad verejným zdravotným poistením mimo iného tým, že vydáva platobné výmery vo veciach upravených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu.
Nároky z verejného zdravotného poistenia sú zásadne nárokmi verejnoprávneho charakteru, ktorých uplatnenie v súdom konaní je z dôvodu nedostatku právomoci vylúčené. Je úplne nepodstatné, či pohľadávky nadobudla právnická osoba, ktorá nie je zdravotnou poisťovňou alebo iná zdravotná poisťovňa. Na nedostatku právomoci súdu nič nemôže zmeniť ani skutočnosť, že počas konkurzného konania došlo k postúpeniu pohľadávok.
Zdravotná starostlivosť spadá do sféry verejného práva vrátane všetkých práv a povinností zdravotných poisťovní a poistencov a má zásadne verejnoprávny charakter. Takýto nárok nemožno transformovať na súkromnoprávny nárok len s poukazom na postúpenie pohľadávky.
Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 102/2011 zo dňa 18. apríla 2012, v ktorom vyslovil právny názor, že právny vzťah medzi žalobcom ako postupníkom pohľadávky na zaplatenie poistného na zdravotné poistenie a žalovaným ako platiteľom tohto poistného, je vzťahom verejnoprávnej povahy, ktorý nemožno podriadiť pod vzťahy výslovne vypočítané v § 7 ods. 1 O.s.p. (nejde o vzťah občianskoprávny, pracovný, rodinný, družstevný, obchodný, podnikateľský a hospodársky), ani pod vzťahy, na ktoré dopadá § 7 ods. 3 O.s.p. (žiaden zákon neustanovuje, že o poplatku z omeškania s platením poistného na zdravotné poistenie rozhoduje súd). Vec, vyplývajúcu z tohto verejnoprávneho vzťahu, preto súdy v občianskom súdnom konaní podľa tretej a štvrtej časti O.s.p. neprejednávajú a nerozhodujú.
Z uvedenej právnej úpravy možno konštatovať, že Úrad nad zdravotnou starostlivosťou je orgánom, ktorý je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, na poplatky z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004. Tento záver vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 4. 2010,
sp. zn. 6Rks1/2010, ktorým v obdobnej veci rozhodol o negatívnom kompetenčnom konflikte medzi súdom a Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V uvedenom rozhodnutí vyjadril okrem iného nasledovné: "…Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako orgán štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti je príslušný rozhodovať o nárokoch na dlžné poistné, nárokoch na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.12.2004".
Vzhľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že v danej veci nie je daná jeho právomoc na rozhodovanie. Nedostatok právomoci súdu je nedostatkom, ktorý nemožno odstrániť, preto súd ak nespadá vec do jeho právomoci nemôže o žalobe vecne jednať a rozhodnúť. Nedostatok právomoci súdu je neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 104 ods. 1 O.s.p. konanie vo veci zastavil a po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená na prejednanie príslušnému orgánu.
O práve na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené. Konanie bolo zastavené z procesných dôvodov.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a O.s.p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.