Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14CoE-140-2022.pdf
PDF · 80.42 KB
Case nature
Subarea
14CoE/140/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v exekučnej veci oprávneného: Mesto Košice, so sídlom Trieda SNP 48/A, Košice, IČO: 00 691 135, proti povinnému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom Mlynárska 16, Košice, pod sp. zn. EX 2261/2011, o vymoženie 10,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 16.04.2019, č. k. 48Er/2999/2011-11, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a odvolanie.
II. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I) a oprávnenému uložil povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Ondášovi, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Mlynárska 16, 040 01 Košice trovy exekúcie v sume 41,32 eur, a to do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II).
2. V odôvodnení uviedol, že oprávnený sa spísaním zápisnice o návrhu na vykonanie exekúcie dňa 21.10.2011 u súdneho exekútora domáhal vykonania exekúcie za účelom vymoženia svojej pohľadávky voči povinnému, a to na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. *108313 zo dňa 2.2.2011. Dňa 28.10.2011 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd vydal dňa 3.11.2011 poverenie č. 5803 129082*. Dňa 17.9.2018 doručil súdny exekútor súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že u povinného boli vykonané lustrácie majetku, ktoré preukazujú, že povinný je nemajetný a zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie a priloženého exekučného spisu zistil, že povinný nevlastní majetok, ktorý by podliehal exekúcii. Z Katastra nehnuteľností vyplýva, že povinný nie je vlastníkom nehnuteľnosti. Ďalšou lustráciou bolo zistené, že povinný nie je vlastníkom motorového vozidla. Súčinnosťou s bankami nebol zistený jediný účet povinného s disponibilným zostatkom a povinný nemá príjem, z ktorého by bolo možné vykonať zrážky. Na základe týchto zistených skutočností, mal súd za preukázané, že majetkové pomery povinného boli prešetrené dostatočne, a že dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. §57 ods. 1 písm. h) sú splnené a preto exekúciu podľa citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Na náhradu trov exekúcie vo výške 41,32 eur zaviazal oprávneného podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd exekučné konanie zastavil s tým, že trovy exekúcie bude znášať súdny exekútor.
4. Namietal, že súd prvej inštancie exekúciu nesprávne zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda pre nemajetnosť povinného, pretože exekúcia mala byť podľa oprávneného zastavená z iného dôvodu, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, lebo je neprípustná a je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Oprávneného nebolo možné zaviazať na náhradu trov exekúcie ani podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, keďže k zastaveniu exekúcie nedošlo jeho zavinením. Namietal, že medzi skúmaním majetkových pomerov povinného a návrhom na zastavenie exekúcie uplynula neprimerane dlhá doba. Podľa ust. § 243j Exekučného poriadku je súdu daná možnosť nepriznať súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v exekučných konaniach začatých pred 1. aprílom 2017 v prípade, ak sa exekúcia zastavila a existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, napr. aj prieťahy v konaní. Oprávnený tiež poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010, kde ústavný súd pripustil, že môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie. Riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Z uvedených dôvodov oprávnený navrhol, aby súd exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom nepriznal.
5. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.
6. Súdny exekútor k odvolaniu oprávneného uviedol, že nemajetnosť povinného v exekučnom konaní nesporne preukázal, v dôsledku čoho bolo povinnosťou súdu podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného zaviazať na náhradu trov exekúcie. Zdôraznil tiež, že na predmetnú exekúciu sa vzťahuje zákon č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní, teda ide o tzv. „starú exekúciu“, kde uplynula rozhodná doba.
7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), ktorý dňom svojej účinnosti v zmysle § 473 CSP zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov. V zmysle § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
8. Krajský súd v Košiciach príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) skôr, než pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého uznesenia, zaoberal sa otázkou prípustnosti podania odvolania proti napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je neprípustné.
9. Podľa § 9a Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
10. Oprávnený v podanom odvolaní nesúhlasil s dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie exekúciu zastavil a v tejto časti žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a exekúciu zastaviť podľa inej právnej normy. Jeho odvolanie proti výroku o zastavení exekúcie teda smeruje proti dôvodom prvostupňového rozhodnutia, nie proti samotnému výroku.
11. Odvolací súd k tomu uvádza, že v zmysle ust. § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné a podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. Nakoľko oprávnený podal odvolanie proti dôvodom
zastavenia exekúcie a podľa citovaných ustanovení takéto odvolanie prípustné nie je, odvolací súd v tejto časti jeho odvolanie odmietol.
12. Oprávnený ďalej nesúhlasil s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým mu uložil povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Ani v tejto časti však odvolací súd nie je oprávnený napadnuté rozhodnutie preskúmavať.
13. Podľa ust. § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
14. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o: a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
15. Civilný sporový poriadok v citovanom ust. § 355 stanovuje, že odvolanie je prípustné len proti tým uzneseniam, voči ktorým to zákon výslovne pripúšťa. Ide o zmenu oproti doterajšej právnej úprave Občianskeho súdneho poriadku účinnej do 30.6.2016, ktorá naopak taxatívne vypočítavala uznesenia, voči ktorým odvolanie prípustné nebolo. Citované ust. § 357 CSP taxatívne vymedzujúce, voči ktorým uzneseniam je odvolanie prípustné, pritom nestanovuje, že takým uznesením je aj uznesenie súdu o trovách exekúcie. Súčasne ani Exekučný poriadok nemá žiadne ustanovenie, ktoré by pripúšťalo možnosť podať proti trovám exekúcie akýkoľvek opravný prostriedok (t.j. aj odvolanie).
16. Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017 (posudzované exekučné konanie sa začalo dňa 16.04.2015) rozhodovanie o zastavení exekúcie a trovách exekúcie upravuje v ust. § 57 a nasl. Ust. § 58 ods. 6 v znení účinnom do 31. októbra 2013 pripúšťalo možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí o zastavení exekúcie podľa ust. § 57. S účinnosťou od 1. novembra 2013 došlo k zmene tohto ustanovenia tak, že proti takémuto výroku už odvolanie nie je prípustné.
17. Vzhľadom na vyššie uvedené je potom potrebné takéto odvolanie odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c/ CSP, keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).