Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17C/194/2013

Rozhodnutie

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: P. Z., Y.. Ž., K.. XX.XX.XXXX, O. O. X, S., zastúpenej JUDr. Annou Lacovou, advokátkou, so sídlom Pražská 4, Košice, proti žalovanému B. Z., K.. XX.X.XXXX, I. O. O. X, S., prechodne bytom XX A. U., W. W. X X F., B. O., zastúpenému JUDr. Vladimírom Bajtošom, advokátom, sídlom Alžbetina 3, Košice, v konaní o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu a o určenie nájomníka bytu takto

rozhodol:

Z r u š u j e právo spoločného nájmu štvorizbového družstevného bytu č. XX K. X. V. K. O. X B. S. a u r č u j e , že žalobkyňa bude ďalej výlučnou nájomníčkou predmetného bytu a členkou družstva. Žalovaný j e p o v i n n ý predmetný byt vypratať do 15 dní po tom, čo mu bude žalobkyňou zabezpečené náhradné ubytovanie. Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa návrhom, doručeným súdu dňa 13.6.2013, domáhala, aby súd zrušil právo spoločného nájmu účastníkov k bytu nachádzajúcemu a v S. K. O. X, Č..O. XX, K. X. V., pozostávajúceho zo 4 izieb a aby určil, že žalobkyňa bude ďalej výlučná členka družstva a nájomníčka družstevného bytu s tým, že žalovaný je povinný byt vypratať do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu. Taktiež požadovala priznať náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že manželstvo účastníkov konania bolo rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. -53 zo dňa 7.7.2010 rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2010. Rozhodnutím o pridelení družstevného bytu č. 11 932 zo dňa 28.3.2000 bol navrhovateľke pridelený do nájmu 4 izbový družstevný byt č. 21 na X. V. O. XXXE, W. H. B. S. na O. T. Č.. X. Zmluvou o nájme družstevného bytu zo dňa 3.4.2000 uzavretou s ÚBD Košice-Ťahanovce, Bukurešťská 12, Košice, získali počas trvania manželstva nájom bytu č. XX K. X. V. obytného domu O. X B. S.. Účastníkom konania vzniklo spoločné členstvo v družstve a spoločný nájom družstevného bytu. Po rozvode manželstva účastníci konania neuzavreli žiadnu dohodu o úprave nájomných práv k bytu na čas po rozvode a o ďalšom užívaní bytu nie sú ani schopní sa pre správanie žalovaného dohodnúť. V byte spolu so žalobkyňou bývajú deti Q. S., K.. X.X.XXXX U. W. Z., K.. XX.X.XXXX. Maloletá dcéra bola zverená do osobnej starostlivosti žalobkyne, žalovaný na jej výživu bol zaviazaný prispievať sumou vo výške 60 eur mesačne, výživné platí nepravidelne a od novembra 2012 výživné nezaplatil vôbec. Náklady spojené s nájom a užívaním bytu hradí žalobkyňa a žalovaný sa nepodieľa na úhrade nákladov spojených s užívaním bytu. Žalovaný už takmer 8 rokov žije a pracuje v Anglicku, presné informácie o jeho pobyte jej nie sú známe. Žalovaný ju kontaktuje telefonicky len sporadicky, keď sa informuje o dcéru. Žalobkyňa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v konaní ďalej uviedla, že žalovaný sa odsťahoval ešte v roku 2008, odišiel pracovať a žiť do Anglicka, teda nevenoval sa rodine, neplatil nájomné, neplatil výživné. V roku 2010 bolo manželstvo účastníkov právoplatne rozvedené, pričom odvtedy nedošlo k žiadnej podstatnejšej zmene pomerov. Odporca nemal záujem vyporiadať spoločný nájom. Urobil si

z bytu hotel, kde chodí dvakrát ročne prespať. Vzhľadom na to, že žije v Anglicku, nemá potrebu náhradného bytu. Pred rozvodom žalobkyňa podávala trestné oznámenie na žalovaného z dôvodu ublíženia na zdraví. Na výživnom dlhuje odporca 1.240 eur a neplatí nájomné ani žiadnym spôsobom neprispieva na platby spojené s užívaním bytu od roku 2005. Žalovanému vyhovuje, že nedošlo doposiaľ k vyporiadaniu účastníkov. Jeho správanie ako aj to, že neuhrádza nič za byt, je konanie v rozpore s dobrými mravmi a v zmysle judikátu Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. ak neplatí nájomné, ide o hrubé porušenie povinností, ktoré je dôvodom na vypovedanie nájmu z bytu a odôvodňujúce nepriznanie bytovej náhrady. Ak by žalovaný nebol 10 rokov platil nájomné, tak by o ten byt na Slovensku prišiel. Ten byt ostal len vďaka tomu, že žalobkyňa uhrádzala nájomné. Ak chce mať žalovaný k dispozícii byt na Slovensku aj v Anglicku, jednoducho musí rátať s tým, že musí prispievať na jeho úhradu. Nik mu nebránil užívať uvedený byt. Vždy ho mal k dispozícii. Skutočnosť, že sa rozhodol ho neužívať v takom rozsahu, je jeho rozhodnutie. Pri vstupe do manželstva mala žalobkyňa dvojizbový byt, z ktorého predajom získaných peňazí sa tiež uhrádzal členský podiel. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu a k žalobe uviedol, že súhlasí so zrušením práva spoločného nájmu účastníkov k bytu na O. X B. S. a taktiež s tým, že jedinou členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stala žalobkyňa, ale to iba za podmienky, že žalobkyňa vyplatí žalovanému jeho zákonný nárok na polovicu tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve. Žalovaný v celom rozsahu nesúhlasí, aby vypratal byt bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu. Účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 31.7.1999, počas manželstva bol manželom pridelený družstevný byt rozhodnutím Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce zo dňa 28.3.2000, a to za podmienky, že bude zaplatená záloha na členský podiel. Práve zvýšeným pričinením žalovaného, nadobudli účastníci právo nájmu bytu, v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 3.4.2000. Členský podiel na stavebnom bytovom družstve predstavuje majetkovú hodnotu a ku dňu zániku BSM je spoločným majetkovým právom manželov a teda patrí do BSM. Keďže v medzi účastníkmi nedošlo k vyporiadaniu BSM do 3 rokov od zániku manželstva účastníkov, platí, že BSM je vyporiadané formou nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v ust. § 149 ods. 4 OZ. Ak súd zruší spoločný nájom a za nájomníčku bytu a členku družstva určí žalobkyňu, žalovaný požaduje, aby žalobkyňa zabezpečila pre žalovaného primeraný náhradný byt (t.j. 1-izbový byt, ktorý bude vo výlučnom vlastníctve žalovaného alebo družstevný byt na meno žalovaného), resp. aby žalobkyňa zaplatila žalovanému polovicu tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve, keďže jeho jediným bydliskom na Slovensku je práve byt na O. X B. S.Š., kde je prihlásený aj na trvalý pobyt. Je pravdou, že žalovaný časť roka žije a pracuje vo Veľkej Británii, ale v zahraničí nemá stále bývanie a ani stálu prácu a taktiež nemá v úmysle sa natrvalo odsťahovať zo Slovenska. Uplatnenie sa na trhu práce vo Veľkej Británii je pre žalovaného čoraz ťažšie, vzhľadom na zahraničnú politiku krajiny spočívajúcu v obmedzení zamestnávať cudzincov. Žalovaný chodí na Slovensko často a v tom čase býva práve v byte na O. X B. S., kde sa momentálne aj zdržiava. Byt je pre žalovaného jeho jediným bývaním na Slovensku a vzhľadom na vyššie uvedené, má za to, že žalovaný má reálne nárok na vyplatenie polovice tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve, aby si zabezpečil primerané bývanie, keďže zrušením spoločného nájmu bytu a pridelením bytu žalobkyni, žalovanému zanikajú akékoľvek práva na užívanie bytu a musí si zabezpečiť a hľadať vlastné bývanie. V rámci mimosúdnej dohody sa účastníci dohodli na výške tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve 53.000 eur, teda, pri určení výšky nároku požadovaného žalovaným vychádzal z takto dohodnutej sumy. V zmysle vyššie uvedeného si žalovaný uplatňuje voči žalobkyni nárok na zaplatenie polovice hodnoty členského podielu v družstve vo výške 26.500 eur pre prípad zrušenia spoločného nájmu k bytu a určenia žalobkyne za nájomníčku bytu a členku družstva. Žalovaný rozporoval tvrdenie žalobkyne, že po rozvode účastníci neuzavreli žiadnu dohodu o úprave práv k bytu a ďalšom užívaní a pre správanie žalovaného nebolo možné ani dohodu uzavrieť. Účastníci po rozvode manželstva, t.j. dňa 17.9.2012 uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej predmetom bol aj byt na O. T. B. S., ale pre nesúčinnosť žalobkyne nedošlo k naplneniu podmienok dohody. Žalovaný mal záujem mimosúdne sa dohodnúť aj v procese súdneho konania, viacnásobné mimosúdne rokovania a mailová korešpondencia právnych zástupcov účastníkov však nedospeli k uzavretiu mimosúdnej dohody. Práve žalobkyňa neurobila žiaden kompromis a krok k dohode, ale naopak stále trvala na svojich nesplniteľných podmienkach. Výživné na deti sa žalovaný snažil platiť pravidelne, ale jeho finančné možnosti mu to v danú chvíľu neumožňujú. Predmetom mimosúdnych rokovaní právnych zástupcov účastníkov bola aj dohoda o podmienkach určenia a platenia výživného. Náklady na bývanie žalovaný reálne platil, o čom má aj doklady o ich úhrade. Žalovaný zároveň žiada o urovnanie vlastníckych a majetkových práv k nehnuteľnostiam zapísaným na J. Č.. XXX, R. I., S..Ú.. G.K. a to rodinný dom sp.č. 101, pozemok parcely č. 58, zastavané plochy o výmere 219 m2 a pozemok parcely č. 59, záhrady o výmere 1277 m2, ktoré nadobudli účastníci počas manželstva zo spoločných peňazí. Účastníci sa v rámci mimosúdnej

dohody zhodli na cene nehnuteľností vo výške 8.000 eur a teda žalovaný si uplatňuje voči žalobkyni nárok na zaplatenie polovice tejto hodnoty vo výške 4.000 eur. Žalovaný v konaní ďalej uviedol, že nie je pravdou, že by žalovaný nebol chcel vyporiadať veci, o čom svedčí dohoda podpísaná pred notárom, ktorú predložil. Žalovaný chcel, aby došlo k finančnému vyporiadaniu celého majetku, avšak žalobkyňa zabránila tejto dohode. Žalovaný pracuje v zahraničí, avšak trvalý pobyt má na Slovensku. Neodišiel do zahraničia natrvalo, len si riešil svoju finančnú otázku. Ak by nemal žiaden byt, stal by sa z neho bezdomovec. Plnenie vyživovacej povinnosti nie je podstatné pre toto konanie, avšak predložené doklady preukazujú, že žalovaný zasielal, aj keď nie pravidelne, žalobkyni výživné na deti. Pokiaľ sa nepodieľal na financovaní bytu, tak súviselo to s tým, že byt po celý čas užívala celoročne žalobkyňa aj s dcérou a synom z iného manželstva, plus istý čas tam bývala aj ďalšia osoba. Žalovaný mal v byte vyčlenenú len jednu izbu, kde spával. Podľa § 714 je potrebné priznať aj náhradný byt, resp. by preferovali finančné vyporiadanie. Žalovaný nemá prostriedky na zabezpečenie svojej bytovej otázky. Žalovaný sa tiež podieľal na nadobudnutí uvedeného bytu, keďže keď vstupoval do manželstva, tak mal 1,5 izbový byt, z ktorého predaja sa uhrádzal ten členský podiel. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov - rozsudok tunajšieho súdu sp.zn. -53 zo 7.7.2010, rozhodnutie Územného bytové družstva Košice - Ťahanovce o pridelení družstevného bytu z 28.3.2000 členské číslo 11932, nájomná zmluva o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretá medzi ÚBD Košice-Ťahanovce a žalobkyňou z 3.4.2000, dohoda o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov zo 17.9.2012, ústrižky poštového poukazu vyplatené žalovaným žalobkyni z 18.11.2013, 9.10.2013 a 23.9.2013, stanovisko ÚBD Košice-Ťahanovce z 29.7.2014, doklady o úhradách, potvrdenie žalobkyne o prevzatí peňazí od žalovaného zo 7.7.2010 a z 15.12.2009 a tiež ústrižky poštových poukazov z 23.9.2013 a 9.10.2013, vklad hotovosti na účet zo 4.9.2012 vo VÚB a. s. a výtisk emailovej korešpondencie právnych zástupcov účastníkov a zistil tento skutkový stav: Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. -53 zo 7.7.2010 účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 31.7.1999 v Košiciach a toto manželstvo bolo uvedeným rozsudkom rozvedené. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.8.2010. a maloletá dcéra účastníkov konania - W. Z., K.. XX.X.XXXX - bola na čas po rozvode zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou vo výške 60 eur mesačne. V konaní o rozvod manželstva žalobkyňa uviedla, že žalovaný žije dlhodobo v Anglicku, domov prichádza len dvakrát do roka. Rozhodnutím Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce č. 11 932 zo dňa 28.3.2000 bol žalobkyni do užívania pridelený družstevný byt 4 izbový družstevný byt č. XX K. X. V. O. XXX A., W. H., B. S. K. O. T. Č.. X. Na základe nájomnej zmluvy o prenechaní družstevného bytu do užívania uzavretej medzi ÚBD Košice-Ťahanovce a žalobkyňou z 3.4.2000 družstvo prenechalo žalobkyni ako členovi družstva do užívania predmetný byt s tým, že v zmysle § 703 - 704 vznikol spoločný nájom a spoločným nájomcom je jej manžel B. Z. a s nimi v byte bývajú aj deti: Q. S., K.. X.X.XXXX U. W. Z., K.. XX.X.XXXX. ÚBD Košice - Ťahanovce súdu oznámilo, že oboch účastníkov evidujú ako spoločných členov družstva a spoločných nájomcov bytu č. XX K. T.. O. X B. S.. Poplatky spojené s užívaním predmetného bytu sú uhrádzané prostredníctvom SIPO a k 30.6.2014 neevidujú nedoplatok na nájomnom. Nakoľko im nie sú známe rodinné pomery bývalých manželov, za výlučného nájomcu predmetného bytu navrhuje ponechať toho z účastníkov konania, ktorého ekonomická situácia umožní hradiť náklady spojené s užívaním bytu, resp. ak finančná situácia obidvoch je na rovnakej úrovni, tomu, ktorému pre čas po rozvode boli zverené deti do opatery. Žalobkyňa v konaní vypovedala, že žalovaný chodí do bytu dvakrát do roka, kedy sa mu zachce, nedá dopredu ani vedieť. Používa aj jej veci. Keďže sa ho bojí, stále mu ustupovala. Syn kvôli nemu ani nechodí domov z Dánska, keď vie, že je otec doma, lebo sa ho tiež bojí. Celý život ju psychicky týral, manipuloval s ňou, kričal na syna. Žalovaný nič neplatí. Najprv sa dohodli, že predajú byt, ale manžel chcel, aby to bolo za 60.000 eur, čo sa nedalo. Potom mu navrhovala, aby si zobral chalupu a že mu doplatí 10.000 eur, ani s tým nesúhlasil. Samostatne o zrušení spoločného nájmu bytu sa nebavili. Pokiaľ niečo žalovaný posielal, išlo len o výživné na deti a na jeho dcéru z prvého manželstva, platenie hypotéky za chalupu a uhrádzala sa elektrina, plyn, daň z chaty. Od rozvodu však aj tieto položky uhrádza výlučne ona. Na byt žalovaný neprispieval a neprispieva. Aj povedal, že keďže on tam nebýva, že platiť nebude. V byte býva žalobkyňa s dcérou, aj syn tam má trvalý pobyt. V októbri by sa mal už vrátiť z Dánska. Žiadna iná osoba tam nebývala. Podľa dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva zo 17.9.2012 sa účastníci dohodli, že spoločný majetok nadobudnutý počas manželia si rozdelia na polovicu, to znamená, že predajom rodinného domu č. 101 v obci Zemplín v okr. Trebišov dostane žalobkyňa 50% z dohodnutej ceny a

žalovaný 50% z predajnej ceny a taktiež z predaja družstevného bytiu na O. X B. S. dostanú obaja 50% z predajnej ceny, pričom s cenami uvedených nehnuteľností musia obaja súhlasiť. Podľa korešpondencie právnych zástupcov účastníkov medzi účastníkmi doposiaľ nedošlo k dohode o zrušení spoločného nájmu k družstevnému bytu na O. X B. S. ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu. Podľa ústrižkov poštového poukazu boli sumy 60 eur vyplatené žalovaným žalobkyni dňa 18.11.2013, 9.10.2013 a 23.9.2013. Podľa potvrdení žalobkyne menovaná prevzala dňa 15.12.2009 od žalovaného mesačné splátky - 160 eur za 12/2009, 1/2010 a 2/2010 a dňa 7.7.2010 260 eur za júl a august. Podľa vklad hotovosti na účet zo 4.9.2012 vo VÚB a. s. žalovaný uhradil 330 eur a rukou je dopísané, že ide o vyplatenie alimentov za 7-9/2012. Z dokladov o úhradách v anglickom jazyku, ktoré boli zo strany žalovaného predložené bez úradného prekladu, súd mohol zistiť meno žalovaného a žalobkyne, numerické hodnoty a dátumy: 166 eur 7.4.2010, 166 eur 8.5.2010, 166 eur 7.6.2010, 150 eur 6.9.2011, 150 eur 9.5.2011, 150 eur 8.4.2011, 200 eur 24.1.2011, 100 libier 11.5.2012, 100 libier 8.6.2012, 122 eur 10.7.2012, 119,92 eur 22.11.2012, 100 libier 2.6.2012, 101,72 eur 23.8.2013, 88,24 libier 3.6.2013 a 166 eur 21.2.2010. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia, alebo jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi Podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne. Podľa § 703 ods. 3 Občianskeho zákonníka ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak manželia spolu trvale nežijú. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods.1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie, alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva, alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi, alebo voči blízkej osobe ktorá s ním býva spoločne v byte dopúšťal, alebo dopúšťa fyzického násilia, alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí. Podľa § 712 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť môžu užívať viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby. Podľa § 711 ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa, Podľa § 712a ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sa nájomný pomer skončil z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomcovi, ktorý preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, nájomca má právo len na náhradné ubytovanie. V iných prípadoch skončenia nájomného pomeru z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) nájomca nemá právo na bytovú náhradu; ak ide o dôvod hodný osobitného zreteľa, má nájomca právo na prístrešie. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 31.7.1999 manželstvo a toto bolo právoplatne dňom 7.8.2010 rozvedené. Rozhodnutím Územného bytového družstva Košice - Ťahanovce zo dňa 28.3.2000 a nájomnou zmluvou z 3.4.2010 bol žalobkyni do

užívania pridelený družstevný byt 4 izbový družstevný byt Č.. XX K. X. V. O. XXX A., W. H., B. S. K. O. T. Č.. X a tým podľa § 703 vznikol účastníkom spoločný nájom bytu manželmi a spoločné členstvo manželov v družstve. Medzi účastníkmi po rozvode manželstva nedošlo k dohode o zrušení práva spoločného nájmu družstevného bytu a o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu, preto na návrh žalobkyne musel o danej otázke rozhodnúť súd. V konaní žalovaný súhlasil so zrušením práva spoločného nájmu účastníkov k bytu na O. X B. S. a taktiež s tým, že jedinou členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stala žalobkyňa, ale to iba za podmienky, že žalobkyňa vyplatí žalovanému jeho zákonný nárok na polovicu tržnej ceny hodnoty členského podielu v družstve. Žalovaný nesúhlasil s tým, aby vypratal byt bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu. naopak, požadoval, aby mu žalobkyňa zabezpečila primeraný náhradný byt, t.j. 1-izbový byt, ktorý bude v jeho výlučnom vlastníctve alebo družstevný byt na jeho "meno". S prihliadnutím na vyjadrenie žalovaného, na stanovisko prenajímateľa a na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že by (prinajmenšom od 24.8.2013) uhrádzal nájomné a ďalšie náklady spojené s užívaním predmetného bytu ako aj na skutočnosť, že mal. dcéra účastníkov bola na čas po rozvode zverená do starostlivosti matky, ktorá s dcérou predmetný byt nepretržite užíva, že byt bol pôvodne pridelený žalobkyni a že k rozvratu manželstva došlo najmä z dôvodu odcudzenia sa účastníkov konania, keď žalovaný 8 rokov žil a pracoval v Anglicku, súd rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu účastníkov k bytu č. 21 na O. X B. S. a určil, že jedinou členkou družstva a nájomníčkou bytu sa stáva žalobkyňa. K ďalším nárokom žalovaného súd uvádza, že rozsah predmetu konania o zrušenie práva spoločného nájmu družstevného bytu je vymedzený zákonom a do jeho predmetu patrí výlučne rozhodnutie o tomto spoločnom práve nájmu, ako aj spoločnom členstve v bytovom družstve a s tým súvisiace otázky bytovej náhrady. Aj keď takýmto rozhodnutím môžu vzniknúť aj vzájomné majetkové nároky medzi bývalými manželmi, ich prípadné usporiadanie nie je možné riešiť v rámci konania o zrušenie práva spoločného nájmu a k týmto by bolo možné prihliadnuť iba v rámci konania o vyporiadanie BSM, resp. v danom prípade už len v rámci konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. V tomto konaní nie je priestor na prihliadnutie k žalovaným uplatňovaným finančným nárokom vyplývajúcich zo zrušeného práva spoločného nájmu. S poukazom na tieto závery neobstojí ani nárok žalovaného, ktorý sa v konaní domáha v rámci bytovej náhrady zabezpečiť pre neho byt do vlastníctva alebo družstevného nájmu. Právna úpravy bytových náhrad v súvislosti so zrušeným právom spoločného nájmu zásadne predpokladá pri poskytovaní bytových náhrad zabezpečenie nájmu bytu, resp. ubytovania. Prípadná realizácia zabezpečenia bytovej náhrady formou bytu do vlastníctva nie je po rozhodnutí súdu o zrušení práva spoločného nájmu vylúčená, táto však už súvisí s vyporiadavaním majetkových vzťahov účastníkov, ktoré možno riešiť iba v rámci osobitného konania o vyporiadanie spoluvlastníctva účastníkov vrátane hodnoty členského podielu v družstve. Rozhodnutie o zrušení práva spoločného nájmu bytu (a zániku spoločného členstva) je zároveň rozhodnutím o zrušení podielového spoluvlastníctva k členskému podielu (§ 142 . Pozri rozhodnutia NS SR a . S konaním o zrušenie práva spoločného nájmu bytu podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka nie je spojené konanie, v ktorom by sa posudzovalo, v akých podieloch sa rozdelí hodnota, ktorú predstavoval majetok tvoriaci BSM účastníkov, prípadne kto z bývalých manželov, čo a v akej cene z tohto majetku nadobudne; na tom nič nemení ani skutočnosť, že prípadne už uplynula lehota uvedená v § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka. V tomto konaní teda nie je daný zákonný podklad vytvárajúci priestor na finančné vyrovnanie hodnoty členského podielu družstevného bytu. Pri rozhodnutí súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a o tom, ktorý z manželov bude byt naďalej užívať ako nájomca, bývalý spoločný nájomca bytu nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre neho nie je zabezpečená primeraná bytová náhrada. Zo zákona má bývalý spoločný nájomca nárok na náhradný byt, podľa § 712a ods.8 druhá veta však súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo iba na náhradné ubytovanie alebo prístrešie. V danom prípade súd ako dôvody hodné osobitného zreteľa posúdil skutočnosť, že žalovaný predmetný byt užíva len sporadicky, že žalovaný svoju bytovú potrebu vie vyriešiť napr. aj bývaním v rodinnom dome č. 101 v obci Zemplín v okr. Trebišov, ktorý je v spoluvlastníctve účastníkov a najmä skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neprispieval na úhradu nájomného a ostatných nákladov spojených s bývaním po dobu dlhšiu ako tri mesiace, čo Občiansky zákonník výslovne považuje za hrubé porušovanie povinností nájomníka vyplývajúcich z nájmu bytu a je samostatným dôvodom pre vypovedanie práva nájmu bytu (§ 711 ods. 1 písm. d/ bez bytovej náhrady (§ 712a ods. 3 , prípadne pri dôvodoch osobitného zreteľa s viazanosťou na zaistenie prístrešia (alebo náhradného ubytovania - ak nájomca preukáže, že je v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, čo však žalovaný nie je; viď rozsudok NS ČR ). Inak by žalovaný - na rozdiel od nájomcu - nebol nijako postihnuteľný, hoci už celé mesiace neplatí uvedené náklady na byt. Len vďaka úhradám v plnej výške zo strany žalobkyne mu doposiaľ nebolo

vypovedané právo nájmu predmetného bytu. Na tom nič nemení skutočnosť, že v byte mal vyčlenenú len jednu izbu a že sa v byte takmer vôbec zdržiaval, nakoľko minimálne časť bytu užíval (mal tam veci), no neplatil (minimálne od konca roka 2013) vôbec nič. Nakoľko medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný má v byte na Belehradskej 1 v Košiciach svoje veci, súd mu uložil byt vypratať do 15 dní po tom, čo mu bude žalobkyňou zabezpečené náhradné ubytovanie. Podľa§ 151 ods. 1 prvá veta O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 142 ods. 3 O.s.p. aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia. Podľa § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 150 ods. 1 prvá veta O.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania i predbežného opatrenia videl súd v tom, že vyriešenie otázky zrušenia spoločného nájmu bytu je v záujme oboch účastníkov, že rozhodnutie sa týka bytovej otázky oboch účastníkov konania, pričom neúspešný žalovaný prišiel o právo nájmu bytu a o členstvo v bytovom družstve. Z uvedených dôvodov viac úspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný nežiadal rozhodnúť o povinnosti nahradiť mu trovy konania, preto súd o jeho trovách nerozhodoval.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2, 3 O.s.p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 O.s.p.).