Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_9CoP-17-2014.pdf
PDF · 111.37 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoP/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: H. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. U. XXX, proti odporkyni: O. G., narodená XX.XX.XXXX, bytom W. U. XXX, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., Námestie SNP 3, 917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, v mene ktorej koná JUDr. Ing. Peter Pacalaj, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: Z. G., narodený XX.X.XXXX, bytom u odporkyne, zastúpený opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, Krajinská cesta 13, Piešťany, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 8P/46/2013 zo dňa 15. apríla 2014 proti výroku o výživnom takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti výživného m e n í tak, že navrhovateľ je p o v i n n ý s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva platiť na maloletého Z. výživné po 200,- eur mesačne vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám odporkyne.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním manželstvo účastníkov, uzavreté dňa 22.07.2000 v Suchej nad Parnou rozviedol, schválil rodičovskú dohodu v znení, že maloletý Z. sa zveruje do osobnej starostlivosti odporkyne, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne upravil styk navrhovateľa s maloletým Z. a navrhovateľovi i odporkyni uložil povinnosť vzájomne sa informovať o zdravotnom stave a ďalších podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletého a to pri odovzdávaní maloletého na stretnutie, prípadne pri jeho vrátení odporkyni. Rozhodol o povinnosti navrhovateľa platiť výživné v sume 250,- eur mesačne splatné k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil zistením, že manželstvo účastníkov je hlboko a trvale rozvrátené, účastníci nevedú spoločnú domácnosť už niekoľko rokov a nie je predpoklad, že by manželské spolužitie obnovili. Na čas po rozvode súd v zmysle dohody účastníkov zveril maloletého Z. do osobnej starostlivosti matky - odporkyne a navrhovateľovi určil širokú úpravu styku s dieťaťom. Na výške výživného zo strany navrhovateľa sa rodičia v rámci rodičovskej dohody nedohodli. Preto pri určení, akou mierou sa má navrhovateľ podieľať na výžive maloletého, vychádzal predovšetkým z odôvodnených potrieb dieťaťa, ako aj z možností a schopností oboch rodičov. Maloletý Z. má osem rokov, navštevuje druhý ročník základnej školy, pričom jeho primerané výdavky spojené so školou sú v sume okolo 30,- eur mesačne, čo zahŕňa platby za družinu, poplatky, v škole, školské potreby, ako aj výdavky s nákupom školských pomôcok a potrieb pri nástupe do ďalšieho ročníka školy. Maloletý navštevuje športový a náučný krúžok, čo priamo nie je spojené so žiadnym poplatkom, avšak tieto aktivity sa môžu prejaviť vo vyšších nákladoch na športové oblečenie či rôzne pomôcky. Zvýšené výdavky
u maloletého súd zistil v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, nakoľko dieťa má celiakiu. Okrem bezlepkových potravín môže jesť len potraviny, ktoré sú náhradou za tie obsahujúce lepok, ktoré sú finančne drahšie. Matka kupuje takéto potraviny v lekárni na predpis v hodnote 30,- eur mesačne a okrem toho i ďalšie bezlepkové potraviny či sladkosti, za čo platí cca 20,- eur mesačne. Maloletý má oslabenú imunitu, pravidelne užíva lieky v hodnote 25,- eur mesačne, často býva chorý, čo si vyžaduje i ďalšie výdavky na lieky. Maloletý pravidelne navštevuje päť odborných ambulancií, čo je spojené minimálne s výdavkami na cestovné. Priemerné odôvodnené mesačné výdavky na maloletého Z. sú tak v sume okolo 350-400,- eur mesačne (výdavky v škole 30,- eur, lieky okolo 30,- eur, špeciálne bezlepkové potraviny 50,- eur, bežná strava 100-150,- eur - maloletý sa nemôže stravovať v škole, ošatenie a hygienické potreby okolo 50,- eur, návštevy odborných lekárov a záujmové aktivity maloletého - rybolov a iné). Súd posúdil zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov. Matka - odporkyňa je od 01.03.2014 nezamestnaná a od 16.03.2014 poberala nemocenské dávky v sume 350,- eur mesačne. Posledný zamestnávateľ matky W. O. - D., ukončil pracovný pomer s matkou pre jej nadbytočnosť výpoveďou, pričom v zamestnaní mala príjem cca 500,- eur. Navrhovateľ od roku 2001 podniká v oblasti stavebníctva
- zatepľovanie domov, pričom v roku 2012 bol v strate, v roku 2013 dosiahol zisk 531,- eur. Hoci má ukončené stredné vzdelanie v inom odbore, prax má v stavebníctve, kde pôsobí už dlhé roky. Navrhovateľ vlastní niekoľko zbraní vyššej hodnoty, mal dostatok prostriedkov na kúpu trezoru na zbrane v hodnote 2.700,- eur, pravidelne chodí do zahraničia na poľovačky, ktoré mu síce hradí firma, avšak je predpoklad, že minie aj vlastné prostriedky, chodí na zahraničné dovolenky, každoročne organizuje pre jeho pracovníkov oslavu, kupuje si značkové oblečenie a luxusnú kozmetiku a jeho životná úroveň nezodpovedá preukazovaným príjmom za posledné dva roky. Preto podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach navrhovateľa s ohľadom na jeho prax v odbore, kde pôsobí od roku 2001, dosahovať príjem okolo 1.000,- eur mesačne. Obaja rodičia by sa mohli zo svojho príjmu podieľať na výdavkoch maloletého v rozsahu asi 25% zohľadniac najmä jeho zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť. U navrhovateľa 25% z príjmu, ktorý by bol schopný dosahovať, predstavuje sumu 250,- eur (25% zo sumy 1.000,- eur), u odporkyne 25% z príjmu predstavuje okolo 125,- eur (25% zo sumy 500,- eur). Na odôvodnených výdavkoch maloletého Z. v celkovej sume okolo 350-400,- eur mesačne by sa mal navrhovateľ podieľať dvakrát vyššou mierou ako odporkyňa nielen preto, že je to v jeho možnostiach a schopnostiach, ale i preto, že odporkyňa sa o maloletého stará vysokou mierou osobnej starostlivosti. Preto súd určil výživné na dieťa otcovi v sume 250,- eur mesačne (8,33 eura denne), čo pokryje väčšiu časť výdavkov na maloletého, ktoré sú dôvodne vysoké pre zdravotné problémy dieťaťa. Pokiaľ otec zo živnosti nedosahuje dostatočný príjem na to, aby sa primeranou mierou podieľal na úhrade základných potrieb maloletého, mal by zvážiť možnosť ukončiť živnosť a nájsť si zamestnanie v oblasti, v ktorej má dlhoročnú prax. O trovách konania rozhodol v zmysle § 144 veta prvá OSP.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ a poukázal na to, že výživné stanovené súdom prvého stupňa je neprimerane vysoké a nezohľadňuje potreby maloletého syna. Súd prvého stupňa zohľadnil nákup bezlepkových potravín v sume 50,- eur mesačne a to, že syn užíva lieky na oslabenú imunitu cca za 25,- eur mesačne. Rozporoval náklady na lieky na imunitu, tieto nepovažuje za preukázané. Tiež považuje za bežné a nie zvýšené výdavky - mesačný poplatok za družinu 2,- eurá, t.j. 20,- eur ročne. Maloletý Z. je žiakom druhé ročníka základnej školy, nemá žiadne mimoškolské aktivity, s ktorými by mala matka výdavky. Všetky náklady na rybárstvo, ktorému sa maloletý venuje, hradí on
- jeho otec, keďže tento záujem syna podporuje. Matka má s touto aktivitou výdavok 21,- eur ročne (rybársky poplatok). Z. sa ako otec pravidelne venuje, trávi s ním každý druhý víkend, takže dobre vie, aké náklady má maloletý na zabezpečenie stravy. Tiež s ním trávi dovolenky. Maloletý je sledovaný v alergologickej ambulancii, ktorú navštevuje jedenkrát ročne. Ostatné výdavky dieťaťa považuje za bežné výdavky. Poukázal na to, že mesačne spláca lízing na auto v sume 514,14 eura a posledná splátka bude uhradená 20.03.2015. Poprel, že by jeho životná úroveň bola nadštandardná. Je síce vlastníkom zbraní a trezoru, avšak tieto zakúpil už dávno, určite nie v rozhodnom období. Je pravdou, že chodil na zahraničné dovolenky, avšak vždy aj so synom. Ako živnostník sa dostal do druhotnej platobnej insolvencie, keďže mu nebola uhradená vysoká suma 40.000,- eur a následne nebol schopný platiť zákonné odvody a podobné platby, zostal aj dlžný za nákup materiálu. Matke na výživu syna prispieva mesačne sumou 100,- eur, v apríli 2008 jej kúpil osobné motorové vozidlo zn. Fabia. Bolo to už v období, keď ako manželia spolu nežili, ani spoločne nehospodárili. Uhrádzal všetky náklady spojené s rodinným domom, ako aj výdavky na syna. K pomernej úhrade výdavkov na dom došlo až potom, ako sa nie vlastnou vinou dostal do debetu. Suma 350-400,- eur mesačne ako výdavky na syna nie je správne vyčíslená, pretože sčítaním súm uvádzaných súdom prvého stupňa na strane 6 rozsudku dôjdeme k sume 260-310,- eur.
Súd prvého stupňa poukazuje na vysokú mieru osobnej starostlivosti matky o syna. Nepopiera, že matka sa o dieťa riadne stará. Avšak i on ako otec vie, čo obnáša starostlivosť o syna a to, že dieťaťu treba zabezpečiť bezlepkovú stravu, nie je ničím mimoriadne náročným. V súčasnej dobe je možnosť bežného nákupu bezlepkových potravín a preto nemožno konštatovať, že ide o mimoriadne náročnú starostlivosť. Prvostupňový súd pri určení výživného vychádzal z jeho možného príjmu cca 1.000,- eur. Takýto príjem v minulosti aj dosahoval, v súčasnosti je tento príjem nereálny, ak súd pri výpočte vychádza z takéhoto príjmu, ide len o fiktívnu sumu. Súd prvého stupňa mu z tohto príjmu stanovil výživné 25%, t.j. 250,- eur, pričom opomenul, že má zohľadniť oprávnené potreby dieťaťa s poukazom na jeho vek, skutočné náklady, tiež dávky štátu a daňový bonus. Poukázal na to, že dieťaťu zakupuje ošatenie, obuv, hradí mu stavebné sporenie v sume 65,- eur, poistku 18,60 eura. Poukázal ďalej na to, že matka sa účelovo v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa stala nezamestnanou a po vynesení rozsudku - od 01.05.2014 sa opäť zamestnala u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa u W. O. - Z. D., S.. Preto výšku výživného stanoveného súdom prvého stupňa považuje za neprimerane vysokú, žiadal, aby odvolací súd zohľadnil skutočné potreby dieťaťa a rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenil a zaviazal ho platiť výživné v sume 130,- eur. Preukázal sa dokladmi o svojich výdavkoch, o svojich príjmoch z podnikania a iné.
Matka maloletého sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne vyjadril. Rozsudok súdu prvého stupňa navrhol ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len OSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou, podal ho účastník konania (§ 201 OSP), v zákonom stanovenej lehote (§ 204 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, (§ 202 OSP), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako i konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo (§ 212 ods. 1 OSP) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je potrebné rozhodnúť spôsobom uvedeným vo výrokovej časti. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z.).
Odvolací súd vo veci rozhodol podľa § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, nakoľko vec bola ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, pretože sa nejedná o konanie, v ktorom by súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a <. bez nariadenia pojednávania a je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde ani o konanie vo veciach porušovania zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.
Predmetom konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 8P/46/2013 bol rozvod manželstva, úprava práv a povinností rodičov k dieťaťu pochádzajúcemu z rozvedeného manželstva na čas po jeho rozvode a to zverením dieťaťa do starostlivosti jedného z rodičov, stanovenia vyživovacej povinnosti rodičovi, ktorému dieťa zverené nebolo, ako i úprava styku.
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom manželstvo účastníkov rozviedol, maloletého Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX, zveril do osobnej starostlivosti odporkyne - matky, pričom obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a navrhovateľovi - otcovi, stanovil povinnosť platiť výživné v sume 250,- eur mesačne splatné k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku a upravil styk navrhovateľa s maloletým.
Navrhovateľ sa podaným odvolaním v odvolacom konaní domáha zmeny rozsudku súdu prvého stupňa v časti stanovenia rozsahu jeho vyživovacej povinnosti, ktorú žiada stanoviť sumou 130,- eur mesačne.
Predmetom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu sa preto stal výrok o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa - otca k maloletému Z. a na tom závislý výrok o trovách konania účastníkov.
Poskytovanie výživy rodičov voči mal. deťom je v rodine celkom samozrejmé a aj dobrovoľné. Rodina žijúca s mal. deťmi hospodári z práce či podnikania nadobudnutými finančnými prostriedkami podľa svojho uváženia tak, aby si pre svoje potreby zabezpečila bývanie, stravovanie, ošatenie členov rodiny a tiež kultúrne, športové či spoločenské uplatnenie. Možnosti rodiny sú pritom závislé od zárobkových a majetkových pomerov, za ktorej situácie sa potom prednostne zabezpečujú bežné každodenné potreby a pokiaľ zostanú finančné prostriedky, je možné pristúpiť k zabezpečovaniu širších pre zdravý rozvoj každého člena domácnosti prospešných potrieb. Iná je situácia, ak manželia spoločne nežijú a tak dochádza k rozdeleniu rodiny, pričom mal. deti zostávajú v bezprostrednej výchove a opatere jedného z rodičov. Tu nastupuje vyživovacia povinnosť druhého rodiča, pričom je potrebné vychádzať z jeho zákonom stanovenej povinnosti, aby prispieval na výživu svojho dieťaťa podľa svojich možností a schopností, pričom sa prihliadne na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa stará o spoločnú domácnosť. Prihliadne sa tiež na odôvodnené potreby dieťaťa.
Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine).
Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku, duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a náhodné. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti. Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby rozširuje.
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
V danom prípade sa jedná o konanie, ktoré možno začať i bez návrhu, kedy súd nie je viazaný požiadavkou na úpravu konkrétneho výživného, preto skúmanie pomerov účastníkov i dieťaťa vykonáva bez ohľadu na návrhy účastníkov aj sám ex offo.
Z obsahu spisu vyplýva, že manželstvo rodičov maloletého dieťaťa bolo rozvedené a v časti zverenia maloletého Z. do osobnej starostlivosti odporkyne i styku navrhovateľa s dieťaťom rodičia uzavreli rodičovskú dohodu, ktorú súd prvého stupňa schválil. O výživnom sa však rodičia nedohodli, preto súd prvého stupňa autoritatívne stanovil navrhovateľovi povinnosť platiť výživné v sume 250,- eur mesačne, splatné k rukám odporkyne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od právoplatnosti rozsudku.
Maloletý Z., narodený XX.XX.XXXX, je dieťaťom vo veku osem rokov, ukončil druhý ročník základnej školy, v školskom roku 2014/2015 bude navštevovať tretí ročník základnej školy. V súvislosti s návštevou školy matke vznikajú náklady, ktoré špecifikovala sumou okolo 30,- eur mesačne, čo by mali byť najmä platby za družinu, poplatky v škole, školské pomôcky i školské potreby pri nástupe do ďalšieho ročníka školy. Maloletý navštevuje športový a náučný krúžok, čo sa tiež môže prejaviť v nákladoch na športové oblečenie, či rôzne pomôcky. Čo sa týka zdravotného stavu dieťaťa, maloletý má celiakiu, môže konzumovať len bezlepkové potraviny, ktoré nahrádzajú tie potraviny či jedlá, ktoré obsahujú lepok. Tieto sú finančne drahšie a matka ich kupuje jednak na predpis v lekárni v hodnote cca 30,- eur a okrem toho i ďalšie bezlepkové potraviny, najmä sladkosti v hodnote cca 20,- eur, spolu 50,- eur. Na imunitu a v prípade chorôb matka maloletému dokupuje lieky, keď pravidelne užíva biogaia a imunoglukán v hodnote 25,- eur mesačne, navštevujú 2x ročne rôzne odborné ambulancie ako alergológa, kardiológa, gastroenterológa a ortopéda.
Súd prvého stupňa stanovil náklady na maloleté dieťa v rozsahu 350 až 400 eur mesačne, pričom otec v odvolaní poukazuje na to, že tento výpočet nie je správny, nepovažuje za dôvodné najmä lieky v sume 30,- eur, keďže maloletý takéto lieky pravidelne užívať nepotrebuje a namieta aj matematickú správnosť tohto výpočtu.
Čo sa týka užívania liekov, matka v konaní predložila doklady o zakupovaní takýchto liekov pre maloletého (č.l. 39 spisu). Otec na pojednávaní pred súdom prvého stupňa (porovnaj zápisnicu zo dňa 15.04.2014) pri týchto vyjadreniach matky bol prítomný, toto jej tvrdenie nerozporoval, preto ho súd prvého stupňa považoval za nesporné a z tejto skutočnosti vychádzal i odvolací súd (§ 120 ods. 4 OSP), keďže ide o skutočnosti, ktoré nebolo potrebné v danom prípade bližšie dokazovať a užívanie alternatívnych liekov bez toho, aby boli prípadne lekárom predpísané, zvažuje prevažne rodič, ak je to v prospech jeho maloletého dieťaťa.
Súd prvého stupňa zohľadnil vysokú mieru starostlivosti matky jednak s prihliadnutím na vek maloletého, avšak najmä na stravovacie nároky maloletého vzhľadom na celiakiu, keďže matka musí dieťaťu pripravovať takmer všetko jedlo, pretože maloletý sa nemôže stravovať spolu s ostatnými deťmi v škole.
Preukázané potreby maloletého dieťaťa by tak bolo možné ustáliť sumou 250-300 eur mesačne (výdavky v škole 30,- eur, lieky 25,- eur, špeciálne bezlepkové potraviny 50,- eur, bežná strava 100-150,- eur, ošatenie a hygienické potreby okolo 50,- eur, návštevy odborných lekárov a záujmové aktivity maloletého - rybolov a iné).
Čo sa týka matky, táto v čase rozhodnutia súdu prvého stupňa bola nezamestnaná, od 16.03.2014 poberala mesačné dávky v sume 350,- eur. Súd ustálil, že je v možnostiach a schopnostiach odporkyne dosahovať príjem, ktorý mala u posledného zamestnávateľa v sume okolo 500,- eur mesačne. Medzičasom došlo k zmene pomerov na strane matky, ktorá sa opäť zamestnala a to u svojho posledného zamestnávateľa. Od 02.05.2014 je teda zamestnaná u svojho pôvodného zamestnávateľa so zárobkom cca 550,- eur mesačne, na dieťa poberá rodinné prídavky (v roku 2013 23,10 eura, v roku 2014 23,52 eura) a má nárok na daňový bonus.
Pomery otca vyplývajú zo skutočnosti, že pracuje v stavebníctve ako stavebný robotník a jeho predpokladaný príjem je mesačne cca 1.000,- eur. Spláca lízing na motorové vozidlo v sume 514,- eur mesačne, maloletému Z. mesačne platí stavebné sporenie, poistku, internet a so synom je v kontakte každý druhý víkend, keďže od piatku do nedele má dieťa u seba.
Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletému Z., žijú v samostatných domácnostiach, s čím majú spojené náklady na ich prevádzku, matka spláca hypotéku, otec uhrádza náklady na lízing motorového vozidla.
V prejednávanom prípade súd prvého stupňa stanovil otcovi vyživovaciu povinnosť voči maloletému Z., dieťaťu vo veku 8 rokov sumou 250,- eur mesačne. Prihliadol na predpokladaný príjem otca 1.000,- eur mesačne a výdavky dieťaťa, najmä na skutočnosť, že maloletý má zdravotné problémy, keďže trpí celiakiou a zohľadnil tiež osobitnú starostlivosť matky o dieťa.
Podľa § 220 OSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ( § 219), ani na jeho zrušenie ( § 221 ods. 1).
S ohľadom na zárobkové možnosti i schopnosti oboch rodičov, ich osobné a rodinné pomery, spôsob života, náklady na domácnosť a živobytie, ich osobnú starostlivosť o dieťa, zohľadniac zdravotné problémy maloletého Z., jeho vek, odôvodnené potreby, športové záujmy, odvolací súd dospel k záveru, že je dôvodné v zmysle § 220 OSP zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a stanoviť otcovi k maloletému Z., dieťaťu vo veku osem rokov, vyživovaciu povinnosť sumou 200,- eur mesačne (cca 20% jeho príjmu), ktorá zohľadňuje osobitnosti tohto individuálneho prípadu, teda odôvodnené potreby dieťaťa, jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a náklady, ktoré na odôvodnené potreby dieťaťa uhrádzajú rodičia, potom otec zaplatí väčšiu časť nákladov - 200 eur a matka polovicu z toho - 100 eur. V konaní bolo dôvodné prihliadnuť tiež na to, že otec o maloletého prejavuje skutočný záujem, s dieťaťom sa stretáva a i týmto spôsobom sa podieľa na jeho výchove i výžive a zabezpečuje na dieťa bezprostredný vplyv. Matka okrem svojho príjmu poberá na dieťa i rodinné prídavky a tiež jej patrí i daňový bonus.
Podľa zaužívanej súdnej praxe, na ktorú poukázal súd prvého stupňa pritom platí, že výživné povinného rodiča na všetky jeho výživou oprávnené deti má predstavovať cca 25% jeho čistého príjmu, samozrejme s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu. 25% z aktuálneho príjmu otca je 250,- eur, pričom otec ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá. Vychádzajúc zo všetkých vyššie uvedených zistení a v konaní preukázaných skutočností opierajúc sa o súdom prvého stupňa aplikované ustanovenia Zákona o rodine, odvolací súd dospel k záveru, že primeraným okolnostiam daného prípadu je určenie výživného otca k maloletému v sumu 200,- eur mesačne, čo je cca 20% jeho príjmu. Takto určené výživné spolu s primeraným výživným od matky, na strane ktorej je nevyhnutné zohľadniť, že časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o dieťa, umožní uspokojiť všetky odôvodnené potreby maloletého a zároveň zohľadní právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ani takto určené výživné pritom ešte nedosahuje výšku výživného určenú podľa vyššie zaužívanej súdnej praxe, pričom ponecháva priestor na ďalšie zvýšenie výživného v prípade ďalšieho nárastu nákladov na maloletého, dieťaťu vo veku 8 rokov, napríklad postúpením na vyšší stupeň základnej školy či štúdia a iné.
Odvolací súd riadiac sa uvádzaným preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho rozsudku a to rešpektujúc vyživovaciu povinnosť otca k maloletému, zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu tejto vyživovacej povinnosti, preto stanovil vyživovaciu povinnosť otca k maloletému v sume 200 eur.- mesačne, čo zodpovedá zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a tiež oprávneným potrebám maloletého.
O náhrade trov tohto konania (prvostupňového a odvolacieho) rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 2 OSP za použitia ustanovenia § 81 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) OSP a § 151 ods. 1 OSP, keď žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu, ktoré zákonné ustanovenie je potrebné aplikovať i v prejednávanom prípade.
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.